Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/152/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011473
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319011473.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného J. L., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.06.2020 pod sp. zn. 31T/142/2019,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. L. uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 03.02.2016 v čase približne o 00.30 hod. v obci Y. D. č. XXX spoločne s odsúdeným K. R.
(právoplatne odsúdený rozsudkom OS Galanta 9T 117/2017 dňa 13.11.2019) preskočili oplotenie
základnej škody s materskou školou, kde K. R. podal J. L. náradie, ktorým vytrhol alarm spolu so svetlom
a sirénou, ktorý sa nachádzal nad vchodovými dverami, následne J. L. kovovou tyčou rozbil dvojité
plastové okno vedúce do jednej z tried, vošiel cez rozbité okno do priestorov školy, odkiaľ z jednej triedy
odcudzil televízor značky SAMSUNG, notebook značky LENOVO, z druhej triedy odcudzil notebook

značky LENOVO, následne v miestnosti kancelárie vypáčil dvere na plechovej skrini, odkiaľ odcudzil
notebook značky ASUS, spolu v hodnote 900,- Eur podľa odborného vyjadrenia a finančnú hotovosť vo
výške 360,- Eur, tieto veci podal cez rozbité okno K. R., ktorý zatiaľ strážil vonkajšie okolie, a spoločne z
areálu materskej školy aj s odcudzenými vecami odišli čím spôsobili Obecnému úradu vo Y. D. škodu v
celkovejvýške1260,-Eur,poškodenímplastovéhookna,klávesnice,sirényalarmuasvetlaspohybovým
senzorom škodu vo výške 340,- Eur podľa odborného vyjadrenia.

Za túto trestnú činnosť okresný súd v zmysle § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože pokladal uložený trest rozsudkom Okresného súdu v Trnave
sp. zn. 34T 13/2016 zo dňa 11.01.2018, právoplatný dňa 21.06.2018, na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodenú Obec Y. D. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 179-181 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný J. L., proti výroku

o treste, argumentujúc prostredníctvom obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania len tým, že mu
nie je zrejmé, prečo mu okresný súd neupustil od uloženia súhrnného trestu aj vo vzťahu k inýmprávoplatným rozhodnutiam súdom, a to konkrétne k rozsudku OS Bratislava III., sp. zn. 3T/88/2014 zo
dňa 25.02.2016 (právoplatného toho istého dňa) a trestnému rozkazu OS Galanta, sp. zn. 29T/39/2015
zo dňa 01.04.2015, právoplatného dňa 30.05.2015.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajkyne, prokurátora KP
Trnava a v neprítomnosti poškodenej, ktorá bola na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomená.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sám i prostredníctvom obhajkyne na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody
odvolania s tým, že žiada, aby mu odvolací súd upustil od uloženia súhrnného trestu za súčasného

zrušenia výrokov o treste v písomných dôvodoch citovaných rozhodnutiach súdov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané

a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmaní obžalovaným napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny
a zákonný, nakoľko okresný súd pri ukladaní trestu na hlavnom pojednávaní postupoval dôsledne

podľa druhého dielu prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý
stanovuje základné zásady ukladania sankcií, najmä čo sa týka zásad ukladania súhrnného trestu.

Zaoberajúc sa vecnými námietkami obžalovaného obsiahnutými v podanom odvolaní v rámci
prieskumného konania odvolací súd konštatuje, že postup okresného súdu korešponduje jednak so

zistenými skutočnosťami, ktoré sa týkajú odsúdení obžalovaného J. L. a ich časovej postupnosti a
jednak príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, najmä pokiaľ ide o ukladanie súhrnného trestu (v
danom prípade upustenia od uloženia súhrnného trestu) .

Podľa § 42 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom.

Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh,
ale o recidívu, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 <. TZ/teraz § 42 TZ/,

aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa
vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest /R 52/1971/

V kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení a citovaného rozhodnutia (judikátu) vzhľadom
na zistené skutočnosti majúce svoju relevanciu vo vzťahu k ukladaniu druhu a výmery trestu je

nutné konštatovať zjavnú správnosť a zákonnosť v postupe okresného súdu, keď pri ukladaní trestu
obžalovanému J. L. okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42
ods. 1 Tr. zák., práve vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Trnave sp. zn. 34T/13/2016 zo dňa
11.01.2018, právoplatného dňa 21.06.2018 ( v danej veci skutok spáchaný dňa 17.06.2015), nakoľkoz vykonaného dokazovania zrejmé, že v momentálne prejednávanej trestnej veci (kde skutok spáchal
dňa 03.02.2016) nejde o zbiehajúcu sa trestnú činnosť s trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený v
odvolaní citovanými rozhodnutiami ( v rozsudku OS Bratislava III., sp. zn. 3T/88/2014 zo dňa 25.02.2016

(právoplatného toho istého dňa) - skutky spáchané v dni 25.10.2007, 10.08.2008, 01.02.2013, trestnom
rozkaze OS Galanta, sp. zn. 29T/39/2015 zo dňa 01.04.2015 (právoplatného dňa 30.05.2015)- skutok
spáchaný dňa 18.09.2012, ale o recidívu, nakoľko zbiehajúca sa trestná činnosť obžalovaného, za ktorú
bol odsúdený v citovaných rozhodnutiach súdov bola spáchaná predtým, ako bol obžalovanému (okrem
iných rozhodnutí vo vzťahu k skorším skutkom ) naposledy doručený trestný rozkaz Okresného súdu

Galanta pod sp. zn. 29T/39/2015 zo dňa 01.04.2015, právoplatný dňa 30.05.2015, ktorý túto trestnú
činnosť z hľadiska možného ukladania súhrnného trestu ( vo vzťahu k momentálne prejednávanému
skutku spáchanému dňa 03.02.2016) prerušil.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd obžalovanému za momentálne súdenú trestnú činnosť správne
upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu odňatia slobody uvedeného v rozsudku

Okresného súdu v Trnave sp. zn. 34T 13/2016 zo dňa 11.01.2018, právoplatného dňa 21.06.2018,
keď v súlade so zákonom posúdil okamih právoplatnosti predmetného rozhodnutia a okamih spáchania
momentálne prejednávaného skutku, ktorý bol kľúčový pre posúdenia a kvalifikovanie konania ako
súbehu a jeho následného ukladania trestu podľa zákonných zásad uvedených v ustanovení § 41 resp.
§ 42 Trestného zákona .

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.