Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209211093
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7209211093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
M. X/A, zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému
H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., O. Č.. XX, Č. H., t.č. S. 239, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2019 č.k.
12C 10/2009-976

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu

9.858,83 € na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote
do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť Okresnému súdu Košice II súdny poplatok
za vyporiadanie BSM tak, že mu ukladá povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 559 € v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Ostatné výroky rozsudku prvej inštancie zostávajú bezo zmeny.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vysporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán po jeho zániku rozvodom manželstva strán sporu
(rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 31C/249/2006 zo 6.9.2007, právoplatným 25.10.2007)
tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky
- kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač, poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava

s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka
všetkovzostatkovej hodnote1.000€,majetkovúhodnotuobchodnéhopodielužalovanéhovspoločnosti
JMR Invest s.r.o., IČO: 36 745 791, Teriakovce č. 239 v sume 2.529,85 €, peňažné prostriedky na
vkladovom účte na meno žalovaného vo VÚB a.s., č. účtu: XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku
dňu rozvodu vo výške 47,56 € a vkladovom na účte na meno žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške 103,53
€. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal finančné prostriedky na účte žalobkyne v Poštovej

banke, a.s., č. účtu: 11515085/6500 zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1.571,13 €. Na
vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobkynisumu9.858,83€vlehotedo30dníododňaprávoplatnostirozhodnutia(I.),žalovaného
zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia(II.). Vo vzťahu k žalobkyni štátu nepriznal právo na náhradu trov konania (III.). Žalovaného zaviazal
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 € v lehote do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (IV). Rozhodol, že štát nemá právo na úhradu súdneho poplatku voči

žalobkyni (V.) a že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania (VI.) a žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného konania (VII.).

2. Súd vo veci prvýkrát rozhodol dňa 7.6.2017 rozsudkom sp. zn. 12C/10/2009-914, kedy vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia

s výnimkou tohto, že na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 16.829,55 € v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, žalovaného zaviazal
nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo
vzťahu k žalobkyni štátu nepriznal právo na náhradu trov konania, žalovaného zaviazal zaplatiť na účet
Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 € v lehote do 15 dní

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a štátu nepriznal právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.

3. Tento rozsudok v rámci odvolacieho konania po žalovaným podanom odvolaní (ku ktorému sa
žalobkyňa nevyjadrila) Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.12.2018 sp. zn. 1Co/363/2017-930
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení

konštatoval, že po ustálení rozsahu a hodnoty hnuteľných vecí tvoriacich predmet vysporiadania
zhodnými prejavmi sporových strán, ktoré sa zhodli aj na zaradení majetkovej hodnoty obchodného
podielu žalovaného do predmetu BSM v cene ustálenej znaleckým posudkom vo výške 2.529,85 €,
spornou medzi stranami sporu ostala otázka, či zariadenie tzv. „hydraulický autodróm“ bol nadobudnutý
do predmetu ich BSM. Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie, ktorý z

vykonaného dokazovania uzavrel, že zariadenie autodrómu patrilo do BSM strán a toto bolo pred
jeho záverom odpredané žalovaným. Pochybil však súd, pokiaľ pri vyporiadaní BSM neprihliadol na
skutočnosť, ktorá bola medzi stranami nesporná, a to že na kúpu zariadenia boli použité aj peňažné
prostriedky za odpredaj zariadenia pôvodného autodrómu, ktorý mal vo svojom výlučnom vlastníctve
žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa sama potvrdila, že za odpredaj tohto autodrómu

žalovaný získal sumu 420.000,-Sk, ktorá sa použila na kúpu sporného zariadenia. Súd prvej inštancie
bol povinný prihliadnuť pri vyporiadaní BSM na zásadu, že každý z manželov má právo, aby sa mu vrátili
prostriedky, ktoré za trvania manželstva investoval zo svojich výlučných prostriedkov do BSM.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci vychádzajúc zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním,

z nesporných a odvolaním nenapadnutých konštatovaní súdom v jeho predchádzajúcom rozsudku,
uzavrel, že z majetku v BSM do výlučného vlastníctva žalovaného a do výlučného vlastníctva žalobkyne
patria veci tak, ako je to uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia. Opätovne posúdil sporné vyrovnanie
podielov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho
zákonníka a v súlade so záväzným názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, súd uviedol,

