Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209211093
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7209211093.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobkyne: Y. O., A.. XX.XX.XXXX,

W. Q. O., M. Č.. X/A, zastúpenej Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20,
ustanoveným Centrom právnej pomoci v Košiciach, proti žalovanému: H. O., A.. XX.X.XXXX, W. Q. E.,
O. Č.. XX, E., Č. H., t.č. S. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného patria:
hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač,
poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera

Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote X XXX eur,
majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S.
Č.. XXX v sume X XXX,XX eur,
peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX
zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške XX,XX eur a vkladovom na účte na meno žalovaného v X. X.,
Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške
XXX,XX eur.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č.. Ú. :
XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške X XXX,XX eur.

Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaný povinný

zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovanýjepovinnýnahradiťštátutrovykonaniavovýške393,05eurvlehotedo15dníodprávoplatnosti
rozhodnutia.

Vo vzťahu k žalobkyni, štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Štát nemá právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.

Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania. o d ô v o d n e n i e :

1. V prejednávanom spore tunajší súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
rozsudkom č.k. 12C/10/2009-914 zo dňa 7.6.2017 takto:

? z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného
patria: hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač,
poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera
Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1 000 eur;
majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S.
Č.. XXX v sume 2 529,85 eur; peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo Q. Y..X..

Č.. Ú. XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom účte na
meno žalovaného v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku
dňu rozvodu vo výške 103,53 eur;
? do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č..
Ú.S. : XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1 571,13 eur;

? na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 16 829,55 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;
? žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania;
? žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia;

? vo vzťahu k žalobkyni štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania;
? žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;
? štát nemá právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.

2. Svoj rozsudok odôvodnil tým, manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 22.11.1997 a rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/249/2006 zo dňa 6.9.2007, právoplatným dňa
25.10.2007, kedy došlo aj k zániku BSM žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný pochádzali
z rodín, ktoré sa venovali prevádzkovaniu lunaparkov a aj sami počas trvania manželstva získavali
príjem z obdobnej činnosti, keď v rámci lunaparku prevádzkovali tzv. hydraulický autodróm (v konaní

identifikovaný ako špeciálny náves s prívesom 2001LTZ3PO01 a príslušenstvom ktorého boli elektrické
autíčka, elektrická, svetelná rampa, usmerňovač, blikače). Sporové strany zhodnými prejavmi ustálili
rozsah a hodnotu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania. Konštatoval, že po
vykonanom dokazovaní, sa tiež stalo medzi stranami nesporným zaradenie majetkovej hodnoty
obchodného podielu žalovaného do predmetu BSM v cene ako bola ustálená znaleckým posudkom.

Podľa výpisu z Obchodného registra, spoločnosť U. G.. X..H..E.. G.: XXXXXXXX Y. X. X. S. Č..
XXX vznikla ku dňu 28.2.2007, ku ktorému sa žalovaný za trvania manželstva stal spoločníkom tejto
obchodnej spoločnosti. Na nadobudnutie obchodného podielu boli vynaložené finančné prostriedky z
BSM. Hodnota obchodného podielu bola stanovená znaleckým posudkom znalca z odvetvia účtovníctva
a daňovníctva, odbor ekonómia a manažment, G.. Ľ. L., ktorý určil hodnotu obchodného podielu na

vlastnom imaní spoločnosti U. G. X..H..E.. ku dňu zániku BSM (25.10.2007) vo výške 2 529,85 eur.
Znaleckým posudkom určená hodnota obchodného podielu nebola namietaná, a bola prikázaná v zhode
s návrhom a judikatúrou súdov tomu z bývalých manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
Žalovaný namietal zaradenie hydraulického autodrómu a finančných prostriedkov nachádzajúcich sa
na jeho peňažných účtoch do predmetu BSM tvrdiac, že tieto neboli majetkom strán sporu, ale

