Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219527
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7110219527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v sená te zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Cleaners B, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Skladná 38, IČO: 50 480 286, proti žalovanej: S. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H.,
Y. XX, adresa pre doručovanie ul. X. S. XX, H., zast. Mgr. Evou Lutterovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Lidické námestie 12, o zaplatenie 19.853,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduKošiceIzodňa2.októbra2017č.k.20C/183/2010-273vspojenísDopĺňacím
rozsudkom zo dňa 29. októbra 2018 č. k. 20C/183/2010-330

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 2. októbra 2017 č. k. 20C/183/2010-273

v spojení s Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29. októbra 2018 č. k. 20C/183/2010-330 .

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 2. októbra
2017 č. k. 20C/183/2010-273 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29. októbra 2018 č. k.
20C/183/2010-330 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %
(výrok II.) a zastavil konanie v časti o určenie, že „kúpna zmluva uzatvorená dňa 4.12.2009 medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k parcele KN-E č. 117/34 o výmere 10809 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti 1/3 k celku
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Krásna evidovanej na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 119.619,60 €
je v časti, ktorá bola predmetom pozemkových úprav, teda vo výmere 598 m2 parcely, čomu zodpovedá
časť kúpnej ceny vo výške 19.853,60 Eur, z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy neplatná (výrok
Dopĺňacieho rozsudku).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodne žalobca (jeho právny predchodca) domáhal od žalovanej

zaplatenia sumy 19.853,60 € s prísl. z dôvodu vrátenia časti kúpnej ceny, ktorú zaplatil za kúpu časti
parcely registra E evidovanej na LV č. XXXX kat. úz. H.. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania
uzavreli dňa 4.12.2009 kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 588 a nasledujúce OZ v znení neskorších
predpisov. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Krásna, obec mestská časť Košice - Krásna, okres Košice IV, evidovanej
Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice na LV č. XXXX ako orná pôda, parcela
registra „E“ č. 117/34 o výmere 10 809 m/2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3. Spoluvlastníckemu

podielu vo veľkosti 1/3 v zmysle Kúpnej zmluvy malo zodpovedať 3 603 m/2 z celkovej výmery
predmetnej parcely. Na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca sa kúpnou zmluvou
zaviazala previesť na žalobcu ako kupujúceho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXXX v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 117/34 o výmere 10 809 m/2 akoorná pôda a to v podiele 1/3, čo zodpovedalo 3 603 m/2. Na základe tejto Kúpnej zmluvy, žalobca ako
kupujúci sa Kúpnou zmluvou zaviazal zaplatiť na predmet kúpy 33,20 eur za 1 m/2, čo tvorila celkovú
kúpnu cenu suma 119.619,60 eur. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil a zaplatil za predmet kúpy

celkovú kúpnu cenu vo výške 119.619,60 eur pri cene 33,20 eur za 1 m/2. Žalobca po úhrade celkovej
kúpnej ceny žalovanej zistil, že skutočná celková výmera predmetnej parcely je 9 015 m/2 a nie 10 809
m/2 ako bolo uvedené v Kúpnej zmluve a teda žalovanej k spoluvlastníckemu podielu 1/3 prislúcha iba
3 005 m/2 a nie 3 603 m/2 ako bolo uvedené v Kúpnej zmluve. Mal za to, že celková kúpna cena ako
bola dojednaná Kúpnou zmluvou a uhradená žalobcom vo výške 119.619,60 eur nezodpovedá kúpnej

cene, ktorú si žalovaná bola oprávnená nárokovať ako kúpnu cenu, teda iba 99.766 eur s prihliadnutím
ku skutočnej výmere predmetnej parcely t.j. 3 005 m/2, ktoré zodpovedali spoluvlastníckemu podielu
žalovanej. Žalobca najprv ústne a nakoniec aj písomne výzvou zo dňa 30.6.2010 vyzval žalovanú, aby
mu vrátila sumu 19.853,60 eur ako rozdiel medzi skutočne vyplatenou kúpnou cenou a kúpnou cenou
prislúchajúcou výmere 3 005 m/2 na ktorú mala žalovaná nárok. Žalobca mal za to, že žalovaná v čase
podpisu Kúpnej zmluvy mala vedomosť, že za časť parcely registra „E“ č. 117/34, ktorá bola predmetom

prevodu v rozsahu ochranného pásma bol žalovanej pridelený náhradný pozemok a žalovaná v čase
podpisu Kúpnej zmluvy už aj mala vedomosť o tom, ktorý pozemok jej bude pridelený a zároveň s
týmto pridelením náhradného pozemku prejavila súhlas. Mal za to, že žalovaná uviedla žalobcu do
omylu za účelom dosiahnutia bezdôvodného finančného prospechu pre seba a to tým, že sa snažila
previesť na žalobcu aj časť predmetnej parcely, ktorá je označená ako ochranné pásmo, pričom mala

vedomosť o tom, že žalobca v žiadnom prípade nenadobudne k tejto časti parcely trvalé vlastnícke právo
s prihliadnutím na konanie o pozemkových úpravách. Žalobca ako kupujúci uzavrel s každým ďalším
spoluvlastníkom predmetnej parcely ako predávajúcim Dohodou o urovnaní, predmetom ktorej bolo
vrátenie sumy žalobcovi a to rovnajúcej sa rozdielu medzi skutočne vyplatenou kúpnou cenou a kúpnou
cenou vypočítanou zo skutočnej výmery parcely v rozsahu týkajúcom sa spoluvlastníckeho podielu toho

ktorého vlastníka. Žalovaná ako predávajúca bola jedinou spoluvlastníčkou parcely č. 117/34, ktorá
odmietla žalobcovi ako kupujúcemu vrátiť vyššie špecifikovaný rozdiel kúpnej ceny. Mal za to, že časť
Kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 v časti parcely 117/34
katastrálne územie H., označenej ako ochranné pásmo je v zmysle ust. § 49a/ OZ neplatná. Následne
žalobca z dôvodu právnej istoty odstúpil od časti Kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu a uhradenia časti

celkovej kúpnej ceny v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 na tej časti parcely č. 117/34
označenej ako ochranné pásmo. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy v časti Kúpnej zmluvy týkajúcej sa
prevodu a uhradenia časti celkovej kúpnej ceny v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na časti parcely
registra č. 117/34 označenej ako ochranné pásmo sú povinní kupujúci a predávajúci sa vyporiadať podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Mal za to, že z uvedeného je zrejme, že žalovaná je povinná vrátiť

žalobcovi časť kúpnej ceny týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v sume 19.853,60 eur.

