Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719203433
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719203433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci
navrhovateľky - osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony: R. P., nar. XX. februára XXXX, trvale
bytom mesto W., toho času OZ D. W., F. U. XXXX/XX, XXX XX W., zast. opatrovníkom: R. P., nar. XX.
januára XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T. T., právne zast. JUDr. Michalom Vlkolinským,
advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o návrhu osoby obmedzenej spôsobilosti na
právne úkony na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 7Ps/2/2019-234 zo dňa 4. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
7Ps/2/2019-234 zo dňa 04.06.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
návrh navrhovateľky zamietol (prvá výroková veta) a určil, že ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na
právne úkony môže R. P.Y., nar. XX.XX.XXXX, podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (tretia výroková veta); štvrtou výrokovou vetou nepriznal štátu
náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným okresnému súdu dňa 08.07.2019 domáhala navrátenia spôsobilosti na právne úkony z
dôvodu, že ustanovený opatrovník - syn, jej nepomáha, nenavštevuje ju, nechodí s ňou k lekárom, ktorí
pritom povedali, že nie je nesvojprávna. Požiadala preto súd, aby zbavil jej syna opatrovníctva a ona

mohla plnohodnotne konať bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V priebehu konania uviedla,
že návrh o vrátenie spôsobilosti na právne úkony podala z dôvodu, že pociťuje obmedzenia v bežnom
živote, neberie ju nikto do úvahy, nevie si nájsť zamestnanie z dôvodu, že je obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony, cíti sa ako obeť fungovania tejto spoločnosti. Dcéra sa ku nej nevrátila v čase, keď
prišla o byt, má pocit, že sú porušené jej ľudské práva.

1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenia § 10 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 247 ods. 2

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ustanovenia § 52 a § 251 ods.1 C.m.p.. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, doposiaľ ustanoveného opatrovníka, vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.1.3 Zo znaleckého posudku o duševnom stave navrhovateľky vypracovaného ustanovenou znalkyňou
okresný súd zistil, že navrhovateľka naďalej trpí duševným ochorením - chronickou schizoafektívnou

poruchou zmiešaného typu, ktorá je trvalého charakteru. Z posudku vyplýva, že od vypracovania
posledného znaleckého posudku zo dňa 28.05.2018 nedošlo k výraznému zlepšeniu duševného stavu
navrhovateľky, u ktorej pretrvávajú zmeny nálad, poruchy myslenia, má narušený úsudok, kritickosť, ale
ajkontaktsrealitou.Unavrhovateľkyabsentujenáhľadchorobnosti.Zlepšenájejejspoluprácapriliečbe,
pravidelnechodísamanaambulantnékontroly,avšakunavrhovateľkynedošloktakémuzlepšeniu,ktoré

by indikovalo možnosť prinavrátenia spôsobilosti na všetky právne úkony týkajúce sa majetkovoprávnej
oblasti, konania pred štátnymi orgánmi, vybavovania úradných záležitostí, samostatného rozhodovania
o zdravotnom stave, nutnosti liečby a sociálnej starostlivosti v oblasti finančného hospodárenia. Zo
znaleckého posudku tiež vyplýva, že posudzovaná vzhľadom na zdravotný stav nie je schopná
dostatočne ovládať svoje konanie a nie je schopná zvážiť následky svojho konania. Nemá dostatočný
náhľad duševnej choroby, nie je schopná adekvátne pochopiť význam konania vo veci samej. Znalkyňa

konštatoval, že u posudzovanej ide o ochorenie trvalého rázu, trvalé postpsychotické osobnostné
zmeny - defekt osobnosti s úbytkom kognitívnych a exekutívnych funkcií. Diagnóza bola určená
na chronickú schizoafektívnu poruchu zmiešaného typu.. Na záveroch vyplývajúcich zo znaleckého
posudku zotrvala znalkyňa aj na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá samotná navrhovateľka ako aj
opatrovník navrhovateľky.

1.4 Opatrovník navrhovateľky na pojednávaní potvrdil diagnózu navrhovateľky, ktorú v znaleckom
posudku uviedla znalkyňa. On sám mal zato, že navrhovateľka (matka opatrovníka), nedokáže pochopiť
dôsledky svojho konania, ani skutočnosti a dôvody, pre ktoré bola obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony. Navrhovateľka obviňuje jeho, že zariadil, aby ju súd obmedzil v spôsobilosti.