jeho rodiny. Suma finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom vyporiadania ku dňu ukončenia
spoločnej domácnosti strán sporu, a ktorá bola objektivizovaná výpisom z účtov žalobkyne a žalovaného
(vkladových a bežných) ako aj majetková hodnota hydraulického autodrómu 25 227,38 eur, ktorú súd
zohľadnil pri vyporiadaní BSM, neboli rozporované.
Podľa tvrdení žalobkyne hydraulický autodróm bol zakúpený v roku 2004 od pána T. z finančných

prostriedkov získaných za predaj iného zábavného zariadenia (autodrómu, centrifúgy), predtým
patriaceho žalovanému, ďalej vložením spoločných finančných prostriedkov a za pomoci finančných
darov od rodičov. Po zakúpení hydraulický autodróm vylepšovali, dokupovali elektrické autíčka a podľa
jej názoru mala táto vec v čase rozvodu manželstva hodnotu 33 194 eur (1 000 000 Sk) až 66
388 eur (2 000 000 Sk). Žalobkyňa vypovedala, že žiadny z bývalých manželov nemal oprávnenie

na podnikanie, a každý z členov rodiny žalovaného, teda ona so žalovaným, jeho brat s rodinou arodičia žalovaného, prevádzkovali vlastné zábavné zariadenia, hradili náklady na jeho prevádzku a
spravovali financie získané z tejto činnosti. Hydraulický autodróm prevádzkovali počas jari a leta na
rôznych jarmokoch, striedali sa pri obsluhe zariadenia a pri pokladni, ona bola zväčša v pokladni.

Zarobené finančné prostriedky boli ukladané na účtoch vedených na meno žalovaného, ktoré žiadala
vyporiadať. Jednalo sa o účet žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX založený dňa
8.12.2000 a účet v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX založený dňa 29.5.2006. O tom, že
hydraulický autodróm mal byť predmetom prevodu na tretiu osobu - obchodnú spoločnosť žalovaného,
získala vedomosť až v priebehu tohto konania, pričom reálne autodróm užíval stále žalovaný. Žalovaný

nepopieral, že hydraulický autodróm má v užívaní, no najskôr tvrdil, že sporná vec - hydraulický
autodróm je vlastníctvom jeho matky. Popieral, aby bol vlastníkom akéhokoľvek zábavného zariadenia.
Neskôr tvrdil, že sporný autodróm nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darom od svojej matky
Ľ. O., o čom predložil darovaciu zmluvu zo dňa 27.1.2009. Následne predložil kúpnu zmluvu, z ktorej
vyplývalo, že spoločne s bratom U. O. sporný autodróm previedli ešte dňa 3.4.2007 na spoločnosť
U. G. X..H..E.. za sumu 25 227,38 eur (760 000 Sk), a dňa 25.2.2008 spoločnosť U. G. X..H..E..

opätovne predala hydraulický autodróm matke žalovaného Ľ. O. za sumu 21 011,75 eur (633 000
Sk). Ako dôkaz o solventnosti spoločnosti U. G. X..H..E.., ktorej bol žalovaný spoločníkom, mal slúžiť
výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 25 227,38 eur (760 000 Sk) zo dňa 2.4.2007
raz v účtovníctve vedený ako dotácia pokladne od U. O., na inom mieste účtovnej evidencie ako
pôžička od spoločníkov H. O. Y. U. O.. Pričom v účtovníctve spoločnosti U. G. X..H..E.. bol vedený

aj výdavkový pokladničný doklad z ktorého malo vyplývať, že spoločnosť dňa 18.12.2007 vrátila
neidentifikovateľnej osobe pôžičku vo výške 8 630,42 eur (260 000 Sk). Žalovaný tiež potvrdil, že
nedisponoval živnostenským oprávnením, mal uzavretú pracovnú zmluvu s Parkom kultúry a oddychu
v Prešove s tým, že činnosť lunaparku bola zastrešovaná povolením vydaným pre jeho brata U. O..
Žalovaný uviedol, že mal zriadené účty, na ktorých sa ukladali finančné prostriedky celej rodiny, aj keď

