Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4295899695
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4295899695.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu v právnej veci žalobcov: v 1. rade G. E., bytom H. XXX, B. Z. v 2.
rade G. E., bytom B. O., L. XXX/X, B. republika, v 3. rade X. E., bytom U. J., B. XXX/X, B. republika, v 4.
rade D. W., bytom X., X. XX, B. republika, v 5. rade N. L., bytom P. XX, W., B. republika, proti žalovaným:
v 1. rade I. C., bytom J., L. 6, v 2. rade V. C., bytom J., L. 6, zastúpená JUDr. Ľubicou Bičianovou,

advokátkou so sídlom v Komárne, Záhradnícka 16/2, v 3. rade G. Z., bytom J., L. X/X, v 4. rade I. H.,
bytom P. V., ul. E. Y. 5, X./ X. Z., bytom J., L. 9, zastúpená JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so
sídlom v Komárne, Záhradnícka 16/2, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne v 5. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. februára 2015, č. k. 7C/58/1995-501, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní v 2. a 5. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 06. 02. 2015, č. k. 7C/58/1995-501
uložil žalobcom v 1. až 5. rade povinnosť zaplatiť žalovaným v 2. a 5. rade náhradu trov konania vo
výške 1 979,89 eura titulom trov právneho zastúpenia a 99,58 eura titulom súdneho poplatku, k rukám
právneho zástupcu žalovaných, všetko do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na súde sa viedlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti.
Súd rozsudkom č. k. 7C/58/1995-388 zo dňa 22. 05. 2009 žalobu zamietol a žalobcom určil povinnosť

zaplatiť trovy konania vo výške 2 004,81 eura. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie a odvolací sú
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že nie je možné
zistiť podľa akých konkrétnych ustanovení tej ktorej advokátskej vyhlášky súd prvej inštancie postupoval;
pristratečasupriznanejJUDr.J.saneuvádzapočetpolhodínataktiežsaneuvádza,čisajednaloostratu
času stráveného osobným automobilom alebo autobusom. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 05.

2009 súd prvej inštancie v rámci jej výroku skonštatoval popri zamietnutí žaloby aj to, že žalobcovia v 1.
až 5. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovaných tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozsudku. V písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 22. 05. 2009 súd prvej inštancie rozhodol iba o
náhrade trov konania pre žalovaných v 2. a 5. rade, ktorí boli zastúpení advokátom, zatiaľ čo v prípade
ostatných žalovaných, t. j. v 1., 3. a 4. rade o náhrade trov konania vôbec nerozhodol napriek tomu, že
aj títo žalovaní mali v konaní úspech. Vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci je tiež potrebné zvážiť

možnosť, či pripadá do úvahy aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP alebo nie.4. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSO, v danej veci nevzhliadol žiadne také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli k nežiaducim tvrdostiam a pre ktoré by súd úspešnej
strane nepriznal náhradu trov konania. Rovnako ani neúspešní žalobcovia netvrdili žiadny dôvod, ktorý

by zakladal použitie ustanovení § 150 ods. 1 OSP. Keďže žalovaní v tomto konaní mali plný úspech,
súd im priznal náhradu trov konania v zmysle ust. 142 ods. 1 OSP. Právna zástupkyňa žalovaných v 2.
a 5. rade trovy konania písomne vyčíslila nasledovne: JUDr. T. J. vyčíslila podľa vyhlášky 240/90 Zb.,
tak že hodnota sporu bola vo výške 96 480,- Sk a za jeden úkon jej patrí odmena 1 016,- Sk (odmena v
zmysle § 13 ods. 1 v spojitosti § 17 ods. 2 vyhlášky 240/90 Zb., t. j. 1 270,- Sk znížených o 20%), a to za

prevzatie a príprava zastupovania 2 x 1 016,- Sk; písomné vyjadrenie k žalobe 2 x 1 016,- Sk; 22. 05.
1995 pojednávanie 2 x 1 016,- Sk; 01. 04. 1996 písomné podanie na súd 2 x 1 016,- Sk; 12. 04. 1996
pojednávanie 2 x 1 016,- Sk; 01. 12. 2000 pojednávanie 2 x 1 016,- Sk; (odmena v zmysle § 10 ods.
1 v spojitosti § 13 ods. 3 vyhlášky 655/04 Z. z., t.j. 3 650,- Sk znížených o 20%) 03. 02. 2005 účasť pri
výsluchu na OS Žiar nad Hronom 2 x 2 920,-Sk; Žiar nad Hronom, vzdialenosť 127 km, trvanie cesty:
1 hod 43 min). Režijný paušál vyčíslila vo výške 100,- Sk za každý úkon. Súd poznamenáva, že právna

zástupkyňa mohla účtovať tarifnú odmenu zníženú o 20 % za 4 osoby, avšak účtovala len za dve osoby.

