Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/55/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5303899416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5303899416.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky S. Ž., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. Č.. XXX, okres B. M. L., právne zast. splnomocneným zástupcom JUDr.
Andrejom Garom, advokátom, Advokátska kancelária Šancova č. 108, Bratislava, proti odporcovi T. G.,
M.ar. X.X.XXXX, trvale bytom B. M. L., Č. Č.. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Bohuslavom Majchrákom,
advokátom, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz -

Slovenská poisťovňa, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, v konaní o náhradu škody z ublíženia
na zdraví takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 128.584,94 € z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku 43.094,-- €, z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy konania v sume 1.417,30 €, ako trovy
splnomocneného zástupcu JUDr. Ladislava Skubeňa do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 2.188,-- €, na účet
právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Andreja Garu, advokáta, Advokátska kancelária Šancova ul.
108, Bratislava do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov súdneho poplatku 7.715,--
€ a titulom trov preddavkovaných štátom 729,20 € v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na Okresný súd v Čadci dňa 22.04.2003 sa domáhala proti odporcovi

náhradyškody,ktorájejbolaspôsobenáublíženímnazdravípridopravnejnehode,ktorúzavinilodporca.
Navrhovateľka si uplatňovala pôvodne náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 2.956.500,- Sk (98.137,82 €) a na základe návrhu navrhovateľky v priebehu konania po podaní
znaleckého posudku MUDr. Romanom Jablonickým upravila rozsudočný návrh a uznesením z 3.5.2005
súd súhlasil s rozšírením návrhu na 5.172.000,- Sk (171.678,94 €).
Odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania
nároku navrhovateľky, najmä pokiaľ si uplatňuje nároky na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia vyčíslené MUDr. Orlovským. Poukázali na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa o výške škody
dozvedela vystavením posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.5.1998 a
12.5.1998 a zároveň poukázali na právny názor vyslovený v obdobnej veci Krajským súdom v Košiciach
v konaní pod sp. zn. 17Co 508/92.
Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu namietali aj závery znalcov MUDr. Orlovského a MUDr.
Hrbáňa, keď znalci navrhli zvýšiť len jednu položku, a to položku č. 107c) o 1-icu

a ostatné položky nenavrhovali zvýšiť ani o polovicu a vôbec nie na dvojnásobok, hoci navrhovateľka
žiada mimoriadne zvýšenie na 80-násobok.Z trestného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/287/1997 súd zistil, že trestným rozkazom č.
k. 3T/287/1997-90-, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.10.1997 bol odporca T. G. uznaný vinným, že
dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. D. X, ŠPZ: K. XX-XX po

štátnej ceste I. triedy číslo 11 od Kysuckého Nového Mesta do Ochodnice. Pričom v kilometri 433,
200 pri prechádzaní rovného úseku vozovky sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla, v
dôsledku čoho prešiel s vozidlom do protismeru a neskôr mimo spevnenú časť vozovky do priekopy,
kde narazil do dreveného stĺpa pútača ľavou stranou vozidla, v dôsledku čoho sa vozidlo prevrátilo na
strechu. Pri havárii spolujazdkyne P. G. utrpela vážne zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla, S.

Ž. (navrhovateľka v tomto konaní) utrpela zranenia, zlomeninu 10., 11. hrudného stavca, so stlačením
miechy v úrovni poškodenia stavcov, vykĺbenie chrbtice medzi 11. a 12. hrudným stavcom, zlomeninu
8. až 12. rebra vpravo s krvácaním do pohrudničnej dutiny. Pričom porucha zdravia trvala až do
rozhodovania súdu v trestnej veci a táto podľa vyjadrenia lekára mala potrvať približne jeden rok. V. T.
utrpela ľahké podvrtnutie obratcov krčnej chrbtice s drobnou blokádou vľavo, ktorá porucha zdravia a
práceneschopnosť trvala od 14.02.1997 do 21.02.1997. Obvinený T. G. (odporca v tomto konaní) viedol

motorové vozidlo potom, čo požil alkoholické nápoje, pričom odberom krvi bolo chromatografiou zistené,
že v čase riadenia motorového vozidla mal v krvi najmenej 1,37 ‰ alkoholu, čí m inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona a vykonával túto činnosť v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobiť takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví. Tým spáchal

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona, účinného ku dňu rozhodovania.
Z výsluchu odporcu v prípravnom konaní vyšetrovacieho spisu mal súd zistené, že odporca uvádzal, že
v D. Q. si dal kávu a tvrdý alkohol asi pol deci vodky. Priznal však, že predtým v garáži vypil nejaké pivo
vo večerných hodinách, dve - tri dvanásťstupňové pivá. Zároveň tvrdil, že v D. Q. už nepil žiaden alkohol

počas posedenia. Od 21.30 h do približne 00.00 h sedel spolu s tromi dievčatami, ktoré nepoznal, bavili
sa spolu, pričom, keď bolo niečo okolo polnoci, dievčatá naliehali na odporcu, aby ich zaviezol do G..
Rozhodol sa preto, že ich zavezie, a preto išiel za svojím kamarátom T. Q. do Kysuckého Nového Mesta
a požiadal ho, aby mu požičal auto. Necítil opilosť a ani nebolo túto na ňom poznať. V čase, keď došlo
k dopravnej nehode, keď sa s vozidlom nachádzal za Budatínskou Lehotou, dostalo mu vozidlo šmyk,

stalo sa neovládateľné a on havaroval mimo vozovky. Silnú opilosť pri riadení motorového vozidla necítil.
S. Ž. - navrhovateľka v tomto konaní v prípravnom konaní vypovedala, že 13.12.1997 vo večerných
hodinách bola so svojimi kamarátkami v Kysuckom Novom Meste v klube D., kde si prisadli k ním asi
štyria chlapci a začali sa spoločne rozprávať, počas rozhovoru sa pýtala V. T., ako sa dostanú domov
a jeden z týchto chlapcov im navrhol, že ich odvezie domov. Súhlasili, a zostali ešte v klube. Okolnosti,

ktoré sa odohrali potom si už nepamätala.
Svedkyňa V. T. v prípravnom konaní uvádzala, že spoločne so S. Ž. a P. G. sa nachádzali v D. Q. v
Kysuckom Novom Meste asi od 21.30 h a zdržali sa tam asi do 23.30 h. Ona sama vypila v D. Q. dva
čaje s rumom a vedľa sedel odporca s nejakými kamarátmi, a následne si k ním prisadli, spoločne sa
bavili a tancovali. Medzičasom kamaráti T. G. odišli preč a G. ostal s dievčatami sám. Ponúkol sa, že

ich zavezie domov, išiel pre vozidlo a nastúpili všetci do vozidla. Svedkyňa T. si sadla vedľa vodiča.
Následne došlo k dopravnej nehode, pričom si nepamätala presný priebeh dopravnej nehody.
Zo znaleckého posudku doc. Ing. Gustáva Kasanického, CSc. v trestnom konaní súd zistil, že príčinou
vybočenia vozidla a následného šmyku bola nesprávna technika jazdy vodiča. Tento si pravdepodobne
neuvedomil,ževozidloviedolpozľadovateľompovrchuvozovky,kedyjepotrebnécitlivévedenievozidla.

