Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615200887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4615200887.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: STRATEGY CAPITAL GROUP, Inc.,
sídlo Suite 15, 1st Floor Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, P.O. Box 1004, Victoria, Mahe,
štát Seychely, registračné číslo 106656, adresa na doručovanie Popradská 56, Košice, zastúpený
advokátom: doc. JUDr. Štefan Kočan, Ph.D., sídlo Nitrianska 1837/5, Piešťany, IČO: 42 292 301, proti
žalovanému 1/: PAPPEX GROUP s.r.o., sídlo M. Rázusa 4822/34A, Topoľčany, IČO: 36 529 460, 2/:
CORE FOOD, s. r. o., sídlo Popradská 56, Košice, IČO: 47 169 052, 3/: Steelcore s. r. o., sídlo Strojnícka
20B, Prešov, IČO: 45 967 661, 4:/ PROFINEX FOOD s.r.o., sídlo Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 46

900 578, zastúpený advokátskou kanceláriou: NEXUS advokátska kancelária s.r.o., sídlo Mostová 2,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/17/2018 - 599 z 29. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/17/2018 - 599 zo dňa 29. marca 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % na účet právneho zástupcu žalovaného v 4. rade do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu proti žalovanému
4/ (v poradí druhým) rozsudkom, označeným v záhlaví, tak, že: žalobu o vydanie hnuteľných vecí
(označených vo výroku) proti žalovanému 4/ zamieta (I. výrok) a že žalovanému 4/ priznáva proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach § 409 ods. 1 a 2, § 443 ods. 1
a 2, § 445, § 446 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „ObZ“), § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj len „OZ“), § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode odôvodnenia vrátane jeho podbodov aj len ako „súd“) svoje
rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ až 3/ vydania hnuteľných vecí špecifikovaných vo
výrokovej časti rozsudku z dôvodu, že k uvedeným veciam nadobudol vlastnícke právo na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.08.2014, pričom tieto veci sa nachádzajú v areáli patriacom
žalovanému 1/ a z jeho strany došlo k znemožneniu vstupu žalobcu do objektu s odôvodnením, že tietoveci už nie sú vlastníctvom žalobcu a zároveň štatutárny zástupca žalovaného 1/ je záložným veriteľom
súčasného vlastníka týchto vecí. Žalovaní 2/ a 3/ sú v pozícii nájomcu areálu, kde sa veci nachádzajú a
keďže všetci žalovaní majú predmetné veci vo svojej faktickej moci, tak tieto neoprávnene zadržiavajú

žalobcovi ako ich vlastníkovi. V priebehu konania súd pripustil vstup žalovaného 4/ do konania na
návrh žalobcu, ktorý odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, podľa ktorej
sa žalovaný 4/ stal nájomcom areálu, kde sa nachádzajú hnuteľné veci.

3.2. Súd zistil vo veci tento skutkový stav:

3.2.1. Dňa 07.05.2014 spoločnosť BRAND FOOD s.r.o., Topoľčany ako predávajúci uzavrela so
žalovaným 3/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli hnuteľné veci - technológia uvedené
v prílohe č. 1 zmluvy, pričom tieto sú zhodné s vecami, vydania ktorých sa žalobca domáha v súdnom
konaní a podľa kúpnej zmluvy nadobudol kupujúci vlastnícke právo k predmetu zmluvy momentom
úplného zaplatenia kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 105.000 eur bez DPH. Kúpna cena mala

byť uhradená 4 faktúrami s tým, že posledná faktúra mala byť zaplatená do 04.08.2014.

3.2.2. Dňa 06.08.2014 žalovaný 3/ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou EcoFin
Anstalt so sídlom v Triesene v Lichtenštajnsku ako kupujúcim, predmetom ktorej boli hnuteľné veci
uvedené v prílohe č. 1, a ktorých vydania sa žalobca domáha a to za kúpnu cenu 220.000 eur s

tým, že táto mala byť zaplatená v dvoch splátkach, a to vo výške 128.000 eur a 92.000 eur na
základe faktúr, pričom druhá splátka mala byť fakturovaná najskôr 01.10.2014 a najneskôr 10.10.2014
a splatnosť faktúry mala byť do 20.10.2014. Kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu
zmluvy až momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny a zároveň v čl. VIII. zmluvy bolo dohodnuté, že
ak kupujúci bude v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek časti kúpnej ceny viac ako dva pracovné dni, táto

kúpna zmluva automaticky zaniká. V tomto prípade sa zmluvné strany vysporiadajú podľa tejto kúpnej
zmluvy. Zo strany žalovaného 3/ bola v priebehu súdneho konania predložená faktúra FV 14045 zo
dňa 06.08.2014 a s dátumom splatnosti 20.08.2014, ktorou fakturoval kupujúcemu časť kúpnej ceny
vo výške 128.000 eur a faktúra FV 14061 zo dňa 03.10.2014 s dátumom splatnosti 20.10.2014, ktorou
fakturoval kupujúcemu druhú splátku na kúpnu cenu vo výške 92.000 eur. Zároveň žalovaný 3/ predložil

doklad zo dňa 24.10.2014 adresovaný kupujúcemu, ktorým mu oznámil zánik kúpnej zmluvy zo dňa
06.08.2014 z dôvodu, že kupujúci bol v omeškaní s úhradou kúpnej ceny viac ako 2 pracovné dni, a
teda kúpna zmluva zanikla.