že odpočítajúc investíciu žalovaného z jeho výlučných finančných prostriedkov vo výške 420.000,- Sk
(keďže na kúpu autodrómu boli použité aj peňažné prostriedky za odpredaj pôvodného autodrómu, ktorý
mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný ešte pred uzavretím manželstva) hodnota BSM je v celkovej výške
23.450,99 € (účty: 3.345,62 € + 3.422,92 € + 1.866,67 € + zariadenie maringotky 1.000 € + autodróm
11.285,93 € + obchodný podiel 2.529,85 €). S poukazom na zásady rovnakých podielov manželov na

majetku BSM a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných
prostriedkov na jej účte v Poštovej banke vo výške 1.866,67 € žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie podielov vyporiadania BSM sumu 9.858,83 € (t.j. 23.450,99 € delené dvoma je
11.725,50 € pre každého z nich, po odpočítaní hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1.866,67 €).
Za primeranú lehotu na plnenie titulom vyporiadania BSM súd považoval lehotu 30 dní.

5. Za trovy konania vzniknuté v súvislosti so znaleckým dokazovaním znalca G.. W. vo výške 197,80
€, G.. L. vo výške 145,44 € a G.. M. vo výške 442,86 €, celkovo 786,10 €, v rovnakej miere zodpovedá
každá sporová strana, avšak žalobkyňa je v celom rozsahu v konaní oslobodená od úhrady súdnych
poplatkov, a preto súd zaviazal žalovaného na úhradu trov štátu v sume 393,05 €.

6. Súd ďalej uviedol, že základom pre výpočet súdneho poplatku je hodnota majetku, ktorá bola
predmetom vyporiadania, z ktorého sa určuje poplatok v sadzbe 3 % najmenej 66 € najviac 16.596,50
€. Zohľadnil okolnosť, že žalobkyňa je v konaní plne oslobodená od úhrady súdnych poplatkov a uložilžalovanému povinnosť na úhradu súdneho poplatku vo výške na neho pripadajúceho podielu 50 %, čo
pri hodnote vyporiadavaného majetku a sadzbe poplatku predstavuje 560,75 € ( 3 % zo sumy 23.450,99
€ : 2).

7. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. O trovách odvolacieho konania (v ktorom bol zrušený prvý rozsudok) súd rozhodol v súlade s § 255

ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

9. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobkyňa i žalovaný.

10. Žalobkyňa napadla rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na vyrovnanie podielov
z vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu 9.858,83 € v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia a voči výroku, ktorým súd určil, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov
odvolacieho konania a navrhla odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 390 CSP sám vo veci rozhodol tak,
že zaviaže žalovaného na vyrovnanie podielov z vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu 16.829,55
€ v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a prizná jej náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedla, že súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, zahrnul investíciu

420.000,-Sk, údajne z výlučných prostriedkov žalovaného, do výpočtu vyrovnania podielov a dospel
k výslednej sume 9. 858,83 €. Mala za to, že súd sa nesprávne vysporiadal s touto investíciou pri
vyporiadaní BSM, lebo ju podľa jej názoru do výpočtu vyrovnania podielov vôbec nemal zahrnúť. Touto
investíciou žalovaný prispel do obstarania centrifúgy, ktorá bola následne počas manželstva odpredaná
a z prostriedkov, za ktoré sa centrifúga odpredala, bol kúpený autodróm, ktorý tvorí predmet BSM.

Centrifúga teda bola zaobstaraná počas manželstva, napriek investícii zo strany žalovaného bola táto
v BSM, čo nie je medzi stranami ani sporné. Je potrebné pritom vychádzať zo zásady, že jedna vec
nemôže byť aj nebyť v BSM. Ak táto vec bola v BSM a následne sa ešte počas manželstva predala,
všetkypeniaze,ktorézaňumanželiazískalibolivBSM(tedanebolažiadnačasťvovýlučnomvlastníctve
žalovaného ako vrátenie investície, alebo niečo podobné), pričom tieto peniaze získali odpredajom veci,