Príčinou šmyku vozidla mohlo byť s najväčšou pravdepodobnosťou natočenie volantu vinnou nesprávnej
techniky jazdy vodiča. Po začiatku šmyku na zľadovateľom povrchu vodič už nemal technickú možnosť
dopravnej nehode zabrániť. Vodič mal technickú možnosť za danej rýchlosti vozidlo udržať v priamom
smere aj na klzkom povrchu.
Navrhovateľka v dôsledku opísanej dopravnej nehody utrpela zlomeninu stavcov Th 10, Th 11

s vykĺbením v Th 11, 12 liečené operáciou, ďalej pohmoždenie miechy s paraparézou dolných
končatín, ťažký otras mozgu s bezvedomým, zlomeniny 8. až 12. rebra s posunom, hemotorax 1.DX,
vykĺbenie v akromioklav.kĺbe, liečené operatívne a následná extrakcia osteosyntetického materiálu z
chrbtice, operačná liečba, extrakcia osteosyntetického materiálu z ramena, hlboká rana. V dôsledku
týchto zranení má navrhovateľka podľa žalobného návrhu poúrazovú paraparézu dolných končatín,

obmedzenie hybnosti hrudníka po úraze s vykonanou psyrometriou ľahkého stupňa a obmedzenie
hybnosti ľavého ramena ľahkého stupňa. Negatívne dôsledky zranenia sa podľa tvrdenia navrhovateľky
prejavujú na jej fyzickom a duševnom stave, neustále musí nosiť plastový korzet, ktorý jej spevňuje
celú hornú časť tela, je výrazne obmedzená v pohybových schopnostiach, nie je schopná vykonávaťnevyhnutné práce v domácnosti, čím je odkázaná na pomoc iných osôb. Sústavne sa podrobuje
lekárskemu dohľadu, liečebným a rehabilitačným kúram, pociťuje sústavne tŕpnutie dolných končatín,
a pre všetky tieto zdravotné indikácie musela upustiť od myšlienky počať dieťa, čo je pre ňu ako ženu

ťažko zmieriteľná skutočnosť. Z hľadiska psychického stavu sa u nej prejavujú depresívne poruchy po
psychotraume, máva bolesti hlavy, trpí neistotou pri chôdzi, prejavuje sa u nej zvýšená podráždenosť
a všetky tieto negatívne, ale reálne skutočnosti, ako nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie z
titulu zaradenia do trvalej invalidity, športovať, spoločensky sa realizovať, zriecť sa myšlienky mať dieťa,
nakoľko by nebola schopná z hľadiska psychického stavu sa plnohodnotne oň postarať a čo je obzvlášť

bolestivé, nikdy by si ho ako matka nemohla na rukách pestovať, vyvoláva to v nej stav beznádeje s
prihliadnutím na jej vek.
Podľa chirurga MUDr. Karola Orlovského, ktorý ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
1.231,875 bodmi poukázala na materiálne ponímanie, ktoré pôvodná Vyhláška č. 32/1965 Zb. z.
preferovala a považuje ho za morálne zastaralé, ktoré neodráža súčasnú ekonomicko-spoločenskú
situáciu a neprihliada na vážne následky pri poškodení zdravia. Poukázala tiež na súdnu prax, s ktorou

savysporiadaliniektorérozhodnutiasúdovpriaplikáciiust.§7ods.3Vyhláškyvosvojomrozhodovacom
procese a na podporu svojho tvrdenia poukázala na rozsudku súdov Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 13Co/115/1994, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C/879/1998, Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. 7C/327/1996, Okresného súdu Bratislava Vidiek sp. zn. 11C/53/1995 a desiatky ďalších, novších
rozhodnutí. Pri formulácii rozsudočného návrhu v tomto konaní vychádzala z dovtedajšieho bodového

ohodnotenia uvedeného v časti III. žalobného návrhu a domáhala sa mimoriadne zvýšenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu, ktorá predstavuje 80-násobok vo vyčíslení 2.956.5000,-- Sk
(58.137,82 €) a po podaní znaleckého posudku MUDr. Romanom Jablonickým v tomto konaní podaním
zo dňa 19.04.2005 (čl. 144 - 146) rozšírila žalobný návrh o mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 5.172.000,-- Sk (171.678,94 €), s poukazom na ust. § 7 ods. 3

Vyhlášky 32/1975 Zb. a nasledujúcich. Súd uznesením z 3.5.2005 súhlasil so zmenou a rozšírením
rozsudočného návrhu v zmysle podanej úpravy navrhovateľkou.
Navrhovateľka na preukázanie svojich nárokov predložila súdu bodové hodnotenie bolestného zo dňa
11.5.1998 vystaveného MUDr. Karolom Orlovským na 556,875 bodov a bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia z 12.5.1998 na 675 bodov. Ďalej predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie zo dňa 3.11.1997, ktorým bol navrhovateľke od 22.9.1997 priznaný invalidný dôchodok, v ktorej
sume bola zahrnutá aj úprava podľa Zákona č. 376/1996 Zb. z. a zvýšenie podľa Zákona č. 154/1997
Zbierky.
Podaním zo dňa 17.7.2003 vedľajší účastník na strane žalovaného Allianz Slovenská poisťovňa, a.
s. Bratislava, ktorý oznámil súdu, že na základe oznámenia poistnej udalosti k zákonnému poisteniu

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcom boli splnené nároky
poškodených prerokovať a v prípade ich opodstatnenosti aj poukázať. V zmysle uvedeného bola
navrhovateľke poskytnutá náhrada škody za bolestné podľa posudku zo dňa 11.5.1998 vypracovaného
MUDr. Orlovským a MUDr. Hrbáňom na 556,875 bodov, čo predstavovalo 30,-- Sk za 1 bod, celkom
16.706 Sk, ďalej sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku zo dňa 12.05.1998 vypracovaného

MUDr. Orlovským za 670 bodov (1 bod/30,- Sk, čo predstavuje 20.100,- Sk) a zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa ust. § 6 ods. 2 Vyhláška č. 32/1965 Zbierky o 100 %, čo prestavuje
20.100,-- Sk. Teda náhrada škody celkom bola vyplatená navrhovateľke vo výške 56.906,--Sk z titulu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľke bola poukázaná aj strata na zárobku
počas práceneschopnosti vo výške 168.123,-- Sk a v súčasnosti je poberateľkou invalidného dôchodku,

čím predstavuje strata po skončení PN 2.853,-- Sk. Tieto nároky vedľajší účastník bližšie nekomentoval z
dôvodu, že nie sú predmetom tohto konania. K uplatnenému nároku a najmä k požadovanému zvýšeniu
bodovéhohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniana80-násobok,čovofinančnom
vyjadrení podľa vyčíslenia navrhovateľky predstavuje sumu 2.956.500,--Sk (98.137,82 €), vedľajší
účastník uvádzal, že nie je zrejmá právna kvalifikácia zodpovednosti odporcu, či si navrhovateľka tento

nárok uplatňuje z objektívnej alebo subjektívnej zodpovednosti a z tohto hľadiska považoval nárok
navrhovateľky za nepreskúmateľný. Vo svojom vyjadrení poukázal tiež na súdnu prax a hodnotenie
zvýšenieodškodnenialekárskystanoveného.Namietalsťaženiespoločenskéhouplatneniavtomsmere,
že je potrebné vždy skúmať aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred
vzniknutou ujmou na zdraví.

Vedľajší účastník poukázal na právnu úpravu premlčania nárokov na náhradu škody z titulu bolestného a
sťaženiaspoločenskéhouplatneniavust.§106ods.1,2Občianskehozákonníkaanamietalpremlčanie,
teda vzniesol námietku premlčania vzhľadom na tu skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha svojho
nároku v zmysle posudkov vystavených zo dňa 11.5.1998 a 12.5.1998, kedy sa dozvedela o výškeškody, pričom o tej skutočnosti kto za škodu zodpovedá sa dozvedela z trestného rozkazu, ktorý bol
vydaný dňa 16.9.1997 a navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody na súde návrhom na začatie
konania až dňa 22.4.2003.

Z tvrdení a vyjadrení účastníkov konania súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spornými
medzi účastníkmi sú nasledovné problémy:
1. Ustálenie obdobia, v ktorom podľa odborného lekárskeho stanoviska došlo u navrhovateľky k
ustálenému zdravotnému stavu, v ktorom období navrhovateľka mohla vedieť predpokladanú výšku
škody.

