Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201007
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319201007.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa (žalobcu)
Bratislavská recyklačná s.r.o., Slovnaftská 102, 821 07 Bratislava, IČO: 44 523 921, zast. PROLEGAL,
s.r.o., Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 36 863 149, proti odporcovi (žalovanému) Slovenská
republika - Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05

Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/40/2019 - 33 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/40/2019 - 33 zo dňa 26.
februára 2019 potvrdzuje.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodol tiež o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 26.4.2018 sa žalobca domáhal

vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil Okresnému úradu Bratislava III povinnosť
zdržať sa vyhotovovania výziev žalovaného tretím osobám na zastavenie navážania odpadu žalobcovi,
ako aj na zastavenie odovzdávania odpadu žalobcovi, a to odpadu č. druhu 190112 - popol a škvára
iné, ako uvedené v 190111, č. druhu 200130 - plasty a č. druhu 200101 - papier a lepenka, v zmysle
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 v platnom znení, ktorou sa
ustanovuje Katalóg odpadov, s tým, že žalobcovi sa povinnosť podať žalobu vo veci samej neukladá.

Uviedol tiež, že je podnikateľom v predmete podnikania - „Podnikanie v oblasti nakladania s iným ako
nebezpečným odpadom“.
Dňa 29.1.2018 žalobca ako odberateľ uzavrel „Zmluvu o zbere, preprave, znehodnocovaní alebo
zneškodňovaní odpadu“ so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO a.s.) Bratislava ako
pôvodcom odpadu, predmetom ktorej je záväzok žalobcu odobrať od spoločnosti OLO a.s. odpad:
ostatný odpad - katalógové číslo odpadu 190112 popol a škvára iné ako uvedené v 190111, zabezpečiť

jeho prepravu a zhodnocovanie alebo zneškodnenie a záväzok spoločnosti OLO a.s. ako pôvodcu
zaplatiť žalobcovi cenu za odber, prepravu a zhodnocovanie alebo zneškodnenie odpadu.
Dňa 28.6.2018 bola spoločnosti OLO a.s. doručená výzva Okresného úradu Bratislava, Odbor životného
prostredia, Bratislava, na zastavenie navážania odpadu č. druhu 190112 popol a škvára iné ako uvedené
v 190111 na parc. reg. „O.“ X. Č.. XXXX/X prostredníctvom svojho zmluvného partnera.
Následne bola spoločnosti OLO a.s. doručená opakovaná výzva žalovaného zo dňa 14.12.2018.

Dňa 22.1.2019 žalovaný vyhotovil ďalšiu výzvu (výzva č. 3) na zastavenie odovzdávania odpadov č.
druhu 190112, 200139 a 200101 spoločnosti Bratislavská recyklačná s.r.o. (navrhovateľ - žalobca),ktorou spoločnosť OLO a.s. opätovne vyzval, aby zastavila navážanie zložiek komunálnych odpadov z
triedeného zberu tak, ako bolo vyššie uvedené.
Podľa žalobcu vyhotovením a doručením výziev konal žalovaný nad rámec právomoci zverenej mu

zákonom,pričompoukázalnačl.2ods.2azákonč.71/1067Z.z.osprávnomkonaní(Správnyporiadok).
V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS
3/98 zo dňa 5.2.1998), podľa ktorého „zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov
neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom
ustanovených právomocí. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoc zákon upravuje, nie je

preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných
právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.“
Žalobcanepopieražiadneprávomocižalovaného,ktorémuvyplývajúzoZákonaoodpadoch,Správneho
poriadku a ostatných platných právnych predpisov. Zastáva však názor, že právomoc a pôsobnosť
žalovaného musí byť realizovaná z procesného hľadiska v súlade s platnými právnymi predpismi.
Podľa žalobcu konanie žalovaného, ktorého výsledkom bolo koncipovanie a zaslanie výziev spoločnosti

OLO a.s. nevyplýva zo žiadnej kompetencie zverenej mu zákonom, pričom výzvy boli vyhotovované
mimo správneho konania, bez vykonania náležitého dokazovania.
Zasielaním výziev žalovaný zasahuje do výkonu podnikateľskej činnosti tak žalobcu, ako aj spoločnosti
OLO a.s., a to bez dodržania akýchkoľvek zákonných postupov. Konaním žalovaného dochádza taktiež
k ohrozovaniu a zásahu do práva žalobcu podnikať, ktoré je garantované v čl. 35 ods. 1 Ústavy SR.

Žalobca má za to, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), podľa § 336
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP).