3. Následne na základe návrhu žalobcu súd uznesením dňa 13.5.2013 pripustil zmenu petitu
nasledovne: „Určuje sa, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 4.12.2009 medzi žalobcom ako kupujúcim a
žalovanou ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele KN - E č. 117/34

o výmere 10.809 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti 1/3-ina k celku nachádzajúcej sa v kat. území
H., evidovanej na LV č. XXXX za kúpnu cenu 119.619,60 je v časti, ktorá bola predmetom pozemkových
úprav, teda vo výmere 598 m2 parcely, čomu zodpovedala časť kúpnej ceny vo výške 19.853,60 € z
dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy neplatná, a teda žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 19.853,60 €, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.7.2010 do zaplatenia, oproti

povinnosti žalobcu previesť na žalovanú vlastnícke právo k parcele KN - C č. 10365 o výmere 536 m2,
druh pozemku trvalé trávnaté porasty vo veľkosti 11/67 k celku, evidovanej Správou katastra Košice
na LV č. XXXX k parcele KN - C č. 10366 o výmere 1.077 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty vo
veľkosti 503/77, evidovanej správou katastra na LV č. XXXX, pričom žalovaná je mu povinná poskytnúť
pri prevode vlastníckeho práva súčinnosť a súčasne je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi trovy konania

vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“.

4. Podaním zo dňa 22.9.2014 (doručeným súdu 24.9.2014) žalobca žiadal čiastočne konanie zastaviť z
dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu s tým, že sa už nedomáha určenia, že predmetná kúpna zmluva
je neplatná a naďalej trval na uplatnenom nároku, ktorým sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy

vo výške 19.853,60 € s prísl. oproti povinnosti žalobcu previesť na žalovanú vlastnícke právo k parcele
KN - C č. 10365 o výmere 536 m2, evidovanej na LV č. XXXX. Poukázal na ustanovenie § 500 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovanej ako scudziteľa za vady veci
v prípade, ak síce ide o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, avšak scudziteľubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Upriamil pozornosť súdu na to, že o právnu vadu ide aj vtedy,
ak scudziteľ nezabezpečil nadobúdateľovi také právne postavenie, ktoré mu podľa zmluvy zabezpečiť
mal.Uviedol,žeprvostupňovýsúdsamylnedomnieva,žežalobcaopieraprávonaodstúpenieodzmluvy

o zápis alebo nezápis informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností. Zdôraznil, že viackrát v priebehu
prvostupňového konania uviedol, že opiera dôvod odstúpenia od zmluvy o existenciu dohody uvedenej
v kúpnej zmluve v článku IV.

5. Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 (na základe procesného podania žalobcu

doručeného súdu 24.9.2014, ktoré súd považoval za návrh na zmenu žaloby) pripustil zmenu petitu
nasledovne : „Určuje sa, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19 853,60 Eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.7.2010 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu previesť
na žalovanú vlastnícke právo k parcele KN-C č. 10365 o výmere 536 m2, druh pozemku: trvalé trávne
porasty vo veľkosti 11/67 k celku evidovanej Správou katastra Košice na LV č. XXXX, k parcele KN-C
č. 10366 vo výmere 1 077 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty vo veľkosti 503/1077 evidovanej

Správou katastra na LV č. XXXX, pričom žalovaná je mu povinná poskytnúť pri prevode vlastníckeho
práva súčinnosť a súčasne je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi trovy konania vyčíslené v písomnom
vyhotovení rozsudku, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“.

6. Nakoľko v podaní doručenom súdu dňa 24.9.2014 žalobca oznámil, že berie žalobu v časti späť a

žiadal zastaviť konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie aplikujúc ust §
144, § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil, aj vzhľadom k tomu, že žalovaná
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 vyjadrila súhlas s
čiastočným späťvzatím návrhu.

7. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 19.853,60 € s prísl. oproti povinnosti žalobcu
previesť na žalovanú vlastnícke právo k predmetnej parcele súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
§ 48 ods. 1, § 49a, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s § 5 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z.
(Katastrálny zákon) a § 6 ods. 4 zák. č. 333/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

8. Z vykonaného dokazovania súd považoval za jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol
záväzkovo právny vzťah. Účastníci konania uzavreli dňa 4.12.2009 kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 588
a nasledujúce OZ v znení neskorších predpisov. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec mestská časť H. - H., okres H.
F., evidovanej Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice na LV č. XXXX ako orná

pôda, parcela registra „E“ č. 117/34 o výmere 10 809 m/2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3.
Spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/3 v zmysle Kúpnej zmluvy malo zodpovedať 3 603 m/2 z
celkovej výmery predmetnej parcely. Na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca sa
kúpnou zmluvou zaviazala previesť na žalobcu ako kupujúceho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 117/34 o výmere

10 809 m/2 ako orná pôda a to v podiele 1/3, čo zodpovedalo 3 603 m/2. Na základe tejto Kúpnej zmluvy,
žalobca ako kupujúci sa Kúpnou zmluvou zaviazal zaplatiť na predmet kúpy 33,20 eur za 1 m/2, čo
tvorila celkovú kúpnu cenu suma 119.619,60 €.

9. Súd ďalej zistil, že žalobca si túto svoju povinnosť splnil a zaplatil za predmet kúpy celkovú kúpnu

cenu vo výške 119.619,60 € pri cene 33,20 eur za 1 m/2.

10. Zároveň mal za preukázané, že právo na odstúpenie od zmluvy bolo dohodnuté priamo v Kúpnej
zmluve. Účastníci tejto Kúpnej zmluvy v Článku IV, osobitné ustanovenia pod bodom 1 sa dohodli tak,
že predávajúci prehlasuje, že na nehnuteľnosti uvedenej v Článku I, tejto zmluvy ani na predmete kúpy

neviaznu žiadne ťarchy, záložné právo, vecné bremená ani iné právne povinnosti. V prípade ak pred
podpisomKúpnejzmluvyalebopredpodanímnávrhunavkladvlastníckehoprávatýkajúcehosaprevodu
predmetu kúpy uvedeného v Článku I, tejto zmluvy bude na liste vlastníctva týkajúceho sa nehnuteľnosti
alebo predmetu kúpy zapísaná ťarcha, záložné právo, vecné bremeno alebo iná právna povinnosť alebo
bude predávajúcim alebo v jeho mene treťou osobou podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v

prospech tretej osoby, resp. vklad alebo záznam na zápis ťarchy, záložného práva, vecného bremena
alebo inej právnej povinnosti sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je oprávnený odstúpiť od tejto
zmluvy a predávajúci je povinný uhradiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 119.619,60 eur, ktorá je
splatná do 15 dní odo dňa porušenia zmluvnej povinnosti bez ohľadu na náhradu škody. Podľa bodu 2citovaného Článku IV predávajúci prehlásil, že na nehnuteľnostiach uvedených v Článku I, tejto zmluvy
neviazne žiadne užívacie právo v prospech tretej osoby. Podľa Článku V záverečné ustanovenia medzi
účastníkmi bolo dohodnuté, že zmluva sa riadi ustanoveniami OZ v znení neskorších zmien a doplnkov.