5. Súd overil vyčíslenie trov a právnej zástupkyni nepriznal odmenu 2 x 1 016,- Sk za pojednávanie
zo dňa 01. 12. 2000, pretože zo spisu bolo zistené, že termín bol zrušený a pojednávanie sa vôbec
nekonalo. Trovy JUDr. J. tak predstavujú sumu vo výške 604,13 eura, t. j. 18 200,- Sk (1 016,- x 5 úkonov

x 2 klienti + 2 920,- x 2 + 1000 + 12 x 100 (režijný paušál). Dňa 25. 05. 2009 doručila súdu právna
zástupkyňa JUDr. Y. vyčíslenie trov právneho zastúpenia, v ktorom uplatnila trovy ako odmenu za úkony
JUDr. J. v celkovej výške 493,92 eura a súd nemôže priznať odmenu vo vyššej sume ako bola uplatnená,
preto priznal titulom trov právneho zastúpenia za úkony vykonané JUDr. J. trovy vo výške 493,92 eura.

6. Právna zástupkyňa JUDr. X. Y. si trovy vyčíslila dňa 25. 05. 2009 a dňa 03. 11. 2009 tak, že hodnota
sporu bola vo výške 96.480,- Sk a za jeden úkon jej patrí odmena 3 650,- Sk (odmena v zmysle § 10
ods. 1 vyhlášky 655/04 Z. z.) za 29. 06. 2005 prevzatie a príprava zastúpenia 3 650,- Sk; 14. 09. 2005
štúdium spisu alebo rokovanie s účastníkom 3 650,- Sk; 04. 10. 2005 účasť na pojednávaní 3 650,- Sk;
13. 12. 2005 účasť na pojednávaní 3 650,- Sk; 14. 02. 2006 účasť na pojednávaní, ktoré trvalo viac ako

2 hodiny 7 300,- Sk; (odmena v zmysle § 10 ods. 1 v spojitosti § 13 ods. 3 vyhlášky 655/04 Z. z., t. j.
3 650,- Sk znížených o 20%) 18. 04. 2006 odvolanie proti rozsudku 5 840,- Sk (2920,- Sk x 2) a 25.
04. 2007 účasť na pojednávaní na odvolacom súde 5 840,- Sk (2 920,- Sk x 2). Vyčíslené trovy spolu
predstavujú sumu 33 580,- Sk (1 114,65 Eur). Ďalej 22. 05. 2009 účasť na pojednávaní 193,85 eura a
03. 11. 2009 vyjadrenie k odvolaniu 193,85 eura. Režijný paušál si vyčíslila takto: r. 2005 4 x 150,- Sk

vo výške 600,- Sk; r. 2006 2 x 164,- Sk vo výške 328,- Sk; r. 2007 1 x 178,- Sk vo výške 178,- Sk, čo
je spolu 1 106,- Sk (36,71 eura). Ďalej za r. 2009, a to 2 x 6,95 eura vo výške 13,90 eura. Uplatnila
si aj náhradu za stratu času za cestu z Komárna do Nitry na odvolacie konanie a späť 25. 04. 2007 za
6 polhodín x 297,- Sk (vzdialenosť 70 km, trvanie cesty 1 hod a 9 min), t. j. 1 782,- Sk (59,15 eura) a
súdny poplatok za odvolanie 3 000,- Sk (99,58 eura).

7. Súd overil vyčíslenie trov a právnej zástupkyni nepriznal odmenu 3 650,- Sk za štúdium spisu a
rokovanie s klientom, pretože bolo zistené, že advokát vykonal štúdium spisu, avšak súd mal za to, že
nejde o úkon, ktorý sa v zmysle vyhlášky osobitne odmeňuje a takéto štúdium spisu, ktoré prebehlo po
prevzatí právneho zastúpenia, je možné subsumovať pod úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom. Trovy JUDr. Y. tak predstavujú sumu vo výške 1 485,97 eura
(3 650,- Sk x 3 úkony + 7 300,- Sk + 2 920,- Sk x 2 úkony x 2 klienti + 193,85 eura x 2 úkony
+ režijné paušály 3 x 150 Sk, 2 x 164,- Sk, 1 x 178,- Sk, 2 x 6,95 eura + náhrada za stratu času 59,15
eura). Celkove predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu vo výške 1 979,89 eura (493,92 + 1
485,97) a iné trovy sumu vo výške 99,58 eura (súdny poplatok).

8. Keďže žalovaní v tomto konaní mali plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania v zmysle ust.
142 ods. 1 OSP. Žalovaní v rade 2. a 5. si náhradu trov konania uplatnili, preto im ju súd priznal, žalovaní
v rade 1., 3. a 4. si náhradu trov konania neuplatnili a ani im žiadne trovy nevznikli, preto im súd ich
náhradu nepriznal.

9. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v 5. rade, žiadajúc odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania. Namietala, že skutočnosť, že predmetná vec bola právne zložitá je najmä

zásluhou žalovaných, ktorých právni predchodcovia, ktorým bolo ľahostajné, v akom právnom režime
sa nachádza nimi užívaný majetok a celú dobu túto otázku ani neriešili a ani boli ochotní pristúpiť
na mimosúdnu dohodu. Za zásadné pri rozhodnutí o trovách konania považoval nejednoznačnosť pri
posudzovaní danej veci zo strany súdu, teda že strany sporu boli v neistej právnej pozícii.