2. Ďalším dôležitým problémom, ktorý medzi účastníkmi bol sporný je uplatnenie nároku navrhovateľkou
v rámci plynutia premlčacej lehoty - premlčanie nároku. Následne je medzi účastníkmi sporné či v
prípade nepremlčaného nároku navrhovateľky správaním sa samotnej navrhovateľky došlo - nedošlo
k spoluzavineniu vzhľadom na tu skutočnosť, že navrhovateľka tvrdí, že nevedela o tom, že odporca
pred jazdou požíval alkoholické nápoje a odporca s vedľajším účastníkom poukazujú na svedecké
výpovede, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka mohla vedieť a vedela o tom, že odporca jazdil po požití

alkoholických nápojov.
3. Výška priznaného nároku, keď odporca a vedľajší účastník v časti zvýšenia bodového hodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia namietajú viacnásobok bodového hodnotenia
bolestného, keď poukazujú na jednotlivé položky, pri ktorých už v samotnom ohodnotení, tej ktorej
položky je zahrnutá osobitná bolestivosť a náročnosť zdravotných problémov a zákrokov pri riešení

týchto zdravotných problémov, ako aj pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, pri
ktorom treba prihliadať najmä na život navrhovateľky vedený pred utrpeným zranením a perspektívu a
uplatnenie navrhovateľky po ukončenej liečbe a následkoch jej poškodenia zdravia.
Súd pre odstránenie spornosti obdobia, v ktorom v dôsledku zranení, utrpených navrhovateľkou
pri dopravnej nehode, došlo k stabilizovaniu zdravotného stavu tak, že mohla navrhovateľka podľa

bodového hodnotenia lekárov vyčísliť výšku škody, nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr.
Romanom Jablonickým, ktorý v znaleckom posudku zo dňa 4.4.2005 (čl. 126 - 135), uvádzal, že dňa
22.9.1997 bol na základe nepriaznivého zdravotného stavu potvrdeného nálezmi odborníkov vymeraný
poškodenej invalidný dôchodok. Po odstránení osteosyntetického materiálu dňa 29.4.1998 z chrbtice i
oblastiramennéhopletencavpravodošlokpevnémuzhojeniuoperačnýchrán,pretobolstavpoškodenej

považovaný za stabilizovaný a MUDr. Karol Orlovský vyhodnotil bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia posudkami zo dňa 11.5.1998 a 12.5.1998. V tomto období sa však nedalo predpokladať, že
u poškodenej príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré zhoršenie sa prejavilo neskorším vznikom tzv.
avaskulárnej nekrózy stavca Th 10. Ako je už uvedené v statí „nález - posudok“, k takejto komplikácii
dochádza po závažnom, ťažkom poranení stavcov, ktoré sú trieštivo zlomené a zbavené výživy,

ale tento stav sa nedá jednoznačne predpokladať, zvlášť keď u poškodenej bol vykonaný operačný
výkon - stabilizácie chrbtice s kostnou plastikou (tzv. autologénna spongioplastika), ktorá by mala túto
komplikáciu odvrátiť. Napriek tomu, však postupne po odstránení osteosyntetického materiálu k tejto
komplikácii došlo a následne operácie z tohto pohľadu v roku 2000 a 2002 neboli predpokladaným
javom trvajúcej liečby, ale v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu. Je ale zrejmé a z medicínskeho

pohľadu jednoznačne, že príčina tejto komplikácie tkvie v primárne úrazovom poškodenom stavci Th 10.
Teda v čase, keď MUDr. Karol Orlovský ustálil zdravotný stav poškodenej a vyčíslil bodové hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia neboli v tom čase plánované žiadne ďalšie zásadné
liečebné postupy alebo operácie.
MUDr. Jablonický k svojmu znaleckému posudku bol vypočutý na pojednávaní pred prvostupňovým

súdom dňa 12.7.2005 (čl. 164 - 165), v ktorom doplnil svoje písomné stanovisko v tom smere, že
MUDr. Karol Orlovský ani nemohol zaujať iné stanovisko, pretože v tom čase nemal k dispozícii všetky
zdravotné materiály o zdravotnom stave žalobníčky a tak ako to v znaleckom posudku uvádzal, ako
on, teda MUDr. Roman Jablonický, mal k dispozícii ďalšie zdravotné materiály pri podávaní znaleckého
posudku a za takéhoto predpokladu mohol zaujať stanovisko k zdravotnému stavu navrhovateľky tak

ako ho uviedol vo svojom znaleckom posudku, avšak MUDr. Orlovský nemohol predpokladať, že dôjde
k takému vývinu pri poranení chrbtice u žalobníčky, ako v konečnom dôsledku došlo, a preto je takýto
rozdiel v ich stanoviskách.
Operáciu v roku 2002 môže považovať a aj ju považuje za ukončenie liečebného procesu zranenia
žalobníčky, avšak dal do pozornosti, že žalobníčka je odkázaná na celoživotnú liečbu, pretože zdravotné

potiaže a problémy budú u nej v dôsledku zranenia pretrvávať do konca života s tým, že bude nutné
rehabilitačné liečenie a tento proces nebude uzatvorený.
Na základe doplňujúceho stanoviská MUDr. Romana Jablonického k bodovému hodnoteniu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia pôvodne vystaveného MUDr. Orlovským, keď uvedený lekárnevyčíslil všetky položky, ktoré z hľadiska posúdenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, a vzhľadom na pripomienky zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka MUDr. Roman
Jablonický v písomnom posudku zo dňa 30.11.2005 (čl. 177 - 181) doplnil bodové hodnotenie, pretože

v znaleckom posudku MUDR. Orlovského zo dňa 11.5.1998 absentovali položky 106 c - zlomeniny
priečnych výbežkoch driekových, 86 b - pneumothorax vpravo vniknutie vzduchu do dutiny pohrudničnej
vpravo a poranených pľúc, 246 c - šokový stav, traumaticko-hemorhagický 3.stupňa, 91 - pomliaždenie
pravej obličky z makroskopickým krvácaním do moču, 2 - tržno zmliaždená rana v záhlaví so stratou
kože. Toto bodové hodnotenie doplnil znalec o body celkom v počte 150 a navrhol zvýšenie o jednu

polovicu základnej sadzby u položky 86 b a položky 246 c podľa zásad A/I.- 6 pre drenáž dutiny
pohrudničnej vpravo a opakované podávanie krvných transfúzii a napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu,
teda po zvýšení takto doplnené bodové hodnotenie položiek, ktoré absentovali v znaleckom bodovom
hodnotení MUDr. Orlovského zo dňa 11.5.1998 doplnil bodové hodnotenie po zvýšení o 189,375 bodov.
Vhodnotenítrvalýchnásledkochvyplývajúcichztituluúrazuzodňa14.2.1997podľaVyhláškyč.32/1965
Zbierky pre poškodenú S. Ž.I. v posudku MUDr. Karola Orlovského podľa písomného stanoviska MUDr.

Jablonického z 29.11.2005 absentovali položky - položka diagnóza 302 c - poúrazová kyfoskolióza s
obmedzením pohybu v úseku Th - L prechodu 150 bodov a položka 430 a - jazvy po operáciách na
chrbte v rozsahu 23,-- x 2 cm, 9 x 5 mm, 7 x 4 mm, spolu 180 bodov.
Ďalším sporným problémom, ktorý namietal odporca a vedľajší účastník je uplatnenie nároku
navrhovateľkou v premlčacej lehote. Odporca, vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania a

poukázali na to, že pri právach na náhradu škody spôsobenej na zdraví plynie iba subjektívna premlčacia
doba, ktorá je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významné kedy sa poškodená dozvie o škode, a
kedy sa dozvie sa o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa tvrdenia vedľajšieho účastníka o rozsahu majetkovej ujmy sa navrhovateľka mala dozvedieť
vystavením posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa 11.5.1998 a dňa 12.5.1998.

