Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010996

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120010996.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
novembra 2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. F., nar. XX.XX.XXXX U. T., M. F. C. XXX, I.. L.,

je vinný

- z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu tak,

že

-dňa01.01.2020včaseokolo10:25hod.potom,čopožilomamnélátky,atometamfetamínaamfetamín

a nebol schopný viesť bezpečne motorové vozidlo, riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. T. XXX,
X.. Č..: L.-XXXAU po ceste Č..X/XX v smere od obce L. W. T., pričom v 66,27 km pred obcou Š. Y. na
začiatku miernej pravotočivej zákruty prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, čím porušil
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
znení neskorších právnych predpisov, v protismere sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým
vozidlom zn. Š. S., X.. Č..: L.-XXXBF, ktoré riadila vodička Y.. N. W., a následne aj k zrážke s ďalším
oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. U. J., X..Č..: L.-XXXBJ vodiča L. W., pričom následkom
dopravnej nehody došlo k zraneniu vodičky Y.. N. W., ktorá utrpela otvorenú zlomeninu ľavej stehnovej

kosti, trieštivú otvorenú zlomeninu vnútorného hrboľa pravej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu horného
konca pravej píšťaly, s odlomením vnútorného a vonkajšieho hrboľa, zlomeninu hornej časti pravej ihlice
v oblasti hlavice, zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie spodiny ľavých
pľúc, odlomenie okraja ľavého jabĺčka, pomliaždenie a kožné odreniny v bedrovej oblasti obojstranne s
dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 8-9 mesiacov,

teda- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek
1 Trestného zákona, pri rovnakom pomere jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h)
Trestného zákona a jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom U. A.
T., E..L.., L. L. T. Z. X, XXX XX F., K. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 12.188,33
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom L.
T., T. V., L. L. S. W. X, V., K. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 2.967,60 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor dňa 10.06.2020 podal na tunajší súd obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný E. F. dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. F., prečítaním
evidenčnej karty vodiča, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy o povesti
obžalovaného a odpisom z registra trestov, pričom zistil nasledovné.

Splnomocnenec poškodenej Y.. N. W. si uplatnil na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody v

zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX Y.. V. v sume 14.689 Eur z titulu bolestného, ako bolo toto
znalcom vyčíslené na 725 bodov a žiadal, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.

Obžalovaný E. F. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní na otázky súdu, položené podľa ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)

Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods.
7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v
rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku
a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste,
náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.

Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto
rozsudku a zabezpečené dôkazy v spise jeho vyhlásenie potvrdzujú, súd považoval za preukázané, že
skutok sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich..

Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného E. F. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim
konaním naplnil zákonné znaky skutkových podstát trestného činu ublíženie na zdraví a trestného činu

ohrozenie pod vplyvom návykovej látky po stránke subjektívnej i objektívnej. Rovnako skutok spáchal
závažnejším spôsobom konania, keď porušil viaceré dôležité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o
cestnej premávke.

Obžalovanému E. F. bol ukladaný trest vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2

Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v trvaní na 1 (jeden) až 5 (päť)
rokov.

Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom činným v trestnom konaní v zmysle § 36 písm. n)

Trestného zákona, keďže urobil vyhlásenie o vine a výrazným spôsobom tak skrátil súdne konanie a
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, keď svojim konaním spáchal hneď
dva trestné činy. Pri rovnováhe jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti prichádzalo do úvahy
uloženie trestu v rozmedzí od jedného roku do piatich rokov odňatia slobody.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nemá peniaze na obhajcu a žiadal,
aby mu bol ustanovený obhajca súdom, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, nakoľko je
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a táto čiastočná invalidita nemá súvis s predmetnou
dopravnou nehodou. Súd, preto odročil prvé hlavné pojednávanie vo veci a obžalovanému ustanovil
obhajcuexoffo.Obžalovanývosvojejvýpovediuviedol,žežijeurodičovapodnikávoblastigastronómie,

avšak z dôvodu pandémie má prevádzku zatvorenú. Čiastočne invalidný je z dôvodu ochorenia na
cukrovku a čo sa týka používania francúzskej barly, to je z dôvodu nepohyblivosti členka ľavej nohy,
čo je následok predmetnej dopravnej nehody. Od nehody sa vyhýba akýmkoľvek drogám, pretože
som si uvedomil, že to nie je na nič dobré. Obžalovaný doposiaľ nekontaktoval poškodenú aby sa jej
ospravedlnil, pretože zatiaľ na to nenabral odvahu, ale plánuje to do budúcna. Celé svoje konanie veľmi

ľutuje a je si vedomý utrpenia poškodenej a jej blízkych.

Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie dňa
08.08.2017. Od tejto doby spáchal celkovo 4 priestupky na úseku cestnej premávky, keď porušil viaceré
ustanoveniazákonač.8/2009ocestnejpremávkeazákonač.372/1990opriestupkoch.Dňa24.12.2018

sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur. Dňa
21.09.2019 bol priestupkovo riešený za nepripútanie sa počas vedenia motorového vozidla, za čo mu
bola uložená pokuta vo výške 30 Eur. Dňa 19.11.2019 prekročil povolenú rýchlosť jazdy v obci, za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 40 Eur. Dňa 18.12.2019 sa opäť plne nevenoval vedeniu motorového
vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.

