Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107207365
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6107207365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne M. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. K., Z. XX, zastúpenej JUDr. Magdou Jaňovkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30 proti žalovanému M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., O. XX,
zastúpenému JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica,
Horná 41, P.O.BOX 517, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10C/59/2007-446 zo dňa 08.12.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
nehnuteľnosť, byt č. X v obytnom dome súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX, XXXX na
adrese K. K., Z. XX s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku zapísaný na LV č.
XXXX pre katastrálne územie K. K. ( ďalej v texte „byt“ ) v zostatkovej hodnote 111.000 € prikázal
do vlastníctva žalobkyne, ďalej prikázal do vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci v zostatkovej hodnote

spolu 870 €. Do vlastníctva žalovaného okresný súd prikázal osobné motorové vozidlo značky Mercedes
Benz 124 300 DT v zostatkovej hodnote 5.974,90 € a hnuteľné veci v zostatkovej hodnote spolu 510
€. Žalobkyni prikázal na úhradu zostatok stavebných úverov v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume
1.705,70€,vsume1.450,51€a55%zostatkumedziúveruvPrvejstavebnejsporiteľnivsume21.060,50
€. Žalovanému prikázal na úhradu zostatok stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume
3.194,17 € a 45 % zostatku medziúveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume 17.231,32 €. Na úplné
vyrovnanie podielov uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 50.796,94 € v lehote 15 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a obidvom stranám uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť súdny poplatok v sume 4.889,50 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že manželstvo strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/27/2005 - 22 zo dňa 13.04.2015, právoplatným
dňa 24.05.2005. Manželia sa po rozvode manželstva na vyporiadaní majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli a žalobkyňa podala žalobu v trojročnej prekluzívnej lehote.

V rámci ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) do tejto nezahrnul
práčku a kombinovanú chladničku s mrazničkou značky Whirpool, nakoľko výpoveďami rodičov
žalobkyne mal preukázané, že peniaze na uvedené hnuteľné veci darovala žalobkyni stará matka.
Zostatkovú hodnotu bytu okresný súd určil na základe stanovísk súdnych znalcov v sume 111.000 € poodpočítaní škody a predpokladaných nákladov na opravu strechy od znalcom určenej všeobecnej ceny.
V súhrne okresný súd ustálil, že ku dňu vyporiadania BSM predstavujú celkové aktíva sumu 118.354,90
€, celkové pasíva sumu 44.642,20 € a ideálny podiel patriaci každému z manželov predstavuje sumu

36.856,35 €. Keďže žalobkyni okresný súd priznal veci v hodnote 87.653,29 € a žalovanému v hodnote
mínus 13.940,59 €, na úplné vyrovnanie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 50.796,94
€ v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Obidvom stranám okresný súd uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vypočítaný ako 3 % z celkovej masy BSM v sume 162.997,10 €.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na ich náhradu právo.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v odôvodnení ktorého
namietala, že okresný súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 150
Občianskeho zákonníka nezohľadnil peňažné prostriedky ňou vnesené do spoločne nadobudnutého

majetku. Uviedla, že rozsah investícii s uvedením konkrétnych vecí, do ktorých boli finančné prostriedky
vložené, rozpísala v podanej žalobe a na preukázanie dôvodu aj výšky investícii predložila doklady a
faktúry v rámci pôvodného konania o vyporiadanie BSM vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 9C/187/2005, ktoré konanie inicioval žalovaný, pričom svoju žalobu vzal neskôr späť.
Uvedené listinné dôkazy navrhla pripojiť do spisu. Vo vzťahu k investíciám do spoločného majetku

poukázala na výpovede svedkov, svojich rodičov, ktorí boli vypočutí na pojednávaní konanom dňa
4.9.2015, pričom zhodne potvrdili, že jej darované finančné prostriedky pochádzali z ich úspor a
finančných prostriedkov nasporených jej starou matkou. Uviedla, že jej matka na pojednávaní potvrdila,
že jej darovala peňažné prostriedky v sume 22.571,86 € (680.000 Sk) ako aj ďalšie postupné investície
do inžinierskych sietí, do projektu rodinného domu, aj na bytové zariadenie. Uvedenú investíciu žiadala

odpočítať od sumy, ktorú má podľa rozsudku zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov. Zároveň v
odvolaní uviedla, že okresný súd nevzal do úvahy dôkazy, z ktorých vyplýva, že po odchode žalovaného
zo spoločnej domácnosti vyplatila všetky nedoplatky za rok 2004, a to nedoplatok do spoločenstva
vlastníkov bytov vo výške 2.48,88 € (7.498 Sk), nedoplatok na elektrinu za rok 2004 vo výške 156,80
€ (4.724 Sk), časť nedoplatkov za január 2005 vo výške 109,14 € (3.288 Sk), ako aj sumu 2.655,51 €

