Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011892
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118011892.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23. novembra 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. Q., nar. XX. XX. XXXX B. V., trvale bytom X.,
T.. I. XXX/XX,

je vinný, že

- dňa 29.05.2018 v čase približne o 11.00 hod. v meste W., na ceste H. - T..
V., ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o cestnej premávke“), pretože počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. Š. R.,

ev. č. W. XXX O., v smere jazdy od mesta Lipany do mesta Prešov, pričom sa plne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a z toho dôvodu nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú
stranu cesty z pohľadu vodiča V. Q., následkom čoho došlo k zrážke uvedeného vozidla s chodkyňou H.
W., pri ktorej menovaná chodkyňa utrpela mozgovolebečné poranenie, pozostávajúce
z pomliaždenia a krvácania do ľavého čelového laloka, obojstranného podpavúčnicového krvácania,
nadpláštového krvácania v pravej čelovo-spánkovo-temennej oblasti, zlomeniny pravej spánkovej kosti,
zlomeniny záhlavnej kosti s kvantitatívnou poruchou vedomia a opuchom mozgu a tržne -zmliaždenú

ranu hornej pery, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravou nehodou a ktoré si vyžiadali
liečenie v trvaní od 6 do 8 týždňov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona.

Z a t o mu s ú d u k l a d á :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na dobu 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného V. Q., K..
XX. XX. XXXX B. V., aby poškodenej B. G. V., U.. W.. V.K. D. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX nahradil
škodu vo výške 11.547,50 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 28.09.2018 na obvineného V. Q. obžalobu pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.novembra.2018 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku
skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného V. Q., svedkyne poškodenej H. W., svedka B. Š., prečítaním svedeckej výpovede Q.. B.
Q., znaleckého posudku H.. Y. Y. U. Q.. V. B. ako i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za
vinu. Avšak vypovedal, že v danom čase prechádzal mestom so svojím motorovým vozidlom v kolóne,
pričom rýchlosť auta okolo 40 km/h. Keď prichádzal k danému prechodu pre chodcov zaregistroval na
ľavej strane od Polikliniky prichádzať z vzdialenosti asi 30 m 4 deti a z pravej strany nevidel nikoho
a tak sa zameral na tie 4 deti, ktoré utekali smerom k prechodu z chodníka dole. Keď prichádzal k

tomu prechodu, tak stále viac otáčal hlavu na ľavú stranu, aby mal deti pod dozorom a nevedel uviesť,
kedy poškodená vstúpila na prechod, pretože pozeral hore a ju prehliadol a preto ani rýchlosť, ktorou
sa pohyboval nemenil, lebo si myslel, že má voľnú cestu pred sebou. A tak zrazu pocítil náraz na pravú
stranu vozidla a videl akurát pred oknom svojho auta ako poškodenú „vyhodilo“, nohami hore a ako
následne dopadla ku krajnici na cestu. Auto následne zastavil na 4 - 5 metroch. Nie je pravda, že sa

nevenoval riadeniu vozidla, avšak sa akurát pozeral na ten chodník, kde išli tie deti. Pred ním jazdiace
auto sa pohybovalo vo vzdialenosti 10 - 15 metrov. V čase nehody si myslel, že poškodená vyšla z pravej
strany, na ľavej strane ju nevidel.

Obžalovaný sa cítil nevinný, pretože chodkyňa prešla takmer celý prechod pre chodcov a

zachytil ju až na pravej strane tak, ako ona prechádzala cez cestu, a keď ho videla s autom prechádzať,
neuhla sa mu, pričom sa mu uhnúť mohla, prípadne mohla zrýchliť, keď videla, že nepozerá na ňu.

Poškodená H. W. vypovedala, že okolo 9.30 hod. sa vybrala z domu na Polikliniku, pretože jej syn bol
chorý. Po 10:40 hod. sa z Polikliniky vracala a išla smerom k danému prechodu, dole kopcom. Ako sa

dostala k prechodu, pozrela sa na obe strany ako veľmi obozretný človek, ktorý čaká kedy môže prejsť
a vošla na priechod pre chodcov primeraným tempom a ďalej si už tú nehodu nepamätala. Len to, že
cesta bola prázdna.
Svedok B. Š. bol priamym svedkom nehody a vodičom auta, ktoré šlo za motorovým
vozidlom obžalovaného, daného dňa okolo 11.00 hod. bol na ceste z Lipan do Prešova.

V Sabinove pod Poliklinikou na prechode išlo pred ním auto Š. R. a zľava po prechode išla poškodená.
Zo svojej pozície pozoroval ako všetko smeruje k zrážke auta s chodkyňou na prechode pre chodcov
a že auto na chodkyňu nijakým spôsobom nereaguje, jednoducho nebrzdilo, vodič nereagoval. Hneď
po zrážke zastavil auto a išiel k dotyčnej zrazenej pani, aby jej poskytol prvú pomoc, bolo tam viacero
ľudí. Poškodenú si všimol už keď bola na prechode, a bola v ľavom pruhu a svedok bol v tom čase za

Octaviou zhruba 30 metrov, avšak nevedel posúdiť v akej vzdialenosti bola Octavia. Ku zrážke došlona pravej strane prechodu pre chodcov, čiže v jeho jazdnom pruhu. Žiadne protiidúce vozidlo nevidel
odkedy zbadal chodkyňu na prechode pre chodcov. Chodkyňa šla konštantnou priemernou rýchlosťou
po prechode pre chodcov.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia Q.. V. B. vypracoval v konaní znalecký posudok č. XXX/
XX, z ktorého vyplynulo, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode mozgovolebečné poranenie,
pozostávajúce z pomliaždenia a krvácania do ľavého čelového laloka, obojstranného podpavúčnicového
krvácania, nadpláštového krvácania v pravej čelovo-spánkovo-temennej oblasti, zlomeniny pravej
spánkovej kosti, zlomeniny záhlavnej kosti s kvantitatívnou poruchou vedomia a opuchom mozgu a tržne

- zmliaždenú ranu hornej pery, pričom tieto zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 6 do 8 týždňov.
Výšku bolestného vypočítal v celkovej hodnote 570 bodov, čo predstavuje sumu 11.286,- €.