zdaňované mali byť podľa jeho vyjadrení cestou brata U. O.. Súčasne uvádzal, že finančné prostriedky
sa používali na spoločné účely, ale používal ich aj pre potreby svoje a svojej rodiny. Aj keď rodičia
mali vlastný účet, finančné prostriedky posielali aj na účty, ktoré boli vedené na jeho meno. Tvrdil,
že finančné prostriedky na nákup autodrómu pochádzali z úspor jeho rodičov a kúpu hydraulického
autodrómu vybavil od pána T. ešte jeho otec. Po úmrtí otca v roku 2004 bola kúpa zrealizovaná ním

a jeho bratom U. O.. Pri riešení spornej otázky, či hydraulický autodróm a finančné prostriedky na
účte žalovaného patrili do BSM strán sporu súd postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 191 CSP, v zmysle ktorej, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Zákonná úprava formuluje domnienku, čo je súčasťou BSM a dôkazné bremeno

zaťažuje toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí, že veci nadobudnuté za trvania manželstva nie sú
predmetom BSM. Žalovaný sa bránil zaradeniu hydraulického autodrómu ako aj finančných prostriedkov
do BSM tvrdiac, že sa jednalo o finančné prostriedky nepatriace manželom ale jeho rodičom, alebo jeho
ostatnej rodine, ktorá na jeho zaobstaranie mala peňažné zdroje z pôžičiek, z vlastného majetku a z
tvorby úspor. Žalobkyňa sa naopak dovolávala zaradenia veci aj finančných prostriedkov do majetku

BSM tvrdiac, že tieto sú výsledkom hospodárenia strán sporu ako manželov, plynúcich z prevádzkovania
hydraulického autodrómu, ktorý bol získaný predajom staršieho majetku, z finančnej pomoci od rodičov
a zo spoločných finančných prostriedkov. Súd považoval za pravdivé tvrdenia žalobkyne o zaradení
sporných finančných prostriedkov a hnuteľnej veci - hydraulického autodrómu do majetku v BSM
vychádzajúc z konzistentnosti tvrdení žalobkyne, podporených výpoveďou svedkov a rozporuplných

dôkazných prostriedkov predkladaných žalovaným, ktoré ale rovnako svedčili pre zaradenie veci a
finančných prostriedkov do BSM. Nebolo pochybností, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte
žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX založeného dňa 8.12.2000 a na účte v X. X.,
Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX založenom dňa 29.5.2006 tam boli vkladané za trvania manželstva a
sporná vec - hydraulický autodróm bol nadobudnutý v roku 2004 tiež za trvania manželstva za sumu 630

000 Sk. Podľa predložených dokladov ho žalovaný predal za trvania manželstva 3.4.2007 spoločnosti
U. G. X..H..E.. za cenu 760 000 Sk, v ktorej bol spoločníkom. Ako predávajúci je na kúpnej zmluve
uvedený okrem žalovaného aj jeho brat U. O.. Tvrdenia žalovaného o tom, že by hydraulický autodróm
a finančné prostriedky na účtoch mali patriť jeho rodičom resp. jeho matke, alebo ostatným príbuzným
neboli preukázané, naopak boli vyvrátené obsahom dôkazných prostriedkov. Z listín predložených