Ďalej zmluvné strany pod bodom 6 Článku V prehlásili, že na tomto právnej úkone sa dohodli dobrovoľne
a ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená. Prejav ich vôle je určitý, slobodný, vážny a keďže znenie
tejto zmluvy je v súlade s prejavom ich vôle, túto na znak súhlasu vlastnoručne podpisujú.

11. Taktiež nepovažoval za sporné, že zo strany žalobcu došlo k prejavu vôle účastníka zmluvy

odstúpiť od Kúpnej zmluvy v časti podliehajúcej hospodársko-technickým úpravám odstúpiť, pričom súd
nezistil, aby zákon odstúpenie v tomto prípade zakazoval. Žalobca po úhrade celkovej kúpnej ceny
žalovanej zistil, že celková kúpna cena dojednaná Kúpnou zmluvou (a uhradená žalobcom vo výške
119.619,60 eur) nezodpovedá kúpnej cene, ktorú si žalovaná bola oprávnená nárokovať ako kúpnu
cenu s prihliadnutím ku skutočnej výmere predmetnej parcely t.j. 3 005 m/2 (spoluvl. podiel žalovanej).
Mal za to, že časť Kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 v

časti parcely 117/34 katastrálne územie H., označenej ako ochranné pásmo je v zmysle ust. § 49a/ OZ
neplatná. Zároveň žalobca z dôvodu právnej istoty listom zo dňa 30.6.2010, titulovanom ako posledná
predžalobná výzva na vrátenie časti kúpnej ceny, odstúpil od časti Kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu
a uhradenia časti celkovej kúpnej ceny v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 na tej časti
parcely registra „E“ č. 117/34 označenej ako ochranné pásmo. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy v časti

Kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu v časti parcely registra č. 117/34 označenej ako ochranné pásmo,
sa žalobca podľa zásad o bezdôvodnom obohatení od žalovanej domáha vrátenia časti kúpnej ceny
týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu to v sume 19.853,60 €.

12. S poukazom na ust. § 48 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak

je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, súd zdôraznil, že právo
odstúpiť od zmluvy viaže OZ na splnenie viacerých predpokladov: a/existencia zmluvného záväzkového
právneho vzťahu, b/právo na odstúpenie zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy, c/prejav vôle
účastníka zmluvy od nej odstúpiť, d/zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje. Konštatoval, že ak došlo
k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, musí

si súd riešiť ako prejudicionálnu otázku, či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod
plnenia skutočne odpadol, takže vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Vychádzajúc z úvahy, že podľa § 49 a/ OZ má omyl za následok neplatnosť právneho úkon len vtedy
ak: a/ mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník vyvolal bez toho, že by sa pritom bol dopustil ľsti,

b/ mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník síce nevyvolal ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému
účastníkovi musel byť známy, t.j. ( ak druhý účastník o omyle musel vedieť), c/mýliaceho sa účastníka
uviedol do omylu druhý účastník, úmyselne a to ľsťou, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nezistil,
aby zo strany žalovanej došlo k ľsti ani k úmyselnému uvedeniu do omylu žalobcu.

14. Správa katastra Košice, Odbor katastrálnych konaní, listom zo dňa 27.6.2013 oznámila súdu, že
návrh na zápis informatívnej poznámky bol doručený z Okresného pozemkového úradu Košice - mesto
dňa 15.4.2009. Prílohou žiadosti o vyznačenie informatívnej poznámky je súpis parciel, ktorých sa
zápis týka vrátane parcely registra „E“ KN č. 117/34-3 zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie H. a v súlade s touto žiadosťou bola dňa 19.5.2009 zapísaná informatívna poznámka P219/09

v liste vlastníctva č. 2613, katastrálne územie H. pod položkou výkazu zmien 587 (ktorú zároveň v
prílohe súdu zaslali). Správa katastra Košice zároveň súdu oznámila, že vykonala lustrum žiadosti o
výpis z listu vlastníctva a zistila, že pred podpísaním Kúpnej zmluvy na meno predávajúceho ani na
meno kupujúceho nebol vyžiadaný výpis z listu vlastníctva č. 2613 katastrálne územie H. v elektronickej
podobe.

15. Súd s poukazom na uvedenú odpoveď Katastrálneho úradu jednoznačne konštatoval, že v čase
podpísania, resp. vypracovania Kúpnej zmluvy táto informatívna poznámka v liste vlastníctva už bola
zapísaná. Ďalej poukázal na tú skutočnosť ( vyplývajúcu z výpovedí žalobcu aj žalovanej), že celú
zmluvu ako aj podklady na vypracovanie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania vypracoval žalobca.

Žalobca zabezpečoval všetky potrebné doklady, t.j. od listu vlastníctva až po samotné vypracovanie
Kúpnej zmluvy ako aj overenie podpisov žalovanej a spracovanie návrhu na vklad vlastníctva do katastra
nehnuteľností. Preto podľa súdu kupujúci o informatívnej poznámke na liste vlastníctva o prebiehajúcich
HTUP vedel, resp., mal vedieť, nakoľko všetky doklady potrebné k uzavretiu Kúpnej zmluvy pripravovalsám. Mal za to, že daný stav (keď odkúpil aj časť parcely) zapríčinil žalobca najmä z toho dôvodu,
že konateľ kupujúceho mal právnické vzdelanie a bol povinný pripraviť perfektnú zmluvu. Na ťarchu
žalovanej ako 65-ročnej ženy bez právnického vzdelania a právneho vedomia podľa súdu nemožno

pričítať tú skutočnosť, že kupujúceho neupozornila na existujúcu informatívnu poznámku na liste.

