Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Csp/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205200
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620205200.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne P. I., E. XX.XX.XXXX, J. I.N. J. XX, občianky SR, zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou W. I., E. XX.XX.XXXX, J. I. J. XX, občiankou SR proti žalovaným 1/
Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a 2/ LICITOR group,
a. s. so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.11.2020 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh na ochranu spotrebiteľa a na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanej 1/ „zdržať sa realizácie výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti P. Č.. XXX W. J. X. B., S. Č. XX E. Z. Č..
XXX/X W. Z. E. Z. Č.. XXX - XXX A.X W. XXX/X - XXX A.X, D. Ú. J., F. J., D. Ú. P.c, ktorá pozostáva

z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne“ a tiež
následného vydania rozsudku v rovnakom znení.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na P. Č.. XXX W. J. X. B. S.G.
Č. XX E. Z. Č.. XXX/X W. Z. E. Z. Č.. XXX, Y. F. K. XXX A.X W. Z. Č.. XXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XXX
A.X, D. Ú. J., F. J. K. K. D. Ú. P.. V tejto nehnuteľnosti majú trvalé bydlisko žalobkyňa, ďalej A. I., E..

XX.XX.XXXX, W. I., E.. XX.XX.XXXX, W. I., E.. XX.XX.XXXX W. M. I., E.. XX.XX.XXXX. Dňa 20.04.2016
uzavrela žalobkyňa so žalovanou 1/ zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
jej bola poskytnutá sumu 14 295,-Eur s úrokovou mierou 4,27% ročne a dohodnutou výškou splátky
76,62 Eur mesačne pri počte splátok 360 s termínom konečnej splatnosti 20.04.2046, spôsob splácania
inkasom z inkasného účtu. Súčasťou zmluvy bol aj zmluva o zriadení záložného práva. Žalobkyňa
uviedla, že od roku 2012 do roku 2019 „žalobcovia 1/ a 2/ platili“ (správne žalobkyňa) splátkový úver

a to v roku 2016 v sume 888,-Eur, v roku 2017 v sume 782,98 Eur, v roku 2018 v sume 732,66 Eur,
v roku 2019 v sume 752,-Eur a v roku 2020 v sume 800,-Eur, o čom žalobkyňa predložila výpisy zo
svojho účtu. Ku dňu podania žalobného návrhu uhradila na účet žalovanej 1/ celkovú sumu 3 955,64 Eur.
V roku 2019 sa nie vlastnou vinou dostala do finančných problémov, kedy sa omeškala so splácaním
úveru. Žalovaná 1/ dňa 26.06.2018 zaslala upozornenie na omeškanie, pričom listom zo dňa 23.05.2019
pristúpilakmimoriadnemuzosplatneniuúveruažiadalauhradiť13854,73Eur.Následnedňa03.10.2019

žalovaná 1/ doručila „žalobcom“ (zrejme žalobkyni) list - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva.
Žalovaná 2./ zaslala žalobkyni dňa 22.10.2020 oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať dňa
01.12.2020 spolu so znaleckým posudkom na všeobecnú hodnotu 15 500,-Eur. Žalobkyňa uviedla, že
má dôvodné obavy, že nehnuteľnosť žalovaná 2/ predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti
určenianeplatnostiúverovejzmluvy,určenianeplatnostizáložnejzmluvyaurčenievlastníckychpomerov
k nehnuteľnosti, bude aj voči „žalobcom“ a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a tiež

bude mať snahu všetkých obyvateľov násilne „dostať z nehnuteľnosti“ tak, aby boli nútení nehnuteľnosť
nedobrovoľne opustiť. Z pohľadu žalobkyne je realizácia dobrovoľnej dražby pri namietaných dôvodochv rozpore s Ústavou SR. K tomuto svojmu tvrdeniu žalovaná pripojila citát z rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 17Co/254/2014 v znení, že inštitút dobrovoľnej dražby zasahuje do práva vlastniť
majetok s dosahom na ústavné právo mať obydlie podľa článku 20 Ústavy SR.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že je vo svojej rodine dodnes „strašne“ vystresovaná. Ešte horšie je,
že reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na jej zdravotný stav, čím sa celkovo zhoršuje jej už i
tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou prispievajú
k radikálnemu zhoršeniu jej stavu a vážne ohrozujú zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok financií