1.5 Z obsahu spisového materiálu okresný súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom
č.k. 23Ps/7/2017-58 zo dňa 20.07.2018 obmedzil navrhovateľkinu spôsobilosť na právne úkony tak,
že nie je spôsobilá samostatne konať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a
inými organizáciami, rozhodovať o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a poskytnutí sociálnych služieb

a pomoci, na právne úkony majetko-právneho charakteru, disponovať s majetkom, ktorého hodnota
prevyšuje sumu 100,- Eur a finančnými prostriedkami, ktorých výška presahuje 100,- Eur za mesiac,
poberať dôchodok, vstupovať do akýchkoľvek záväzkovo-právnych vzťahov, ktorými by sa zaviazala na
finančné alebo materiálne povinnosti. Rozsudok okresného súdu potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č.k. 15CoP/37/2018-71 zo dňa 24.10.2018.

1.6 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný. Vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej č. 8/2020, z ktorého
zistil, že navrhovateľka trpí chronickou schizoafektívnou poruchou zmiešaného typu; duševná porucha
je trvalého charakteru a dlhodobo nie je u navrhovateľky dostatočne stabilizovaná pre undulujúcu

spoluprácu a nedostatočný náhrad posudzovanej na jej duševné ochorenie. O navrhovateľky nedošlo k
zlepšeniu duševného stavu, naďalej u nej pretrvávajú zmeny nálady, poruchy myslenia. Posudzovaná
má narušený úsudok, kritickosť, správanie, kontakt s realitou, nemá náhrad chorobnosti. Nie je
schopná dostatočne ovládať svoje konanie, nie je schopná zvážiť následky svojho konania. Na základe
uvedeného konštatovania, že u navrhovateľky nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu od rozhodnutia

súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, súd prvej inštancie návrh zamietol.

1.7 Okresný súd prihliadol aj na záver posudku, keď znalkyňa zatiaľ neodporučila podávanie návrhu a
prehodnotenie prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony skôr, ako o dva roky, z dôvodu trvalého rázu
ochorenia posudzovanej, pre trvalé postpsychotické osobnostné zmeny, súd prvej inštancie aplikoval

ustanovenie § 247 ods. 2 C.m.p. a rozhodol, že navrhovateľka môže ďalší návrh na navrátenie
spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

1.8 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie §
52 C.m.p. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. S poukazom na

ustanovenie § 251 ods. 1 C.m.p. zároveň rozhodol, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne jeho prvej výrokovej vete, podala navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvejinštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Navrhovateľka uplatnila odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a
h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); tvrdila tak, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietala, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do
práv a slobôd človeka a predstavuje krajný prostriedok ochrany. Vyjadrila sa aj k úlohe znalca v konaní o

obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktorý vyhodnocuje, či sú splnené predpoklady na obmedzenie,
zmenu obmedzenia alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla však, že súd sa nemôže
opierať len o tvrdenia znalca, ale do úvahy musí brať aj ďalšie skutočnosti, napríklad, ako sa osoba
správa v spoločnosti, aké má väzby, ako sa stará o rodinu, ako nakladá s majetkom. Vo výnimočných
prípadoch je možné od znaleckého dokazovania upustiť a vypočuť ošetrujúceho lekára danej osoby.

2.2 V odvolaní konštatovala, že ani samotná znalkyňa nepoprela, že navrhovateľka má potrebnú mieru
samostatnosti v rôznych oblastiach života; pričom poukázala na nadväzovanie a udržiavanie sociálnych
väzieb, aktivity vo voľnom čase, návštevy kultúrnych a spoločenských podujatí, nákupy, poukázala
tiež na svoje komunikačné zručnosti, kritickosť, schopnosť rozoznávať hodnotu peňazí, schopnosť
orientovať sa v prostredí obce. Predložený znalecký posudok podľa názoru navrhovateľky nezodpovedal

otázky akým spôsobom ovplyvňuje duševná porucha jej konanie v rodine a v spoločnosti a či je schopná
robiť právne úkony.

2.3 Navrhovateľka vyjadrila názor, že závery znalkyne nekorelujú so závermi ošetrujúceho lekára,
naopak, odporujú si. Poukázala na závery vyšetrenia u ošetrujúceho psychiatra, ktorý jej diagnostikoval

paranoidnú schizofréniu a emočnú labilitu a konštatoval, že navrhovateľka je osobou s chronickou
náchylnosťou k dekompenzácii, je hypomanická a jej správanie je hypervigilantné. Rozpornými sú aj
závery znalkyne v časti symptológie a ošetrujúci psychiatri sa nezhodli ani na jej diagnóze.