ktorá im spoločne patrila. Nie je možné investíciu do centrifúgy prenášať aj do autodrómu, keďže ten bol
zakúpený výlučne z prostriedkov v BSM. Ak by centrifúga existovala v majetku BSM pri vyporiadaní, bolo
by možné prihliadať na investíciu žalovaného, takto to však možné nie je. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. 11. 2014, sp. zn. 7 Cdo 288/2013, ktorý podľa nej riešil úplne
obdobný prípad a vysporiadal sa so situáciou, ak vec bola obstaraná počas manželstva aj z výlučných

prostriedkov jedného z manželov a následne bola táto vec ako vec patriaca do BSM počas manželstva
predaná a za tieto prostriedky bola kúpená počas manželstva iná vec. Vzhľadom na to, že centrifúga
bola predaná počas trvania manželstva, nie je možné ju vyporiadavať, keďže netvorí predmet BSM a
teda ani investície do tejto veci nie sú predmetom vyporiadania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda
podľa jej názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec, teda namietal odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 CSP.

11. Rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 € a proti lehote splatnosti 30 dní na
zaplatenie sumy 9.858,83 € z titulu vyrovnávacieho podielu z vyporiadania napadol včas podaným

odvolaním žalovaný, namietajúc odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f/ a h/ t.j., že súd prvej
inštancie dospel a základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý výrok rozsudku v lehote splatnosti tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnaniepodielovzvyporiadaniaBSMsumu9.858,83€vlehotedo3mesiacovododňaprávoplatnosti

rozhodnutia a uloží mu povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za
vyporiadanie BSM vo výške 351,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vytkol súdu, že pokiaľ
ide o splatnosť sumy 9.858,83 € v lehote 30 dní, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len neuvádza
z akých dôvodov dospel k záveru, že za primeranú lehotu na zaplatenie tejto sumy považoval 30 dní.
Vzhľadom na výšku sumy si bude musieť zabezpečiť tieto prostriedky úverom z banky, či pôžičkou

od príbuzných, nakoľko ňou nedisponuje. Žalovaný mal za to, že 3 mesiace sú primeranou lehotou
na zabezpečenie tejto sumy. Pokiaľ ide o výšku súdneho poplatku, na uhradenie ktorého bol žalovaný
v napadnutom rozsudku zaviazaný, žalovaný má pochybnosti o tom, či pri vyhotovovaní rozsudku
nedošlo k nesprávnosti, keďže medzi výškou súdneho poplatku, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť aodôvodnením rozhodnutia, v ktorom súd túto výšku zdôvodňuje, je rozpor. Samotný súd uvádza, že pri
hodnoteBSM23.450,99€uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokvovýškezodpovedajúcej
na neho pripadajúcemu podielu 50 %, výška súdneho poplatku je 3 %. Zo sumy 23.450,99 € je 1 %

234,5099 € a 3 % je 703,5297 € (234,5099 x 3). 50 % z uvedenej sumy teda predstavuje 351,76485
€, a po zaokrúhlení 351,50 €.

12. Vyjadrenia k odvolaniam strany vzájomne nepodali.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania sporových strán ako
podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je

z pohľadu odvolacích námietok žalobkyne, v intenciách ňou uplatnených odvolacích dôvodov, vecne
správny. Odvolanie žalobkyne nie je preto dôvodné a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.10.2020 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 202/2.p., po predchádzajúcom oznámení

miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové, právne závery i procesný postup súdu
prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi

strán uvedenými v odvolaniach a z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nezistil, že
by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným
dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. V konaní neboli zistené ani žiadne vady

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, a to po skutkovej ako
aj právnej stránke, jasne opísal nesporné skutkové tvrdenia strán a zistené rozhodujúce skutočnosti, na
ktorých svoje rozhodnutie založil.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) CSP] je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak aplikoval správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne právne závery.

17.Napadnutýrozsudokniejezaloženýnanesprávnomprávnomposúdeníveci,lebosúdprvejinštancie
použil správne zvolené právne normy a správne ich vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav veci.

18. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.20. V cit. ust. § 150 OZ sú iba príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM
prihliadnuť; uvedené ustanovenie svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť

podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob
vyporiadania. Pri výklade tohto ust. súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby
rozhodnutím, ktorým sa vyporiadava BSM, upravil v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy
medzi manželmi čo najúčelnejšie. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM,
ktorémuzbývalýchmanželovpripadnúdovýlučnéhovlastníctva,pričomsavychádzazúvahyoúčelnom

využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov
podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba
jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť
zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady
obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené
podmienky pre stanovenie podielov v inom pomere s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 OZ.

V rámci vyporiadania BSM musí súd aj bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, ak v prebiehajúcom
konaní o vyporiadanie BSM jeden z manželov (bývalých) uplatní požiadavku na náhradu finančných
prostriedkov, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom a vynaložil ich na spoločný majetok (spoločnú vec)
alebo na úhradu spoločných dlhov manželov, musí sa súd zaoberať aj takým návrhom a vyporiadať

hodnotu takto vynaložených prostriedkov jedným z manželov.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zaradil do masy BSM okrem iného aj hodnotu hydraulického
autodrómu, vychádzajúc zo skutočnosti, že tento strany sporu zakúpili počas trvania manželstva okrem
výlučných prostriedkov žalovaného aj zo spoločných finančných prostriedkov, pričom žalovaný tento

hydraulický autodróm (o ktorom sa domnieval, že je výlučne jeho vlastníctvom) fingovanou zmluvou
predal pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán, spoločnosti JMR Invest
s.r.o., v ktorej bol žalovaný spoločníkom, za sumu 25.227,38 €.

22. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

23. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 OZ je neplatnosťou relatívnou, a pretože sa
žalobkyňaneplatnostizmluvyopredajizariadenianedovolala(podľajejtvrdenísaopredajidozvedelaaž

v rámci konania), hľadí sa na kúpnopredajnú zmluvu ako na platnú a do masy BSM bola preto zahrnutá
hodnota hydraulického autodrómu, potvrdená znaleckými posudkami.

24. Obsah spisu odôvodňuje záver, z ktorého vychádzal odvolací súd už vo svojom skoršom zrušujúcom
uznesení, a ktorý potvrdila samotná žalobkyňa, že žalovaný pred uzavretím manželstva mal vo

výlučnom vlastníctve autodróm, za predaj ktorého získal sumu 420.000,- Sk, ktorá bola použitá na
kúpu centrifúgy, odpredanej za trvania manželstva strán, a získané peňažné prostriedky boli použité
na kúpu hydraulického autodrómu, teda do zariadenia, ktoré sa stalo súčasťou BSM, bola vykonaná
investícia žalovaného z jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 420.000,-Sk. Treba uviesť,
že túto skutočnosť žalobkyňa nespochybnila, keď nereagovala na odvolanie žalovaného proti prvému

rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, prihliadol na túto skutočnosť a
rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia. Odvolací súd prejednávajúci odvolanie žalobkyne,
rešpektujúc princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, akceptujúc právny názor odvolacieho súdu v

jeho skoršomrozhodnutíkonštatuje, že nemá žiaden právny dôvod odchýliť sa od tohto právneho názoru
odvolacieho súdu a z neho vychádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Civilný sporový poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také
rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie (v poradí druhé) vychádzalo z priebehu konania a vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu.27. Ako bolo už uvedené v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu záväznom pre súd prvej inštancie,
žalovaný výlučne svoje finančné prostriedky v sume 420.000,-Sk použil na kúpu zariadenia tvoriaceho
predmet BSM, ktorého hodnota (25.227,38 €) bola započítaná do masy BSM. To, čo každý z manželov

vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým
manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej veľkosti podielu, ktorý sa každému z nich dostáva z
bezpodielového spoluvlastníctva (viď R 57/70).

28. Podľa ust. § 150 OZ a zaužívanej súdnej praxe pri vyporiadaní BSM je potrebné na návrh

strán vykonať i realizáciu zápočtu (v prospech spoločného majetku či v prospech výlučného majetku
manželov).Rozumiesatým,žemanželiajednakuhradiasvojezáväzkyvočispoločnémumajetku,jednak
zo spoločného majetku sa vyrovnajú záväzky voči samostatným majetkom každého z manželov. Súdna
prax nevyžaduje, aby sa tak stalo reálne, postačí, keď zistené vzájomné záväzky sa započítajú. Cieľom
zápočtu je navrátiť do spoločného majetku to, čo bolo vynaložené na ostatný majetok niektorého z
manželovazospoločnéhomajetkuvyrovnaťzáväzkyvočivýlučnémumajetkumanželov.Inakpovedané,