16. Z vyššie uvedeného teda súd uzavrel, že zo strany žalobcu ako kupujúceho nedošlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy a to z dôvodu, že kupujúci sám vyhotovoval kúpnu zmluvu, o informatívnej
poznámke mal vedomosť, nakoľko v čase vyhotovovania tejto zmluvy informatívna poznámka bola

zapísaná na LV, ktorý kupujúci mal k dispozícií a teda nemôže tvrdiť , že o tejto informatívnej poznámke
nemal vedomosť a že bol zo strany predávajúcej uvedený do omylu ale mal možnosť zmluvu ktorú
sám vyhotovil nepodpísať. Skúmanie platného odstúpenia od zmluvy síce nie je potrebné z dôvodu jej
platností, nakoľko žalobca vzal sčasti žalobu o jej určenie späť, ale práve od tejto skutočnosti sa odvíja
oprávnenosť nároku vo zvyšujúcej časti žaloby o zaplatenie časti kúpnej zmluvy.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania (majúc za to, že žalobca v
priebehu konania 3 krát menil petit žaloby a to najprv žiadal vrátenie bezdôvodného obohatenia, potom
návrh zmenil na posúdenie neplatnosti Kúpnej zmluvy a následne uplatnil právo zo zodpovednosti za
vady podľa § 500 ods. 1 OZ) súd sa zaoberal posúdením, či bol nárok uplatnený včas pred márnym
uplynutím premlčacej lehoty.

18. Súd posúdil vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.9.2014 (ktorým zobral čiastočne
žalobu späť), ako novú žalobu dôvodiac, že svoj nárok na zaplatenie sumy 19.853,60 eur v ňom žalobca
odôvodňuje s poukazom na ust. § 500 ods. OZ (uplatnil právo zo zodpovednosti za vady), čo súd
považoval za úplne nový právny dôvod a podklad na rozhodnutie, pretože v pôvodnej žalobe zo dňa

5.8.2010 si uplatňoval zaplatenie sumy 19.853,60.- Eur na inom právnom základe.

19. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej ako
dôvodnú s poukazom na ust. §§ 100 a násl. OZ. Mal za to, že premlčacia doba v tomto prípade začala
plynúť najneskôr dňom povolenia vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností, teda prvým dňom po

povolení vkladu t.j .18.2.2010 a uplynula 19.2.2013. Nakoľko žalobca si svoj nárok na súde uplatnil až
24.9.2014 teda rok a pol po uplynutí premlčacej doby súd žalobu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP Žalovaná bola v konaní úspešná
taktiež v celom rozsahu a z toho dôvodu jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100%.

21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm.b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.853,60 € s príslušenstvom oproti povinnosti
žalobcu previesť na žalovanú vlastnícke právo k parcele KN-C č. 10365 o výmere 536 m2 vo veľkosti

11/67 k celku evidovanej Správou katastra Košice na LV č. XXXX. Žalobca poukázal na svoje písomné
podania vo veci, t.j. na obsah žaloby, podanie zo dňa 26.4.2013, označené ako vyjadrenie vo veci samej,
modifikácia petitu (na základe ktorého súd uznesením na pojednávaní dňa 13.5.2013 pripustil zmenu
žaloby), podanie zo dňa 22.9.2014, označené ako vyjadrenie žalobcu a čiastočné späťvzatie návrhu
na začatie konania a v nadväznosti na uvedené sa vyjadril k priebehu pojednávania konaného dňa

12.6.2017 a zápisnici vyhotovenej z tohto pojednávania. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v rozpore s
ust. § 140 a § 145 ods.2 CSP pripustil zmenu žaloby, hoci žalobca podaním zo dňa 24.9.2014 nežiadal
zmenu žaloby, ale čiastočne vzal žalobu späť. Zároveň má žalobca za to, že súd prvej inštancie na
pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 nerozhodoval ani o pripustení zmeny žaloby, ako mylne uvádza
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.6.2017, ale s poukazom na zvukový záznam obsiahnutý na CD

nosiči (10 minúta až 11 minúta 38 sekunda) žalobca považuje za nepochybné, že súd rozhodol vo veci
a priznal žalobcovi nárok.

22. Ďalej žalobca ako nesprávne právne posúdenie vníma to, že súd podanie žalobcu zo dňa 24.9.2014
posúdil ako úplne novú žalobu, uplatnenú poukazom na ust. § 500 OZ, ktorú vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania zo strany žalovanej zamietol. Žalobca si však uvedeným podaním nezačal
uplatňovať svoj nárok iným titulom. Od podania žaloby si svoj nárok na zaplatenie predmetnej sumy
uplatňoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že čiastočne odstúpil od kúpnej zmluvy.
Súd prvej inštancie sa mylne domnieva, že žalobca opiera právo odstúpiť od zmluvy o zápis alebo„nezápis“ informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností, avšak žalobca od počiatku opiera dôvod
odstúpenia od zmluvy o existenciu dohody uvedenej v kúpnej zmluve v článku IV. zmluvy, v zmysle ktorej
bol kupujúci oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, ak pred podpisom kúpnej zmluvy alebo

pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva týkajúceho sa prevodu predmetu kúpy budú viaznuť
na predmete kúpy ťarchy, záložné právo, vecné bremeno alebo iné právne povinnosti. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy na predmete kúpy tkvela právna povinnosť,
ktorá v zmysle dohody zakladala dôvod na odstúpenie od zmluvy, resp. od časti zmluvy.

23. Aj v zmysle podania zo dňa 24.9.2014 žalobca tvrdí, že žalovaná je zodpovedná za právne vady
predmetnej parcely z dôvodu existencie právnej povinnosti, ktorá na nej tkvela a ktorú možno posúdiť
ako dôvod na odstúpenie od zmluvy dohodnutý v kúpnej zmluve. To, že poukázal aj na ust. § 500 OZ,
však neznamená, že žalobca si uplatnil nárok z vád, ale iba uviedol, v ktorom ustanovení Občiansky
zákonník uvádza, čo sa považuje za právnu vadu. Žalobca zdôraznil, že žalovaná ako predávajúca v
článku IV. ods. 1 kúpnej zmluvy vyhlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, záložné právo,