Podľa tohto stanoviska vedľajšieho účastníka v danom prípade sa nejedná o samostatnú škodu, ale len
o posúdenie, či v danom prípade primerane zvýšiť v zmysle ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
znení noviel bodové hodnotenie.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia včítane jej zvýšenia jej jedno nedielne právo (jeden
celok), preto ak je premlčané právo na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnoteného

základným počtom bodov, je premlčané aj zvýšenie odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky,
čo znamená, že ohľadne nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia plynie je jedna
premlčacia lehota. Poukázal pritom na názor vyslovený aj Krajským súdom v Košiciach v konaní sp.
zn. 7Co/508/1992.
Ohľadom uplatnených nárokov celkom vedľajší účastník tvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa

30.10.2003 (čl. 67 - 69), že treba rozlišovať obidva nároky, a to odškodnenie za bolesť a odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ohodnotenie za bolesť sa riadi inými pravidlami, ako
ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na ust. § 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
znení noviel, kedy náhrada za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, ide o jednak o bolesť, ktorú postihnutý cíti pri samotnom

úraze, a jednak bolesť, ktorá je spojená s liečením tohto úrazu. Vyhláška stanovuje síce aj výšku
sumy, do ktorej môže byť bolestné najviac odškodnené, avšak v skutočnosti nie je vylúčená možnosť
prekročenia tejto určenej výšky, a tiež nie je vylúčené, aby súd v skutočne odôvodnených prípadoch
priznal aj zvýšenie odškodnenia lekársky stanoveného ohodnotenia bolestného. Toto zvýšenie však
musí byť osobitne odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak preukázateľne pri poškodení

zdravia znášal poškodení zvlášť mučivé stavy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé útrapy. Zvýšenie
odškodnenia za priznané bolestné nemôže byť odôvodnené skutočnosťami, ktoré podmieňujú zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko tento nárok je osobitne hodnotený.
Vedľajší účastník opätovne poukázal na platnú judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, v
ktorých je jednoznačne konštatované, že poškodený musí preukázať taký silný stupeň utrpených bolesti,

ktorémajúcharaktermučivýchútrap,čovšakmôžezodpovedaťjedinelekár-odborník.Vedľajšíúčastník
vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného MUDr. Orlovským potvrdeného primárom
MUDr. Hrbáňom zo dňa 11.5.1998, kde lekári vystavujúci tento posudok v zmysle ods. 6 v časti A -
zásady pre hodnotenie bod I. - odškodnenie bolestného, navrhli zvýšiť len jednu položku, a to číslo 107
c o polovicu, pričom ostatné položky nenavrhli zvýšiť ani o polovicu a už vôbec nie na dvojnásobok,

tak ako to umožňuje citovaná vyhláška. Vzhľadom na uvedené vedľajší účastník mal za to, že práve
navrhovateľka sa stavia do pozície odborníka - lekára, keď požaduje priznať 80-násobné zvýšenie
bolestného, hoci lekári nevzhliadli dôvod ani na zvýšenie bolestného ani o polovicu, ani dokonca na
dvojnásobok.Za takejto dôkaznej situácie súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.3.2008, v ktorom rozhodnutí
súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví
3.873.828,-- Sk a vo zvyšku čo do sumy 1.298.172,-- Sk návrh zamietol, keď vychádzal z doplneného

znaleckého posudku MUDr. Orlovského a posudku MUDr. Romana Jablonického a zaujal právny názor
k namietanému spornému problému obdobiu, v ktorom bol ustálený zdravotný stav navrhovateľky a
ďalšie úkony spojené s liečením následkom zranenia navrhovateľky nepovažoval za fázu po ustálenom
zdravotnom stave z titulu zhoršovania sa zdravotného stavu navrhovateľky, ale vzhľadom na doplnenie
posudku MUDr. Jablonického, ktorý uvádzal, že MUDr. Orlovský pri podávaní znaleckého posudku,

resp. bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nemal k dispozícii celú
zdravotnú dokumentáciu, a teda nebolo možné konštatovať, že liečba navrhovateľky bola v štádiu,
kedy bolo možno konštatovať, že jej zdravotný stav bol ustálený a od bodového hodnotenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Orlovským zo dňa 11.5.1998 bolo možné považovať za
začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Druhostupňový súd uznesením zo dňa 09.júla 2008 sp. zn. 6Co/127/2008 zrušil v napadnutej časti výrok

prvostupňového rozsudku a vrátil v tejto časti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď vo výroku
pokiaľ súd nárok vo zvyšku zamietol, táto časť výroku zostala odvolaní nedotknutá.
Druhostupňový súd poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu SR, keď považoval vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený
a nepreskúmateľný a nariadil súdu prvého stupňa odstrániť tieto nedôslednosti príslušným procesným

postupom, vysporiadať sa s námietkami a dôvodmi uvedenými v odvolaní vedľajšieho účastníka, ktoré
krajský súd považoval za dôvodné a pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky mal súd ďalej zohľadňovať
doteraz poskytnuté plnenie zo strany vedľajšieho účastníka.
Súd v ďalšom konaní zameral dokazovanie na skutočnosti, ktoré boli namietané odporcom a vedľajším
účastníkom, týkajúce sa najmä spoluzavinenia navrhovateľky, keď poukazoval na rozsudok Okresného

súdu v Žiline v konaní sp. zn. 16C/123/2006, v ktorom rozhodoval vo veci navrhovateľa Sociálna
poisťovňa, pobočka Čadca proti odporcovi Jaroslavovi Ondruškovi, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, ktorý je vedľajším účastníkom aj v tomto konaní, o náhradu dávok dôchodkového
poistenia, s tým, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý, keď súd prvého stupňa v Žiline z prípravného
konania v trestnej veci, ktorá bola vedená pred Okresným súdom v Čadci, pod sp. zn. 3T/287/1997

argumentoval výpoveďami jednotlivých svedkov samotného odporcu, stanoviska doc. Ing. Gustáva
Kasanického, CSc. a na základe takto vykonaného dokazovania zaujal stanovisko, že navrhovateľka
podľa dôkaznej situácie v uvedenom konaní vedela, že odporca požíval alkoholické nápoje, mieru
jej spoluzavinenia určil 20 % a návrhom navrhovateľa u uvedenom konaní, teda Sociálnej poisťovne,
pobočka Čadca zamietol.

Súd v tomto konaní pokračoval ďalším dokazovaním výsluchom svedkov L. W. U. Q..
Po doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodol druhým rozsudkom v poradí dňa 16.4.2009, keď
považoval návrh navrhovateľky za premlčaný, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení
rozsudku zaujal stanovisko, že ďalšie úkony pokiaľ boli vykonané po bodovom hodnotení MUDr.
Orlovského z 11.5.1998 možno považovať za zhoršenie zdravotného stavu a komplikácie, ktoré

nastali po ustálení zdravotného stavu navrhovateľky a následne vykonané úkony nezahrnul do nároku
navrhovateľky v prvej časti uplatňovaného nároku na náhradu škody, ale považoval tieto nároky za
samostatné a nároky po ukončení procesu liečby, teda nároky zo zhoršujúceho sa zdravotného stavu
v dôsledku utrpených zranení. Následne potom v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrhu
navrhovateľky považoval za premlčaný.

Na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 22.6.2009, v ktorom
uvádzala, že súhlasí s odôvodnením prvostupňového rozsudku, v ktorom sa snaží odôvodniť premlčanie
nároku navrhovateľky citáciou zo znaleckého posudku: „po liečbe vrátane rehabilitačnej liečby bol
poškodenej dňa 29.04.1998 odstránený osteosyntetický materiál z chrbtice a pravého ramenného
pletenca za predpokladu, že hojivý proces je podľa röngenologických vyšetrení už dostatočný. Napriek

tomuto predpokladu došlo v priebehu ďalších mesiacov k vývoju tzv. aseptickej poúrazovej nekrózy
tela stavca Th 10 a jeho zrúteniu. Teda zo znaleckého posudku MUD. Jablonického podľa odvolania
navrhovateľky vyplýva, že po rehabilitačnej liečbe dňa 29.4.1998 a po odstránení osteosyntetického
materiálu z chrbtice a pravého ramena bolo možné konštatovať, že liečba bola ukončená.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdí, že nielen z predmetného znaleckého

posudku, ale ani z celej lekárskej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by k ukončeniu liečby
navrhovateľky malo dôjsť po odstránení osteosynsteického materiálu, práve naopak ako už bolo viackrát
spomenuté liečba navrhovateľky naďalej pokračovala, a to aj za predpokladu, že by sa jej stav vyvíjal
dobre. Ako však realita ukázala jej stav sa vôbec dobre nevyvíjal, práve naopak jej stav sa zhoršoval,až vyústil do zrútenia tela stavca a bola nutná ďalšia operácia. K tomuto „zhoršeniu“ zdravotného stavu
navrhovateľky však nedošlo náhle a v jednom okamihu, tak ako sa to snažili prezentovať odporca
a vedľajší účastník, aby úspešne uplatnili námietku premlčania, ale ako samotný znalec uviedol,

