Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Lajoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/69/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201548
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201548.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného: právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Ž.
Š., N.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 1 103,75 Eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. P r i p ú š ť a zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto žalobcu - Všeobecná
úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155
vstupuje ako jeho právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO:
35 831 154.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 692,24 Eur, úrok z omeškania v sume 45,75 Eur
a úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 692,24 Eur od 23.2.2021 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2020 sa Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca
pôvodného veriteľa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1 103,75 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 30.1.2018 do zaplatenia a náhradu
trov konania.
2.Žalobuodôvodniltým,že7.4.2017jehoprávnypredchodca-obchodnáspoločnosťConsumerFinance
Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) so žalovanou uzavrel
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX vo výške 1 061,- Eur na kúpu spotrebného tovaru
špecifikovaného v zmluve. Účelom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe
vlastného výberu - t.j. poskytnutie tzv. viazaného spotrebiteľského úveru. Podľa zmluvy o pôžičke mala
žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 55-ich mesačných splátkach v sume po 30,- Eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 1 650,- Eur. Žalovaná na splatenie úveru z vyššie uvedenej zmluvy
uhradila sumu 120,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve,
žalobca dňa 25.11.2017 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a
upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani vdodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.1.2018 úver zosplatnil, o čom
bola žalovaná informovaná listom z 24.1.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby podľa žalobcu predstavoval sumu 1 103,75 Eur. Žalobca
si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.
3. V doplnení žaloby z 2.10.2020 k otázke posudzovania schopnosti žalovanej splácať predmetný
úver poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený, a žalovaná prehlásila
pravdivosť všetkých ňou uvádzaných údajov. Žalobca tvrdil, že žalovaná preukázala výšku svojho
finančného príjmu, keď vo svojej žiadosti uviedla príjem v sume 270,- Eur a o jeho poberaní predložila
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukázal na to, že vo vzťahu k žalovanej bol
realizovaný pred uzavretím zmluvy aj dopyt v úverovom registri, pričom od príjmov žalovanej (270,- Eur)
bolo odpočítané životné minimum (198,09 Eur) a finančné náklady na splátky úverov (22,05 Eur), čoho
výsledkom bola voľná mesačná platobná kapacita vo výške 49,86 Eur, ktorá postačovala pre mesačné
splátky 30,- Eur novoposkytovaného úveru. Ďalej doplnil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou zásielkou., pričom podľa jeho názoru sa žalovaná mohla
dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 15.10.2020 písomne v súdom
stanovenej lehote nevyjadrila.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.3.2021, na ktoré sa neustanovil žalobca, jeho právny
zástupca ani žalovaná. Vzhľadom na splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania podľa § 178
ods. 2 C.s.p., ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní a neprítomnosť sporových strán
súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Na
nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu, hlavne:
notárska zápisnica sp. zn. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRls 55029/2017 z 11.12.2017 na č.l. 7-12,
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7049802865 zo 7.4.2017 na č.l. 12-15, zmluva o poskytovaní služieb
z 10.11.2016 na č.l. 15 rub - 16, predžalobná upomienka z 25.11.2017 na č.l. 17 s doručenkou na č.l. 18,
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 24.1.2018 na č.l. 17 rub, prehľad splátok a úhrad na
č.l. 19, doplnenie žalobcu z 2.10.2020 na č.l. 33-37, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov č. A. zo 6.4.2016 na č.l. 38-39, výsledok dopytu z úverového registra zo 4.4.2017 na č.l. 40-41,
návrh na zmenu strany sporu na č.l. 61-63 s prílohami na č.l. 64-76, výpis z registra úpadcov na č.l. 88,
štatistika priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurozóne na č.l. 91 a ostatným obsahom
spisu, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 7.4.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver v sume 1 061,- Eur. Z
predloženej zmluvy vyplývajú ďalej tieto dohodnuté náležitosti: výška mesačnej splátky 30,- Eur, počet
splátok:55,celkovénákladyspotrebiteľa:589,-Eur,celkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiť:1650,-
Eur, úver bol poskytnutý pri výške RPMN 22,74%, ročnej úrokovej sadzbe 22,74%, priemerná RPMN
bola 17,31%, prvá splátka splatná 20.5.2017, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín
konečnej splatnosti 20.11.2021. Medzi stranami bolo dohodnuté, že zmluva trvá do splatenia všetkých
záväzkov klienta podľa zmluvy. V časti údajov týkajúcich sa pomerov žalovanej je v zmluve uvedené, že
žalovaná je vydatá, počet nezaopatrených osôb: 0, typ bývania u rodičov, čistý mesačný príjem: 270,-
Eur. Zmluva neuvádza čistý mesačný príjem manžela. Zmluva bola podpísaná pomocou elektronických
prostriedkov diaľkovej komunikácie a jej uzavretiu predchádzalo uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb
z 10.11.2016 žalovanou podpísaná osobne.