(80.000 Sk) v roku 2005 za nové elektrické rozvody v byte na Z. ulici v K. K., ktoré tvrdenia žalovaný
čo do dôvodu ani výšky nerozporoval a nepredložil o nich žiaden dôkaz opaku. Súhrnne uviedla, že z
vlastných finančných prostriedkov do spoločného majetku investovala sumu 3.173 € (95.590 Sk), pričom
na vyplatenie nedoplatkov si musela vziať aj pôžičku. Sumu 2.655,51 € (80.000 €) žiadala odpočítať od
sumy, ktorú má podľa rozsudku zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobkyne je účelové, podané s cieľom vyhnúť sa povinnosti
finančného vyrovnania po rozvode manželstva. Poukázal na to, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti
neboli predmetom súdneho konania a pokiaľ žalobkyňa namietala ňou vnesené finančné prostriedky,

resp. finančný dar od rodičov, okresný súd správne vychádzal z určenia hodnoty bytu znaleckým
posudkom, ktorého cena bola stanovená na 111.000 €. Žalobkyňa v rámci znaleckého dokazovania
nenamietala, že do zariadenia bytu nebol zahrnutý údajný finančný dar v sume 2.257,18 € (680.000
Sk) a uvedenú námietku nevzniesla ani na pojednávaní. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala započítať v jej
prospech to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, vrátane darov pochádzajúcich z úspor jej

rodičov alebo starej matky, ide o stav dôkaznej nepreukázanosti jej tvrdení. Nesúhlasil ani s námietkou
žalobkyne, že napriek predneseným tvrdeniam v žalobe, v priebehu konania aj napriek zdokladovaniu
výpismi z účtov a prehľadu zaplatených nedoplatkov, nebolo zohľadnené, že po odchode žalovaného
zo spoločnej domácnosti vyplatila všetky nedoplatky za rok 2004 ako aj sumu 2.655,51 € (80.000 Sk)
na elektrické rozvody, spolu vo výške 3.173 € (95.590 Sk). Žalovaný tiež uviedol, že zariadenie

bytu ostalo v byte žalobkyne, pričom on nič nepoškodil ani neodcudzil, a preto od neho nemožno
spravodlivo považovať, aby bol zaviazaný vyrovnať sa z týchto hodnôt so žalobkyňou, resp. aby boli
od hodnoty nehnuteľnosti samostatne odrátané financie vnesené do uvedenej nehnuteľnosti, nakoľko
sa tieto hodnoty spotrebovávali ako príjmy do domácnosti. Uviedol, že všetky príjmy a výdavky ku dňu
zániku BSM, t. j. ku dňu 24.5.2005 boli spoločné a okresný súd na ne správne neprihliadol, pretože išlo

o bežné mesačné náklady spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa uvedené náklady vyrovnala
až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode, nemôže byť právne relevantná. K požiadavke
žalobkyne o započítanie sumy 2.257,18 € (80.000 Sk) za zaplatené nové elektrické rozvody v byte na Z.
ulici v K. K. v roku 2005 uviedol, že v tom čase rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosťa on nemohol žiadnym spôsobom zasahovať do príjmov alebo výdavkov žalobkyne, nakoľko spoločne
nehospodárili.

6. V následnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nežiada
kompenzáciu vo vzťahu k bytovému zariadeniu, ani o započítanie bežných výdavkov. Zdôraznila, že
žiadaozapočítanievýdavkov,ktorénebolibežnýmivýdavkami,atoajinvestíciedoelektrickýchrozvodov
vo výške 2.655,51 € (80.000 Sk), ktorú sumu vyplatila za trvania manželstva a zaťažila iba ju.

