Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010089

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719010089.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného L.
F., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2020 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný L. F., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F. X,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 24. 08. 2018 v čase okolo 16.30 hod v obci F., časť G., okres K., v rodinnom dome s popisným
číslom X sa vyhrážal zabitím družke L. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Č.. X, okr. K., s ktorou
má spoločné deti tak, že v dome najskôr kričal na poškodenú pri vzájomnej hádke, že deti dá do ústavu

a ju zabije, následne jej povedal slová: „rob čo máš“, čo poškodená odmietla, na čo jej povedal slová:
„tak sa zbaľ a vypadni z môjho domu, spať tu nebudeš“ a po týchto slovách ju udrel tanierom po hlave,
ktorý sa jej na hlave rozbil, čím takto svojím konaním spôsobil L. B. malú plytkú sečnú ranku na tvári v
jarmovej oblasti vľavo a malú plytkú sečnú ranku na krku vľavo s dobou liečenia 5 dní, pričom uvedené
konanie u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, nakoľko sa bála, že svoje vyhrážky splní,
z ktorého dôvodu zavolal hliadku polície,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 21. 02. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/18/6611
obžalobu na L. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona.

Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že v ten deň sa s družkou pohádali, vedela, že už sedem rokov sa stretáva aj s V. M., a buď jej

preplo, alebo čo. On keď vyšiel von, dvere boli zavreté, počul len buchot, nevidel ani jej rozbitú hlavu. On
bol vtedy u tej V. M., keď sa vrátil domov, družka začala žiarliť, začali sa hádať, a on potom odišiel. Keď
odchádzal, počul len buchot, ako keď sa hodí tanier o stenu. Ešte poškodenú počul, ako vykrikovala,
že ide volať políciu. On odtiaľ šiel ku svojmu otcovi, čo je asi pol kilometra. Okrem nich tam vtedy nikto
iný nebol. On potom zhora videl, že prišla záchranka a policajti, tak sa šiel dole opýtať, že čo sa stalo, a

deti mu povedali, že mama má rozbitú hlavu. On sa potom vrátil k otcovi, išiel do hory na drevo, a v ten
večer odišiel do V., do práce na týždňovku. Až keď sa vrátil zistil, že ho hľadajú policajti. V dome býva
on s družkou, tá hádka bola len kvôli V. M.. Nepamätal si, či aj on družke niečo vyčítal, hádali sa len
slovne. Ani to nevravel, že dá deti do ústavu. V každej rodine sa stane, že sa niekto poháda. Podľa neho
volala políciu kvôli tomu, že ju sedem rokov podvádzal. To je jediné, čo spravil, on jej žiadne zranenia

nespôsobil. Aj asi mesiac predtým si sama rezala nožom ruku, aj si búchala hlavu o zárubňu. On aj vtedy
volal políciu, ale tí mu povedali, že si to majú vyriešiť sami.

Svedok U.. L. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy boli poslaní na
preverenie oznámenia, že obžalovaný mal hodiť do dieťaťa tanier. Keď prichádzali na miesto, bola tam

len jeho družka, ktorá ich čakala už pri ceste, a na rukách mala malé dieťa. Na mieste im vravela, že sa
mali pohádať, ukázala im aj na zemi rozbitý tanier. Potom tam prišla aj sanitka, už si ale nepamätal, či
ju volali oni, a ošetrovala asi družku obžalovaného. Tá tvrdila, že mal zrejme trafiť aj dieťa, tak sanitka
potom odviezla ju aj s dieťaťom. Vzhľadom na odstup času si už nespomenul, s ktorým kolegom tam
vtedy bol, ani si už nespomenul, či ju vyťažoval konkrétne on, alebo kolega. Taktiež si už nepamätal, či

im niečo uvádzala o nejakom vyhrážaní, bol tam už veľa krát, a tie prípady sa mu zmiešali. Podľa neho
v ten deň už s obžalovaným nič neriešili. Je pravda, že obžalovaného tam už viackrát hľadali aj za iné
prípady, preto sa mu to už plietlo. Raz ho hľadali aj večer, inokedy zas cez deň.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní

prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania, na čo svedok uviedol, že je to tak, ako
je to uvedené v tej zápisnici.

Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, poškodená vtedy nebola v stave ako bežne, keď tam prídu, mala
nejaké znaky rozrušenia, ale nie extrémne, mala zrejme biele tričko, to bolo zakrvavené, a na rukách

mala malé dieťa.

Svedok V. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo a odmietol
vypovedať,pretožebysvojouvýpoveďouspôsobilnebezpečenstvotrestnéhostíhaniasebealebosvojím
blízkym osobám, aj preto, že jeho syn žije ako druh a družka s dcérou obžalovaného.

Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
výsluchu svedka z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom popučení vypovedal, že toho dňa,
kedy volal na políciu, vo veci L. B. a L. F., bol veľmi opitý a nepamätal si z toho dňa všetko, teda
nepamätal si skoro nič. Vedel len, že volal na políciu. Nevedel už povedať, čo presne mu L. B. povedala,

ale predpokladal, že mu povedala, že ju L. F. napadol, keď to oznamoval na polícii. On však nič takénevidel. Nepamätal si, že by v ten deň vôbec obžalovaného videl, videl ho až po všetkom u jeho brata,
nebol si v tom ale istý. Keď sa vtedy stretol s poškodenou, boli ta len oni, a vonku sa hrali deti, na lúke.
Poškodená vtedy bežala hore na lúku za dom, čo mu presne povedala si nepamätal, pretože bol pod

vplyvom alkoholu. On bol vtedy s E. B. na aute, išli na P., kvôli tomu, že bol pod vplyvom alkoholu, si
nepamätal, či sa stretli s poškodenou. To sa udialo predtým, ako volal na políciu. Oni sa potom vrátili
z P. do G. a následne stretol poškodenú a volal na políciu. Nevedel uviesť, koľko bolo hodín. Čo on
vedel, tak poškodená s obžalovaným žili normálne, on býva ďalej od nich a nejako sa do nich nestarie,
žili ako bežný pár. Nikdy nebol svedkom konfliktu medzi nimi. Podľa neho by obžalovaný nebol schopný

napadnúť poškodenú, žene by neublížil. S ním možno do konfliktu príde, v predchádzajúcom výsluchu
uvádzal, že by obžalovaný bol schopný napadnúť poškodenú, ale to tam napísal policajt, aby dobre bolo.
Nevedel uviesť, prečo podpísal takú zápisnicu, on sa v papieroch nevyzná, policajt mu povedal, že to
má podpísať, tak to podpísal, chcel čím skôr odísť. Vtedy chcel odmietnuť vypovedať, policajtovi hovoril,
že jeho syn žije s dcérou obžalovaného a majú spolu dieťa, teda sú s obžalovaným v príbuzenskom
pomere, na čo mu policajt povedal, že musí vypovedať, keď to oznamoval, preto vypovedal, a pred

týmto výsluchom to ani nespomenul, že je v príbuzenskom pomere s obžalovaným. S poškodenou sa
stretáva aj po incidente, hovorila mu, že obžalovaného dostala do basy a to rozpráva aj pred rodinou
obžalovaného. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa správa obžalovaný ku poškodenej a ich deťom, do
ich domácnosti nechodí. Vedel o tom, že obžalovaný dával peniaze na plienky a oblečenie svojej dcére,
ktorá žije u nich, a tak jej vypomáhal.

Svedkyňa K. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že vzhľadom k tomu, že
obžalovaný je jej synovec, konkrétne syn jej brata, a zároveň jej dcéra je druhom obžalovaného, využila
svoje právo, a odmietla vypovedať.

Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
výsluchu svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom popučení vypovedala, že ku
skutku nevie nič uviesť, lebo s obžalovaným a poškodenou nebýva a ani k nim nechodí na návštevy,
ani nevidela, čo sa u nich doma dialo. Večer 24. 08. 2018 poškodenú priviezli policajti ku nej domov
do domu vo K., priviezli ju aj s malým U.. Poškodená jej povedala, že ku nej prišla preto, lebo ju v ten

deň zbil obžalovaný, že jej hodil tanier do hlavy a už nemala autobus domov a musela u nej prespať.
Povedala jej, že sa bojí ísť, domov, lebo že policajti išli hľadať obžalovaného, bála sa, lebo obžalovaný
bude vedieť, že ho udala, a že preto ho hľadajú. Preto sa jej spýtala, či môže u nej so synom ostať
štyri dni. Preto bola u nej štyri dni, lebo sa bála obžalovaného, že ak sa dozvie, že ho hľadajú, bude
vedieť, že ho ona udala a že ju viac dobije. Nevedela ale nič bližšie povedať, že ako jej dcéra žila s

obžalovaným. Ona jej o tom nikdy nerozprávala. Vtedy večer, keď ku nej prišla prenocovať, tak to bolo
veľmi súrne, to bolo prvýkrát, čo ku nej prišla prenocovať. Nikto pre jej dcéru neprišiel, ani obžalovaný
za ňou nebol, ani nepočula, že by jej telefonoval. Už sa blížil začiatok školského roka, bolo to asi dva
dni pred školou, dcéra jej povedala, že musí vypraviť do školy, tak odišla sama so synom na autobus.
Keď od nej odchádzala, povedala jej, že sa bojí obžalovaného, ale musí ísť kvôli škole, lebo sa bála, že

bude stíhaná, ak deti nenastúpia do školy. Nevedela, čo to obžalovaného napadlo, že jej dcére tak zle
spravil, veď veľa rokov žili spolu, a veľa detí majú spolu, nevedela, čo ho to napadlo.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je pravda, že družka vtedy odišla, jeho ale nik
nehľadal, ona sa ho nebála, keďže sa vrátila a neboli žiadne hádky. Aj svedok na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že v ten deň ho nikto nehľadal.

Poškodená L. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že jej druh, obžalovaný
L. F., vtedy popíjal, lebo jeden od nich mal dôchodok, tak pil s nimi, a asi o pol šiestej večer prišiel, a
začal sa s ňou hádať kvôli deťom. Chcel s ňou aj pomer, ale ona to odmietla, mala pri sebe malého,

ktorý jedol, a obžalovaný chytil tanier s jedlom, a hodil jej ho na hlavu, ona sa postavila, a začala
utekať, lebo už krvácala a vravela mu, že ide volať políciu. Krvácala z hlavy, vzadu na temene, aj bola
ošetrená.Obžalovanýjejpritomvtedyvravel,žeakodtiaľneodíde,takžejuzabije.Totojejvtedypovedal
jedenkrát. Ona utekala za dom, na hlavnú cestu, jej dcéra F. mala telefón, ale nebol signál, a tam na
ceste ju stretol svedok E. B., ktorý vtedy šiel z občianskej hliadky a videl ju krvavú, tak jej zavolal políciu,

zároveň prišla aj sanitka. Obžalovaný zatiaľ ušiel hore k otcovi. Potom prišli policajti, a sanitka ju hneď
aj viezla na ošetrenie do nemocnice. Ona, keď vtedy pred obžalovaným utekala, to malé dieťa mala so
sebou, ostatné deti boli na lúke pri dome a hrali sa, tie nič nevideli. Po ošetrení v nemocnici sa nechala
odviesť k matke K. B.D., a policajtov požiadala, aby jej tam doviezli aj deti. Tam bola asi tri mesiace,obžalovaný bol medzi tým zavretý, potom ho pustili, ona sa k nemu bála vrátiť, keďže ho udala, takže
už ôsmy mesiac je pri mame. Momentálne s obžalovaným nie je v žiadnom vzťahu, ona s deťmi bývam
pri mame, a on doma.