išlo o stav, keď následkom poškodenia výživy úrazom v mieste poškodeného stavca dochádza k
odumretiu kostného tkaniva stavca. Čo následne vyúsťuje k jeho zrúteniu s tým, že poukázala na stranu
7 znaleckého posudku. Teda z uvedeného jednoznačne podľa názoru navrhovateľky vyplýva, že k
zrúteniu stavca došlo v dôsledku poškodenia jeho výživy, pričom samotný znalec uvádzal, že k tomuto
poškodeniu výživy došlo samotným úrazom, na strane 8 znaleckého posudku uvádza, že „k takejto

komplikácii dochádza po závažnom ťažkom poranení stavcov, ktoré sú trieštivo zlomené a zbavené
výživy, ale tento stav sa nedá predpokladať.“
Skutočnosť, že ošetrujúci lekár má pocit, že stav pacienta je stabilizovaný, neznamená, že v skutočnosti
aj tomu tak je. Sám znalec vo svojej výpovede pred súdom uvádzal, že v období od 28.4.1998 do
6.5.1998 zrejme mali už pocit, že je ten zdravotný stav stabilizovaný, následne až do roku 2000 chodila
samozrejme navrhovateľka na pravidelné kontroly, rehabilitácie a pokračovala v takomto spôsobe liečby,

ale dňa 26.1.2000 bolo potrebné znovu vykonať operačný výkon.
Ďalším problémom nadväzujúcim na ustálenie zdravotného stavu navrhovateľky sporným medzi
účastníkmi konania je uplatnenie nároku navrhovateľkou 22.4.2003.
Navrhovateľka ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že nie je možné z medicínskeho hľadiska oddeliť
jednotlivé operačné zákroky, nakoľko operácie na sebe postupne nadväzovali a vyplývali zo samotného

procesu liečenia zranení, pričom aj bodové ohodnotenie následných operácii vypracované ošetrujúcim
lekárom MUDr. Orlovským bolo stanovené ako doplnok už k existujúcemu bodovému hodnoteniu a
nebolo brané ako samostatné bodové ohodnotenie za na seba nezávislé úkony.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24.02.2010 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátili súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie, keď považoval závery prvostupňového súdu dotýkajúce

sa ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky za predčasné, pretože plynutie premlčacej doby na
uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví je v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. striktne
viazané na moment ustálenia zdravotného stavu, ktorý moment nie je možné v žiadnom prípade
stotožňovaťsmomentomstabilizáciezdravotnéhostavu,resp.momentomukončenialiečby.Stabilizácia
zdravotného stavu totiž znamená zabezpečenie základných životných funkcií, čo však neznamená, že

aj po tejto stabilizácii nie je potrebné vykonať následné zdravotné výkony, pre čo najlepšie zapojenie
poškodeného do života. Až po uskutočnení týchto výkonov je možné konštatovať, kedy je zdravotný
stav dotknutej osoby natoľko ustálený, aby sa mohlo vykonať posúdenie jeho zdravotného stavu pre
účely rozhodnutia o náhrade škody. V tomto smere vytýkal druhostupňový súd súdu prvého stupňa, že
si neujasnil rozdielnosť spomínaných pojmov, a to stabilizácia zdravotného stavu a ukončenie liečby,

ustálenosť zdravotného stavu. A bez právneho základu uzavrel, že nárok navrhovateľky je premlčaný.
Nariadil preto súdu prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne posúdiť spor medzi účastníkmi v
súčinnosti so znalcom zistiť, v ktorom momente došlo v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. k
ustáleniu zdravotného stavu, a kedy mohol byť komplexný znalecký posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia.

Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil MUDr. Petra Gémeša. Znalec primár
MUDr. Peter Gémeš Univerzitnej nemocnice Martin, ortopedickotraumatologická klinika v znaleckom
posudku zo všeobecného odborného hľadiska poukázal na pojem zranenie - úraz, ktorý je jednoznačne
stanovený z hľadiska odbornej a súdnoznaleckej ako vonkajšia udalosť nezávislá na vôli postihnutej
osoby, ktorá pôsobí náhle alebo v krátkom časovom úseku, ktorá vzápätí navodzuje dočasnú alebo

trvalú poruchu telesného alebo duševného zdravia u postihnutej osoby.
Jednotlivé poranenia vzniknuté v jednom časovom úseku a pri jednej vonkajšej udalosti v globále
znamenajú poranenia. V prípade, že ide o poranenú jednu oblasť pri jednom úraze hovoríme o
monotraume (napríklad rezná rana, pomliaždenie kolena).
V prípade, že ide o poranenie mnohých časti organizmu pri jednom úraze, teda poranenie dvoch a

viacerých orgánových systémov, ktoré priamo neohrozujú život zraneného, hovoríme o združenom
poranení (napríklad rezná rana tváre, súčasné pomliaždenie hrudníka, zlomenina dolnej končatiny).
Poranenie dvoch a viacerých orgánových systémoch, z ktorých aspoň jedno priamo ohrozuje život
zraneného označujeme ako polytrauma. V každom z týchto prípadov ide z medicínskeho hľadiska
o jedno poranenie, ktorého začiatok je daný úrazom a koniec posledným medicínskym zásahom,

ktorý prispieva k reparácii vzniknutých škôd. To znamená, že v každom tomto prípade nie je možné
z konceptu súboru poranení vytrhávať - separovať jednotlivé poranenia, nakoľko v každom prípade
nejedná sa o liečbu jednotlivých poranení, ale celého komplexu, čo v každom jednotlivom prípade
znamená individuálnu liečbu, priebeh a výsledok. Z tohto jednoznačne vyplýva, že z medicínskeho akoi forenzného hľadiska utrpená bolesť - bolestné predstavuje súhrn všetkých útrap, ktoré poškodený v
súvislosti s predmetným úrazom prežil s jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov. To je v
súlade s § 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. zákonov. Z praktického hľadiska vyplýva, že bolestné je možné

ohodnotiť, resp. stanoviť pre jednotlivé zranenia už v čase, keď sa stane, ale komplexné hodnotenie
bolestného za predmetný úraz možno stanoviť s dňom posledného zdravotného zásahu súvisiaceho s
predmetným úrazom, ktorý je možné podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky ohodnotiť.
Znalec sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal každou jednou položkou bolestného a dátumom,
kedy ju bolo možné obodovať po prvýkrát. V bode 1. znalec uvádza, že u navrhovateľky týmto dátumom

je posledná operácia súvisiaca s predmetným úrazom, a to operácia vykonaná dňa 6.11.2002.
Znalec v bode 2. uvádzal ku každej jednej položke sťaženia spoločenského uplatnenia určenie
dátumu, kedy ju bolo možné obodovať po prvýkrát a takýmto spôsobom znalec posudzoval jednotlivé
položky z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia so záverom, že poslednou udalosťou, ktorá
u navrhovateľky znamenala korekciu stavu a následkov po úraze bola operácia zo dňa 06.11.2002,
kedy bol odstránený fixačný materiál použitý na stabilizáciu poškodených stavcov. Vzhľadom na to,

že po takejto operácii môže dôjsť k zmene postavenia jednotlivých stavcov, resp. k dekompenzácii
poškodeného úseku na stabilizáciu takéhoto stavu je nutné čakať ešte jeden rok. Ak do tejto doby
nedôjde k zmene zdravotného stavu lokálneho nálezu u navrhovateľky, vtedy možno stav prehlásiť za
ustálený. Preto týmto dátumom možno označiť deň 06.11.2003, čiže v tento deň mohlo byť prvýkrát
vypracované posúdenie trvalých následkov v súlade s Vyhláškou č. 32/1965 Zbierky zákonov.