7. V časti zmluvy označenej ako Ostatné zmluvné podmienky a dojednania sú v bode 6. obsiahnuté
údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé,
že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v
rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania.
V zmysle bodu 8.2 zmluvných podmienok Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane
okamžite splatnou ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej
Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 10.1 zmluvných podmienok doručovanie písomností medzi
SpoločnosťouaKlientomsauskutočňujenajmä,avšaknielenpoštou,elektronickouformoualebofaxom.Podľa bodu 10.2 zmluvných podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v
Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr
predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi
do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak
okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané
Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade,
že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za
doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť
podľa údajov Spoločnosti daná na poštovú prepravu na poslednú známu adresu Klienta. Podľa bodu
10.3 zmluvných podmienok písomnosť doručovaná osobne sa považuje za doručenú dňom, v ktorom
Klient alebo Povinný podľa údajov Spoločnosti písomnosť osobne prevzal. Bod 13. ostatných zmluvných
podmienok a dojednaní obsahoval splátkový kalendár upravujúci výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a poplatkov.
8. Z predžalobnej upomienky, ktorú žalobca doručil súdu ako prílohu k podanej žalobe vyplýva, že
dňa 25.11.2017 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil omeškané splátky v sume 90,- Eur (čl.
17). Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená 4.12.2017 Z oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru z 24.1.2018 vyplýva, že uvedeným dňom žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a od žalovanej žiadal zaplatiť sumu 1 103,89 Eur. Doručenie tohto oznámenia žalobca v konaní
nepreukazoval.
9. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve súd zistil, že právny predchodca žalobcu
predpísal žalovanej splátky v sume 30 Eur, pričom žalovaná zaplatila v období od 22.5.2017
do 20.8.2017 spolu sumu 120,- Eur. Žalovaná rozsah čerpania ako aj splatenia poskytnutého
spotrebiteľského úveru v konaní nespochybňovala.
10. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobca a obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding
a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako aj obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so
sídlomMlynskéNivy1,82005Bratislava,IČO:31318045notárskouzápisnicousp.zn.N3283/2017,NZ
54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017 uzavreli projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého
sa žalobca stal nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám.
12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 s výnimkou produktov splátkového predaja QCar a Triangel-splátkový
predaj.
11. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. A. zo 6.4.2016 vyplýva, že od 1.1.2016
bol žalovanej ako matke osoby s ťažkým zdravotným postihnutím priznaný peňažný príspevok na
opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 270,32 Eur mesačne. Podľa
výsledku dopytu z úverového registra vyžiadaného k 4.4.2017 boli vo vzťahu k žalovanej evidované
záväzky po splatnosti z predchádzajúcich úverov vo výške 770,- Eur. Deväť skorších žiadosti o
poskytnutie spotrebiteľských úverov bolo ich poskytovateľmi odmietnutých.
12. Dňa 8.3.2021 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1
Civilného sporového poriadku, v súvislosti s ktorým žalobca a jeho právny nástupca, zastúpení jedným
právnym zástupcom doložili žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávok odvolávajúci sa na Rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok, dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 30.11.2017,
oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.2.2021, žiadosť žalobcu o postúpenie a prevod pohľadávky z
18.2.2021, a kópiu podacieho hárku o zasielaní tohto oznámenia žalovanému. Právny nástupca žalobcu
súčasne v doručenom návrhu súhlasil so svojím vstupom do konania. V zmysle § 80 ods. 2 C.s.p. súd
vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu; právne účinky spojené
s podaním žaloby zostávajú zachované. Preto okresný súd prvým výrokom tohto rozsudku návrhu na
zmenu na strane žalobcu vyhovel dospejúc k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.
13. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.
18. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
22.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľa) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere
je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie
zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria
obchodný celok.
25. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
28. Právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky v zmluvnom vzťahu nastúpil
na miesto pôvodného žalobcu a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca
žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať
ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zo strany
súdu bolo potrebné posúdiť, či zmluva obsahuje zákonom vyžadované náležitosti.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
súdu však žalobca v konaní napriek predchádzajúcej výzve nepreukázal postup svojho právneho
predchodcu s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splatiť predmetný úver.