11. Ďalej namietala, že súd sa podrobne nezaoberal prípadom ani pomermi účastníkov. Ak by tak učinil
jeho rozhodnutie by nemohlo vyústiť do takéhoto meritórneho rozhodnutia. Do úvahy mal súd vziať
skutočnosť, že žalobcovia sú cudzinci, ktorí majú ťažšie ovplyvniť situáciu na súde, k čomu prispieva
aj znížená znalosť miestnych právnych predpisov. Ďalej poukázali na to, že sú staršieho veku a ich
finančné príjmy tvorí len starobný dôchodok. Uvedeným sa súd pri posudzovaní veci vôbec nezaoberal.
Poukázala na to, že súdny spor je vedený viac 20 rokov a stále nie je právoplatne ukončený.

12. Záverom uviedla, že aj napriek tomu, že súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, mal súd dať možnosť žalobcom, aby preukázali, či na ich strane nie je daný dôvod
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mala za
preukázané, že súd mal prihliadnuť na § 150 ods. 1 OSP, v dôsledku čoho by upustil od povinnosti

žalobcov nahradiť žalovaným náhradu trov konania.

13. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 5. rade žalovaní v 2. a 5. rade uviedli, že
s tvrdeniami odvolateľky nesúhlasia a nepovažujú ich za skutočnosti hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 150 ods. 1 OSP. S tvrdeniami odvolateľky, že zložitosť právnej stránky veci je zavineným

spávaním právnych predchodcov žalovaných nesúhlasili, pretože počas celého konania sa žalovaní
bránili, že sú oprávnenými držiteľmi a užívateľmi sporných nehnuteľností na základe ich kúpy, poťažne
zámeny ešte z roku 1958, a preto žiadali žalobu žalobcov zamietnuť ako nedôvodnú. Na preukázanie
svojich tvrdení predložili aj relevantné dôkazy, ktoré žalobcovia neuznávali, preto sa nebolo možné
mimosúdne dohodnúť. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali neoprávnenosť

držby nehnuteľností žalovanými. Zdôraznili, že v roku 2005 práve žalovaná v 2. rade preferovala
ukončenie sporu mimosúdnou dohodou, to žalobcovia s navrhovanou dohodou nesúhlasili. V ďalšom
poukázali na priebeh konania.

14. Ďalej nie je zrejmé, z čoho odvolateľka vyvodzuje, že ide o reštitučnú veci, ktorá má byť posudzovaná

podľa príslušných právnych predpisov. Odvolateľka tvrdila, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú aj
skutočnosť, že žalobcovia sú cudzinci s trvalým pobytom mimo územia SR, čím je sťažená ich orientácia
v príslušných právnych predpisoch. V tomto smere konštatovali, že medzi žalobcami boli aj občania
Slovenskej republiky a boli zastúpení advokátom. Túto námietku vyhodnotili ako neopodstatnenú.

15. V nadväznosti na účel § 150 ods. 1 OSP poznamenali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú
za vecne správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaným v súvislosti s
vedením sporu vznikli trovy, ktoré účelne musela vynaložiť na bránenie svojich práv. žalobcovia i
odvolateľka sama v odvolaní uznáva, že bola uzrozumená so zásadou úspechu, ktorou sa spravuje
povinnosť nahradiť trovy konania v sporovom konaní a okolnosti ktoré uvádza, nemožno považovať za

také, na ktoré by bolo potrebné výnimočne prihliadnuť. Do pozornosti odvolacieho súdu dali uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 01. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Priznanie náhrady trov konania
žalovaným v 2. a 5. rade, na náhradu ktorých sú zaviazaní žalobcovia spoločne, s prihliadnutím na
uvedené skutočnosti a pomery strán sporu, a to na strane žalovaných, nie je možné považovať za
rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy, že

pomery žalovanej v 5. rade, t. č. už nebohej, boli také, že odôvodňovali jej priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, ktoré jej bolo priznané uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/143/2006-258
zo dňa 27. 11. 2006. Žalovaná v 5. rade už zomrela a na jej miesto do konania vstúpili jej dedičia.

16. Záverom si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,65 eura za jeden úkon právnej

pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 32,26 eura podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z. a 1 x 8,39 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.17. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti je potrebné podľa § 387 CSP potvrdiť.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len

za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

23. Trovy vynaložené účastníkom konania (pozn. - teraz stranou) v spore musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť
sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s

ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na
účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník
(pozn. - teraz strana) nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkonalebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 6. októbra 2015).

24. Odvolatelia namietali najmä tú skutočnosť, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Žalobcovia síce v podanom odvolaní namietali, že súd mal na
dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadnuť, je potrebné však v tomto smere poznamenať, že samotní
žalobcovia v konaní takéto skutočnosti neuviedli a z obsahu spisu súdu taktiež nie sú známe. Vzhľadom
k uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nielen na strane

žalobcov, ale ani na strane žalovaných nie sú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 OSP,
v dôsledku čoho správne vo veci rozhodol, keď náhradu trov konania priznal úspešnej strane sporu, a
to žalovaným, ktorým v konaní vznikli preukázateľné výdavky na bránenie svojich práv.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 2. a 5. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní a ktorí
sú v konaní zastúpení advokátom, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).