3.2.3. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2014 uzatvorenou medzi spoločnosťou EcoFin Anstalt ako

predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim hnuteľné veci, ktoré sú predmetom súdneho konania boli
odpredané žalobcovi za kúpnu cenu 233.524,50 eura, ktorá mala byť uhradená v hotovosti, resp.
prevodom na účet predávajúceho na základe faktúry a kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo k
veciam momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny. Podľa kúpnej zmluvy miestom dodania predmetu
zmluvy mali byť Z., U.. E. XXXX, a to nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXXX v kat. úz. Z.

na parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

3.2.4. Dňa 15.12.2014 žalovaný 3/ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou MBM
PARTNERS s.r.o., Veľký Šariš ako kupujúcim, predmetom ktorej boli sporné hnuteľné veci za kúpnu
cenu 238.000 eur, ktorá mala byť zaplatená do troch dní od prevzatia predmetu kúpy, pričom v ten istý

deň spoločnosť MBM PARTNERS predala tieto veci na základe kúpnej zmluvy žalovanému v 4/ za kúpnu
cenu 238.000 eur, ktorá mala byť zaplatená do troch dní odo dňa prevzatia predmetu kúpy. Následne
žalovaný 4/ kúpnou zmluvou zo dňa 03.08.2015 predmetné veci predal spoločnosti PERUL s.r.o.,
Galanta za kúpnu cenu 220.000 eur a v ten istý deň bola uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej
spoločnosť PERUL s.r.o. predmet kúpy dala do nájmu žalovanému 4/ na dobu neurčitú za dohodnuté

nájomné vo výške 31.200 eur ročne bez DPH. Žalovaný 4/ v priebehu konania potvrdil, že hnuteľné veci,
vydania ktorých sa žalobca domáha, sa nachádzajú v priestoroch prenajatých od žalovaného 1/.

3.3. Súd rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom č. k. 4Cb/18/2015 - 374 zo dňa 17. februára 2017,
ktorým uložil žalovanému 4/ povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti

rozsudku, žalobu proti žalovaným 1/ až 3/ zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené v konaní sp.
zn. 5C/268/2014, žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému 4/ v plnej výške, žalovaným
2/ a 3/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške a žalovanému 1/ náhradu trov konania
nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 4/ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre akoodvolací súd (v poradí druhým) uznesením č. k. 26Cob/32/2018 - 522 zo dňa 28. augusta 2018 (potom,
čo v poradí prvé uznesenie odvolacieho súdu č. k. 26Cob/51/2017 - 444 zo dňa 31. júla 2017 zrušil
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesením č. k. 3Obdo/2/2018 - 511 zo dňa 26.

apríla 2018 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie) tak, že v napadnutej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.4. S poukazom na uvedené predmetom ďalšieho konania na súde prvej inštancie, vedenom pod novou
sp. zn. 4Cb/17/2018, bol už len nárok žalobcu proti žalovanému 4/.

3.5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o vydanie hnuteľných
vecí proti žalovanému 4/ nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že
hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku boli kúpnou zmluvou zo dňa 07.05.2014 predané
žalovanému 3/, ktorý následne dňa 06.08.2014 uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom predaja tých istých
hnuteľných vecí so spoločnosťou EcoFin Anstalt, avšak uvedená kúpna zmluva v zmysle čl. VIII.

ods. 8.3 zanikla v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny v stanovenej lehote, a teda neoblo potrebné
od nej odstupovať, ani doručovať druhej zmluvnej strane oznámenie o zániku zmluvy. Novou kúpnou
zmluvou zo dňa 15.12.2014 preto žalovaný 3/ nepredal tú istú vec dvakrát, keďže v čase, keď uzatváral
kúpnu zmluvu so spoločnosťou MBM PARTNERS s.r.o., už účinky pôvodnej zmluvy so spoločnosťou
EcoFin Anstalt boli zaniknuté a na tom nič nemení ani skutočnosť, že dňa 26.08.2014 spoločnosť

EcoFin Anstalt uzavrela kúpnu zmluvu so žalobcom. Vzhľadom na časovú následnosť uzatvárania
jednotlivých kúpnych zmlúv, nebolo preto potrebné skúmať, či kúpna cena na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 26.08.2014 uzavretej medzi spoločnosťou EcoFin Anstalt a žalobcom bola skutočne aj uhradená,
a to s poukazom na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať aj na
kúpne zmluvy uzavreté dňa 15.12.2014 medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou MBM PARTNERS s.r.o.

a následne na kúpnu zmluvu medzi touto spoločnosťou a žalovaným 4/, ako aj na kúpnu zmluvu
zo dňa 03.08.2015 medzi žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o. Vzhľadom na uvedené nebolo
potrebné preukazovať nedobromyseľnosť žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2014 tak,
ako to pôvodne požadoval žalovaný 4/, keď navrhoval výsluch svedka X. M., avšak od vykonania tohto
dôkazu na pojednávaní dňa 29.03.2019 upustil vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci zo

strany súdu. Z tohto dôvodu súd tento pôvodne navrhovaný dôkaz nerealizoval, keďže aj na ďalšie
kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným 3/ dňa 15.12.2014 a žalovaným 4/ v ten istý deň a následne
aj dňa 03.08.2015 je potrebné aplikovať ustanovenie § 446 ObZ, podľa ktorého aj v prípade, ak by
predávajúci nebol vlastníkom predávaného tovaru, tak kupujúci nadobúda vlastnícke právo, ibaže v
čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je

ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Ani jedna zo sporových strán nespochybnila
dobromyseľnosť kupujúcich v prípade kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou
MBM PARTNERS dňa 15.12.2014 a následne medzi touto spoločnosťou a žalovaným 4/ v ten istý deň a
kúpnou zmluvou uzavretou dňa 03.08.2015 medzi žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o. a v tomto
smere nenavrhla žiadne dokazovanie. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového a právneho stavu mal

súd za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom konaní na podanie žaloby
o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku proti žalovanému 4/, keďže
nie je vlastníkom uvedených hnuteľných vecí, prípadne ich oprávneným užívateľom a práve naopak
oprávneným užívateľom týchto hnuteľných vecí je žalovaný 4/, ktorý ich užíva na základe nájomnej
zmluvy uzavretej so spoločnosťou PERUL s.r.o. dňa 03.08.2015. Z uvedených dôvodov súd žalobu na

vydanie hnuteľných vecí proti žalovanému 4/ v celom rozsahu zamietol.

3.6. Súd vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevyzýval žalobcu na
špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobou domáhal, keďže jeho žalobe vyhovené nebolo.