7.Žalovanýsapísomnevyjadrilkvyjadreniužalobkyne.Kdôkazuvýsluchomsvedkov,rodičovžalobkyne
O. Z. a M. Z., ktorí boli vypočutí na pojednávaní dňa 4.9.2015 uviedol, že ich tvrdenie je účelové a
nezakladá sa na pravde. Rozporným označil aj tvrdenie žalobkyne, že výdavok na elektrické rozvody
zaťažil iba ju, keď v úvode vyjadrenia uviedla, že rozumie zákonnej skutočnosti, že príjmy sú počas
manželstva spoločné.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP platí, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

9. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, dostatočné, preto sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), najmä v bodoch 4 až 9. Nad rámec dôvodov uvedených v
napadnutom rozsudku okresného súdu sa odvolací súd zaoberal aj podstatnými vyjadreniami žalobkyne
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ktoré boli aj obsahom podaného odvolania, a k nim
uvádza nasledovné:

11.Okresnýsúdprisvojomrozhodovanísprávnepostupovalpodľa§149ods.1Občianskehozákonníka,
ktorýustanovuje,žeakzaniknebezpodielovéspoluvlastníctvo,vykonásajehovyporiadaniepodľazásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

12. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli nehnuteľné a hnuteľné

veci (aktíva) a úvery (pasíva), ktoré označili obidve strany sporu. Okresný súd vychádzajúc z návrhov
strán sporu s poukazom na charakter konania ako iudicium duplex ustálil masu BSM. Jednotlivé veci
z uvedenej masy primerane rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného, preto nebol dôvod napadnuté
rozhodnutievtejtočastispochybňovať.Žalobkyňavpodanomodvolaníprikázanievecídojejvlastníctva,
resp. do vlastníctva žalovaného nenamietala.

13. Odvolacia námietka žalobkyne smerovala voči nezohľadneniu investícii z jej výlučného majetku do
nehnuteľností na ulici Z. XX v K. K. patriacej do BSM, ktorá nehnuteľnosť bola počas trvania manželstva
využívaná obidvoma manželmi. V tomto prípade je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca
povinnosťou preukázať skutkové tvrdenia, ktoré sú založené na rozporných tvrdeniach bývalých

bezpodielových manželov. Žalobkyňa tvrdila, že do nehnuteľnosti investovala peňažné prostriedky
získané darom od svojich rodičov, ktorú skutkovú okolnosť popieral žalovaný. Dôkazné bremeno
tak zaťažovalo žalobkyňu. Svedkyňa M. Z., matka žalobkyne na pojednávaní potvrdila, že peňažné
prostriedky pri stavbe nehnuteľnosti darovali s manželom obidvom bezpodielovým spoluvlastníkom
a išlo o peniaze na byt a zariadenie pre obidvoch, teda pre žalobkyňu aj žalovaného. Žalobkyňa

preto vierohodne nepreukázala, že finančné prostriedky investované do kúpy a zaradenia bytu boli jej
výlučným majetkom. V súvislosti s vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov M. Z. a O. Z. nemožno
spochybniť fakt, že v poskytnutí finančných prostriedkov išlo o akúsi výpomoc rodičov pri obstaraní a
zariadení nehnuteľnosti strán, a nie o dar žalobkyni.14. Vo vzťahu k tvrdeným výdavkom vynaloženým žalobkyňou v roku 2004 a na začiatku roka 2005,
a to k úhrade nedoplatkov do spoločenstva vlastníkov bytov vo výške 248,88 € (7.498 Sk), nedoplatku

za elektrinu za rok 2004 vo výške 156,80 € (4.724 Sk) a časti nedoplatkov za január 2005 vo výške
109,14 € (3.288 Sk) žalobkyňa rovnako nepreukázala, že ide o úhradu výdavkov z jej výlučného majetku.
Existencia označených výdavkov, ich výška ani úhrada z peňažných prostriedkov patriacich výlučne
žalobkyni preukázané neboli. Navyše z dokazovania vyplýva, že žalovaný spoločnú domácnosť opustil
dňa 12.3.2015, preto ak žalobkyňa platila výdavky v období roku 2004 a na začiatku roka 2005, išlo o

úhradu výdavkov z prostriedkov patriacich do BSM, keďže opak preukázaný nebol. Žalobkyňa rovnako
neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdenej úhrade sumy 2.655,51 € (80.000 Sk) ako investície
zo svojho majetku do nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Odvolací súd preto nepovažoval námietky žalobkyne za dôvodné a tak závažné, že by mali
za následok zmenu rozhodnutia, prípadne jeho zrušenie, preto rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil. Rozhodnutie potvrdil vrátane jeho výroku o náhrade trov konania, kde súd aplikoval
správny právny predpis. Uvedené odvolací súd konštatuje napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi
uvedený výrok nebol v odvolaní napadnutý, ide však o výrok závislý.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
odvolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Naopak, žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. Odvolací súd preto žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).