3. Navrhovateľka podala odvolanie aj sama, nezávisle od odvolania podaného právnym zástupcom,

v ktorom uvádzala dôvody, pre ktoré má zato, že jej je potrebné navrátiť spôsobilosti na právne
úkony. Vo svojom podaní poukázala na skutočnosti, ktoré podľa jej názoru v minulosti viedli k jej
pozbaveniu(obmedzeniu)spôsobilostinaprávneúkony,vyjadrilanedôverukniektorýmosobám,ktoréju
v minulosti ošetrovali, posudzovali jej zdravotný stav resp. o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony
rozhodovali. Vyjadrila aj nedôveru k doposiaľ ustanovenému opatrovníkovi (svojmu synovi). Vyjadrila

presvedčenie, že jej zdravotný stav obmedzenie spôsobilosti neodôvodňuje. Navrhla, aby odvolací súd
v odvolacom konaní vykonal dôkazy - výsluchy ňou navrhnutých osôb (vedúci funkcionári z Ubytovne D.
života o.z., D. P., C. P.; D.. G., bývalý minister spravodlivosti SR...); pripojila tiež listiny majúce podporiť
jej tvrdenia vo vzťahu k absencii potreby obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal obsah spisového materiálu spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je vecne správne stotožniac sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Okresný súd v konaní postupoval správne, keď konajúc o návrhu na navrátenie spôsobilosti
na preskúmanie zdravotného stavu ustanovil znalkyňu z príslušného odboru; neuspokojil sa iba a
výlučne len s podaným znaleckým posudkom, ale znalkyňu vypočul aj na pojednávaní. Aktívne
konal aj so samotnou navrhovateľkou - posudzovanou, keď ju vypočul na pojednávaní, vykonal aj

výsluch opatrovníka - syna posudzovanej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na záveroch
vyplývajúcich zo znaleckého posudku, s obsahom ktorého sa stotožnil aj opatrovník navrhovateľky.5.1 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným okresným súdom, že nie sú splnené
zákonné podmienky pre zrušenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, a to z dôvodu, že
navrhovateľka naďalej trpí duševným ochorením, ktoré nie je len prechodného charakteru, ale naopak,

trvalého charakteru. Od posledného rozhodnutia okresného súdu, ktorý rozsudkom č.k. 23Ps/7/2017-58
zo dňa 20.07.2018 navrhovateľku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, nedošlo k významnému,
resp. výraznému zlepšeniu jej duševného stavu. S uvedeným záverom sa síce navrhovateľka v
odvolaní nestotožnila, avšak jej subjektívny pocit o zlepšení jej zdravotného stavu nemôže byť
jediným hodnotiacim atribútom. V danom prípade okresný súd nevyhnutne vychádzal aj zo záverov

znaleckého posudku, ktorý zlepšenie duševného stavu nekonštatoval; naďalej u nej pretrvávajú zmeny
nálady, poruchy myslenia, je u nej narušený úsudok, kritickosť, správanie a kontakt s realitou. Na
identifikovanie duševnej poruchy u fyzickej osoby sú potrebné odborné znalosti, ktoré sa premietajú
do záverov znaleckého dokazovania. Právny zástupca síce v podanom odvolaní namietal závery
znaleckého posudku, avšak len vo všeobecnosti, prípadne poukazovaním na lekárske správy od
ošetrujúceho psychiatra navrhovateľky. Tento však nekonštatoval, že by navrhovateľka duševným

ochorením netrpela, naopak, aj ošetrujúci psychiater navrhovateľky uviedol, že táto trpí schizofrénnou
poruchou s postpsychotickým defektom. Odvolateľka sama, ani prostredníctvom právneho zástupcu iný
posudok, ktorý by spochybnil závery podaného znaleckého posudku nepredložila, prípadné kontrolné
znalecké dokazovanie nenavrhla.

5.2 Pri rozhodovaní o tak závažnom zásahu do spôsobilosti na právne úkony akým je jej obmedzenie,
je potrebné prihliadať nielen na závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, subjektívne pocity
osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony, ale aj na zodpovednosť a starostlivosť spoločnosti
o občanov, ktorí pomoc v tomto smere potrebujú. Vzhľadom na jednoznačné závery vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie, najmä závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania odvolací súd

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti prvej výrokovej vety a v závislých výrokoch (druhá, tretia a
štvrtá výroková veta) v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ani skutočnosti uvedené
v podaniach navrhovateľky, ktoré sú vo vysokej miere zmätočné, nelogické a nezrozumiteľné, neboli
spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených
dôvodov a z dôvodu jednoznačných záverov znaleckého dokazovania vo vzťahu k naďalej trvajúcej

duševnej chorobe posudzovanej odvolací súd jej návrhy na výsluch ňou označených osôb neakceptoval.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého nemá žiaden
z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).