žalovaným vyplynulo, že matka žalovaného Ľ. O. sa mala stať údajnou vlastníčkou hydraulického
autodrómuažpozánikuBSMnazákladekúpyodspoločnostiU.G.X..H..E..dňa25.2.2008,keďpredtým
zmluvou zo dňa 3.4.2007 za trvania BSM, bola predmetná vec predaná žalovaným spoločnosti U. G.
X..H..E.. za sumu 760 000 Sk. Aj keď na zmluve o predaji autodrómu spoločnosti U. G. X..H..E.. jeuvedený ako predávajúci aj brat žalovaného, neosvedčuje to jeho vlastníctvo, iba špekulatívnu snahu
legalizovať výlučné vlastnícke právo k veci v prospech žalovaného. To napokon dokazuje aj fakt,
že žalovaný „predával“ vec obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom. Pri kúpe hydraulického

autodrómu od svedka T. bol prítomný len žalovaný a jeho brat. Brat žalovaného a žalovaný nikdy
netvrdili ani to z ničoho nevyplynulo, aby brat žalovaného bol vlastníkom autodrómu a disponoval
finančnými prostriedkami na jeho kúpu. Naopak brat žalovaného tvrdil, že autodróm bol zakúpený za
výlučné prostriedky rodičov. V konaní však bolo zistené, že rodičia žalovaného nedisponovali finančnou
čiastkou potrebnou na zakúpenie hydraulického autodrómu. Prítomnosť brata žalovaného teda svedčí

len o výpomoci pri jednaní o kúpe a prevoze objemnej veci, nie o jeho vlastníckom práve. Nebolo
preukázané, aby cena autodrómu bola hradená z výlučných finančných prostriedkov rodičov žalovaného
alebo iných výlučných prostriedkov žalovaného. Tvrdené pôžičky od pána X. Č. O. mali byť poskytnuté
rodičom žalovaného ešte v roku 1994, teda 10 rokov pred zaobstaraním hydraulického autodrómu,
ktorá suma už bola splatená. Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že finančná situácia rodiny
nebola najlepšia, pretože finančné prostriedky, ktoré zarobili sa investovali, nemali toho veľa, ak niečo

potrebovali, tak si požičali. Z výpovede otca žalobkyne ako aj matky žalovaného však vyplýva, že
finančne vypomáhali rodine žalobkyne a žalovaného. Zhodne tak vypovedal aj brat žalovaného, ktorý
získal za pomoci rodičov nehnuteľnosť, mal vlastný účet, samostatne hospodáril so svojou vtedajšou
rodinou. Samostatné hospodárenie a nadobúdanie vlastného majetku pre každého z členov rodiny
potvrdzuje nielen fungovanie domácnosti brata žalovaného, ale tiež výpoveď matky žalovaného, ktorá

uvádzala, že každému zo synov sa snažili niečo dať, jednému byt, druhému autodróm. Tvrdenia svedka
U. O., brata žalovaného, že jeho brat nemal dôvod byť samostatným, lebo všetko mal, súd považuje
len za účelové vyjadrenia v snahe znížiť záväzky žalovaného z vyporiadania BSM. Je naopak dôvodné
považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že finančné prostriedky na účte žalovaného boli predmetom
ich BSM, a že hydraulický autodróm nadobudli tak za pomoci rodiny, ako i vložením vlastných finančných

prostriedkov, pričom išlo o vec, ktorá mala slúžiť potrebám rodiny žalobkyne a žalovaného, preto
patrí do ich BSM. Okolnosti, že sporné finančné prostriedky i hnuteľná vec patria do BSM potvrdzuje
tiež výsledok dedičského konania po otcovi žalovaného Jánovi Kelemenovi, zomrelom 1.10.2004,
keď z osvedčení o dedičstve zo dňa 10.11.2004 sp. zn. XXD XXX/XX T. XXX/XX súdneho komisára
JUDr. Magdalény Šebeňovej so sídlom v Prešove a uznesenia zo dňa 13.4.2006 sp. zn. XXD XXX/