V závere svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že v posudzovanom prípade sa žalobca dožaduje
bezodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, a to zamedzenia vzniku škôd,
ktoré mu majú vznikať nesprávnym úradným postupom žalovaného, spočívajúceho v konaní nad rámec
kompetencií priznaných mu zákonom, a to zasielaním výziev tretiemu subjektu - spoločnosti, ktorá je v
zmluvnom vzťahu so žalobcom.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko nepreukázal,
resp. neosvedčil danosť svojho práva a naliehavosť požadovanej úpravy. Žalobca obšírne, ale len veľmi
všeobecne odkazoval na Ústavu SR, ako aj ďalšie zákony, ustanovenia ktorých majú byť porušené
konaním žalovaného, spočívajúce v zasielaní výziev spoločnosti OLO. Žiadnym spôsobom pritom

nešpecifikoval či vôbec, a prípadne v akom rozsahu mu mala byť spôsobená škoda v príčinnej súvislosti
s jednotlivými výzvami. Žalobca teda neosvedčil, že došlo k splneniu aspoň jedného zo základných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Súd
preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
Súd prvej inštancie tiež rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok v súlade s položkou 1

písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2
CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ (žalobca) z

dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Odvolateľ - navrhovateľ ďalej uviedol, že žalovaný vyhotovuje svoje výzvy nad rámec svojich právomocí,
zverenej mu zákonom a zákonných procesných postupov, a tým zasahuje do výkonu podnikateľskej

činnosti žalovaného (správne má byť zrejme žalobcu), čím zasahuje aj do samotnej podstaty práva na
podnikanie - zisku podnikateľa, a to ústavne neprípustným spôsobom.
Poukázal tiež na to, že je výhradným dodávateľom služieb triedenia separovaného odpadu pre celé
Hlavné mesto SR Bratislavu. Zasielanie výziev žalovaného spoločnosti OLO a.s. môže viesť k ukončeniu
Zmluvy o zbere, preprave, zhodnocovaní alebo zneškodňovaní odpadu s následkom výluky triedenia

separovaného odpadu v Hlavnom meste SR Bratislava. Uvedené by mohlo mať trvalé negatívne
následky na životné prostredie hlavného mesta. Spoločnosť OLO a.s. nie je mimo zmluvného vzťahu
so žalobcom momentálne spôsobilá zhodnocovať odpad, ktorý je predmetom dotknutých zmluvných
vzťahov.Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že disponuje všetkými potrebnými súhlasmi na uskutočňovanie
činností, ktoré sú predmetom zmluvných vzťahov s OLO a.s.: Rozhodnutie okresného úradu z 2.5.2016,
Rozhodnutie Krajského úradu ŽP v Bratislave z 28.10.2010, Rozhodnutie Krajského úradu ŽP v

Bratislave z 25.6.2010, Rozhodnutie okresného úradu zo 17.6.2015, Rozhodnutie okresného úradu z
24.8.2016.
Žalobca je teda oprávnenou osobou podľa zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvplatomznení,amávydanávšetkypotrebnépovoleniaprezhodnocovanieodpaduv
uskutočňovanom rozsahu. Žiadne z potrebných povolení na nakladanie s odpadmi žalobcovi nezaniklo.

Žalobca má za to, že je v znevýhodnenej pozícii, nakoľko vystupuje ako subjekt súkromného práva proti
žalovanému, ktorý je subjektom verejného práva.
Zastáva názor, že v konaní preukázal, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom
a žalovaným. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

Vydaním neodkladného opatrenia pritom nedôjde žiadnym spôsobom k obmedzeniu právomoci
žalovaného, ktorý bude môcť naďalej vydávať rozhodnutia v súlade s platnými právnymi predpismi.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie,
v súlade s ust. § 376 CSP vydal v rámci autoremedúry uznesenie, ktorým zruší svoje rozhodnutie zo
dňa 26.2.2019 a nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu, pričom rozhodne, že žalobcovi

sa povinnosť podať žalobu vo veci samej neukladá a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V prípade, ak okresný súd tomuto návrhu žalobcu nevyhovie, žalobca navrhuje, aby Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.2.2019 č.k.
25Cb/40/2019-33 zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť

zdržať sa vyhotovovania výziev žalovaného tretím osobám na zastavenie navážania odpadu žalobcovi,
ako aj na zastavenie odovzdávania odpadu žalobcovi, a to odpadu č. druhu 190112 - popol a škvára,
iné ako uvedené v 190111, č. druhu 200139 - plasty a č. druhu 200101 - papier a lepenka v zmysle
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 v platnom znení, ktorou sa
ustanovuje katalóg odpadov, s tým, že žalobcovi sa povinnosť podať žalobu vo veci samej neukladá, a

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu navrhovateľa (žalobcu) sa vyjadril odporca (žalovaný), ktorý uviedol, že spoločnosť
Bratislavská recyklačná s.r.o. nemá vydaný súhlas podľa Zákona o odpadoch (a ani ním nikdy
nedisponovala), ktorý by ju oprávňoval prijímať a umiestňovať do svojich areálov umiestnených na S.