Svedkyňa V. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nevie, ako sa skutok
stal, nebola pri tom. V minulosti bola s obžalovaným vo vzťahu ako frajer a frajerka, momentálne s ním
už nie je v žiadnom vzťahu. Vtedy tam registrovala políciu aj sanitku, ona bola von na dvore, a videla tam
políciu, ako potom naháňali obžalovaného, kričali po ňom, lebo im utekal, neskôr tam videla aj sanitku.

Na druhý deň jej poškodená L. B. vravela, že jej obžalovaný rozbil hlavu, že jej ju zašívali. Na tvári
videla, že mala niečo prelepené páskou a vravela, že jej rozťal hlavu. Bolo to už dávno, bližšie si už
na to nepamätala.

Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v ten deň ich poškodená
L. B. zastavila, či by jej nepomohli zavolať políciu. On šiel vtedy autom s jeho manželkou a V. M. do F.

na nákup. Vtedy tam nebol signál, on si šiel potom domov ľahnúť, a niekto teda zavolal na políciu. Keď
ich vtedy poškodená zastavila, povedala, že L. F. ju zbil, spomínala niečo aj o tanieri, že jej ho hodil do
hlavy. Možno to vtedy mala aj udreté, ale on tomu nevenoval pozornosť, lebo šoféroval. On vtedy políciu
nevolal, volal ju niekto z tých, ktorí boli s ním v aute. Vzhľadom na odstup času už nevedel uviesť, či
vtedy niekto vystupoval z auta, keď ich poškodená zastavila.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnice o
výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedok F. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že priebeh samotného skutku od

začiatku nevidel, vedel o tom, že v ten deň prišla k tomu, kde žije obžalovaný, polícia. On býva v tom
dome, kde žije obžalovaný a poškodená, pričom ide o veľký dom, žije v ňom teda aj on so svojou rodinou,
avšak v inej časti. Vedel len o tom, že keď prišla polícia, poškodená vyšla z domu a povedala im „poďte
semtusom“.Nevedel,čoďalejpovedalapoškodenápolícii,následneprišlaajsanitka,ošetrilipoškodenú
a previezli ju do nemocnice. Videl, že poškodenej tiekla krv po brade a mala poranenie na hlave. Tiež

počul, ako poškodená vravela, že ju manžel udrel tanierom po hlave, a že mali medzi sebou konflikt,
obžalovaný jej hovoril, že ju udrie. To mal však len z jej rozprávania, nevedel, či to bola pravda, pretože
priebeh skutku nevidel. Tiež vedel o tom, že obžalovaný a poškodená mali v minulosti medzi sebou
konflikty, obžalovaný jej vyčítal, že sa nestará o deti, aj jej vulgárne nadával, veľakrát jej aj hovoril, aby
išla preč, a ona tak aj urobila, pričom sa po určitej dobe, asi po dvoch hodinách, vrátila. Poškodená

na obžalovaného žiarlila, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi konflikty a hádky. Nevedel uviesť, prečo
poškodená tvrdí, že má strach o svoj život, podľa neho preto, lebo chce, aby bol obžalovaný nejakým
spôsobom potrestaný, ale nevedel, či preto, že jej naozaj ubližuje, alebo len preto, že žiarli, pretože
obžalovaný má inú priateľku. Občas sa mu poškodená ráno posťažovala, že obžalovaný bol dlho hore
a nadával. Podľa neho sa obžalovaný vtedy skrýval preto, lebo sa bál, že pôjde do väzby, bál sa, že keď

ho policajti zoberú, neuveria jeho výpovedi.