Znalec z odboru doprava cestná H.. Y. Y. vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX,
v podstate potvrdil svedeckú výpoveď svedka B. Š.T., a uviedol, že obžalovaný reagoval
na pohyb poškodenej oneskorene a tak jediné 100 % zabránenie nehode bolo priestorové zabránenie

nehode skoršou reakciou vodiča Q. na poškodenú.

Z prečítanej svedeckej výpovede Q.. B. Q., zástupkyne B. G. V. ku vlastnému priebehu skutku
nevyplynulo nič, avšak táto uplatnila za poškodeného náhradu škody vo výške 11.547,50 €
ako náhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenej. Uvedená výška vyplynula i z rozpisu

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
Prečítaním listinných dôkazov, a to záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody, lekárskych potvrdení, zápisov o dychovej skúške, výsledkov toxikologického
vyšetrenia, i fotodokumentácie, či lekárskych správ boli súdom potvrdené skutočnosti, z ktorých
vychádzali znalci pri spracovaní vyššie uvedených znaleckých posudkov.

Priebeh skutku, ako už bolo vyššie uvedené súd ustaľoval najmä na základe výpovedí samotného
obžalovaného, poškodenej a najmä svedka B. Š., pričom už z výpovede obžalovaného vyplynulo, že
tento pohyb poškodenej pri vchádzaní na, ako aj prechádzaní po prechode pre chodcov neregistroval.
Tomuto zodpovedala i výpoveď svedka Š..

Rovnako znalec z odboru doprava cestná vypovedal, že zabrániť nehode bolo možné včasnou reakciou
vodiča. Súd len dodáva, že výhľadové a rozhľadové pomery ako aj situácia v doprave nebola takého
charakteru, že by vyviňovala obžalovaného z nesplnenia tejto povinnosti - venovanie sa vedeniu
motorového vozidla a sledovanie situácie v cestnej premávke a danie prednosti chodcovi, ktorý vstúpil

na vozovku a prechádzal prechodom pre chodcov.

Samotný obžalovaný vypovedal, že sa sústredil na deti vo vzdialenosti 30 m od
prechodu, avšak jeho povinnosťou bolo najmä sústrediť sa v prvom rade na danom mieste na prechod
pre chodcov. Ak dokázal registrovať chodkyňu vodič vozidla prechádzajúceho za vozidlom

obžalovaného, o to viac mal možnosť na chodkyňu reagovať obžalovaný vo svojom vozidle.
Je zrejmé, že chodkyňa vstúpila na prechod pre chodcov za situácie, ktorá umožňovala obžalovanému
na uvedené reagovať v dostatočnom predstihu, ak by sa venoval riadne vedeniu motorového vozidla,
čo je nepriamo potvrdzované miestom zrážky vozidla s chodkyňou - až v pravej časti jeho jazdnej dráhy
(obžalovaný dokonca udával, že si myslel, že chodkyňa prechádzala z prava do ľava a nie naopak, keď

zacítil náraz vpredu z prava).

Na základe vyššie rozvedených skutkových úvah mal súd za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej veta tohto rozhodnutia.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd mal za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného je potrebné po právnej stránke posúdiť ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestnéhozákona,pretožeobžalovanýinémuznedbanlivostispôsobilťažkúujmunazdravízávažnejším
spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal vo vedomej
nedbanlivosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí.Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného V. Q. súd zistil, že tento 24 rokov pracoval ako mestský policajt v W. a v súčasnej
dobe pracuje ako obsluha kamiónového systému, kde jeho mesačný príjem spolu s dôchodkom je okolo
1.050,- EUR, pričom doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo bol 2 - krát prejednávaný, raz na
úseku dopravy pre prekročenie rýchlosti.

Obžalovanému V. Q. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženie na zdraví podľa
§ 157 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od jedného
roka až na 5 rokov.

Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Súd

nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona, a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od jedného roka do 3 rokov a
6 mesiacov.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a doterajší život
obžalovaného) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom odňatia slobody
na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 1 roka, pričom vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ
obžalovaný nebol súdne trestaný, výkon tohto trestu nie je nevyhnutný, a preto mu výkon tohto trestu
za podmienok v § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 1 /

jedného/ roka za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na dobu 1,5 roka, keďže uvedené je primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak
ako trest primeraný z hľadiska generálnej prevencie, a najmä s prihliadnutím na následok trestného
činu - ublíženie na zdraví pri dobe liečenia 6-8 týždňov.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená spoločnosť Všeobecná
zdravotná poisťovňa vo výške 11.547,50 EUR. Keďže výška uplatneného nároku vo vzťahu k
predmetným nárokom zodpovedala poskytnutej zdravotnej starostlivosti, súd k náhrade tejto škody
zaviazal obžalovaného.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní
veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.