Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117202111
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117202111.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXXX/XX,
zastúpeného Prof. JUDr. Jánom Klučkom CSc., advokátom, Košice, Ku Potoku 4, proti žalovanému U..
C.F. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. E. K., S. XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom,
Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 2.485,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku 7C/27/2017-67 z 15.11.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 2.485,00 eur
tvrdiac, že túto mu dňa 13.4.2016 poslal omylom a žalovaný bezdôvodné obohatenie odmieta vydať.
Poukázal na to, že proti platobnému rozkazu zo dňa 9.2.2017 žalovaný podal odpor a namietal, že
sumu 2.485,00 eur mu na jeho účet poukázal žalobca opodstatnene a nešlo o omyl, ale o vrátenie
peňazí. Zrekapituloval podstatný obsah vyjadrení strán, ako aj prednesov ich zástupcov a popísal tiež
zistenia vyplývajúce z výsluchu svedka I. I.. Uviedol, že žalovaného vypočul z dôvodu hospodárnosti

mimopojednávaniaatodňa7.11.2017aztejtovýpovedemuvyplynulo,žežalovanýcelúžalobupokladá
za nezmyselnú, keďže žalobca mu iba vracal predtým požičané peniaze. Uviedol tiež, že na pojednávaní
dňa 15.11.2017 právny zástupca žalovaného predložil písomný doklad o mailovej komunikácii medzi
žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej dňa 13.4.2016 žalovaného mailovou poštou oslovil I. I. a jej
predmetom okrem iného bol aj prevod sumy 2.485,00 eur. Právne vec posúdil podľa § 45 ods. 1, 2, § 49a
a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nebolo totiž preukázané,

aby žalobca dňa 13.4.2016 poukázal na účet žalovaného sumu 2.485,00 eur omylom a práve naopak
svedok I. I. logicky a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu došlo v tento deň k prevodu peňazí z účtu
žalobcu na účet žalovaného. Sám žalobca výpoveď tohto svedka potvrdil a bol prítomný pri tom, keď
pán I. telefonicky oslovil žalovaného a potom aj mailom a tento svedok previedol z účtu žalovaného
na účet žalobcu 2.485,00 eur a to pri manipulácii s osobným počítačom žalobcu pre účely transakcií
vykonávaných spoločnosti D. J. a tejto transakcii veľmi dobre porozumel. Sám žalobca dobrovoľne

umožnil svedkovi I. vykonávať pohyby na jeho účte a tak jeho tvrdenia o poukázaní peňazí omylom sú
účelové a tendenčné. Nakoľko z dokazovania nevyplynulo, aby žalobca previedol žalovanú sumu z jeho
účtu na účet žalovaného omylom, úkon zo dňa 13.4.2016 nemožno považovať za neplatný a žalobca
nemá nárok na vydanie plnenia od žalovaného v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uviedol tiež, že dôkaz predložený žalobcom na poslednom pojednávaní - výpis, resp. história operácií
z účtu S. E. - D. považoval za prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaná strana nepredložila včas a

preto na takýto dôkaz neprihliadal. Úspešnému žalovanému v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, použijúc pritom odvolacie dôvody upravené v § 365 ods.

1 písm. d/, e/ a f/ C.s.p.. Bol toho názoru, že rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k porušeniu jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
tiež k porušeniu princípu rovnosti zbraní účastníkov konania. Tento princíp vyžaduje, aby každá strana
mala rovnakú možnosť predkladať a navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia, alebo na svoju obhajobu.

Namietal, že prvostupňový súd na poslednom pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 nepripustil dôkaz
- výpis z jeho D. účtu, respektíve históriu operácie s odôvodnením, že nebol predložený včas, hoci na
tom istom pojednávaní pripustil predkladanie dôkazov aj zo strany žalovaného a tieto bez akéhokoľvek
obmedzenia prijal a vykonal a nebola tak zachovaná rovnosť zbraní, ktorá musí byť rešpektovaná aj
v zmysle rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vybrané časti aj citoval. Porušenie
kontradiktórnosti konania prvostupňovým súdom videl aj v tom, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa

výsluchu žalovaného a bola mu tak odňatá možnosť priamo sa k tvrdeniam protistrany vyjadrovať a
konfrontovať ju otázkami. Konajúci súd totiž umožnil realizovať výsluch žalovaného na žiadosť jeho
právneho zástupcu mimo pojednávania a o tejto skutočnosti ho vopred neinformoval. Pritom výsluch
žalovaného na pojednávaní považoval za veľmi podstatný pre konanie a neustále súd žiadal, aby
prostredníctvom právneho zástupcu zabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní a súdu nič nebránilo,