Svedkyňa F. B. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate uviedla, že keď bola u brata,
obžalovaného L. F., deň predtým, tak poškodená L. B.Ľ. jej hovorila, že sa jej nepáči, že obžalovaný
má priateľku, o čom ona vedela, a že ako by sa ho zbavila. Tiež o tom vravela pred susedou, že by ho

chcela dať do výkonu, len nevedela ako, že nemá naňho čo našiť. Keď tam bola, tak sa jej obžalovaná
vypytovala, či by vedela od svojej mamy doniesť nejaké tabletky, lebo mama sa liečila na psychiatrii.
Poškodenájejvravela,žekeďberietietabletky,takjejjevšetkojedno.Bralatabletkyvoveľkýchdávkach,
a keď ich brala, tak sa o deti musel starať obžalovaný. V ten deň, keď sa skutok stal, jej obžalovaný volal,
že čo poškodená urobila. Ona vtedy nemala ako k nim ísť, ale na druhý deň, keď tam prišla, videla, že

mala poškodená rozbitú hlavu. Oni sa zvykli medzi sebou pohádať, ale to sa hádali kvôli deťom, že sa
dobre neučili, alebo nemali dobrú školskú dochádzku, mali za dcéru aj podmienku. Obžalovaný nevedel,
že je tehotná, vedela o tom len ona. Obžalovaný chodil na fušky, zabezpečoval deti, staral sa o ne aj
napriek tomu, že mal frajerku .na doplňujúce otázky uviedla, že deň pred skutkom, keď u nich bola, jej
poškodená povedala, že to nezniesla, že mal obžalovaný pomer s inou. Stále do obžalovaného vyrývala,

že nevedela, ako sa ho zbaviť, že by bola radšej, keby bol za mrežami, lebo neznesie, že má inú. Na
druhý deň po skutku sa s poškodenou náhodne stretla na autobusovej stanici vo Zvolene, vtedy videla,
že mala rozbitú hlavu. Vtedy jej poškodená povedala, že obžalovaný bol u otca, pomáhal mu, a keď
prišiel domov, tak sa pohádali. Poškodená mu vykrikovala, že bol za milenkou, on sa zobral a odišiel.Povedala, že mala pred sebou tanier s obedom, v afekte ten tanier zobrala a udrela sa s ním o hlavu.
Potom zavolala záchranku a políciu, keď prišli, tak povedala, že jej to urobil obžalovaný. Povedala jej, že
sa zdržiava doma, v G.. O skutku sa s nikým iným nerozprávala, len s poškodenou. Skutok sa podľa nej

mal stať deviateho alebo desiateho decembra. Odvtedy bola v G. asi mesiac pred jej výsluchom, kvôli
deťom. Po vzatí obvineného do väzby sním bola kontakte, bola ho aj osobne navštíviť. Povedal jej, že
bol vtedy u otca, keď prišiel k domu, videl sanitku a policajtov, tak sa ich opýtal, že čo sa stalo, prečo tam
boli. Povedali mu, že poškodená mala rozťatú hlavu, na čo sa opýtal, že kto jej to urobil. Potom sa od detí
dozvedel, že si to spravila sama a mala na hlave krv. Po tom, ako sa obžalovaný pohádal s poškodenou,

odišiel ku svojmu otcovi v G.. Nevedela nič o tom, že obžalovaný mal v deň skutku ujsť a schovávať
sa u svojho otca. Poškodená podľa nej niekedy vedela byť normálna, ale niekedy rozpráva nepríčetne
alebo len pozerá do blba, ale v poslednom čase bola odmeraná k deťom alebo, keď išli na návštevu.
Už nebola taká, ako bývala, taký kľudný človek. Už sa jej dávnejšie zdalo, že niečo berie. Ona si skôr
myslela, že pije alkohol, ale nebol to alkohol. Ona jej nikdy lieky neposkytla, ale keď bola na návšteve u
matky, tak si pýtala, že v poslednom čase nemôže spávať, že je nervózna, tak si pýtala zopár tabletiek.