XX Okresného súdu v Olomouci vyplýva, že predmetom dedičského konania neboli žiadne finančné
prostriedky. Súd zohľadňujúc výsledky dokazovania považoval za nepochybne zistené, že tvrdenia
žalovaného boli len účelovou obranou v snahe vyhnúť sa majetkovému vyrovnaniu so žalobkyňou.
Pravdivosť a dôveryhodnosť tvrdení žalovaného napokon spochybňuje aj spôsob akým nakladal so
spornouhnuteľnouvecou-hydraulickýmautodrómom,ktorýmalbyťpredanýspoločnostiU.G.X..H..E..,

v ktorej bol žalovaný spoločníkom. Finančné prostriedky na kúpu veci mala spoločnosť získať podľa
údajov v účtovníctve raz vkladom raz pôžičkou. Znalec G.. Ľ. L. v znaleckom posudku č. 02/2013, ktorý
vykonával ohodnotenie obchodného podielu konštatoval rozpornosť v účtovníctve uvedenej spoločnosti,
keď nebolo zrejmé, kto a akú pôžičku spoločnosti poskytol, keď zmluva o dotácii pokladne zo dňa
2.4.2007 uvádzajúca vklad od U. O. je súčasne v rozpore s ďalšími údajmi poznamenávajúcimi pôžičku

od obidvoch spoločníkov, aj s výdavkovým pokladničným dokladom, z ktorého nie je zrejmé komu a
z akého titulu mala byť vrátená suma 260 000 Sk. Predložené zmluvy (predaj do spoločnosti, predaj
zo spoločnosti matke žalovaného, darovanie veci matkou žalovanému) potvrdzujú, že žalovaný mal
snahu, aby hydraulický autodróm nebol posudzovaný ako vec patriaca do BSM, ale ako jeho vlastníctvo,
keďže napokon na základe darovacej zmluvy sa mal stať výlučným vlastníkom veci. Nakoľko vec sama

- hydraulický autodróm, bol predmetom prevodu z majetku BSM na iné osoby bez vedomia a súhlasu
žalobkyne, v súlade s § 40a a § 145 Občianskeho zákonníka, sa žalobkyňa nedovolala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, predmetom vyporiadania sa stala hodnota hydraulického autodrómu,
zodpovedajúca finančným prostriedkom získaných žalovaným za prevod veci. Žalovaný previedol
vlastnícke právo k veci vrátane príslušenstva na spoločnosť U. G. X..H..E.. za sumu vo výške 25 227,38

eur (760 000 Sk). Aj keď uvedenú cenu žalobkyňa spočiatku spochybňovala, znalecký posudok znalca
G.. W. č. 34/12 zo dňa 23.11.2012, znalecký posudok č. 30/15 G.. M. o hodnote veci potvrdili, že suma
25 227,38 eur ku dňu predaja veci v zásade odrážala jej hodnotu. Na základe uvedeného s poukazom
na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že vychádzajúc z predmetu vyporiadania
BSM a jeho hodnoty v celkovej výške 37 392,44 eur (účty: 3 345,62 eur + 3 422,92 eur + 1 866,67

eur + zariadenie maringotky: 1 000 eur + autodróm: 25 227,38 eur + obchodný podiel: 2 529,85 eur),
zohľadňujúc zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z
BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov na jej účte v F. W. vo výške 1
866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov vyporiadania BSMsumu 16 829,55 eur (t.j. 37 392,44 eur delené dva je 18 696,22 eur pre každého z nich, po odpočítaní
hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1 866,67 eur). Žalovanému bola uložená povinnosť na plnenie
titulom vyporiadania BSM v lehote 30 dní, ktorú súd považoval za primeranú.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné
výnimočného zreteľa súd považoval charakter súdneho sporu, ktorý sa dotýka vyporiadania BSM, ktoré
je v záujme oboch bývalých manželov pokiaľ nedôjde k dohode, pričom obe strany sporu nesú aj
procesnú zodpovednosť za vedenie konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, súd postupoval
prihliadajúc na oslobodenie žalobkyne od úhrady súdnych poplatkov, ktorej bol ustanovený zástupca v
konaní Centrom právnej pomoci.
V súvislosti so znaleckým dokazovaním štátu vznikli trovy spojené s úhradou odmeny znalca G.. W.
vo výške 197,80 eur, G.. L. vo výške 145,44 eur a G.. M. vo výške 442,86 eur, čo celkovo predstavuje
trovy štátu vo výške 786,10 eur. Za vzniknuté trovy konania v rovnakej miere zodpovedá každá sporová