vecné bremená ani iné právne povinnosti, t.j. ubezpečila kupujúceho, že parcela je bez akýchkoľvek
vád. Keďže súd mal za preukázané, že v čase podpísania kúpnej zmluvy na liste vlastníctva č. 2613 už
bola zapísaná informatívna poznámka o tom, že prebieha konanie o pozemkových úpravách, uvedená
skutočnosť zakladá žalobcovo právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo právny predchodca žalobcu učinil
listom zo dňa 30.6.2010. Pre úplnosť žalobca upriamil pozornosť aj na to, že v zmysle konštantnej

judikatúry súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uskutočnenou stranou sporu, ktorá je povinná
len pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, pričom právna
kvalifikácia uplatneného nároku je povinnosťou súdu. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že
právna kvalifikácia uvedená žalobcom v podanej žalobe nebola ani v tomto prípade pre súd právne
záväzná a zo skutkových tvrdení žalobcu nesporne vyplýva, že si svoj nárok uplatnil proti žalovanej z

dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy nenadobudol od žalovanej nehnuteľnosť vo výmere, v akej ju mal
v zmysle kúpnej zmluvy nadobudnúť, ale nadobudol nehnuteľnosť s vadou, pričom predávajúca ho v
kúpnej zmluve ubezpečila, že nehnuteľnosť žiadne vady nemá.

24. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať

žalovanej 100 % náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovanej si žalobca pôvodne uplatňoval svoj
nárok na zaplatenie predmetnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia
od zmluvy a následne podaním zo dňa 22.9.2014 zmenil žalobný petit tak, že namiesto pôvodne
uplatneného nároku sa domáha práv zo zodpovednosti žalovanej ako scudziteľky za vady predanej
veci podľa § 500 a nasledujúcich Obč.zákonníka. Procesný postup súdu, ktorý pripustil zmenu žaloby

žalovaná považuje za správny, pretože súd nie je viazaný tým, ako označí strana konania svoj návrh a
z obsahu návrhu podaného žalobcom zo dňa 22.9.2014, ktorý žalobca označil ako čiastočné späťvzatie
návrhu jednoznačne vyplýva, že nejde iba o čiastočné späťvzatie, ale aj o zmenu žaloby. S poukazom
na uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj vznesenú námietku premlčania, pretože žalobca
si nárok na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predanej veci uplatnil až po uplynutí zákonnej

premlčacej doby (podaním doručeným súdu 24.9.2014). Zároveň tvrdenia žalobcu o nesprávnom
posúdení skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie považuje žalovaná za nesprávne, nakoľko
neexistuježiadendôkazotom,žežalovanápredpodpisomkúpnejzmluvyvedelaopridelenínáhradného
pozemku za časť parcely č. 117/34 a že koná ľstivo a úmyselne.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

26. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.februára 2020 o 10.10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.2.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.28. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/,d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h).

29. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné :

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

32. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

36. V prvom rade žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že v rozpore s ust. § 140 a § 145 ods.2 CSP
pripustil zmenu žaloby, hoci žalobca podaním zo dňa 24.9.2014 nežiadal zmenu žaloby, ale čiastočne
vzal žalobu späť. Zároveň má žalobca za to, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
12.6.2017 nerozhodoval ani o pripustení zmeny žaloby, ako mylne uvádza v zápisnici o pojednávaní zo
dňa 12.6.2017, ale s poukazom na zvukový záznam z pojednávania žalobca považuje za nepochybné,

že súd rozhodol vo veci a priznal žalobcovi nárok.

37. Námietka žalobcu, že súd už na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 rozhodol vo veci a priznal
žalobcovi nárok, nie je dôvodná. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 12.6.2017 vyplýva,že potom ako právna zástupkyňa žalovanej predniesla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby
v zmysle podania zo dňa 22.9.2014 (ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti určenia neplatnosti
časti právneho úkonu), súd vyhlásil uznesenie, bez toho aby na jeho začiatku uviedol, že sa jedná

o pripustenie zmeny žaloby v znení, ktoré následne protokoloval (sudca predniesol, že vyhlasuje
uznesenie a predniesol iba text zmeneného petitu žaloby bez uvedenia, že sa jedná o pripustenie zmeny
žaloby v takomto znení). Zo záznamu je však zároveň zrejmé, že následne bolo pojednávanie odročené,
pričom právna zástupkyňa žalovanej upozornila na uvedenú chybu, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo
k oprave zápisnice, v tom zmysle, že súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie v znení: pripúšťa zmenu

žalobného návrhu ...a uviedol text zmeneného petitu. Z celého priebehu pojednávania jednoznačne
vyplýva a muselo to byť zrejmé aj obom stranám (právnym zástupcom), že súd prvej inštancie reagoval
týmto spôsobom na podanie žalobcu zo dňa 22.9.2014, ktorým bral žalobu v časti späť a zotrval na
žalobe v časti uplatneného nároku na úhradu sumy 19.843,60 € s príslušenstvom (oproti povinnosti
žalobcu previesť na žalovanú vlastnícke právo k predmetnej parcele). Z priebehu pojednávania je taktiež
jednoznačné, že súd prvej inštancie nevyhlásil rozsudok, ale bolo vyhlásené uznesenie, z čoho je tiež

zrejmé, že súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci samej, ale jednalo sa o procesné rozhodnutie.

38. To, že žalobca bol uzrozumený s tým, že dňa 12.6.2017 bolo vyhlásené iba procesné uznesenie,
ktorým súd reagoval na úkon žalobcu zo dňa 22.9.2014 (doručený súdu 24.9.2014, označený ako
vyjadrenie žalobcu a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania) a nie rozsudok (nejednalo sa o

rozhodnutie vo veci samej), vyplýva aj z ďalšieho priebehu konania, keďže pojednávanie bolo odročené
na deň 4.9.2017. Na pojednávaní dňa 4.9.2017 sa vyjadroval aj žalobca, ktorý zotrval na žalobe (v znení
pripustenej zmeny žaloby). Žalobca nenamietal, že vo veci už bolo podľa neho rozhodnuté, predniesol
čoho sa domáha, vyjadril sa k námietke premlčania a predniesol záverečnú reč.