Žalobca síce do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu zo 16.9.2020, avšak v tomto smere
ním doplnené tvrdenia a predložené dôkazy postup v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch
neosvedčujú. Z ním predložených tvrdení a dokazovania totiž vyplýva, že síce mal rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. A. zo 6.4.2016 preukázaný príjem žalovanej, avšak bez toho,
aby relevantné informácie zo žalovanou predloženého rozhodnutia použil pre posúdenie jej spôsobilosti
splatiť poskytnutý úver. Z neho totiž nepochybne vyplýva, že na žalovanú bola v čase poskytnutia
úveru odkázaná maloletá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, čo bolo samotným dôvodompriznania označeného peňažného príspevku. Údaje uvádzaný žalovanou o neexistencii osoby na ňu
odkázanej výživou tak bol nepravdivý a právny predchodca žalobcu ho aj mal možnosť odhaliť. Z
tvrdení žalobcu a predložených dôkazov tiež nevyplýva, že by si právny predchodca žalobcu pred
poskytnutím úveru preveroval výšku príjmu manželského partnera žalovanej a dostatočným spôsobom
skúmal výšku výdavkov žalovanej a osôb, s ktorými žila v spoločnej domácnosti a vplyv týchto výdavkov
na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný úver. Žalobca tiež neozrejmil, prečo pri posudzovaní
spôsobilosti žalovanej splácať poskytnutý úver neprihliadal na informáciu zistenú z dopytu v úverovom
registri, podľa ktorej bola žalovaná dlžná sumu 770,- Eur na už splatných splátkach iného existujúceho
úveru.
30. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby
dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si
má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
31. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru porušil svoju povinnosť s
odbornou starostlivosťou posúdiť spôsobilosť žalovanej splácať žiadaný úver prostredníctvom riadneho
preukázania jej príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných
a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, resp. na v tomto smere zistené
skutočnosti vôbec neprihliadal, čo je potrebné považovať za porušenie tejto zákonom uloženej
povinnosti. Tieto zistenia tak vedú súd k záveru, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver
predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver
žalovaným nežiadal dlžníka o preukázanie v tomto smere všetkých rozhodujúcich skutočností. Preto
je predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne
s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
32. Súd súčasne zastáva názor, že nárok na žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom požadovaný
úrok nie je možné priznať, z dôvodu neplatnosti tejto časti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) s poukazom na jeho výšku uvedenú v Zmluve o úvere
(úrok vo výške 22,74% ročne), ktorá odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté finančnéprostriedky neprimerane prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (v decembri 2016 bola priemerná úroková sadzba za
obdobné úvery vo výške 6,99% ročne - bližšie https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/
urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Poskytnutie úveru právnym
predchodcom žalobcu za cca 3,25 násobne vyššiu úrokovú mieru, pri akej boli bežne poskytované
spotrebiteľské úvery súd hodnotí ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto je zmluva v časti
dojednaného úroku z úveru neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
33.Pokiaľsúddospelkzáveru,žeúrok,zaktorýbolposkytnutýspotrebiteľskýúverjevrozporesdobrými
mravmi, žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, ktorej splatnosť bola dohodnutá priamo v bode
13. ostatných zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujúcom splátkový kalendár.
Ku dňu vydania tohto rozsudku bola v zmysle tohto splátkového kalendára splatná istina v sume 812,24
Eur, čo po započítaní žalovanou realizovaných úhrad v celkovej sume 120,- Eur znamená, že žalovaná
je v omeškaní so splátkami istiny v sume 692,24 Eur. Žalobca tak má nárok na vrátenie tejto vyčerpanej
a nezaplatenej už splatnej časti istiny úveru a rovnako tak aj na úrok z omeškania z tejto sumy vo výške
5,00% a to za obdobie od 21.2.2018 (kedy sa žalovaná dostala reálne do omeškania so zaplatením
splatnej časti istiny) až do 22.2.2021 (posledná splatná splátka úveru predo dňom vydania rozsudku) a
to z postupne rastúcej sumy nedoplatku splatnej istiny, ktorý súd prepočítal a ustálil na sumu 45,75 Eur.
Rovnako žalobcovi patrí aj úrok z omeškania 5,00% ročne od 23.2.2021 do zaplatenie z celej priznanej
sumy istiny, t.j. zo sumy 692,24 Eur do zaplatenia. V tejto časti súd žalovaný nárok nepovažoval ani za
premlčaný, preto aj s ohľadom na vyššie opísané dôvody uplatnenému nároku vyhovel. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá pre jej nedôvodnosť vychádzajúc z vyššie uvedených záverov.
34. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Vychádzal zo znenia ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a
čiastočne neúspešní. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 692,24 Eur, čo zodpovedá 63%
z pôvodne žalovaného nároku v sume 1 103,75 Eur a žalovaná bola úspešná v rozsahu 37% z pôvodne
žalovaného nároku. Po odrátaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu preto súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.
35. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p.). Proti
výrokom II. až IV. tohto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný
(§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.