strana, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme ich oboch v sporných otázkach hodnoty
obchodného podielu a hodnoty hydraulického autodrómu. Nakoľko žalobkyňa je v celom rozsahu v
konaní oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, nevzniká jej ani povinnosť na úhradu trov štátu.
Žalovaný je preto povinný na úhradu trov štátu v sume 393,05 eur.
O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b/

zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V konaní o vyporiadanie
BSM sú poplatníkmi obidvaja manželia alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Základom pre
výpočet súdneho poplatku je hodnota majetku, ktorá bola predmetom vyporiadania, z ktorého sa určuje
poplatok v sadzbe 3% najmenej 66 eur najviac 16 596,50 eur. Každý z manželov sa podieľa na úhrade
súdneho poplatku rovným dielom, ak súd nerozhodne inak. Zohľadňujúc okolnosť, že žalobkyňa je v

konaní plne oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému povinnosť na úhradu
súdneho poplatku vo výške na neho pripadajúceho podielu 50%, čo pri hodnote vyporiadavaného
majetku a sadzbe poplatku predstavuje 560,75 eur (( 3% zo sumy 37 392,44 eur) /2).
V časti, v ktorej z dôvodu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov štátu nevzniklo právo na náhradu
trov konania a úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni, súd rozhodol, že štátu takéto právo nepriznáva,

resp., že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.

3. Na základe žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením
zo dňa 27.12.2018 č.k. 1Co/363/2017-930 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že spornou medzi stranami sporu

ostalaotázka,čizariadenietzv.„hydraulickéhoautodrómu“bolnadobudnutýdoichBSMatedatvoriljeho
súčasť. Uviedol, že medzi stranami nebola v podstate spornou okolnosť, že zariadenie hydraulického
autodrómu bolo nadobudnuté titulom kúpy za trvania ich manželstva. Za takejto situácie potom zaťažuje
žalovaného dôkazné bremeno označiť dôkazy a preukázať jeho tvrdenie o tom, že uvedená vec napriek
tomu do BSM nepatrí. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že voľným hodnotením

dôkazov v tejto spornej otázke možno vyvodiť logický záver, svedčiaci o tom, že uvedené zariadenie
hydraulického autodrómu sa stalo súčasťou BSM strán sporu a to titulom kúpy. Pri takýchto záveroch
je potrebné tak, ako to súd prvej inštancie správne vykonal prihliadnuť na preukázané skutočnosti
a to, že žalovaný bol nesporne účastníkom ústnej kúpnej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka X.
T.. Rovnako bol nesporne aj účastníkom kúpnej zmluvy, ktorou bolo toto zariadenie za trvania BSM

účastníkov odpredané spoločnosti U. G., X..H..E.. V kontexte týchto skutkových záverov je potrebné
prihliadnuť aj na ďalšie preukázané skutočnosti a to, že uvedené zariadenie po jeho nadobudnutí užívali
výlučne strany sporu a jeho prevádzkovanie bolo zdrojom príjmu, ktorým uspokojovali potreby rodiny.
Nesporným bolo konštatovanie, že rodičia žalovaného, ako aj jeho brat prevádzkovali iné zábavné
zariadenia. S prihliadnutím aj na obsah svedeckej výpovede matky žalovaného, ktorá potvrdila, že ako

rodičia sa snažili pomôcť obom synom a v rámci toho syn Ján dostal rodinný dom a žalovaný dostal
práve sporné zariadenie autodrómu. Nebolo pritom sporné, že brat žalovaného Ján mal označený
rodinný dom vo svojom vlastníctve, z čoho možno vyvodiť záver, že rovnako za vlastníka považovali
aj žalovaného vo vzťahu k uvedenému autodrómu. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný
mal zriadené 2 účty v bankách, na ktorých ukladal finančné prostriedky získané prevádzkou uvedeného