3.7. Záverom súd uviedol, že žalobca na zastupovanie v súdnom konaní splnomocnil dňa 31.01.2019
advokáta Doc. JUDr. Štefana Kočana, Ph.D. a tento plnomocenstvo prijal dňa 04.02.2019, pričom bol
splnomocnený aj na prijímanie korešpondencie a plnú moc obsahovo rovnakú žalobca dňa 14.02.2019
udelil aj advokátskej kancelárii Cipciar & Partners s.r.o. Bratislava, ktorá tiež bola splnomocnená na
prijímanie korešpondencie, a ktorá až po pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 doručila súdu svoje

vyjadrenie (vyjadrenie bolo doručené poštou dňa 01.04.2019) spolu s návrhmi na ďalšie dokazovanie,
avšak vzhľadom na čas doručenia tohto vyjadrenia už bolo pre rozhodovanie súdu bezpredmetné.
Zároveň súd s poukazom na obsah oboch splnomocnení v zmysle § 110 ods. 2 CSP rozhodol, že
písomnosti sa budú doručovať advokátovi Doc. JUDr. Štefanovi Kočanovi Ph.D., ktorému žalobca udelilplnomocenstvo na zastupovanie v konaní skôr, a ktorý sa zúčastnil následného procesného úkonu, a
to pojednávania dňa 29.03.2019.

3.8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 4/, ktorý mal
v konaní plný úspech voči žalobcovi priznal náhradu trov konania voči nemu v plnej výške, o ktorej
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca ako odvolateľ. Žalobca

odvolanie odôvodnil v podstate nasledovne:

4.1. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že žiadna zo strán nespochybnila dobromyseľnosť kupujúcich v
prípade kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou MBM Partners dňa 15.12.2014
a následne medzi touto spoločnosťou a žalovaným 4/ v ten istý deň a kúpnou zmluvou uzavretou medzi
žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o., a že v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie, žalobca

uviedol, že v podaní z 29.03.2019 uviedol, že celý obchod bol zo strany žalovaných účelovo nastavený
tak, aby došlo k poškodeniu žalobcu. Súd prvej inštancie toto vyjadrenie žalobcu nebral do úvahy.
Neobstojí pritom tvrdenie, že vzhľadom na čas jeho doručenia, bolo pre rozhodnutie súdu bezvýznamné.

4.2. Žalobca ďalej namietal aj nevykonanie riadne navrhnutého (v odvolaní bližšie nešpecifikovaného

- pozn. odvolacieho súdu) dôkazu, podstatného pre posúdenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca
poukázalnato,ženajednejstraneuviedol,žežiadnazosporovýchstránnespochybniladobromyseľnosť
kupujúcich v prípade uvedených kúpnych zmlúv a na strane druhej návrh hodnotí ako bezpredmetný.

4.3. Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu práva na riadnu obhajobu a namietal nedoručenie odvolania aj

advokátskej kancelárií Cipciar & partners s. r. o.

4.4. Žalobca namietal aj proti predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré
nepovažuje za presvedčivo odôvodnené.

4.5. V ďalšej časti odvolania uviedol žalobca skutkové tvrdenia týkajúce sa personálneho a majetkového
prepojenia účastníkov na strane žalovaných.

4.5.1. Uviedol, že technológiu spracovania slnečnicových jadier nadobudla spoločnosť EcoFin Anstalt
od žalovaného 3/, ktorého jediným vlastníkom a konateľom bol Ing. X. Y.. Dňa 24.10.2014 údajne

Ing. Y. odstúpil od kúpnej zmluvy so spoločnosťou EcoFin Anstalt z dôvodu údajného nezaplatenia
časti kúpnej ceny vo výške 92.000,- eur s dátumom splatnosti 20.10.2014, čím napriek nepredloženiu
relevantných údajov spochybnil výlučné vlastníctvo spoločnosti EcoFin Anstalt a tým i následný predaj
poškodenému žalobcovi. Uvedené nepreukázané konanie možno považovať za nedobromyseľné a za
konanie v rozpore s dobrými mravmi ako aj bežnými obchodnými zvyklosťami.

4.5.2. Žalovaný 2/ bol založený dňa 16. mája 2013 štyrmi zakladajúcimi spoločníkmi, a to X. M., E. Y.,
JUDr. U. X. a Ing. X. Y.. V areáli prenajímateľa - žalovaného 1/ mala prevádzku aj spoločnosť BRAND
FOOD s.r.o., ktorej spoločníkmi bol M., X. a Y.. Spôsob práce, profesionalita a výsledky boli dostatočnou
garanciou, že sa jedná o dôveryhodných partnerov. Y. prostredníctvom žalovaného 2/ a jeho dnes už

bývalí spoločníci a jeden zo zástupcov priamo M., Y. a X. prostredníctvom spoločnosti BRAND FOOD
s.r.o. spolu so spoločnosťou PROFINEX HOLDING s.r.o. založili 6. novembra 2012 (teda niekoľko rokov
pred vstupom žalobcu do žalovaného 2/) žalovaného 4/. Spoločníkmi žalovaného 4/ pri založení bol
žalovaný 2/ s obchodným podielom 16,5 %, spoločnosť BRAND FOOD s.r.o. s obchodným podielom
16,5 % a spoločnosť PROFINEX HOLDING s.r.o. s obchodným podielom 67 %. K 6. novembru 2012

personálne prepojenie v uvedených spoločnostiach bolo nasledovné: X. Y. (žalovaný 2/), X. M., E. Y. a
JUDr. U. X. (BRAND FOOD s.r.o.) a JUDr. E. M. (PROFINEX HOLDING s.r.o.).

4.6. Žalobca sa v odvolacom návrhu podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca ďalej navrhol, aby

mu bola priznaná náhrada trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 4/, ktorý v podstate uviedol nasledovné:5.1. Žalovaný 4/ napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného
skutkového stavu.

5.2. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný 4/ uviedol:

5.2.1. Podanie žalobcu z 29.03.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 01.04.2019, teda po
29.03.2019, kedy sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania, na ktorom bolo vydané uznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za

skončené, a na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že súdu prvej
inštancie bolo v čase vyhlásenia rozsudku známe uvedené podanie žalobcu.