Znalec vo svojom znaleckom posudku samostatne uvádzal, tak ako mu bola uložená znalecká úloha,
v ktorom momente došlo v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľky a kedy mohol byť vypracovaný zároveň komplexný znalecký posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia. Pri každej jednej položke bolestného znalec uvádzal tento dátum,
ktorým je dátum 6.11.2002, teda jednoznačne znalec zaujal stanovisko vo svojom znaleckom posudku

(čl. 491), že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo dňom 06.11.2003. Znalec svoje
tvrdenia zdokumentoval aj prílohami k znaleckému posudku, a to jednotlivými kópiami zo zdravotnej
dokumentácie navrhovateľky.
Otázka ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky v súvislosti s právnym posúdením začiatku plynutia
premlčacej lehoty u navrhovateľky súd hodnotil ako otázku, ktorá vychádza z odborného medicínskeho

posúdenia postupu liečby, ktoré mali zdravotný stav poškodenej upraviť, ustáliť, prípadne zlepšiť a súd
si závery znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša bez výhrad osvojil.
V tejto súvislosti znalecký posudok primára MUDr. Petra Gémeša nie je v rozpore so závermi
znaleckého posudku MUDr. Romana Jablonického, ktorý už po podaní písomného znaleckého posudku
do svojej výpovede pred súdom zdôraznil skutočnosť, že MUDr. Orlovský, ktorý bol ošetrujúcim

lekárom navrhovateľky jednak nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, pretože určitá
časť liečebných postupov a úkonov bezprostredne po dopravnej nehode bola vykonaná v Nemocnici s
poliklinikou v Čadci a časť týchto dokladov sa nenachádzala v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky,
ktorú mal k dispozícii MUDr. Orlovský. MUDr. Jablonický túto skutočne jednoznačne uvádza vo svojej
výpovedi pred súdom dňa 12.07.2005 (čl. 164 - 165). Jednoznačne uvádza, že MUDr. Orlovský nemohol

predpokladať, že dôjde k takémuto vývinu u poranenia chrbtice u žalobníčky, ako v konečnom dôsledku
došlo. A toto tvrdenie MUDr. Jablonického je v súlade so znaleckým posudkom MUDr. Gémeša (čl.
490), kde uvádza, že poranenie dvoch a viacerých orgánových systémov, z ktorých aspoň jedno priamo
ohrozuje život zraneného označujeme ako polytrauma. V každom z týchto prípadov ide z medicínskeho
hľadiska o jedno poranenie, ktorého začiatok je daný úrazom a koniec posledným medicínskym

zásahom, ktorý prispieva k reparácii vzniknutých škôd. A z tohto jednoznačného stanoviska potom
vyplýva, že z medicínskeho hľadiska utrpená bolesť - bolestné predstavuje súhrn všetkých útrap, ktoré
poškodený v súvislosti s predmetným úrazom prežil jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Čo
je v súlade s § 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. zákonov.
Podľa názoru súdu potom vedľajší účastník nemôže polemizovať s odborníkom v oblasti

ortopedickotraumatologickej, ktorý zaujal stanovisko, že poslednou udalosťou, ktorá znamenala
korekciu stavu a následkov po úraze u navrhovateľky bola operácia zo dňa 06.11.2002 kedy bol
odstránený fixačný materiál použitý na stabilizáciu poškodených stavcov, pretože tieto postupy vyplývajú
zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky.
Obaja znalci MUDr. Jablonický a primár MUDr. Peter Gémeš v podstate v zhode uvádzali ustálenie

zdravotného stavu navrhovateľky a možnosť vypracovania komplexného znaleckého posudku o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý názor si súd osvojil, pretože má nielen odborný,
ale aj logický základ a z takéhoto stanoviska vyplýva, že položky bolestného za predmetný úraz bolo
možné za prvýkrát obodovať v zmysle Vyhlášky č. 32/1695 Zb. zo dňa 6.11.2002, a každú jednu položkusťaženia spoločenského uplatnenia a tým aj celé sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky po
prvýkrát bolo možné obodovať takisto dňa 6.11., avšak 2003, pretože znalec v určitej časti znaleckého
posudku zaujal stanovisko k ustáleniu sťaženia spoločenského uplatnenia, kedy po stabilizácii stavu je

potrebné vyčkať ešte jeden rok, či skutočne je zdravotný stav ustálený a či nedôjde k jeho zmene.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom a vedľajším účastníkom súd zaujal stanovisko
po vytvorení si právneho názoru na základe vykonaného dokazovania, že navrhovateľka sa po prvýkrát

dozvedela o výške škody z titulu bolestného dňa 06.11.2002 a teda právo na náhradu škody, resp.
plynutie premlčacej lehoty u navrhovateľky začal dňom 6.11.2002 a plynutie premlčacej lehoty skončilo
dňa 6.11.2004. Teda keď navrhovateľka podala návrh na súd na náhradu škody podaním zo dňa
22.04.2003 urobila tak počas plynutia premlčacej lehoty a jej nárok na náhradu bolestného súd
nepovažuje za premlčaný.
Pri nároku navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia súd zaujmúc stanovisko, že po prvýkrát

mohla navrhovateľka uplatniť svoj návrh dňa 6.11.2003, kedy sa dozvedela výšku škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Premlčacia lehota plynula do 6.11.2005, a teda keď navrhovateľka
spoločným návrhom uplatňovala nielen bolestné, ale aj sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa
názoru súdu, urobila tak v priebehu plynutia premlčacej lehoty a jej nárok súd nepovažuje za premlčaný.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení alebo

odstraňovaním následkov, a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe Vyhlášky § 2 ods. 1.
Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia možno poškodenému priznať podľa § 4
ods. 1 Vyhlášky, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto ohodnotené v lekárskom posudku.
V súdenom prípade k bodovému hodnoteniu bolestného vyčíslenému MUDr. Karolom Orlovským dňa
11.5.1998 znalec MUDr. Roman Jablonický uvádzal, že viaceré položky jednotlivých poranení sa najmä

v hodnotení bolestného neobjavovali a tiež výška zvýšenia nezodpovedala reálnej skutočnosti, pretože
bolestné bolo podhodnotené.
Tiež je potrebné, aby operačné výkony z roku 2000 a 2002 figurovali v jednom komplexnom bodovom
hodnotení, pričom v bode 4 na strane 9 znaleckého posudku MUDr. Jablonického je zdôvodnenie,
že pri bodovom hodnotení bolestného dôvody hodné osobitného zreteľa k zvýšeniu základnej sadzby

pri jednotlivých položkách (osteosyntéza chrbtice, luxácia, acromio-klavikulárna, opakované punkcie a
drenáž hrudníkovej dutiny vpravo, mimoriadne bolestivý spôsob liečby po operácii, napojená 24 hodín
na umelú pľúcnu ventiláciu, odkázanie na cudziu pomoc, pooperačné bolesti, podávanie krvných infúzii).
Teda tieto skutočnosti znalec MUDr. Jablonický na rozdiel od nedostatku v bodovom hodnotení MUDr.
Karola Orlovského doplnil.

Podľa MUDr. Jablonického v bodovom hodnotení MUDr. Karola Orlovského zo dňa 11.5.1998, ktorým
vyčíslil bodovú hodnotu bolestného, absentovali nasledovné položky: 105 c - zlomenina priečnych
výbežkoch driekových, L1, L2, L3 - 45 bodov, 85 b - pneumothorax vpravo vniknutie vzduchu do
dutiny pohrudničnej vpravo z poranených pľúc - 33,75 boda, položka 246 c - šokový stav, traumaticko-
hemorhagický 3.stupňa - 45 bodov, 91 - pomliaždenie pravej obličky z makroskopickým krvácaním do

moču - 18,75 boda, 2 - tržno zmliaždená rana v záhlaví so stratou kože - 7,5 boda. Teda spolu 150
bodov, ktoré zvýšil MUDr. Jabloniký o jednu polovicu základnej sadzby u položky 86 b a položky 246 c
podľa zásad A/I.- 6 pre drenáž dutiny pohrudničnej vpravo a opakované podávanie krvných transfúzii a
napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, teda celkový počet bodov bolestného i s bodmi za absentujúce
položky po zvýšení o jenu polovicu, prestavujú 1.300 bodov.