ide o vrátenie toho, o čo sa majetok, či už spoločný alebo výlučný, obohatil. Táto skutočnosť by sa
mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na
vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania BSM. Ako bolo už vyššie uvedené, predmetom zápočtu pri
vyporiadaní BSM sú tiež prostriedky, ktoré boli vynaložené z výlučných prostriedkov jedného z manželov
na nadobudnutie spoločnej veci, resp. ak taká vec bola nadobudnutá sčasti z výlučných prostriedkov

manžela (manželov). Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že súd nemal zahrnúť investíciu žalovaného
vovýške420.000,-SkdovyrovnaniapodielovnamaseBSM,lebototozariadenieužvBSMneexistovalo,
odvolací súd má za to, že žalobkyňou navrhovaný postup by sa priečil princípu spravodlivosti, lebo ak
hodnota zariadenia už netvoriaceho predmet BSM z dôvodu jeho predaja počas rozvodového konania,
bola započítaná do masy BSM, nie je spravodlivý dôvod, aby sa v ňom nepremietla aj skutočnosť vnosu

výlučných finančných prostriedkov žalovaného vložená do nákupu zariadenia.

29. Hodnota masy BSM v prejednávanej veci predstavovala 37.392,44 € (účty 3.345,62 € + 3.422,92 €
+ 1.866,67 € + zariadenie maringotky 1.000 € + autodróm 25.227,38 € + obchodný podiel 2.529,85€). Z
tejto sumy každému patrí 1/2, t.j. 18.696,22 €. Žalobkyni bola prikázaná suma 1.866,67 € a žalovanému

35.525,77 €. Žalovaný by jej teda na vyrovnanie podielov mal zaplatiť sumu 16.829,55 €. Žalovaný na
spoločný majetok vynaložil zo svojho sumu 13.941,44 € (420.000,-Sk), preto zo spoločného majetku
mu má byť uhradená 1/2 tejto sumy, ktorá zodpovedá pomeru veľkosti jeho podielu na BSM, t.j. suma
6.970,72 €. S poukazom na zásadu rovnakých podielov manželov na majetku BSM a prihliadnuc na
hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov na jej účte v

Poštovej banke vo výške 1.866,67 € žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť vyrovnanie podielov zaplatiť
žalobkyni sumu 9.858,83 € (16.829,55 - 6.970,72 €).

30. O trovách predchádzajúceho odvolacieho konania správne rozhodol súd prvej inštancie v intenciách
§ 255 ods. 1 CSP, keď priznal žalovanému právo na jeho náhradu, lebo bol v odvolacom konaní úspešný.

31. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 9.858,83 € v lehote splatnosti uvedenej vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia ako ich v súlade s ust. § 232 CSP určil v rozsudku aj súd prvej inštancie.
Žalovanému už minimálne od 7.6.2017, kedy prvýkrát vo veci rozhodol súd prvej inštancie, bolo zrejmé,
že bude povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov vyššiu finančnú sumu, preto mu nič nebránilo

pripraviť sa s dostatočným predstihom na takúto situáciu. Napokon aj od v poradí druhého rozhodnutia
vo veci dňa 13.11.2019, ubehla taká doba, že žalovaný mal dostatok času zabezpečiť si finančné
prostriedky na zaplatenie žalobkyni. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol aj na finančnú situáciu
žalobkyne, ktorá odôvodňovala, aby jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom
právnej pomoci, kancelária Košice.

32. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu cit. zákona, odvolací súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie BSM vo výške 559 € (3 % hodnoty vyporiadavaného majetku, t.j. 37.392,44 €, z toho

1 podiel žalovaného). Žalobkyňa túto poplatkovú povinnosť nemá, lebo v konaní bola oslobodená od
platenia súdnych poplatkov.33. V tomto odvolacom konaní ani jedna zo strán nebola úspešná. Ani jedna zo strán sa nevyjadrila
k odvolaniu druhej strany. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na charakter sporu (pozri bod 11
rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§

255 ods. 1, § 257, § 396 ods. 1 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).