5.2.2. Žalobca v odvolaní nešpecifikoval žiadny ním navrhnutý riadny dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie
nemal vykonať.

5.2.3.Čosatýkatvrdeniažalobcu,žeodvolanie(pričompodľažalovaného4/chcelžalobcazrejmeuviesť
„predvolanie“) malo byť doručované aj advokátskej kancelárii Cipciar & partners s.r.o., tak toto nemá
oporu v § 110 CSP. Žalobca neurobil výslovnú voľbu o tom, ktorému z dvoch jeho právnych zástupcov
má súd doručovať písomnosti. Ak preto súd prvej inštancie doručoval písomnosti advokátovi doc. JUDr.
Štefanovi Kočanovi, Ph.D., konal podľa § 110 ods. 2 CSP. Žalovaný 4/ súčasne navrhol odvolaciemu

súdu preveriť, či žalobca podal odvolanie včas.

5.2.4. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam o údajnom personálnom a majetkovom prepojení účastníkov
sporu na strane žalovaných, z ktorých nie úplne jasne a určito žalobca vyvodzuje akési nepreukázané
konanie, ktoré má byť nedobromyseľné a v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný 4/ poukázal primárne

na § 336 CSP, ktorý v zásade zakazuje v odvolacom konaní použitie prostriedkov procesného útoku
neuplatnených v prvoinštančnom konaní. Žalovaný 4/ zopakoval záver súdu prvej inštancie o tom,
že žiadna zo sporových strán nespochybnila dobromyseľnosť kupujúcich v prípade kúpnych zmlúv
uzavretých medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou MBM PARTNERS, s.r.o., následne medzi touto
spoločnosťou a žalovaným 4/, ako aj medzi žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o. Odvolací

súd preto ani nemôže prihliadať na uvedené tvrdenie žalobcu. Nad rámec toho žalovaný 4/ uviedol,
že žalobca ani týmito tvrdeniami nijako nespochybnil dobromyseľnosť kupujúcich, resp. nepreukázal
splnenie podmienok vylučujúcich aplikáciu § 446 Obchodného zákonníka.

5.3. Žalovaný 4/ vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť trovy konania.

6. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného 4/ žalobcovi, no ten svoje procesné právo vyjadriť
sa k nemu odvolacou replikou nevyužil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného
prejednania odvolania (§ 386 a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP)

a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, keď na taký postup
neboli splnené podmienky podľa § 384 CSP, bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Odvolací súd preto na tomto mieste bližšie neopakuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku, keď tieto sú už podrobne uvedené v rámci bodu 3.
odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale na ne z dôvodu hospodárnosti odkazuje.

9. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

9.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.3. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9.4. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9.5. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

9.6. Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366

najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

9.7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9.8. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

9.9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

9.10. Podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v účinnom
znení (ďalej len „Ústava SR“), (2) každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9.11. Podľa § 110 ods. 2 CSP, ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich,
ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov,
doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

9.12. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj
niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9.13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

9.14. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, (1) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

9.15. Podľa § 443 Obchodného zákonníka, (1) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na nehovlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. (2) Pred odovzdaním nadobúda
kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou.

9.16. Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho
práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným
zaplatením kúpnej ceny.

9.17. Podľa § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

9.18. Podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), (1)

vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu
má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny
záverasvojerozhodnutieajsprávne,vrozsahudostatočnomprejehopreskúmanie,odôvodnil.Odvolací
súd sa z týchto dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
sa podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy skutkové
tvrdenia uvedené v podaní z 29.03.2019, týkajúce sa personálneho a majetkového prepojenia

účastníkov na strane žalovaných, z ktorých podľa neho vyplýva aj ich nedobromyseľnosť, konanie v
rozpore s dobrými mravmi a bežnými obchodnými zvyklosťami.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.03.2019 sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo
veci na súde prvej inštancie, ktorého sa v zastúpení advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, Ph.D.

zúčastnil aj žalobca. Na tomto pojednávaní okrem iného potom, ako žalobca v zastúpení uviedol, že
nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil
dokazovanie za skončené. Následne poskytol súd prvej inštancie tak žalobcovi (v zastúpení) ako aj
žalovanému 4/ (v zastúpení) priestor na prednesenie záverečných rečí, po ktorých súd prvej inštancie
verejnevyhlásilodvolanímnapadnutýrozsudok.Zobsahuspisujeďalejzrejmé,žežalobcavzastúpenív

tomčasedruhýmzástupcom-advokátskoukanceláriouCipciar&partnerss.r.o.odoslaldňa29.03.2019
na poštovú prepravu zásielku, obsahom ktorej bolo podanie žalobcu vo veci samej, datované dňom
27.03.2019. Toto podanie bolo súdu prvej inštancie doručené poštou až dňa 01.04.2019, teda po
vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku.

13. V tomto podaní z 27.03.2019 (a nie z 29.03.2019, ako žalobca uvádza vo svojom odvolaní, pričom
dňa 29.03.2019 bolo uvedené podanie odoslané len na poštovú prepravu) žalobca navrhol vykonanie
viacerých dôkazov (napr. výsluch svedka X. M., výsluch svedkyne U. Y.) a rovnako v ňom uviedol
viaceréskutkovétvrdeniatýkajúcesaprejednávanejveci,zktorýchjednakpodľažalobcuvyplývaúmysel
subjektov uvedených v podaní poškodiť ho a spochybniť jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným

veciam, ktorých vydania sa podanou žalobou domáhal, a z ktorých jednak vyplýva aj dobromyseľnosť
žalobcu pri nadobudnutí predmetných vecí.