V prejednávanej veci bolo potrebné, ale zohľadniť na jednej strane to, že z lekárskeho posudku MUDr.
Jablonického, ktorý dopĺňal bodové hodnotenie MUDr. Orlovského a kontrolného znaleckého posudku
MUDr. Petra Gémeša, z ktorých súd vychádza nevyplýva celkom odporúčanie znalca, ktorý pôvodne
vyčísloval bodové hodnotenie poskytnúť zvýšenie odškodnenia za ňou vytrpenú bolesť na dvojnásobok,
na druhej strane to, že všeobecne záväzný právny predpis umožňuje súdu, aby v prípadoch hodných

osobitného zreteľa primerane zvýšil nielen odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale
bezpochyby aj za bolesť (viď doslovné znenie § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky). I keď ustanovenie
§ 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa
svojho uváženia posúdil aké zvýšenie náhrady za bolesť je v konkrétnom posudzovanom prípadeprimerané, úvaha súdu však nie je celkom neobmedzená, pretože právny predpis s tým, že rámcovo
určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik nároku na jej zvýšenie
stanovuje zároveň hľadiská, ktoré treba zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosť a kombináciou týchto

hľadísk je potom usmerňovaná úvaha o miere primeranosti, zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky
č. 32/1965 Zbierky.
V tomto prípade skutkové zistenia potrebné pre posúdenie celkovej výšky nároku žalobkyne a
mimoriadne zvýšenie náhrady za vytrpenú bolesť majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
nielen z výpovede samotnej poškodenej, teda navrhovateľky, ale aj z listinných dôkazov a lekárskych

znaleckých posudkov vyplýva, že ide o prípad závažného poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku
závažných poranení viacerých dôležitých orgánov s tým, že v dôsledku zranení, ktoré utrpela žalobníčka
je úplne invalidnou v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Od dopravnej nehody až do
ustálenia jej zdravotného stavu je navrhovateľka podrobovaná veľmi bolestivým liečebným procedúram,
ktoré spôsobovali žalobníčke mučivé útrapy, pretože v určitých obdobiach niekoľko mesiacov musela
nehybne ležať na chrbáte a musela byť jej bolesť utišovaná rôznymi liečivami, bola odkázaná na pomoc

zdravotníckeho personálu, resp. keď bola v domácej liečbe svojich príbuzných, po veľmi dlhú dobu.
Uvedené zranenia vyvolali potrebu komplikovaného a bolesťami spojeného dlhodobého intenzívneho
liečenia a tiež doliečovacieho, rehabilitačného procesu. Teda v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania možno dospieť k jednoznačnému záveru, že za značne bolestivé treba považovať nielen
samotné zranenie, ktoré bolo spôsobené žalobníčke pri dopravnej nehode, ale aj priebeh nasledujúcej

dlhotrvajúcej liečby, pozostávajúcej z viacerých operácii a z mnohých dlhodobých rehabilitačných a
pomerne bolestivých postupov. Stupeň bolesti ani odborníci - lekári jednoznačne neurčujú a prah bolesti
je u každého človeka individuálny.
Teda podľa právneho názoru prvostupňového súdu v tomto konaní mal súd dostatočne preukázanú
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky s

prihliadnutím, na ktoré súd môže odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť, a to i nad sumy ustanovené
v ods. 1 a 2 tohto zákonného ustanovenia.
Súd pri riešení otázky primeranosti zvýšenia tohto odškodnenia, ktoré si uplatňovala navrhovateľka,
a to na 80-násobok považoval takéto zvýšenie za neprimerané a znížil toto bodové hodnotenie na
30-násobok. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti a mimoriadnu zdĺhavosť a bolestivosť

liečenia, taktiež na znalcami uvádzané komplikácie, ktoré zvyšovali bolestivosť a zdĺhavosť celého
liečebného procesu. Teda celková výška bodového hodnotenia bolestného ako je vyššia špecifikovaná
predstavuje 1.300 bodov v sume 60 Sk/1 bod, čo predstavuje v slovenských korunách, kedy tento nárok
navrhovateľky vznikol, sumu 77.996,214 Sk (2.589,-- €) zvýšené na 30-násobok predstavuje 77.673,80
€, ktorým bolo toto ohodnotenie v lekárskom posudku a celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240,-- Sk.
Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1, 2 v spojení s § 10 Vyhlášky).
Podľa ust. § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky, výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk za jeden bod.

V hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 14.2.1997 MUDr. Orlovského absentovali
položky podľa vyjadrenia MUDr. Jablonického - položka 302 c - poúrazová kyfoskolióza s obmedzením
pohybu v úseku Th - L prechodu 150 bodov, položka 430 a - jazvy po operáciách na chrbte v rozsahu
23 x 2 cm, 9 x 5 mm, 7 x 4 mm, spolu 180 bodov za absentujúce hodnotenie.
K sťaženiu spoločenského uplatnenia MUDr. Jablonický uviedol, že u poškodenej v dôsledku úrazu

možno charakterizovať následky ako trvalé a ťažkého charakteru. Navrhovateľka v dôsledku chabej
paraparézy dolných končatín má problémy s chôdzou, zakopáva, má bolesti chrbtice, občasné aj pálivé
bolesti dolných končatín, a ich slabosť. Má výraznú deformitu v oblasti prechodu hrudnej a driekovej
chrbtice - skolióza, viac ako 25 stupňov a kyfóza viac ako 35 stupňov. Má urológom potvrdenú močovú
inkontinenciu 2.stupňa, má obmedzenie pohybu v oblasti pravého ramenného kĺbu, nie je schopná

žiadneho sústavného zamestnania a bola uznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina za
plne invalidnú.
Je tendencia zhoršovania jej zdravotného stavu s pribúdajúcim vekom, plná invalidita výrazným
spôsobom ovplyvňuje navrhovateľkine uplatnenie sa vo všetkých oblastiach života, tak v spoločenskom,
rodinnom, kultúrnom, rekreačnom športe a podobne. Tento stav sa týka prakticky celého jej budúceho

života, pričom počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia znalec MUDr. Jablonický vyčíslil spolu
s absentujúcim položkami v posudku MUDr. Orlovského na 855 bodov.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanoveného v
lekárskom posudku doplnenom posudkom MUDr. Jablonického prestavuje jednorázové odškodnenie zanepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodenej, pre uspokojovanie jej osobných a spoločenských
potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia závisí teda jednak od hodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a

v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne
určenie výšky tohto odškodnenia súd nevyhnutne zisťoval aké mala poškodená, teda navrhovateľka
predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má
po vzniku tejto škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov súd vyvodil záver, či a do akej
miery touto udalosťou sú zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Na

základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka - poškodená utrpela úraz
pri dopravnej nehode v úplne mladom veku, krátko po dovŕšení dospelosti, keď nemala vlastne ani
možnosť rozbehnúť svoj profesionálny život, pretože sa vyučila ako kaderníčka a tá skutočnosť, podľa
názoru súdu, že okamžite po ukončení školy nepracovala v tejto profesii, čo za daných ekonomických
podmienok a pracovných možností nie je ojedinele u mladých ľudí, avšak vzhľadom na jej vek a možnosti
ďalšieho vývoja skutočne mohla tak ako sama tvrdila vo svojej výpovedi si založiť svoj kadernícky salón

a profesia kaderníčky v tejto spoločnosti nie je profesiou, ktorá by bola finančne slabo hodnotená, teda
za predpokladu, že by jej zdravotný stav bol dobrý, mala predpoklady pre svoje uplatnenie v živote, aj v
pracovnom. Už nehovoriac o svojom uplatnení a postavení ženy v rodine, matky, ktorá môže porodiť a
vychovávať deti, čo u navrhovateľky je vzhľadom na následky poranení takmer vylúčené, pretože okrem
problémov s inkontinenciou a vzhľadom na jej stav chrbtice jej odborníci nedoporučujú otehotnenie a

porodenie detí, teda ako žena, matka je viac menej vylúčená zo spoločnosti a je takmer vylúčené, aby
skutočne povarovala svoje vlastné dieťa na rukách, založila si plne funkčnú rodinu, pretože aj výber
partnera je obmedzený jej zdravotným postihnutím. Sama sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že okruh
priateľov, resp. potencionálnych partnerov v životných je obmedzený a aj v súčasnej dobe má známosť
s osobou, ktorá je podobne zdravotne postihnutá, muž, čiastočne, resp. úplne imobilný - na vozíčku,

čo rozhodne nemožno kvalifikovať ako plnohodnotný život. Teda jej možnosti uplatnenia sa v živote
a v spoločnosti sú do veľkej miery touto škodovou udalosťou zúžené alebo stratené. Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre život, ktoré súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah
považoval za preukázané.