Spáchanie týchto priestupkov vyplýva aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR. Okrem nich
je v evidencii aj spáchanie ďalších dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky zo dňa 25.09.2017
a 20.12.2018, za iné porušenia zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch, ktoré však boli
riešené napomenutímK osobe obžalovaného E. F. súd zistil zo správy o povesti obecného úradu obce C., že je slobodný, býva
v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom, kde panujú dobré rodinné vzťahy. Obžalovaný nebol v obci

prejednávaný komisiou verejného poriadku.

V registri trestov má obžalovaný E. F. doposiaľ tri záznamy. V prvých dvoch prípadoch išlo o majetkovú
trestnú činnosť, kedy bolo trestné stíhanie obžalovaného podmienečné zastavené a v oboch prípadoch
saobžalovanýosvedčilvskúšobnejdobe. NaposledybolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduPrešov,

zo dňa 16.03.2007, sp. zn. 5T/45/2006, za trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005. Toto odsúdenie mu však bolo zahladené.

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej trestnej veci obžalovaný E. F. svojím
konaním, kedy hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla, spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví inej osoby. Obžalovaný pritom porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom o cestnej
premávke spočívajúce v nevenovaní sa plne vedeniu motorového vozidla, vo vedení vozidla aj napriek
tomu, že požil návykovú látku, ktorá ovplyvnila jeho schopnosť viesť bezpečne motorové vozidlo a
porušenie povinnosti držať sa na vozovke alebo v jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji vozovky alebo
jazdného pruhu.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd tiež nemohol prehliadnuť skutočnosť, že poškodená jazdiaca vo
vozidle Š. S., ako účastníčka cestnej premávky, nemala najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii.
Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný

poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto
prípad nešlo.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny,
ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto

konanie,ktoréhosadopustilobžalovaný,ktorémalozanásledokťažkúujmunazdravíďalšejosobymusí
byť páchateľ spravodlivo potrestaný. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný
je priaznivo hodnotený z miesta bydliska, a že pri predmetnej dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré
budú mať trvalé následky. Rovnako nemohol súd ignorovať skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 157 Trestného zákona patrí medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel

úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomu
došlo.

Súd pôvodným trestným rozkazom uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody vo výmere

tridsiatich mesiacov s ohľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko mu vtom čase
bola známa len jedna priťažujúca okolnosť a poľahčujúce okolnosti zo spisu nevyplývali. Zmena nastala
na hlavnom pojednávaní, kedy sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu predmetného
skutku a značnou mierou tak pomohol orgánom činným v trestnom konaní k objasneniu jeho trestnejčinnosti. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením obhajoby, podľa ktorej je priznanie sa k spáchanému skutku
a verbálna ľútosť nad spáchaným skutkom a nad ťažkou situáciou poškodenej ďalšou poľahčujúcou
okolnosťou, ktorá by odôvodnila postup pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3

Trestného zákona. Samotné verbálne oľutovanie spáchaného skutku na hlavnom pojednávaní súd
nepovažuje za dostatočnú snahu obžalovaného aspoň zmierniť dopady svojej trestnej činnosti na
poškodenú prejavením jej vlastnej úprimnej ľútosti a preto nepostačuje len jej formálny prejav v rámci
hlavného pojednávania. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením obhajoby, podľa ktorej obžalovaný
pred spáchaním skutku viedol riadny život. Za vedenie riadneho života nemožno v žiadnom prípade

považovať spáchanie celkovo až šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky v priebehu bezmála
dva a pol roka, od kedy obžalovaný disponoval vodičským oprávnením. Výška udelených pokút
naznačuje, že nešlo o závažné porušenia pravidiel cestnej premávky, avšak druh priestupkov už
napovedá, že obžalovaný sa ako vodič viackrát dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla.
Spáchanie uvedených priestupkov preto zavážilo pri rozhodovaní o treste za trestný čin spáchaný v
súvislosti s vedením motorového vozidla.

V tomto prípade teda došlo k zmene a súd ukladal trest v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
zákona pri rovnosti jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti. Súd pri ukladaní druhu trestu
a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, avšak potreba individuálnej

a generálnej prevencie si vyžaduje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto mu súd
uložil obžalovanému E. F. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného
roka. S ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v predošlých desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho pre
výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody považuje súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok
individuálnejprevencie,akoajprvokgenerálnejprevencie,tedaodradenieinýchpáchateľovodpáchania
takejto trestnej činnosti. Okrem toho, súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní šesť rokov, teda v hornej polovici zákonnej sadzby a takto uložený trest
zákazu činnosti súd považuje za primeraný osobe páchateľa ako aj spáchanému skutku.

Poškodené spoločnosti U. A. T., E..L.. E. L. T. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu, a preto súd
zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného E. F. na náhradu vzniknutej škody. Poškodená Y.. N. W.,
si uplatnila nárok na náhradu škody až po tom, čo bola na súd podaná obžaloba, a preto nesplnila

podmienky pre riadne a včasné uplatnenie si nároku na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, resp.
v tomto prípade skráteného vyšetrovania, a preto nemohol vo výroku rozhodnúť o vzniknutej škode ani
odkázať poškodenú s jej nárokom na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.