a platobná neschopnosť. Napriek tomu podľa svojho vyjadrenia bola ochotná po toto ťažké obdobie
splácať dlh aspoň minimálnou čiastkou, pokiaľ sa situácia v rodine nestabilizuje. Žalovaná
pritom zdôraznila to, že namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu a pomôcť jej
v ťažkej situácii, keď „žalobcovia“ (zrejme žalobkyňa a jej rodinní príslušníci) neboli schopní zaplatiť
splátku, sa dočkali „akurát“ oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s uplatnením záložného práva
na ich jediné obydlie, kedy banka nebrala ohľad na ich bezvýchodiskovú situáciu. Poukázala aj na

neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá má spočívať v tom, že banka nastavila zmluvné podmienky tak,
žepozosplatneníúverujuužplatenievsplátkachnezaujíma.Pritombankymajúsospotrebiteľmikonaťs
odbornou starostlivosťou a záložné právo je výhradne ultima ratio. Podľa tvrdení žalobkyne bola zmluva
uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Žalobkyňa má
za to, že „podmienky v zmluve sú také, ako boli v zmluve podpísané“. Tiež uviedla, že „právne

úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal
do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa nemohla jej
obsah ovplyvniť, musela zmluvu podpísať v celku jedným podpisom“. Podľa názoru žalobkyne v zmluve
uvedená splátka nie je vôbec uvedená, žalobkyňa nemala pri podpise úverovej zmluvy vedomosť,

koľko za daný úver celkom zaplatia a tak sa jedná o úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa
je presvedčená, že žalovaná 1/ voči nej použila neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup,
a teda porušila § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej vo
svojom návrhu poukazuje na rozsiahlu judikatúru s útržkovitou právnou argumentáciou z jednotlivých
vybraných rozhodnutí okresných a odvolacích súdov bez konkrétneho odkazu na ňou podaný návrh. V

neposlednom rade sa odvoláva aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd ako
aj nálezy Ústavného súdu SR a ČR tiež bez vysvetlenia konkrétneho vzťahu k podanému návrhu.
Záverom žalobkyňa významne poukazuje na uznesenie Krajského súdu Košice, č. k. 9CoCsp/63/2020
v znení, že „pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5
Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné procesné právo, Eurokódex s. r.
o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky
okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008,
atď.)“ V závere žalobkyňa uvádza, že keďže nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať súd prvej inštancie
o „zákonne vydanie“ rozhodnutia podľa § 328 Z. z. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ktorým by
dočasne upravil pomery účastníkov konania najneskôr do 30.11.2020, nakoľko dňa 01.12.2020 sa má

konať prvé kolo dobrovoľnej dražby. Žiada preto nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil
(výlučne len) žalovanej 1/ „zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby
nehnuteľnosti P. Č.. XXX W. J. X. B., S. Č. XX E. Z. Č.. XXX/X W. Z. E. Z. Č.. XXX - XXX A.X W. XXX/X
- XXX A.X, D. Ú. J., F. J., D. Ú. P., ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a
zasahovania do užívacích práv žalobkyne“. Čo sa týka žalovanej 2/, o aký žalobný návrh (v akom znení)

sa voči tejto sporovej strany žalobkyňa domáha či už formou neodkladného opatrenia alebo vo veci
samej, teda z akých dôvodov bola žalovaná 2/ ako sporová strana v tomto konaní označená, podanie
mlčí.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 CSP, veta prvá a druhá, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. V zmysle § 331 ods. 1 až 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie,
podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2
aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti

zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín. Pomerne krátka lehota na rozhodnutie neotvára priestor pre plnohodnotné
dokazovanie,ktorésúdzobjektívnychdôvodovaninemôževykonať.Onávrhurozhodujesúdnazáklade
osvedčenia podstatných skutočností.

14. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie
neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku

20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutej miere.
Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa dňa 20.04.2016 v pozícií dlžníka uzavrela so žalovanou
1/ zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške
14 295,00 Eur pri úrokovej sadzbe 3,57% ročne po zohľadnení zľavy vzhľadom na poskytnutý Štátny
príspevok pre mladých s mesačnými splátkami vo výške 76,62 Eur so splatnosťou vždy ku 20. dňu v

kalendárnom mesiaci od 20.05.2016 s počtom splátok 360 s konečnou splatnosťou do 20.04.2046
s RPMN 5,23%. Žalovaná mala do termínu konečnej splatnosti zaplatiť celkovú čiastku spojenú s
úverom vo výške 27 778,11 Eur. Podmienkou poskytnutia úveru bolo zabezpečenie záväzku zo zmluvy
o hypotekárnom úvere zriadením záložného práva. Dňa 20.04.2016 zároveň došlo medzi žalobkyňou ažalovanou 1/ na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere k zriadeniu záložného práva
na označenú nehnuteľnosť vedenú na P. Č.. XXX K. D.. Ú.. J., ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, a to na
základe záložnej zmluvy, pričom vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra P. Z.

Č. K. K. XXXX/XXXX Y. XX.XX.XXXX. Z predloženého listu zo dňa 26.06.2018 vyplýva, že žalovaná 1/
už po dvoch mesiacoch od uzavretia úverovej zmluvy upozornila žalobkyňu na omeškanie so splácaním
úveru v sume 95,42 Eur, teda vo výške presahujúcej jednu splátku. Dňa 22.05.2019 banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky žalovanej
o viac ako 3 mesiace. Táto skutočnosť bola žalobkyni oznámená listom zo dňa 23.05.2019. Na základe

oznámia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu pohľadávky zo zmluvy
vo výške 13 854,76 Eur. Následne v podaní zo dňa 03.10.2019 oznámila žalovaná 1/ žalobkyni
začatie výkonu záložného práva. Z výpisu z katastra nehnuteľností z poznámky k prejednávanej
nehnuteľnosti (LV č. XXX) je zrejmé, že je začatý výkonu záložného práva v prospech žalovanej 1/.
Zároveň žalobkyňa preukázala oznámením o dobrovoľnej dražbe, že žalovaná 1/ ako navrhovateľka
dražby vykoná prostredníctvom dražobníka - žalovanej 2/ dňa 01.12.2020 dražbu nehnuteľností, ktoré

sú bližšie špecifikované o. i. aj v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 11.06.2020, ktorými boli
nehnuteľnosti ocenené na sumu 15 500,- Eur.

16. Súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedla, a teda neosvedčila skutočnosti

odôvodňujúce záver na uložení (všeobecnej) povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa výkonu realizácie
záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, kedy sa žalobkyňa
zároveň domáha aj konania vo veci samej, kde žiada vydať rozsudok (žalobný petit) v totožnom znení
ako navrhované neodkladné opatrenie. Z uvedeného vyplýva, že týmto návrhom sa žalobkyňa domáha
úplnéhozákazu,bezčasovéhoohraničenia,kedyúplnývýkonzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbounie

je možné žalovanej 1/ uložiť, nakoľko žalovaná 1/ má toto právo zriadené v zmysle platného zákona na
základe uzavretej záložnej zmluvy. V zmysle § 326 ods. 1 CSP trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, je tiež esenciálnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia, čo prejednávaný návrh
tiež postráda. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, ktorého ochrana
vzhľadom k platnosti zákona 568/2007 Z. z. zo dňa 25. októbra 2007 v znení zmien a doplnkoch o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisovnemôžebyťponímanátak,žekaždá
dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Neoprávneným zásahom do
obydliajetotižzásah,uktoréhoabsentujeoporavpríslušnýchprávnychpredpisoch,niejenímsledovaný
legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody

alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa. Z vyššie uvedeného je teda
zrejmé, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie
uhradzovacej funkcie záložného práva, teda je ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.

17. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z

Občianskeho zákonník a zo zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov, je jednoznačne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Skutočnosť, či takýto výkon
záložného práva je v súlade s právnymi predpismi, môže ale byť predmetom konania na súde, a to
tak predtým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražby ako aj po ňom. Aj keď preventívna kontrola je
zaiste prostriedkom efektívnejším a účelnejším, ako kontrola následná, aj v tomto smere je nevyhnutné,

aby žalobkyňa osvedčila hodnoverným spôsobom, že vo veci samej sa bude následne domáhať napr.
skúmania plnenia podmienok toho, či k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť a to formou
konkrétnej žaloby na určenie neplatnosti úverovej či záložnej zmluvy alebo že mimoriadne zosplatnenie
úveru je neplatné a pod..

18. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že nehnuteľnosť môže byť predaná skôr, ako súd rozhodne
o „platnosti určenia neplatnosti zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckych
pomerov k nehnuteľnosti“ súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti zmluvy
o hypotekárnom úvere zo dňa 20.04.2016 a záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 20.04.2016 a
na základe toho tvrdenia aj vydania neodkladného opatrenia, musí dôvod neplatnosti preukázať. Je

samozrejmé, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia je osobitným konaním, kde sa nevykonáva
dokazovania aplikované v konaniach vo veci samej a pre nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné)
opatrenie aspoň osvedčené, kedy miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jejriešenia, na ktoré skutočnosti poukázala aj samotná žalobkyňa vo svojom návrhu odvolávajúc sa na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné
procesné právo, Eurokódex s. r. o., Bratislava 2010, strana 309), na čo žalobkyňa tiež poukázala,

osvedčenie(narozdieloddokazovania)znamená,žesúdpomocouponúkanýchdôkaznýchprostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Potom
postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Pokiaľ teda vychádzame aj z citácií uvádzaných v návrhu samotnou žalobkyňou
na podporu jej argumentácie, musí mať súd žalobcom osvedčenú opodstatnenosť svojho návrhu za

pomocou ním ponúkaných dôkazných prostriedkov. Teda nestačí, aby navrhovateľ odcitoval výňatky z
textov rôznych právnych kompilátov navyše bez náväznosti na danú právnu vec, ale musí poukázať
na tie dôkazy, ktoré minimálne osvedčia skutočnosti, ktoré sa mu so zreteľom na všetky okolnosti
javia ako nanajvýš pravdepodobné. Čiže ak je žalobkyňa presvedčená, že existujú dôvody neplatnosti
konkrétnych zmlúv (eventuálne neplatnosti časti týchto zmlúv), nič jej nebráni na toto poukázať, ale
konkrétne, nie len obsiahlou citáciou rôznych právnych textov.

19. V doručenom návrhu pritom žalobkyňa tvrdila to, že žalovaná svoj návrh na vydanie neodkladného
opiera o dôkazné prostriedky výrokmi:
- „zmluva obsahuje neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá má spočívať v tom, že banka nastavila
zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma,“ - „zmluva bola

uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky,“
- „právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom,“
- „zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,“
- „zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť, musela zmluvu

podpísať v celku jedným podpisom,“
- „v zmluve uvedená splátka nie je vôbec uvedená, žalobkyňa nemala pri podpise úverovej zmluvy
vedomosť, koľko za daný úver celkom zaplatí a tak sa jedná o úver bez úrokov a bez poplatkov,“
- „žalovaná 1/ voči žalobkyni použila neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušila
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.“