39. Odvolací súd pri posudzovaní tohto pochybenia poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR vo vzťahu k posudzovaniu, či sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
v zmysle ktorej, aj keď Občiansky súdny poriadok (teraz CSP) upravuje postup súdu a účastníkov
(strán sporu) v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov a právnou úpravou občianskeho súdneho konania dbá o to, aby

rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže zabezpečiť, že každé konanie bude v
plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy
rozhodnuté iba správne. Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku
ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v
opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný

predpis (predtým O.s.p. a teraz Civilný sporový poriadok), ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých
procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam
a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v
dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším
procesným vadám konania, pripisuje osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm b/ a niektorým ďalším procesným vadám konania,
nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pripisuje občiansky súdny poriadok význam len v prípade ak tieto iné vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v
niektorýchjehonálezoch(viďnapr.II.ÚS261/06)trebadodať,žejevždyvecouindividuálnehoposúdenia

v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne
došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných
nesprávnostítrebamaťvždynazretelimateriálnehľadisko,tzn.reálnydopadnamietanéhopostupusúdu
na procesnú situáciu sporových strán. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k
názoru, že nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k znemožneniu strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že by to bolo možné vyhodnotiť ako porušenie práva na
spravodlivýprocesvprípade,žesa stranesporuodňalamožnosťkonaťpredsúdomprečasťkonaniado
takej miery, že strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohla podať
proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/268/2012).

40. Vyššie uvedené chyby vo vedení pojednávania dňa 12.6.2017 a protokolácii podľa odvolacieho
súdu neboli spôsobilé privodiť vecnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej nakoľko pojednávanie bolo
odročené a v konaní sa pokračovalo, strany sporu tak mali možnosť na pochybenia pri protokolácii
reagovať a preto nedošlo k zásahu do práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.41. Odvolací súd však dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky o pripustení zmeny žaloby
súdom prvej inštancie v rozpore s ust. § 140 a § 145 ods.2 CSP, pretože žalobca podaním zo dňa

22.9.2014 (doručeným súdu 24.9.2014) nežiadal zmenu žaloby, ale čiastočne vzal žalobu späť.

42. Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (§ 140 ods.2 CSP).

43. Ak je žaloba vzatá späť (úplne alebo v časti) v zmysle Civilného sporového poriadku, súd v takom
prípade konanie zastaví (v časti alebo úplne). O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej (§ 145 ods. 1, 2 CSP).

44. V zmysle citovaného ustanovenia za zmenu žaloby sa považuje rozšírenie uplatneného práva alebo

uplatnenie iného práva. Za zmenu žaloby sa nepovažuje zníženie, resp. obmedzenie uplatneného
práva, takéto podanie sa považuje za späťvzatie žaloby.

45. Odvolací súd uvádza, že z podania žalobcu zo dňa 22.9.2014 jednoznačne vyplýva, že zobral
žalobu späť v časti určenia neplatnosti zmluvy a zotrval na žalobe v časti zaplatenia sumy 19.853,60 €

(oproti povinnosti žalobcu previesť vlastnícke právo. Bolo preto povinnosťou súdu v rozhodnutí vo veci
samej konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy konanie zastaviť a meritórne rozhodnúť iba o nároku
na zaplatenie sumy 19.853,60 € oproti povinnosti previesť vlastnícke právo k predmetnej parcele na
žalovanú.

46. Súd prvej inštancie konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy (v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto
časti) preskúmavaným rozsudkom (rozsudok zo dňa 2. októbra 2017 č. k. 20C/183/2010-273 v spojení
s Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29. októbra 2018 č. k. 20C/183/2010-330) zastavil.

47. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 19.853,60 € potom podstatným bolo posúdenie, či si žalobca

v podaní z 22.9.2014 uplatňoval iné právo aké si uplatnil v pôvodnej žalobe zo dňa 5.8.2010, resp. či
uvedené podanie obsahuje podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe.

48. Súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu zo dňa 22.9.2014 (doručené súdu 24.9.2014) ako

uplatnenienovéhonároku,ktorýsdovtedajšímpredmetomkonanianesúvisel,pretouznesenímrozhodol
o pripustení zmeny žaloby a preto v preskúmavanom rozsudku vychádzal z úvahy, že žalobca si svoj
nárok na súde uplatnil až 24.9.2014, t.j. po márnom uplynutí premlčacej lehoty. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie mal za to, že v podaní zo dňa 24.9.2014 žalobca svoj nárok uplatnil s poukazom na ust.
§ 500 ods. 1 OZ ako zodpovednosť žalovanej (ako predávajúcej) za vady veci.

49. Odvolací súd sa s takýmto posúdením nestotožňuje.

50. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na

rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Iba v prípade ak uvedená totožnosť
predmetu konania nie je daná jedná sa o nové právo, teda o zmenu žaloby.

51. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca.
Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu

samému (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99).

52. Žalobca v pôvodnej žalobe svoj nárok odvodzoval buď z neplatnosti časti zmluvy v zmysle §49a/
OZ alebo od odstúpenia od časti zmluvy v dôsledku vád viaznúcich na predmete zmluvy. Rovnako v
podaní zo dňa 22.9.2014 žalobca svoj nárok odvodzoval od odstúpenia od zmluvy, iba v tejto súvislosti

poukazoval na to, čo zákon považuje za právne vady a vysvetľoval, že právo na odstúpenie od zmluvy
neopiera o zápis alebo nezápis informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností, ale opiera dôvod
odstúpenia od zmluvy o existenciu dohody uvedenej v kúpnej zmluve v článku IV (t.j. právne vady
viaznúce na predmete zmluvy). Neuviedol pri tom žiadne nové skutkové okolnosti.53. Odvolací súd preto závery súdu prvej inštancie nepovažuje za správne, naopak má za to, že žalobca
sipodanímzodňa22.9.2014nezačaluplatňovaťnovéprávoaniuvedenépodanieneobsahujepodstatnú

zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Od počiatku žalobca svoj nárok
na zaplatenie sumy 19.853,60 Eur odvodzuje od tých istých skutkových okolností aké uvádzal už v prvej
žalobe a rovnaké skutkové tvrdenia uvádza aj v podaní zo dňa 22.9.2014.

54. Neboli preto splnené podmienky na rozhodovanie súdu o pripustení alebo nepripustení zmeny

žaloby, nakoľko žiaden návrh na zmenu žaloby nebol podaný. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby je
preto nadbytočné. Žalobca však mal možnosť na uvedené procesné pochybenie reagovať v odvolaní- čo
aj urobil a odvolací súd sa touto odvolacou námietkou dôsledne zaoberal a vyhodnotil ju ako dôvodnú.
Aj keď odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti tejto odvolacej námietky o nesplnení podmienok na
rozhodnutie o zmene žaloby, má zato, že toto procesné rozhodnutie nespôsobilo vecnú nesprávnosť
rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od

zmluvy, v dôsledku čoho (bez ohľadu na nesprávny záver o premlčaní) musela byť žaloba zamietnutá.