O. T. U. - R. U. odpad č. druhu 190112, popol a škvára zo spaľovne odpadu a odpad triedeného zberu
- komunálne plasty a komunálny papier a lepenku, odpady č. druhu 200139 a 200101 (zaradené podľa
Katalógu odpadov).
Tým, že navrhovateľ uvedené odpady na predmetné nehnuteľnosti umiestňuje, dopúšťa sa porušenia
ustanovení Zákona o odpadoch, a to najmä § 13 písm. a) Zákona o odpadoch, ktorým sa zakazuje

uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom, v súlade so Zákonom o
odpadoch. Zároveň je dôvodné podozrenie, že prijímané odpady boli na nehnuteľnosti ponechané, teda
neboli priebežne upravované - triedené a lisované a neboli následne odovzdávané na materiálové alebo
energetické zhodnotenie inej oprávnenej osobe.
Odporca ďalej uviedol, že v dňoch 9.5.2018 až 15.10.2018 vykonal v súčinnosti so Slovenskou

inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Bratislava kontrolu v spoločnosti
navrhovateľa a na okolitých pozemkoch.
Kontrola bola ukončená dňa 7.11.2018 prerokovaním Protokolu o výsledku kontroly. Kontrolou boli
zistené závažné porušenia Zákona o odpadoch spoločnosťou navrhovateľa.
Protokol o výsledku kontroly bol postúpený prvému operatívnemu oddeleniu odboru kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, ktorý vykonával preverovania vo veci podozrenia zo zločinu
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.
K námietke navrhovateľa prezentovanej v odvolaní, že disponuje všetkými potrebnými súhlasmi na
uskutočňovanie činností, ktoré sú predmetom zmluvných vzťahov s OLO a.s. odporca uviedol, že
tieto neoprávňujú spoločnosť navrhovateľa k prijímaniu a skladovaniu zložiek komunálnych odpadov z

triedeného zberu, t.j. odpadu č. druhu 200101 - papier a lepenka, odpadu č. druhu 200139 - plasty, na
nehnuteľnostiach v okolí S. O., nakoľko podľa § 13 písm. a) Zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo
ponechať odpad na inom mieste, ako na mieste na to určenom v súlade so Zákonom o odpadoch.Miesto určené na uloženie alebo ponechanie odpadu je okrem miesta vzniku odpadu a niektorých
výnimiek, ako je napr. spätný zber, výlučne miesto, ktoré je určené v rozhodnutí v súhlase podľa § 97
ods. 1 Zákona o odpadoch.

Súhlas na zhodnocovanie/zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením neurčuje miesto nakladania
s odpadmi.
Odporca ďalej uviedol, že nakoľko zriadenie T. XX nie je mobilným zariadením, ale stacionárnym,
nemožno ho prevádzkovať na základe rozhodnutia č. OU-BA-OSZP2-2016/080876 zo dňa 24.8.2016.
Rozhodnutie stratilo platnosť zo zákona podľa § 114 ods. 3 písm. d) Zákona o odpadoch (podľa v tom

čase platnej legislatívy) neoznámením zmeny osoby prevádzkovateľa zariadenia v lehote podľa ods. 4
(od 1.9.2016 došlo k zmene prevádzkovateľa na spoločnosť OLO a.s. - podľa protokolu o kontrole).
Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť navrhovateľa nie je oprávnená odberať odpady z triedeného
zberu komunálnych odpadov v lokalite S. O..
Odpady z triedeného zberu z Hlavného mesta SR Bratislava preberá od spoločnosti OLO a.s. do areálu
na S. O. v rozpore so Zákonom o odpadoch.

K námietke navrhovateľa, že zánik zmluvného vzťahu so spoločnosťou OLO a.s. môže ohroziť verejný
záujem (ochranu životného prostredia), keďže navrhovateľ je výhradným dodávateľom služieb triedenia
separovaného odpadu pre celé Hlavné mesto SR Bratislavu, odporca uviedol, že uvedené výzvy boli
zasielané práve z dôvodu ochrany verejného záujmu, nakoľko nakladanie s týmito odpadmi zo strany

navrhovateľa je robené bez príslušných povolení, spôsobom odporujúcim zákonu, čím môže dôjsť k
ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia. Nakoľko navrhovateľ ani po ukončení kontroly,
ktorou boli zistené závažné porušenia v oblasti odpadového hospodárstva a prebiehajúcemu trestnému
konaniu v predmetnej veci, neprestal s nezákonným nakladaním s odpadmi, ktoré bolo predmetom
výziev, bol odporca nútený využiť všetky dostupné prostriedky na zamedzenie nezákonného stavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava
III č.k. 25Cb/40/2019-33 zo dňa 26.2.2019 potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez

nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj vyjadrením
odporcu a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a
rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

7. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byťvždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú

zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ.
Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní
povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže
byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie
ochrany jeho oprávnených záujmov.

Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa neprejudikujú práva a
povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia
zákonného dôvodu, t.j. taký stav právny (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje

takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia
sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto
rozhodnúť.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či rozsah do práv dotknutej strany je
primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.

primeranosti zásahu).
Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia.
Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho
musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce

osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie
zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v nároku tak, aby bolo možné považovať potrebu

navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú. Súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení
zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia
pojednávania.

9. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/09
(SNUÚS 8/2010): Součastí práva na spravedlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každé procesní
straně má být dána přiměřená možnosť přednést svou záležitost, včetne důkazů, za podmínek, jež ji
nestaví do podstatně nevýhodnější situace, než ve které je její protistrana. Princip rovnosti účastníků
řízení působí i ve vztahu k řízení o nařízení předběžného opatrření jako dílčí části soudního řízení, a to

především s ohledem na možnost uložení povinnosti, která sa může významným způsobem dotknout
právního postavení žalovaného subjektu. Má-li tedy být předběžným opatřením uložena povinnost, musí
mít účastníci řízení možnost ve srovnatelném rozsahu uplatnit před soudem svá tvrzení i námitky ve
vztahu k návrhu na nařízení předběžného opatření, které se relevantním způsobem promítnou do úvahy
soudu ve vztahu k posouzení důvodnosti takového návrhu.

10. Po vecnom s právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia.
Hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávnemu nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana
prostredníctvom neodkladného opatrenia alebo potrebu bezodkladne upraviť pomery, prípadne obavu,

že možná exekúcia bude ohrozená.

11. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne
požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1
Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným
spôsobom odôvodnené.12. Základom argumentácie navrhovateľa prezentovanej v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je tvrdenie, že odporca vyhotovuje svoje výzvy nad rámec právomocí zverených mu zákonom
a zákonných procesných postupov, a tým zasahuje do výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, čím

zasahuje aj do samotnej podstaty práva na podnikanie - zisku podnikateľa, a to ústavne neprípustným
spôsobom.

13. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je namieste detailne
vyhodnocovať jednotlivé časti tvrdenia odporcu (vyjadrenie zo dňa 19.9.2019) - Okresného úradu

Bratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia - týkajúcich sa činnosti navrhovateľa, aj keď ich na základe predložených dokladov
možno považovať za osvedčené.
Dokazovanie je vykonávané výlučne v konaní vo veci samej.

14. Nie bez významu je poukaz na názor navrhovateľa, ktorý má za to, že existuje predpoklad, že

predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, po
ktorom nemá nasledovať podanie žaloby vo veci samej, sú kladené vyššie nároky na osvedčenie jeho
dôvodnosti, nakoľko podľa ustálenej judikatúry hodnoverné osvedčenie nároku v danej etape konania
musínastranesúduviesťkzáveru,žemierapravdepodobnostivyhoveniavnáslednejžalobejevdanom

štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
navrhovateľ síce obšírne, ale všeobecne odkazoval na Ústavu SR ako aj ďalšie zákony, ustanovenia
ktorých mali byť porušené konaním odporcu, spočívajúce v zasielaní výziev spoločnosti OLO. Žiadnym

spôsobom však nešpecifikoval či vôbec - prípadne v akom rozsahu mu mala byť spôsobená škoda v
príčinnej súvislosti s jednotlivými výzvami.
Podľa názoru odvolacieho súdu, doložené výzvy nie sú spôsobilé ohroziť oprávnené záujmy
navrhovateľa, nakoľko ich predmetom je iba upozornenie na porušovanie právnych predpisov zo strany
odporcu, čo tento dostatočne zdokladoval.

16. Procesne je vhodné uviesť, že spoločnosť Bratislavská recyklačná s.r.o., Bratislava je v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania navrhovateľom v zmysle ust. § 325 a nasl.
CSP a Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie je stranou, ktorej možno uložiť
povinnosti v zmysle ust. § 325 ods. 2 CSP.

Žalobcom a žalovaným sa stávajú až po podaní žaloby vo veci samej.

17. Nakoľko potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami nebola v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia preukázaná, a rovnako nebola preukázaná obava, že prípadná exekúcia by
bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP), Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaním navrhovateľa

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/40/2019 - 33 zo
dňa 26. februára 2019, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 OSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 OSP podľa zásady úspechu strán tak, že v odvolacom konaní úspešný odporca nemá

právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).