zariadenia, čo je v rozpore so všeobecným tvrdením tak žalovaného, ako aj jeho brata o tom, že
uvedené zariadenie lunaparku bolo vo vlastníctve rodičov žalovaného a tento mal rodičom odovzdávať
aj peňažné prostriedky z prevádzky tohto zariadenia. Takto označenými dôkazmi zo strany žalovaného
teda nebolo jednoznačne preukázané, aby kúpna cena, za ktorú bolo uvedené zariadenie zakúpené zatrvania manželstva účastníkov bola uhradená z výlučných prostriedkov žalovaného v celom rozsahu,
resp. z iných, ako spoločných peňažných prostriedkov účastníkov. Odvolací súd ďalej konštatoval, že
súd prvej inštancie správne poukázal na tendenčnosť svedeckých výpovedí osôb, ktoré ako svedkov

označil žalovaný, keďže tieto osoby sa zjavne podieľali na úkonoch pomocou ktorých sa žalovaný snažil
dosiahnuť vyčlenenie tohto zariadenia z BSM. Za takéto konanie totiž možno nesporne považovať
postup, na základe ktorého bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané obchodnej
spoločnosti, ktorej bol žalovaný spoločníkom a na konanie ktorej mala celá jeho rodina nesporne
zjavný vplyv, keďže vedeli zabezpečiť, aby po zániku BSM účastníkov bolo toto zariadenie opätovne

odpredané matke žalovaného a táto ho následne darovala žalovanému. Odvolací súd preto považoval
za správne skutkové závery súdu prvej inštancie, pokiaľ tento z takto vykonaného dokazovania vyvodil
záver o tom, že sporné zariadenie autodrómu patrilo do BSM strán sporu a toto bolo pred jeho
zánikom odpredané žalovaným za konkrétnu sumu. Keďže žalobkyňa relatívnu neplatnosť tejto zmluvy
nenapadla, je potrebné považovať ju za platnú a teda aj sumu, ktorú žalovaný získal za odpredaj tohto
zariadenia pojať do vyporiadania BSM. Odvolací súd skonštatoval, že považuje za dôvodnú odvolaciu

námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri vyporiadaní BSM neprihliadol
na skutočnosť, ktorá bola medzi stranami nespornou (potvrdila ju v svojej účastníckej výpovedi aj
žalobkyňa) a to, že na kúpu autodrómu boli použité aj peňažné prostriedky za odpredaj pôvodného
autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa
sama vo svojej výpovedi potvrdila, že za odpredaj tohto autodrómu žalovaný získal sumu 420 000

Sk, ktorá bola použitá na kúpu nového autodrómu, čo nasvedčuje záveru, čo samotná žalobkyňa
potvrdila, že do tohto zariadenia, ktoré sa stalo súčasťou BSM bola vykonaná investícia žalovaného
z jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 420 000 Sk. Ide teda o právne významnú okolnosť,
na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť pri vyporiadaní BSM vychádzajúc zo zásady, že
každý z manželov má právo, aby sa mu vrátili prostriedky, ktoré za trvania manželstva investoval zo

svojich výlučných peňažných prostriedkov do BSM. Keďže súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť
pri vyporiadaní neprihliadol, je v tejto časti jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení
a z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 súd prvej inštancie dal priestor stranám sporu, aby sa

k prejednávanej veci vyjadrili a v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodol.

5. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností riadne preukázaných vo vykonanom dokazovaní

súdom prvej inštancie, z nesporných a odvolaním nenapadnutých konštatovaní súdu prvej inštancie a
uzavrel,žezmajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctvestránsporudovýlučnéhovlastníctvažalovaného
patria: hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač,
poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera
Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1 000 eur;

majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S.
Č..XXXvsume2529,85eurapeňažnéprostriedkynavkladovomúčtenamenožalovanéhovoQ.Y..X..,
Č.. Ú.S.: XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom na účte
na meno žalovaného v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov
ku dňu rozvodu vo výške 103,53 eur. A do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky

na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č.. Ú.S.: XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo
výške 1 571,13 eur.