14. Vzhľadom na to, že toto podanie bolo súdu prvej inštancie doručené až po vyhlásení odvolaním
napadnutého rozsudku, hoci pred tým, ako bol tento písomne vyhotovený, nemohol už akokoľvek na

toto podanie prihliadať. Súd prvej inštancie bol okamihom vyhlásenia napadnutého rozsudku týmto
rozsudkom viazaný (§ 219 ods. 4 CSP).15. Súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie preto nemusel v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku vôbec ani uvádzať, že po vyhlásení rozsudku mu bolo toto podanie doručené, a že z tohto
dôvodu sa ním už nemôže akokoľvek zaoberať. To, že súd prvej inštancie v rovine obiter dictum

(teda povedané na okraj) vysvetlil v odôvodnení, prečo na toto podanie, doručené dňa 01.04.2019
(teda po vyhlásení napadnutého rozsudku a pred jeho písomným vyhotovením) nemohol prihliadať
pri rozhodovaní, nezakladá akúkoľvek vadu napadnutého rozsudku. Naopak, táto časť odôvodnenia
objektívne prispela k presvedčivosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobcovi, keď mu odôvodnenie
napadnutého rozsudku vysvetlilo, prečo na obsah jeho podania nebolo možné prihliadnuť.

16. Čo sa týka v odvolaní namietaného nevykonania navrhnutých dôkazov, tak vo vzťahu k tomuto
odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť nasledovné. Predovšetkým žalobca v odvolaní nijakým
spôsobom nekonkretizoval, ktorý ním navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. Je pritom
povinnosťou odvolateľa vymedziť odvolacie dôvody, a to vecne a konkrétne, teda v prípade, ak odvolateľ
namieta nevykonanie ním navrhnutého dôkazu, je povinný konkretizovať, nevykonaním ktorého ním

navrhovaného dôkazu malo dôjsť k naplneniu príslušného odvolacieho dôvodu (§ 363 CSP). Nielenže
nie je úlohou odvolacieho súdu v civilnom sporovom konaní vyhľadávať v konaní na súde prvej
inštancie konkrétne vady, ktoré by boli subsumovateľné pod odvolateľom všeobecne vymedzené,
nekonkretizované odvolacie dôvody, ale takýto postup odvolacieho súdu by bol v civilnom sporovom
konaní protiústavný. Čl. 47 ods. 3 v nadväznosti na ods. 2 Ústavy SR priznáva každému v konaní

pred súdom právo na rovnosť. Toto Ústavou SR priznané základné právo by odvolací súd porušil vo
vzťahu k žalovanému 4/, ktorý odvolanie nepodal, keďže by uvedeným postupom vo svojej podstate
sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,
ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo.

17. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom žalobcu ďalej uvádza, že žalobca navrhol
vykonanie viacerých dôkazov práve v podaní z 27.03.2019, odoslanom súdu prvej inštancie poštou dňa
29.03.2019 a doručenom dňa 01.04.2019. Žalobca sa pritom v zastúpení advokátom doc. Kočanom
zúčastnil pojednávania uskutočneného dňa 29.03.2019, na ktorom tento výslovne uviedol, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania. Uvedené podanie bolo pritom prvé podanie vo veci, ktoré žalobca

podal na súd prvej inštancie od času, kedy odvolací súd uznesením č. k. 26Cob/32/2018 - 522 z 28.
augusta 2018 zrušil vo vzťahu žalobca - žalovaný 4/ predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 4Cb/18/2015 - 374 zo 17. februára 2017. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu z 28. augusta
2018 bolo žalobcovi doručené dňa 19.10.2018. Žalobca mal teda dostatočný procesný priestor medzi
19. októbrom 2018 a 29. marcom 2019 na to, aby v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, t.

j. práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou, čo platí aj vo vzťahu k procesným právam (napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Sžf/65/2011) a v zmysle zásady procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, ktorou je civilné
sporové konanie ovládané, včas reagoval na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu aj prípadným

doplnením skutkových tvrdení a navrhnutím vykonania ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie pritom
žalobcovi umožnil tieto procesné práva realizovať ešte aj na pojednávaní dňa 29.03.2019, ktorého
sa žalobca v zastúpení jedným zo svojich právnych zástupcov zúčastnil, no tieto procesné práva
nevyužil.Keďžesúduprvejinštanciebolinávrhynavykonanieďalšíchdôkazovdoručenéažpovyhlásení
napadnutého rozsudku, ktorým sa konanie na súde prvej inštancie (neprávoplatne) končí, nevyvolali

tieto procesné návrhy už žiadne relevantné účinky. Odvolací dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov
je zo všetkých už uvedených dôvodov preto v prejednávanej veci nenaplnený.

18. Za uvedeného procesného stavu rovnako nemožno nič vyčítať skutkovým záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že ani jedna zo sporových strán

(ktorými boli v danom čase už len žalobca a žalovaný 4/) nespochybnila dobromyseľnosť kupujúcich
v prípade kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou MBM PARTNERS dňa
15.12.2014 a následne medzi touto spoločnosťou a žalovaným 4/ v ten istý deň a kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 03.08.2015 medzi žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o., a že v tomto smere
nenavrhli žiadne dokazovanie. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku tieto skutkové a právne závery

súdu prvej inštancie plne zodpovedali predchádzajúcemu priebehu konania. Odvolací súd opakovane v
tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie objektívne nemohol pri rozhodovaní prihliadať na skutkové
tvrdenia, či procesné návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré mu boli doručené po vyhlásení napadnutého
rozsudku. Podanie obsahujúce vyjadrenie vo veci samej, či takéto procesné návrhy, doručené povyhlásení napadnutého rozsudku, musí byť pre súd prvej inštancie bez akéhokoľvek právneho významu,
ako to tento aj správne v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku v rovine obiter dictum aj uviedol.

19. Čo sa týka kritiky žalobcu vo vzťahu k predchádzajúcemu, právoplatnému zrušujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu 26Cob/32/2018 - 522 z 28. augusta 2018, tak k tejto odvolací súd uvádza, že
predmetom tohto odvolacieho konania nie je preskúmanie predchádzajúceho, naviac právoplatného
rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré nadobudnutím právoplatnosti nadobudlo podľa § 234 ods. 2
v spojení s § 226 CSP vlastnosť zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti), ale (len) preskúmanie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v rozsahu, z hľadísk a postupom stanoveným v právnej
úprave odvolacieho konania, obsiahnutej v prvej hlave štvrtej časti Civilného sporového poriadku.