aby ho o termíne a čase výsluchu informoval emailom alebo telefonicky a to v dostatočnom časovom
predstihu. Vytkol tiež napadnutému rozsudku nedostatočné odôvodnenie, ktoré sa nevysporiadalo
s jeho podstatnými tvrdeniami a námietkou, že medzi ním a žalovaným neexistoval žiaden právny
vzťah. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď prvostupňový súd aj nedostatočne a
neúplne zistil skutkový stav.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol podanej žalobe, že táto neobsahovala pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, ako ani označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobca v nej
neopísal skutok v takom rozsahu, ktorý by umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu a nevymedzil
primerane predmet konania po skutkovej stránke. To, akým spôsobom sa súd vysporiadal s dôkazom
predkladaným žalobcom, ktorým tento disponoval ešte pred podaním žaloby, a teda pred 6.2.2017
nemá absolútne nijaký význam pre rozhodnutie vo veci samej a nijakým spôsobom neovplyvnilo

kontradiktórnosť procesu. Súd prvej inštancie podľa neho hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a súčasne jasne
a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.

5. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného opätovne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom

rozsahu a trval na tom, že konaním súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní účastníkov konania
a upozornil, že aj samotný žalovaný predložil na poslednom pojednávaní viacero listinných dôkazov,
ktoré vedel predložiť už skôr a súd tieto dôkazy akceptoval.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. 385 ods. 1 C.s.p. prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 C.s.p., spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C.s.p., t.j., že súd neprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie

hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor

na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého

účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom,
môžedôjsťnielenprocesnýmpostupomsúdutakakojetovyššieuvedené,aleajrozhodnutímsamotným

a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1, 2 C.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Uvedené odvolacie dôvody bolo v tomto prípade naplnené.

11. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že konajúci súd porušil zásadu
kontradiktórnosti konania, keďže mu neumožnil zúčastniť sa výsluchu žalovaného, neumožnil mu klásť
žalovanému otázky a takto ho priamo konfrontovať.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávanie nariadené na termín 15.11.2017
predvolal aj žalovaného a tento predvolanie prevzal 7.11.2017. Podaním ešte z 3.11.2017 pritom
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odročenie pojednávania na iný deň, alebo
aspoň na inú hodinu dňa 15.11.2017 a to pre kolíziu s iným pojednávaním, na ktorom sa musel zúčastniť
jeho právny zástupca. Reagujúc na žiadosť žalovaného, súd prvej inštancie termín pojednávania

nariadeného na 15.11.2017 preložil na čas 13,45 hod.. Dňa 7.11.2017 súd prvej inštancie na žiadosť
právneho zástupcu žalovaného pristúpil k jeho výsluchu a to mimo pojednávania z dôvodu, že tento sa
dňa 15.11.2017 mal zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky.

13. Je zrejmé, že žalobca a ani jeho právny zástupca o termíne výsluchu žalovaného informovaní neboli.

Na nasledujúcom pojednávaní 15.11.2017 zástupkyňa žalobcu navrhla, aby žalovaný bol opakovane
vypočutý a mohli mu tak klásť otázky, čo však konajúci súd neakceptoval, na tomto pojednávaní
dokazovanie ukončil a spor rozhodol. Podľa odôvodnenia rozsudku pritom veľkú časť skutkových
záverov súd prvej inštancie urobil práve na základe výsluchu žalovaného.

14. Pri posudzovaní uvedenej námietky odvolací súd poukazuje na to, že aj keď Civilný sporový
poriadok upravuje postup súdu a strán sporu (účastníkov) v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a právnou úpravou
občianskeho sporového konania dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé,nemôže zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať
jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba správne. Ústava neupravuje, aké dôsledky
majújednotlivéprocesnénesprávnosti,kuktorýmvpraxidochádzavkonanípredsúdmi,aninestanovuje

predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva
na súdnu ochranu obsahuje Civilný sporový poriadok, ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých
procesných pochybení súdu v občianskom sporovom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam a
procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno napríklad
v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Niektoré

procesné vady sami o sebe považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť odvolania a zároveň tiež za
prípustný dovolací dôvod. A niektoré ďalšie procesné vady konania nedosahujúce stupeň závažnosti
uvedených procesných vád považuje za relevantný odvolací dôvod, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

15. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. II. ÚS

261/06) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké
dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v občianskom sporovom konaní v
postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávnosti treba mať vždy na zreteli
materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu účastníkov.

16. Zároveň odvolací súd vychádzal aj zo zásady, v zmysle ktorej konanie pred súdom musí zabezpečiť
pre strany sporu (účastníkov konania) spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process) tým ,že
rešpektuje viaceré základné procesné práva priznané účastníkovi Civilným sporovým poriadkom, medzi
ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a
vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim.

17. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

18. Podľa § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanieaobhliadka.Akniejespôsobvykonaniadôkazovpredpísaný,
určí ho súd.

19. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

20. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania
súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany
s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

21.Zákonumožňuje,abysadokazovanievykonaloajmimopojednávania,keďideovýnimočnéokolnosti
a tiež v záujme hospodárnosti konania. Právo strany vyjadriť sa k dokazovaniu je upravené o.i. v čl.
9 C.s.p.. Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie a týka sa
aj konania pred súdom prvej inštancie. Spravodlivé súdne konanie totiž v sebe implikuje aj právo na
kontradiktórnekonanie,vzmyslektoréhoprocesnéstranymusiadostaťpríležitosťpredložiťnielenvšetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním.

22. Právo strany klásť protistrane otázky a právo ju konfrontovať má zásadný význam z hľadiska
dostatočného zistenia skutkového stavu hlavne v prípadoch, ak prezentované postoje strán sporu sú

zásadne odlišné. Hľadisko hospodárneho a rýchleho vedenia konania nemôže byť úplne absolutizované
a nesmie spôsobovať ujmu na právach protistrany. Správne, vyčerpávajúce a dostatočné formulovanie
otázok stranou sporu, disponujúcou priamymi vedomosťami o charaktere sporovej veci môže zásadne
prispieť k zodpovedaniu všetkých rozhodujúcich skutočností relevantných pre posúdenie hmotno-
právneho nároku uplatneného v konaní. Ak strana sporu nemá možnosť vyslúchanej protistrane klásť

otázky, dochádza k odňatiu možnosti účinne a efektívne ňou uplatňovať procesné práva v konaní -
najmä v prípadoch, ak sa odpoveďami na dané otázky môžu získať významné zistenia pre konečné
rozhodnutie. Ak je v zmysle stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosťou
reagovať na všetky rozhodujúce argumenty a skutočnosti uvádzané účastníkmi konania, o to viac jepovinnosťou súdu nebrániť strane v produkovaní takýchto skutočností v rámci súdneho konania. Postup
súdu, ktorý znemožnil strane klásť otázky protistrane, nerešpektuje základné princípy civilného procesu
a to princíp kontradiktórnosti, princíp zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu, ako aj prejednací

princíp. Nemožno spravodlivo požadovať od strany konania, aby uniesla dôkazné bremeno a na druhej
strane jej procesne brániť, aby tieto skutočnosti relevantným spôsobom mohla ovplyvniť.

23. Spravodlivému rozhodnutiu vždy musí navyše predchádzať zákonné konanie (fair process), t.j. taký
postupsúdu,ktorýobomsporovýmstranámvytvorírovnocennépodmienkyprerealizáciuichprocesných

práv, ani jednu zo strán nezvýhodní a obom umožní rovnaký prístup. Odvolateľ dôvodne argumentoval,
že konajúci súd porušil princíp rovnosti zbraní, ak na poslednom pojednávaní dňa 15.11.2017 nepripustil
jeho dôkaz (výpis z D. účtu, resp. históriu operácie) s odôvodnením, že nebol predložený včas, hoci
žalovanému na tom istom pojednávaní umožnil predkladať dôkazy, vykonal ich a pri rozhodovaní z nich
aj vychádzal. V odôvodnení rozsudku (bod 38.) súd prvej inštancie uviedol, že dôkaz, ktorý žalobca
predložilnaposlednompojednávanívzmysleust.§153ods.2C.s.p.považovalzaprostriedokprocesnej

obrany, ktorý žalovaná strana nepredložila včas a preto na takýto dôkaz neprihliadal. Je však zrejmé, že
žalobca neuplatňoval prostriedok procesnej obrany a nebol žalovanou stranou. Javí sa ako nevyvážané,
ak konajúci súd neprihliadal na dôkazy predkladané žalobcom na pojednávaní konanom 15.11.2017,
hoci na ňom bez akýchkoľvek výhrad vykonal dokazovanie mailovou komunikáciou medzi žalobcom,
žalovaným a svedkom I., predloženou žalovaným.

24. Je tiež nutné prisvedčiť žalobcovi, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je úplne presvedčivé
a je nedostatočné.

25. Odvolací súd vychádza z úvahy, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie,

musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na
všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Niet v ňom miesto na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie

písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu ako aj v právnom
posúdení veci.

26. S poukazom na uvedené požiadavky, ktoré rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom odstránenia vytknutých
procesných vád, ktoré spôsobili, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň
za účelom dôsledného preskúmania vzťahu strán sporu. V novom rozhodnutí (po vykonaní dokazovanie
vychádzajúc z návrhov sporových strán a rešpektujúc zachovanie ich plných procesných práv) sa súd

prvej inštancie opätovne dôsledne vysporiada so všetkými námietkami a tvrdeniami strán sporu. V
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).