20. Zo znenia takýchto všeobecných tvrdení však súd ani pri snahe zabezpečiť ochranu žalovanej ako
slabšej strane v konaní spotrebiteľského charakteru nebol schopný zistiť a dôkazy na to ani neboli
ponúknuté, že na základe akých nekalých praktík bola zmluva uzavretá, aké boli do nej včlenené
neprijateľné podmienky, aké právne úkony akého „dodávateľa“ boli v rozpore so zákonom a prečo sa

priečia dobrým mravom, čím by sa mal zmluvný vzťah dostať do neudržateľného stavu, resp. prečo
došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
aké vady má zmluva o úvere a záložná zmluva, nakoľko všetky zmluvy obdobného charakteru uzavreté
s bankovou spoločnosťou sú formulárové, čiže typové a predtlačené, kedy len existencia závažných
vád (vady) môže spôsobiť jej neplatnosť a nie tá skutočnosť, že žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť

a musela zmluvu podpísať „v celku jedným podpisom“. Tiež nie je súdu zrejmé, že aké „neprijateľné
zmluvné podmienky a nečestný postup použila žalovaná 1/ voči žalobkyni, čím malo podľa žalobkyne
dôjsť k porušeniu § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.“ V tejto súvislosti ešte súd
na vysvetlenie dodáva, že nie každá, teda ne akákoľvek neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje
neplatnosť celej zmluva, len neplatnosť tej príslušnej časti zmluvy, ktorá je neprijateľná a ak je táto časť

zmluvy oddeliteľná, ostatné zmluvné dojednania nestrácajú platnosť.

21. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že „v zmluve uvedená splátka nie je vôbec uvedená, žalobkyňa nemala pri
podpise úverovej zmluvy vedomosť, koľko za daný úver celkom zaplatí a tak sa jedná o úver bez úrokov
a bez poplatkov“ súd zdôrazňuje, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú vôbec preukázané, teda sú uvedené

účelovo. V uvedenej zmluve o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. Bratislava (žalovanou 1/) a P. I. (žalobkyňou) zo dňa 20.04.2016 jednoznačne totiž
vyplýva, že výška úveru činí 14 295,-Eur, a splátky sú vo výške 76,62 Eur mesačne so splatnosťou do
20. dňa v kalendárnom mesiaci, počet splátok je 360, kedy prvá splátka má byť zaplatená 20.05.2016
a posledná 20.04.2046. Celková čiastka spojená s úverom, (koľko dlžník zaplatí) je 27 778,11 Eur.

Žalobkyňou vytýkané údaje teda zmluva jasne obsahuje. Navyše pokiaľ sa žalobkyňa domáha toho,
že zo spomínaných dôvodov má byť zmluva bez úrokov a bez poplatkov súd dodáva, že následok
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zakotvil Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj to len v prípadeporušenia ustanovenia § 11 odsekov 1, 2 a 3 cit. zákona. Avšak uvedený Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platný ku dňu 20.04.2016 (deň
podpísania zmluvy) už v § 1, predmet úpravy, v odseku 3 písm. a) až d) uvádza, že spotrebiteľským

úverom nie sú hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, úver na bývanie podľa
všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti
a úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti. Preto na prejednávanú zmluvu o hypotekárnom úvere (úvere na bývanie)
poskytnutého za účelom kúpy domu zabezpečenú záložným právom sa absolútne nevzťahuje sankcia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

22. Žalobkyňa teda neosvedčila taký právny dôvod, ktorý by mohol závažným spôsobom znamenať
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Veď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je
postavený len na nepreukázanej domnienke neprijateľných zmluvných podmienok, by úplne potláčal
práva veriteľa na primerané uspokojenie pohľadávky a znamenal by len nepomerne dlhšie trvanie

súdneho sporu. Ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobkyne v dražbe, nemožno vylúčiť
dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť dražby. V prípade porušenia vyššie spomínaného práva žalobkyne v
dražbe je daná možnosť v lehote troch mesiacov od príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby a to aj
v prípade eventuálnych neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku záväzku.

23. Vychádzajúc zo všetkých uvedených tvrdení súd dospel k záveru, že za takto skutkovo a právne
vymedzeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ je nutné rozhodnúť
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,

prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd
Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.