20. Podstatnú časť odvolania žalobcu tvorili skutkové tvrdenia, týkajúce sa najmä personálneho
a majetkového prepojenia účastníkov na strane žalovaných, z ktorých skutkových tvrdení žalobca
vyvodzoval nedobromyseľnosť, konanie v rozpore s dobrými mravmi ako aj bežnými obchodnými

zvyklosťami. K týmto skutkovým tvrdeniam odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobca veľkú časť
z nich v tak konkretizovanej podobe, ako ich uviedol v odvolaní, uviedol až v podaní z 27.03.2019,
ktoré však odoslal na poštovú prepravu dňa 29.03.2019, a ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie
až 01.04.2019, teda po vyhlásení napadnutého rozsudku. Keďže uvedené podanie nebolo doručené
súdu prvej inštancie pred tým, ako tento vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým sa konanie na súde prvej

inštancie (aj keď neprávoplatne) skončilo, nemožno považovať uvedené skutkové tvrdenia za uplatnené
v konaní na súde prvej inštancie.
21. Vo vzťahu k posúdeniu, či skutkové tvrdenia v odvolaní žalobcu uplatnil žalobca ako odvolateľ už
v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo či ide o nové skutkové tvrdenia, odvolací súd uvádza, že
v konaní pred súdom prvej inštancie (teda do jeho skončenia vyhlásením rozsudku, ktorým sa, hoc

neprávoplatne, konanie na ňom končí) žalobca len uvádzal skutkové tvrdenie o tom, že E. M., X. M.
a X. Y. sú obchodnými partnermi počnúc rokom 2012 (napr. vyjadrenie žalobcu z 25.10.2016, rovnako
tak vyjadrenie žalobcu z 26.04.2017). Už na tomto mieste odvolací súd pritom uvádza, že samotná
skutočnosť, že je niekto obchodným partnerom, nevylučuje bez ďalšieho jeho dobromyseľnosť v zmysle
§ 446 Obchodného zákonníka. Naviac, dobromyseľnosť kupujúceho sa pri nadobúdaní vlastníckeho

práva od nevlastníka predpokladá, kým nie je preukázaný opak, pričom dôkazné bremeno leží na tom,
kto tvrdí nedobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva (k tomu aj doktrína - napr. Blaha, M. in
Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 939; Tomsa, M. in
Štenglová,I.,Plíva,S.,Tomsa,M.akol.Obchodnízakoník.Komentář.Praha:C.H.Beck,2010,s.1102.).

22. Konkrétne skutkové tvrdenia o konaní jednotlivých spoločností v zhode s cieľom poškodiť
žalobcu uviedol žalobca až v podaní, ktoré ale odoslal na poštovú prepravu v deň vyhlásenia
napadnutého rozsudku 29.03.2019 (hoci v tento deň ešte bolo umožnené žalobcovi aby ich predniesol
na pojednávaní), a ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené až potom, ako sa v prvej inštancii skončilo
konanie vyhlásením napadnutého rozsudku, a na ktoré podanie sa odvolával žalobca aj v podanom

odvolaní.Ažvpodanízodňa27.03.2019sapritomžalobcavyjadrujeosobitneajnapr.kspoločnostiMBM
PARTNERS, s.r.o. a jej prepojeniu so žalovaným 3/, keď spoločníčkou spoločnosti MBM PARTNERS,
s.r.o. bola manželka spoločníka žalovaného 3/ - tieto skutkové tvrdenia dovtedy žalobca neuplatnil.
Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za nutné upozorniť na to, že právne významnými skutočnosťami,
na ktorých medzi inými založil súd prvej inštancie napadnutý rozsudok boli, že žiadna zo sporových

strán nespochybnila dobromyseľnosť kupujúcich v prípade (tých) kúpnych zmlúv, ktoré dňa 15.12.2014
uzatvoril žalovaný 3/ ako predávajúci so spoločnosťou MBM PARTNERS, s.r.o. ako kupujúcim, následne
MBM PARTNERS, s.r.o. ako predávajúci so žalovaným 4/ ako kupujúcim, a ktorú dňa 03.08.2015
uzatvoril žalovaný 4/ so spoločnosťou PERUL s.r.o. Práve aj nenamietanie dobromyseľnosti kupujúcich
z týchto kúpnych zmlúv a nenavrhnutie žiadneho dokazovania v tomto smere (pričom dôkazné bremeno

na preukázanie nedobromyseľnosti týchto subjektov ležalo práve na žalobcovi) viedlo k strate sporu
žalobcom.Takétoskutkovétvrdeniaaanižiadnedôkazynaichpreukázaniepritomžalobcavkonanípred
súdom prvej inštancie až do jeho skončenia vyhlásením napadnutého rozsudku, neuviedol a nenavrhol.

23. Z obsahu odvolania je pritom zrejmé, že samotný žalobca si je dobre vedomý skutočnosti, že

ním tvrdená účelovosť konania ostatných subjektov smerujúca k jeho poškodeniu (a tým vylučujúca
ich dobromyselnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným hnuteľným veciam na základe
jednotlivých kúpnych zmlúv) bola opísaná až v podaní z 27.03.2019 (žalobcom označovanom ako
podanie z 29.03.2019), keď v odvolaní výslovne uvádza, že vyjasnenie dobromyseľnosti považuje zadôležité, a že v podaní z 29.03.2019 (v skutočnosti išlo o podanie datované 27.03.2019, avšak odoslané
na poštovú prepravu súdu prvej inštancie až dňa 29.03.2019) opisuje účelovosť konania žalovaných,
smerujúcu k jeho poškodeniu.

24. Z týchto dôvodov je jednoznačný záver, že skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní nie sú skutkovými
tvrdeniami, ktoré by boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (neprávoplatne skončenom
vyhlásením napadnutého rozsudku). Z tohto dôvodu odvolací súd následne posudzoval, či možno na
skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní v odvolacom konaní prihliadať.