6. K vyrovnaniu podielov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu) s poukazom na
ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka a v súlade so záväzným názorom odvolacieho súdu

vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení, súd uvádza, že odpočítajúc investíciu žalovaného z jeho
výlučných finančných prostriedkov vo výške 420 000 Sk (keďže na kúpu autodrómu boli použité aj
peňažné prostriedky za odpredaj pôvodného autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný
ešte pred uzavretím manželstva) hodnota BSM je v celkovej výške 23 450,99 eur (účty: 3 345,62
eur + 3 422,92 eur + 1 866,67 eur + zariadenie maringotky: 1 000 eur + autodróm: 11 285,93 eur +

obchodný podiel: 2 529,85 eur). S poukazom na zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM
a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov
na jej účte v F. W. vo výške 1 866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielov vyporiadania BSM sumu 9 858,83 eur (t.j. 23 450,99 eur delené dva je 11 725,50 eur prekaždého z nich, po odpočítaní hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1 866,67 eur). Za primeranú
lehotu na plnenie titulom vyporiadania BSM súd považoval lehotu 30 dní.

7. V ostatnom súd vychádzal z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatoval, že pri
rozhodovaní o náhrade trov štátu a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, súd postupoval
prihliadajúc na oslobodenie žalobkyne od úhrady súdnych poplatkov, ktorej bol ustanovený zástupca v
konaní Centrom právnej pomoci.

8. V súvislosti so znaleckým dokazovaním štátu vznikli trovy spojené s úhradou odmeny znalca G.. W.
vo výške 197,80 eur, G.. L. vo výške 145,44 eur a G.. M. vo výške 442,86 eur, čo celkovo predstavuje
trovy štátu vo výške 786,10 eur. Za vzniknuté trovy konania v rovnakej miere zodpovedá každá sporová
strana, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme ich oboch v sporných otázkach hodnoty
obchodného podielu a hodnoty hydraulického autodrómu. Nakoľko žalobkyňa je v celom rozsahu v
konaní oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, nevzniká jej ani povinnosť na úhradu trov štátu.

Žalovaný je preto povinný na úhradu trov štátu v sume 393,05 eur.

9. O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b/
zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V konaní o vyporiadanie
BSMsúpoplatníkmiobidvajamanželiaalebojedenznichpodľarozhodnutiasúdu.Základomprevýpočet

súdneho poplatku je hodnota majetku, ktorá bola predmetom vyporiadania, z ktorého sa určuje poplatok
v sadzbe 3% najmenej 66 eur najviac 16 596,50 eur. Každý z manželov sa podieľa na úhrade súdneho
poplatku rovným dielom, ak súd nerozhodne inak. Zohľadňujúc okolnosť, že žalobkyňa je v konaní
plne oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému povinnosť na úhradu súdneho
poplatku vo výške na neho pripadajúceho podielu 50%, čo pri hodnote vyporiadavaného majetku a

sadzbe poplatku predstavuje 560,75 eur ( 3% zo sumy 23 450,99 eur) /2).

10. V časti, v ktorej z dôvodu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov štátu nevzniklo právo na
náhradu trov konania a úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni, súd rozhodol, že štátu takéto právo
nepriznáva, resp. že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.

11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody
hodné výnimočného zreteľa súd považoval charakter súdneho sporu, ktorý sa dotýka vyporiadania BSM,
ktoré je v záujme oboch bývalých manželov pokiaľ nedôjde k dohode, pričom obe strany sporu nesú aj

procesnú zodpovednosť za vedenie konania.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému
priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobkyňa môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v platnom znení).