Mama si myslela, že jej to pomôže, tak jej dala. Nevedela, odkiaľ ich potom brala. Nevedela o tom, že by
poškodená navštevovala psychiatra, ale asi pred tromi dňami sa jej pýtala, či nevie o nejakom doktorovi,
že by chcela vyhľadať psychiatrickú ambulanciu, že už to psychicky nezvláda. Obžalovaný je rodinne
založený, je upútaný na deti, je kľudnej povahy, je normálny, obyčajný. Obžalovaný s poškodenou spolu
žijú 22 rokov v dome v G., majú spolu 7 detí. Keď bola u nich, tak boli normálni, ale keď obžalovaný

povedal, že sa ide niekam prejsť, tak poškodená už vyčínala, že ide preč, chcela, aby bol pri nej, bola
žiarlivá, nezniesla, že niekam ide, chcela, aby bol stále doma. Nikdy nebola prítomná pri tom, že by sa
obžalovaný poškodenej vyhrážal, alebo ju fyzicky napadol. Nemala vedomosť o tom, že by niekedy v
minulosti obžalovaný vyhodil poškodenú z domu, ani nemala vedomosť o tom, že by poškodená alebo
niekto iný podal v minulosti trestné oznámenie na obžalovaného. Keď deň po skutku stretla poškodenú

mala už len zo dve nálepky vo vlasoch a na čele mala jeden škrabanec, všetko mala na pravej strane.
Pri jej rozhovore s poškodenou deň pred skutkom nebol nikto prítomný, oni boli dnu a deti sa hrali von.
Poškodená sa jej sťažovala, že obžalovaný má frajerku, tak jej povedala, aby si aj ona niekoho našla, na
čo jej povedala, že iného nechcem a nech je radšej obžalovaný v base, ako by mal byť s nejakou inou.
Aj v minulosti prejavovala poškodená žiarlivosť, ale v poslednej dobe to už preháňala, prišla jej taká

majetnícka. Poškodená jej hovorila, že berie lieky na spanie a na ukľudnenie, raz od jej mamy pýtala
Neurol, deťom chodila predpisovať Diazepam a Dithiaden. Poškodená sa k deťom nepráva zle, má ich
rada, aj deti ju. Sú zanedbávané, čo vidno, ako matka sa o ne nestarala, že by im oprala alebo uvarila
jedlo. Ale nebila ich, ani nič podobné. Deti sa väčšinou starali samé o seba, občas im obžalovaný navaril
teplé jedlo, polievku, občas ju obžalovaný poprosil, aby mu prišla pomôcť s deťmi, lebo to už nezvládal.

Podľa nej boli deti zo strany poškodenej dosť zanedbávané, a preto dochádzalo ku hádam medzi nimi.

Svedok Ľ. R. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 24. 08. 2018 bol vyslaný
stálou službou na preverenie oznámenia v obci F., časť G., vtedy mal službu s kolegom, svedkom L. Y..
Po príchode na miesto tam už čakala poškodená, ktorá im uviedla, že ju napadol obžalovaný, s tým, že

do nej hodil tanier, ktorý sa jej mal rozbiť o hlavu. Svedok Y. ju vyťažoval a on počas toho telefonoval
dosť dlho s RZP, kým im vysvetlil, čo od nich chcel a kam mali prísť. Poškodená bola zakrvavená pri
hlave, kvôli tomu aj volali záchranku, ale kde presne, a ako bola zranená, nevedel uviesť. Pamätal si, že
v čase ich príchodu mala poškodená na rukách malé dieťa a tvrdila im, že aj počas útoku mala to dieťa
na rukách. Sanitka teda bola volaná na ošetrenie poškodenej, aj jej dieťaťa. Počkali na príchod sanitky,

ktorá ju potom odviezla na ošetrenie. Počas ošetrovania poškodenej robili na mieste šetrenie s tým, že
hľadali obžalovaného, avšak ho nenašli. Následne spoločne so sanitkou odišli do Zvolena, kde na OO
PZ spisovali úradný záznam a poškodená bola zavezená na ošetrenie do nemocnice. Na doplňujúce
otázky uviedol, že po ich príchode na miesto tam bola sama poškodená, s dieťaťom na rukách, už si
nebol istý, či tam bolo aj nejaké jej iné dieťa. V čase príchodu a ani potom tam obžalovaného nevideli.