25. Pre posúdenie, či konkretizované skutkové tvrdenia v odvolaní, ktoré sú podľa § 149 CSP jedným z
prostriedkov procesného útoku žalobcu bolo možné uplatniť v odvolaní s tým, že by odvolací súd na ne
musel prihliadať, alebo či na tieto skutkové tvrdenia odvolací súd nesmie prihliadať, je v prejednávanej
veci významné, či ich odvolateľ bez svojej viny mohol alebo nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sú obsahom jeho odvolania, ako prostriedok procesného

útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie je totiž novotou v zmysle § 366 CSP.
Keďže tento prostriedok procesného útoku (skutkové tvrdenia) sa netýka skutočností vymedzených v
§ 366 písm. a) až c) CSP, je v odvolacom konaní prípustný len za naplnenia podmienok stanovených
v § 366 písm. d) CSP - teda ak ich žalobca ako odvolateľ nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (teda to skončenia konania na súde prvej inštancie, ktoré končí okrem iného vyhlásením

rozsudku). Osobitne odvolací súd dopĺňa, že prípustnosť uvedeného prostriedku procesného útoku
nemožno vyvodiť z § 366 písm. c) CSP, podľa ktorého možno v odvolaní použiť prostriedky procesného
útoku alebo obrany vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď uvedené ustanovenie § 366 písm. c) CSP je nutné
vykladať vo väzbe na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (rovnako tak aj doktrína -

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 366). Vadami v zmysle odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP sú pochybenia v procesnom postupe súdu, nesubsumovateľné
pod iné odvolacie dôvody, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - napr. nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia

predpokladov podľa čl. 16, vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď, atď.
Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia v odvolaní však nemajú za cieľ preukázať naplnenie uvedeného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP - teda preukázať pochybenia v procesnom postupe
súdu, ale vplývať na skutkové zistenia a závery súdu prvej inštancie, keď v dôsledku ich existencie
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí (čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. g/ CSP).

26. Odvolací súd pri posúdení, či žalobca dané konkretizované skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní,
z ktorých vyvodzuje nedobromyseľnosť kupujúcich na strane žalovaných v prípade kúpnych zmlúv
uzavretých medzi žalovaným 3/ a spoločnosťou MBM PARTNERS dňa 15.12.2014 a následne medzi

touto spoločnosťou a žalovaným 4/ v ten istý deň a kúpnou zmluvou uzavretou dňa 03.08.2015
medzi žalovaným 4/ a spoločnosťou PERUL s.r.o., opätovne uvádza už v bode 17. konštatovaný
záver, že žalobca mal v konaní na súde prvej inštancie dostatočný časový priestor na to, aby
najneskôr v období po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu z 28. augusta 2018
doplnil skutkové tvrdenia, významné pre posúdenie veci aj z hľadiska právnych záverov odvolacieho

súdu konštatovaných v uvedenom rozhodnutí a navrhol vykonanie ďalších dôkazov za účelom ich
preukázania. Súd prvej inštancie pritom žalobcovi umožnil tieto procesné práva realizovať ešte aj na
pojednávaní dňa 29.03.2019, ktorého sa žalobca v zastúpení jedným zo svojich právnych zástupcov
zúčastnil, no tieto procesné práva nevyužil, keď ani na tomto pojednávaní jednak neuviedol žiadne
ďalšie skutkové tvrdenia (ktoré uvádzal v podaní v deň vyhlásenia napadnutého rozsudku odoslaného

na poštovú prepravu) a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov za účelom ich preukázania. Aj z
hľadiska povahy skutkových tvrdení uvedených v odvolaní vyplýva, že nie sú takej povahy, že by ich
existencia nemohla byť žalobcovi známa už v priebehu konania na súde prvej inštancie (odhliadnuc na
tomto mieste od toho, že je povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať odvolaciemu súdu, že tieto skutkové
tvrdenia ako prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie, čo žalobca nesplnil). Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ mohol dané
skutkové tvrdenia ako prostriedok procesného útoku uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.27. Tento záver odvolacieho súdu súčasne vylučuje použiteľnosť uvedeného prostriedku procesného
útoku (skutkových tvrdení) v odvolaní, a preto odvolací súd na tieto skutkové tvrdenia nemôže pre
nesplnenie podmienok podľa § 366 písm. d) CSP akokoľvek prihliadať (a pre rozhodnutie odvolacieho

súdu sú preto bez akéhokoľvek právneho významu).

28. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na to, že aj v prípade týchto niektorých skutkových
tvrdení vychádza žalobca z takých skutkových záverov, ktoré nemajú akúkoľvek oporu vo vykonanom
dokazovaní. Žalobca napr. namieta údajné odstúpenie žalovaného 3/ z 24.10.2014 od kúpnej zmluvy

uzavretej so spoločnosťou EcoFin Anstalt. Ako odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
z 28. augusta 2018 a aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že uvedená kúpna
zmluva zanikla v zmysle čl. VIII. ods. 8.3 v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny v stanovenej lehote,
a teda nebolo potrebné od nej ani odstupovať a ani doručovať druhej zmluvnej strane oznámenie o
zániku zmluvy. Teda, samotný súd prvej inštancie nedospel k takému záveru, ktorý ako nesprávny
namieta žalobca. Naviac, ak žalobca tvrdí, že jeho predávajúci - spoločnosť EcoFin Anstalt zaplatila za

predmet kúpy svojmu predávajúcemu - žalovanému 3/ kúpnu cenu, a že preto nemalo byť spochybnené
vlastnícke právo spoločnosti EcoFin Anstalt k daným veciam (zánikom kúpnej zmluvy zo 06.08.2014),
tak dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam ležalo práve na žalobcovi. Odvolací súd v tejto
súvislosti pripomína, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí (právna veta z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej
len „ÚS SR“ - sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015).