55. Tak ako je to vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že namietaným nesprávnym procesným
postupom súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani nedošlo k takému porušeniu procesných

predpisov, ktoré by mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia (neprejavil sa vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko nebol jediným dôvodom
zamietnutia žaloby). Nebol teda naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ ani d/ CSP.

56. Uvedené nesprávne vyhodnotenie podania zo dňa 22.9.2014, ako nového návrhu, zároveň priamo

súvisí s posúdením vznesenej námietky premlčania nároku, v dôsledku ktorého súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu záveru o uplatnení nároku po márnom uplynutí premlčacej lehoty.

57. Pri posúdení námietky premlčania vznesenej zo strany žalovanej odvolací súd vychádza z
nasledovných úvah:

58. V prípade relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy v zmysle § 49a/OZ aj v prípade odstúpenia od
časti zmluvy (ak je táto zmluva platná) nárok na vrátenie časti kúpnej ceny je nárokom uplatňovaným v
zmysle zásad bezdôvodného obohatenia (ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojo). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457).

59. Premlčacia doba v prípade nároku na vrátenie časti kúpnej ceny v dôsledku relatívnej neplatnosti
časti kúpnej zmluvy v zmysle § 49a/OZ aj v dôsledku odstúpenia od časti zmluvy začala plynúť dňom

uzatvorenia zmluvy (4.12.2009). Žaloba bola doručená súdu dňa 5.8.2010.

60. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že si žalobca svoj nárok uplatnil včas
pred márnym uplynutím premlčacej lehoty.

61. Následne odvolací súd podrobil prieskumu úvahy súdu prvej inštancie pri posúdení daného nároku
z pohľadu platnosti zmluvy, platnosti odstúpenia a ne/existencie nároku na vrátenie kúpnej ceny titulom
bezdôvodného obohatenia.

62. Napriek záveru o premlčaní nároku (nesprávnemu- tak ako je to vyššie odôvodnené), vo

vzťahu k posúdeniu ne/platnosti zmluvy a ne/platnosti odstúpenia od zmluvy, súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a
nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.63. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku o platnosti zmluvy vrátane
predmetnej časti zmluvy a neplatnosti odstúpenia (t.j. okrem posúdenia premlčania), s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

64. Mimo námietky týkajúcej sa posúdenia premlčania žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami,
ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal
pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky týkajúce sa tvrdenej neplatnosti zmluvy
či predmetnej časti zmluvy a platnosti odstúpenia nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

65. Súd svoje úvahy, ako dospel k záverom o nedôvodnosti žaloby podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku (s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval) a
odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky námietky žalobcu.

66. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k
posúdeniu ne/platnosti časti zmluvy a odstúpenia od časti zmluvy odvolací súd uvádza nasledovné:

67. Tak ako je to vyššie uvedené žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19.853,60 € , titulom
vrátenia časti kúpnej ceny v dôsledku neplatnosti časti právneho úkonu alebo v prípade ak je táto časť

úkonu platná tak v dôsledku odstúpenia od časti zmluvy.

68. Pretože účinne možno odstúpiť iba od platného právneho úkonu ako prvá musí byť posúdená ako
predbežná otázka tvrdená ne/platnosť časti zmluvy.

69. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať
druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Relatívna neplatnosť právneho úkonu sa
môže (za splnenia podmienok uvedených v § 41) vzťahovať len na časť právneho úkonu. Dôjdením
dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno
prirovnať k absolútnej neplatnosti. Ak dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným

od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez
ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

70. Ak druhý účastník neuznáva opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá
osoba dovolala relatívnej neplatnosti, musí sa dotknutá osoba domáhať na súde buď žalobou na určenie
neplatnosti úkonu alebo žalovať priamo na plnenie. Určovacia žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď
určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom),
alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany

alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred
správou katastra nehnuteľností). Relatívnu neplatnosť však možno uplatniť priamo v súdnom konaní
ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh (na určenie neplatnosti alebo na plnenie).

71. Žalobca sa v danom prípade dovolával relatívnej neplatnosti s poukazom na ust. § 49a/ OZ. Odvolací

súd preto podrobil prieskumu úvahy súdu vzťahujúce sa na posúdenie predbežnej otázky vo vzťahu
k uplatnenému nároku na vrátenie časti kúpnej ceny, a to posúdenie existencie dôvodov žalobcom
tvrdenej relatívnej neplatnosti v dôsledku omylu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že v konaní nebolo preukázané zo strany žalovanej, že by táto konala ľstivo alebo úmyselne uviedla
do omylu kupujúceho. Správne teda uzavrel, že predmetnú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako neplatnú v

zmysle § 49a OZ v dôsledku omylu vyvolaného druhým účastníkom.

72. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v čase podpísania, resp. vypracovania kúpnej
zmluvy v katastri nehnuteľností už bola zapísaná informatívna poznámka P 219/09 o pozemkových
úpravách týkajúcich sa predmetnej parcely. Keďže zmluvu a podklady na jej vypracovanie zabezpečoval

žalobca, nie je možné dospieť k inému záveru ako k takému, že v danom prípade sa nemohlo jednať o
omyl vyvolaný druhým účastníkom (predávajúcou).73. Na základe vyššie uvedených úvah, teda odvolací súd má za to, že predmetná zmluva bola
uzatvorená platne. Následne bolo preto potrebné riešiť otázku, či došlo ne/platne k odstúpeniu od tejto
zmluvy.

74. Podľa ust. § 48 ods.1,2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

75. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon (spravidla) účastníka zmluvy, na platnosť a
účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Ak dôjde k
platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje, ak právny predpis alebo
dohoda účastníkov zmluvy neurčuje inak. Ako už bolo uvedené odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá
bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej.

76. Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457. Ak došlo iba k
jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, súd
ako predbežnú otázku musí riešiť, či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia
skutočne odpadol, takže vznikol nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

77. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku
zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením
zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi
účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav,
ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto

zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva
prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy
dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla
2011 6Sžo/229/2010, R 81/2014)

78. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. 2, §
101 O.z.). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. 6.1994, sp.zn.1 Cdo 42/94).

79. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Obč.

zákonníka má za následok zánik len záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol,
a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom
konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo
osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.Konštitutívne(právotvorné)účinkyvkladudokatastranehnuteľnostímôžubyťodstránené

buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na
základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. alebo záznamom podľa § 34 a
nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie
vlastníckeho práva (§ 80 písm. c/ O.s.p.). V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k sporu, je na
strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil,

že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou
previedol na kupujúceho. (Rozsudok Najvyššieho súdu z 21.8.1997 sp.zn. 3 Cdo 151/96, 59/1997 ZSP)

80. V konaní nie je sporné, že právo na odstúpenie od zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté priamo v
kúpnej zmluve v článku IV bod 1, a to takým spôsobom, že „predávajúci prehlasuje, že na nehnuteľnosti

uvedenej v Článku I, tejto zmluvy ani na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy, záložné právo, vecné
bremená ani iné právne povinnosti. V prípade ak pred podpisom Kúpnej zmluvy alebo pred podaním
návrhu na vklad vlastníckeho práva týkajúceho sa prevodu predmetu kúpy uvedeného v Článku I, tejto
zmluvy bude na liste vlastníctva týkajúceho sa nehnuteľnosti alebo predmetu kúpy zapísaná ťarcha,
záložné právo, vecné bremeno alebo iná právna povinnosť alebo bude predávajúcim alebo v jeho mene

treťou osobou podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, resp. vklad alebo
záznam na zápis ťarchy, záložného práva, vecného bremena alebo inej právnej povinnosti sa zmluvné
strany dohodli, že kupujúci je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy a predávajúci je povinný uhradiťkupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 119.619,60 eur, ktorá je splatná do 15 dní odo dňa porušenia
zmluvnej povinnosti bez ohľadu na náhradu škody“.

81. Listom zo dňa 30.6.2010 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od časti Kúpnej zmluvy týkajúcej
sa prevodu a uhradenia časti celkovej kúpnej ceny v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3
na tej časti parcely registra „E“ č. 117/34 označenej ako ochranné pásmo, ktoré bolo farebne označené
v prílohe uvedeného listu.

82. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k
platnému odstúpeniu od časti kúpnej zmluvy. Na zdôraznenie poukazuje na obsah kúpnej zmluvy, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že strany si výslovne dohodli právo žalobcu odstúpiť od zmluvy v určitých
v zmluve špecifikovaných prípadoch.

83. Žalobca svojim jednostranným úkonom zo dňa 30.6.2010 od zmluvy odstúpil, pričom svoje právo

odstúpiť od zmluvy odvodzuje práve od zmluvného dojednania.

84. Za podstatné tu odvolací súd považuje posúdenie, či došlo k existencii takých okolností, pre ktoré
si strany zmluvne dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, t.j. ktoré špecifikovali v zmluve ako dôvody,
pre ktoré možno od zmluvy odstúpiť.

85. Žalobca považuje za takúto okolnosť to, že časť parcely sa nachádzala v ochrannom pásme,
preto vlastníctvo k tejto časti parcely nebolo možné trvalo previesť na kupujúceho, nakoľko táto
bola predmetom konania o pozemkových úpravách (ktorých výsledkom bolo pridelenie náhradného
pozemku, o ktorý nemal kupujúci záujem), teda v tejto časti mal podľa žalobcu predmet kúpy právne

vady.

86. V zmysle oznámenia Správy katastra Košice, Odbor katastrálnych konaní, zo dňa 27.6.2013 návrh
na zápis informatívnej poznámky (ktorý sa týkal aj parcely registra „E“ KN č. 117/34-3 zapísanej v liste
vlastníctva č. 2613, katastrálne územie Krásna) bol doručený dňa 15.4.2009. V súlade s touto žiadosťou

bola dňa 19.5.2009 zapísaná informatívna poznámka P219/09 v liste vlastníctva č. 2613, katastrálne
územie Krásna pod položkou výkazu zmien 587.

87. K uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 4.12.2009.

88. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že v čase podpísania, resp. vypracovania
Kúpnej zmluvy prebiehali pozemkové úpravy týkajúce sa aj predmetnej parcely a v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy už bola v liste vlastníctva zapísaná informatívna poznámka o tejto skutočnosti.

89. Správa katastra Košice zároveň súdu oznámila, že vykonala lustrum žiadosti o výpis z listu

vlastníctva a zistila, že pred podpísaním Kúpnej zmluvy na meno predávajúceho ani na meno
kupujúceho nebol vyžiadaný výpis z listu vlastníctva č. 2613 katastrálne územie H. v elektronickej
podobe.

90. V zmysle ust. § 5 ods. 5 z.č. 162/1995 Z.z. ( katastrálneho zákona) poznámka je úkon správy

katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti
alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.

91. Podľa § 6 ods. 4 zákona čís. 333/1991 Zb. o pozemkových úpravách „ ten kto sa stane vlastníkom
pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách nemôže namietať výsledky doterajšieho

konania“.

92. Existenciu pozemkových úprav prebiehajúcich už v čase uzatvorenia právneho úkonu a poznámku
na LV zapísanú ešte pred uzatvorením zmluvy podľa odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod žiadnu z
dojednaných skutočností, pre ktoré by bolo v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy možné odstúpiť od tejto

zmluvy alebo jej časti. Nejedná sa o ťarchu, záložné právo, vecné bremeno alebo inú právna povinnosť,
na ktoré sa zmluvne dojednané právo na odstúpenie od zmluvy vzťahuje. Z informatívnej poznámky
ani z konania o pozemkových úpravách pre žalovanú nevyplývali žiadne právne povinnosti voči tretím
osobám.93. Keďže žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanou v čase keď prebiehali pozemkové
úpravy a v liste vlastníctva bola zapísaná informatívna poznámka o tejto skutočnosti, možno uzavrieť,

že žalobca o tejto skutočnosti mohol, resp. mal vedieť, preto musel do vzťahu vstupovať s vedomím, že
sa stane účastníkom pozemkových úprav, ktorých výsledkom bude viazaný. Bolo len na ňom, či počká
do ukončenia pozemkových úprav alebo napriek tomu uzavrie so žalovanou kúpnu zmluvu (s tým, že
príjme výsledok pozemkových úprav).

94. Odvolací súd teda uzatvára, že nebol naplnený žalobcom tvrdený a ani žiaden iný z dohodnutých
dôvodov, kedy by žalobca mohol od časti zmluvy odstúpiť. Preto nedošlo k platnému odstúpeniu od
časti zmluvy a žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny, oproti jeho povinnosti
previesť vlastnícke právo na žalovanú.

95. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

96. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, a tak
mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, a preto jej

odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

97. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).