Poškodená im povedala, že obžalovaný ju fyzicky napadol, že do nej hodil tanier, ktorý sa jej mal rozbiť
na hlave, a že na ňu vykrikoval, že ju zabije. Poškodená bola rozrušená, nevyzerala, že by bola pod
vplyvom alkoholu. Na mieste vtedy nebol nikto, kto by potvrdil to, čo poškodená tvrdila. V minulosti bolo
niekoľkokrátvolanéstým,žeobžalovanýrobívG.bodrel,alepotomtoniktonechceloznamovať,pretože
sa ho tam všetci boja, nevedel ale uviesť, kto to oznamoval. Vedel o oznámení V. M., jeho priateľky, ale

to oznámenie neskôr stiahla. Ľudia majú z obžalovaného obavy, pretože vedia, že keď si vypije, tak je
agresívny a schopný všetkého.

V zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky.Zo záverov znaleckého posudku č. 139/2018 Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., v podstate vyplýva,
že poškodená L. B. utrpela dňa 24. 08. 2018 zranenia, a to malú plytkú sečnú ranku na tvári v jarmovej

oblasti vľavo a malú plytkú sečnú ranku na krku vľavo. Tento typ raniek vzniká dopadom malých
predmetov s ostrými hranami na kožu, ranky vznikli dopadom úlomkov rozbitého taniera. Či poškodenej
rozbil tanier o hlavu obžalovaný, alebo si ho v amoku rozbila sama, nemožno zo zranení určiť. Zranenia
určite nevznikli pri údajnom búchaní si hlavou o zárubňu. Poškodená nemala evidované žiadne zranenie
v oblasti tváre pred dátumom 24. 08. 2018. Zranenia sú ľahké a nejavia známky ťažkej ujmy na zdraví.

Dĺžku hojenia raniek znalec stanovil na 5 dní, pričom zranenia si PN nevyžiadali. Znalec zranenia
poškodenej bodovo ohodnotil na 10 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje bolestné vo výške
190,80 Eur.

Zo záverov znaleckého posudku č. 81/2018 PhDr. Štefánie Stanislavovej v podstate vyplýva, že
zistená zvýšená miera úzkosti, napätia a ťažkosti psychosomatického charakteru sú u poškodenej

spôsobené dlhodobo prežívaným stresom v konfliktnom spolužití s druhom, pričom jej stav nevyžaduje
psychoterapiu. Rozdiely vo výpovediach poškodenej sú spôsobené najmä rozdielnym psychickým
rozpoložením pri podaní trestného oznámenia a pri výpovedi dňa 11. 09. 2018. Dňa 24. 08. 2018 bola
tesne po konflikte s druhom rozrušená, nahnevaná, možno dúfala, že by to mohlo pomôcť k zmene
správania sa druha voči nej, preto skutok popísala, ako je uvedené v trestnom oznámení, neuvedomujúc

si dôsledky svojej výpovede. Poškodená vníma svojho druha ako nezodpovedného človeka, často
požíva alkohol, má frajerku, nestará sa o deti. U poškodenej neboli zistené známky týranej osoby,
neprejavujú sa u nej známky fyzického a psychického utrpenia. U poškodenej bola zistená mierne
znížená úroveň rozumových a pamäťových schopností, nie však do takej miery, aby negatívne ovplyvnili
jej schopnosť správne a úplne prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: správa poisťovne Union (č.l. 114 - 115), správa zo systému ESISPZ
(č.l. 163 - 166), prepis REDAT (č.l. 167), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2017
(č.l. 181 - 182), rozkaz o uložení sankcie (č.l. 187 - 190), správy na obžalovaného (č.l. 168 - 180), odpis