29. Žalobca napokon namietal porušenie „práva na riadnu obhajobu“ a nedoručenie „odvolania“ aj
advokátskej kancelárií Cipciar & partners s. r. o. Celé odvolanie žalobcu sa vyznačuje viacerými

výraznými nedostatkami, keď jeho obsah je miestami na hranici zrozumiteľnosti, vyznačuje sa mnohými
nepresnosťami (hoci je spísané advokátom Mgr. Vladimírom Cipciarom, vykonávajúcim advokáciu ako
konateľ v mene a na účet advokátskej kancelárie Cipciar & partners s. r. o.), na rôznych miestach sa v
ňom kopírujú celé odseky bez logickej nadväznosti (napr. 4. a 5. odsek na str. 3 odvolania je v celosti
opätovne skopírovaný na ďalšej strane pod rámčekom), a tak je tomu aj v prípade uvedených odvolacích

námietok.

30. Čo sa týka porušenia „práva na riadnu obhajobu“, tak v prejednávanej veci je vedené civilné sporové
konanieaniekonanietrestné.Odhliadnucoduvedeného,zobsahuodvolanianiejejednoznačnezrejmé,
čím konkrétne malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu (pravdepodobne mysliac na spravodlivý proces). Ak

je to tým, že „odvolanie“ malo byť doručované aj advokátskej kancelárii Cipciar & partners s. r. o., keďže
práve toto žalobca namieta pod tvrdením o porušení jeho „práva na riadnu obhajobu“, tak odvolací súd
zdôrazňuje, že odvolanie v prejednávanej veci podal len žalobca (v zastúpení uvedenou advokátskou
kanceláriou, ktorá bola v čase podania odvolania jedným z dvoch jeho zástupcov). Žalovaný 4/ sa
proti napadnutému rozsudku neodvolal. Z uvedeného preto nie je zrejmé, či žalobca vôbec namietal to,

čo namietať chcel, keďže namietanie nedoručenia odvolania, ktoré okrem žalobcu proti napadnutému
rozsudku nikto iný nepodal, je nelogické a absurdné. Ak mal žalobca „odvolaním“ na mysli napadnutý
rozsudok, tak vzhľadom na to, že v čase jeho doručovania (a už aj písomného vyhotovovania) už mal
v konaní procesne účinným spôsobom splnomocnené 2 subjekty na svoje zastupovanie (advokáta doc.
Kočana a advokátsku kanceláriou Cipciar & partners s. r. o.), pričom obsah týchto splnomocnení bol

totožný, v oboch bolo výslovne udelené splnomocnenie na prijímanie korešpondencie a žalobca potom,
ako mal na zastupovanie splnomocnených už dvoch zástupcov výslovne neurčil, ktorému majú byť
doručované písomnosti, bolo výlučne na súde prvej inštancie, ktorému z uvedených dvoch zástupcov
podľa § 110 ods. 2 veta druhá CSP napadnutý rozsudok doručí. Vzhľadom na to, že k splnomocneniu
druhého zástupcu - advokátskej kancelárií Cipciar & partners s. r. o. došlo v čase medzi vyhlásením

napadnutého rozsudku a jeho písomným vyhotovením, súd prvej inštancie v rovine obiter dictum v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, z akého dôvodu, na akom právnom základe, a ktorému
zástupcovi bude napadnutý rozsudok doručovať.

31. Záverom tejto časti odvolací súd uvádza, že v priebehu odvolacieho konania, dňa 08.10.2019

bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie advokátskej kancelárie Cipciar & partners s. r. o. o
zániku plnomocenstva, ktorého doručením súdu nastali účinky jeho zániku (§ 92 ods. 3 CSP). Z
tohto dôvodu v záhlaví tohto zástupcu žalobcu, ktorý v jeho mene podal odvolanie, už neuvádza. V
priebehu odvolacieho konania, dňa 29.01.2020 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného4/ z 29.01.2020, označené ako „doplnenie informácií ohľadom žalobcu“, obsahujúce nové prostriedky
procesnej obrany. Odvolací súd preto na toto podanie žalovaného 4/ s poukazom na § 373 ods. 4 CSP
vôbec neprihliadal, keďže bolo podané a odvolaciemu súdu doručené dávno po uplynutí lehoty, ktorá

bola žalovanému 4/ poskytnutá na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Podľa uvedeného ustanovenia totiž
po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu nemožno už prostriedky procesnej obrany, neuplatnené
pred súdom prvej inštancie, uplatniť (a to ani ak by inak boli splnené podmienky podľa § 366 CSP).
Vzhľadom na nemožnosť prihliadať na toto podanie nebolo pre zachovanie práva na spravodlivý proces
potrebné ani jeho doručovanie ostatným subjektom, keďže neprihliadanie naň vylučuje jeho spôsobilosť

akokoľvek ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

32. Vo zvyšku vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku odvolací súd odkazuje podľa § 387 ods. 2
CSP na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie.

33. Vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov smerujúcich voči II. výroku napadnutého rozsudku,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným 4/, a ktorý je závislý na I. výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd
vo vzťahu k nemu podľa § 387 ods. 2 CSP už nedopĺňa žiadne ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho
správnosti.

34. Z uvedených dôvodov (bod 10. odôvodnenia a nasl.), keď odvolací súd dospel k záveru o správnosti
odvolaním napadnutého rozsudku (a to nielen vecnej - teda čo do výrokovej časti, ale i čo do
odôvodnenia) v celom rozsahu, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom sa súčasne
primárne podľa § 387 ods. 2 CSP obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný 4/ oproti žalobcovi
ako odvolateľovi (keď potvrdenie napadnutého rozhodnutia je po procesnej stránke považované za
neúspech odvolateľa v odvolacom konaní). Odvolací súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %), na účet právneho

zástupcu žalovaného 4/ (§ 263 ods. 1 CSP) do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania (§ 238 ods. 3 veta prvá, § 234 ods. 2, § 232 ods. 3 veta prvá CSP).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP, § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

36. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktoCivilnýsporovýporiadok(CSP)pripúšťa
(§419-§423CSP).Dovolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydanévlehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.