registra trestov obžalovaného (č.l. 272 - 275).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od začatia trestného stíhania popiera, je ale usvedčovanými vykonanými
dôkazmi. Poškodená popísala, ako jej mal obžalovaný hodiť tanier do hlavy, a aj popísala, že po tom
obžalovaný z domu ušiel. Túto výpoveď potvrdili aj ďalší svedkovia, ktorým poškodená bezprostredne
po skutku zhodne uviedla, že obžalovaný jej hodil do hlavy tanier, a svedkovia taktiež potvrdili, že

na poškodenej videli zranenia, aj to, že jej z hlavy tiekla krv. Taktiež príslušníci polície, ktorí boli na
miesto privolaní, potvrdili, že po incidente v obci hľadali aj obžalovaného, ktorý ušiel, a už ho nenašli,
čo potvrdila aj svedkyňa V. M. (priateľka obžalovaného). Zranenia poškodenej boli objektivizované ja
vykonaným znaleckým dokazovaním, kedy znalec vylúčil, že by zranenia na hlave poškodenej boli
spôsobené búchaním si hlavy o zárubňu. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že obžalovaný nie

je trestne stíhaný za trestný čin ublíženia na zdraví, teda aj obrana obžalovaného, že on jej nijaké
zranenia nespôsobil, je v tomto smere irelevantná (keďže je trestne stíhaný pre prečin nebezpečného
vyhrážania). Avšak skutočnosť, že obžalovaný do poškodenej hodil tanier, len utvrdila jej obavu z toho,
že by svoje vyhrážky vo vzťahu ku nej aj uskutočnil. Obavy poškodenej boli potvrdené aj výpoveďou
svedkyne K. B., matky poškodenej, ktorá uviedla, že po skutku prišla s dcérou poškodená ku nej, preto

to muselo byť súrne, pretože v minulosti ku nej nikdy neprišla prenocovať. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by si všetky skutočnosti, ktoré poškodená v rámci konania tvrdila, vymyslela, ani
nebol preukázaný motív, prečo by tak urobila, pretože ani svedkyňa V. M., s ktorou mal v tom období
obžalovaný vzťah, nepotvrdila verziu obžalovaného, ale sama potvrdila, že obžalovaný po skutku ušiel
a že ho hľadali policajti. Po takto vykonanom dokazovaní potom súd dospel k záveru, že v konaní neboli

zistené žiadne dôvodné pochybnosti, ktoré by mohli viesť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby,
pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby,
aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá
sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, a na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu o zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný L. F. tak svojim konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom
na§138písm.a)Trestnéhozákonaa§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,pretožesainémuvyhrážal

smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou a na chránenej osobe.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
musel potom súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v tomto prípade predstavuje
16 mesiacov až 3 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 2 priestupkov. Z odpisu registra trestov
obžalovaného je zrejmé, že bol v minulosti 13 krát odsúdený, naposledy mu bol trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu podmieňujúce
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd nerozhodol o podmienečnom odklade
výkonu uloženého trestu, pretože jednak obžalovaný spáchal trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia (aj keď podľa záznamu v odpise registra trestov má posledné odsúdenie
zahladené na základe fikcie v zmysle § 50 ods. 5 Trestného zákona, ale najmä preto, že by to bolo v
rozpore s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože je zrejmé, že s prihliadnutím na doterajší život
obžalovaného(ktorýužbol13krátsúdnetrestaný)aprostredie,vktoromžije,niejemožnépredpokladať,
že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nebude postačovať na zabezpečenie ochrany

spoločnosti a nápravu páchateľa. Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa,
ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň
zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento
trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.