Bodové hodnotenie doplnené MUDr. Jablonickým oproti bodovému hodnoteniu MUDr. Orlovského spolu
predstavuje 855 bodov, teda 855 bodov/60,-- Sk za 1 bod, predstavuje 51.300,-- Sk (1.702,80 €). Súd
považoval aj v tomto prípade zvýšenie na 30-násobok za primerané vzhľadom na skutočnosti, ktoré
sú uvedené v odôvodnení stanoviska súdu a suma takto zvýšeného bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 51.085,40 €. Bodové hodnotenie bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia každé zvýšené súdom na 30-násobok predstavuje sumu 128.759,20 €.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Spornou v tomto konaní bola aj otázka možného spoluzavinenia navrhovateľky, ktorá podľa tvrdenia
vedľajšieho účastníka a odporcu mala vedieť o tom, že odporca pred jazdou požil alkoholické nápoje.
Sám odporca v trestnom konaní vo svojej výpovedi uvádzal, že navrhovateľka a ďalšie spolujazdkyne
boli prítomné, keď požíval alkohol v reštauračnom zariadení a predtým požil alkoholické nápoje niekoľko
hodín pred príchodom do reštaurácie doma.

Pokiaľ sa odporca a vedľajší účastník odvolávajú na stanovisko, ktoré zaujal v konaní 16C/123/2006
Okresného súdu Žilina uvedený súd, keď prejednával v rovnakej veci náhradu vyplatených dávok
sociálneho poistenia navrhovateľke voči odporcovi a uvedený súd ustálil 20 %-tné spoluzavinenie
navrhovateľky, súd v tomto konaní nepovažoval tento záver za záväzný, nebol súčasťou výroku, ale iba
úvah Okresného súdu v Žiline.

Súd však z vykonaného dokazovania z výpovedi svedkov, ktorí mal byť prítomní v čase pred dopravnou
nehodou v reštauračnom zariadení, kde sa stretol odporca so svojimi priateľmi, a to svedok W., svedok
Q., títo svedkovia v každej výpovedi nevypovedali rovnako, ich výpovede boli rozporné. Svedok L. W.
uvádzal na strane 4 ods. 5 a na strane 6 ods. 1 spisu, že sedeli v D. Q. celá spoločnosť, viac ako hodinu,
najskôr páni za jedným stolom a následne si prisadli k trom dievčatám. Nevedel odpovedať na otázku, či

na G. bolo vidieť požitie alkoholických nápojov, ale v každom prípade vedel, že G. pil aj počas posedenia
s dievčatami. Táto výpoveď je v rozpore s prvotnou výpoveďou G. a uvedeného svedka, pretože G.
vypovedal, že si v D. Q. dal iba kávu a pol deci vodky a viac alkoholu už nepožíval. A teda ak sedeli
najskôr L. W., U. Q. a G. pri vedľajšom stole, tak navrhovateľka skutočne nemusela vidieť, ak aj vypiljeden pol deci vodky, pretože sa nenachádzala s priateľkami v tomto bare preto, aby sledovala, ktorý
z hosti koľko vypil.
Ďalší svedok U. Q. uvádzal, že sedeli v bare s G. a W. a neskôr si prisadli k trom dievčatám. Sám

uvádzal, že bol pod vplyvom alkoholických nápojov, teda aj napriek tomu, že bol pod vplyvom alkoholu
„pamätal si“, že všetci t. j. aj G. pil alkoholické nápoje pri stole s dievčatami.
Pokiaľ Okresný súd v Žiline v konaní 16C/123/2006 vyhodnotil tieto svedecké výpovede a uzatvoril
spoluzavinenie samotnej navrhovateľky 20 %-tami vôbec nebral do úvahy svedeckú výpoveď svedkyne
V. B., pretože táto svedkyňa tvrdila, že nevideli, že by bol G. požíval alkoholické nápoje a ani na ňom

nebolo vidieť opilosť, ktorú skutočnosť samotný G. potvrdzoval, že vôbec žiadnu opilosť nepociťoval
a vôbec nemal vonkajšie prejavy. Za takýchto vážnych rozporoch vo svedeckých výpovediach, kedy
svedkovia, priatelia odporcu G. v každej výpovedi mali tendenciu rozprávať tak ako daná situácia v
tom štádiu si vyžadovala, nepovažoval súd za vieryhodné tvrdenie a naviac rozhodne nie tvrdenie, že
navrhovateľka musela vidieť požitie alkoholických nápojov G., keď nebolo preukázané koľko pohárikov
skutočne vypil a samotná tá skutočnosť, že W. a Q. požívali alkoholické nápoje v čase, keď sedeli pri

stole s navrhovateľkou a jej priateľkami ešte neznamená, že musel v tom čase alkoholický nápoj, ktorý
priznal odporca G. požiť, a že navrhovateľka to musela vidieť, keď vonkajšie prejavy opilosti nebolo
na ňom vidieť a alkohol, ktorý počas dňa predtým vypil, išlo o alkohol v priebehu dňa pri opravovaní
auta, ako sám uvádzal, nemohla logicky navrhovateľka vidieť a vedieť o tom, že takýto alkohol požil a
zo znaleckého posudku doc. Ing. Gustáva Kasanického vyplýva, že k havárii motorového vozidla došlo

najmä nesprávnou technikou jazdy na zľadovateľom teréne. Neuvádzal, že k tejto nesprávnej technike
jazdi prispelo najmä požitie alkoholických nápojov. Teda samotné tvrdenie odporcu a vedľajšieho
účastníka v tomto konaní súd vyhodnotil iba ako snahu zbaviť sa alebo znížiť svoju zodpovednosť
za následky konania odporcu a súd nepriznal žiadne spoluzavinenie navrhovateľky o to viac, že
nie je viazaný rozhodnutím Okresného súdu v Žiline v konaní 16C/123/2006, pretože ide o konanie

iných účastníkov, ktoré bezprostredne neskúmalo úplne všetky okolnosti za akých došlo k predmetnej
škodovej udalosti. Súd preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu žalobníčke zaplatiť z titulu náhrady škody
na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia sumu zvýšenú o 5.250,-- Sk v prepočte konverzným
kurzom na euro predstavuje 174,26, teda bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
128.759,20 - 174,26 suma, ktorá bola poukázaná žalobníčke vedľajším účastníkom, predstavuje celkom

náhradu škodu 128.584,94 €, ktorú sumu súd zaviazal odporcu zaplatiť žalobníčke do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ

zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať.
Navrhovateľka návrhom upraveným dňa 19.04.2004 upravila rozsudočný petit ako mimoriadne
odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.172.000,-- Sk (171.678,94 €).

Vzhľadom na to, že súd na základe dôvodov, ktoré uvádzal v odôvodnení tohto rozsudku navrhovateľke
priznal z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 128.584,94 €, teda vo zvyšku,
ktorým upravila navrhovateľka návrh na 171.678,94 € súd návrh zamietol a táto časť zamietnutého
návrhu navrhovateľky predstavuje sumu 43.094,-- €.
Navrhovateľkabolavkonaníúspešná,úspechnavrhovateľkypredstavovaloprotiuplatňovanémunároku

75 %-tnú úspešnosť súd v zmysle § 142 ods. 3 OSP, a to aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti,
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu.
V tomto prípade pomer úspechu a neúspechu bol 75 % k 25 % neúspechu, teda pomer úspechu 75 %
k 25 % neúspechu, i keď nejde o nepatrný neúspech, ale práve podľa druhej vety ods. 3 rozhodnutie

o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, ale aj od úvahy súdu pri mimoriadnom zvýšení
bodového hodnotenia, preto súd priznal navrhovateľke právo na náhradu celých trov, ktoré jej vznikli.
Navrhovateľka bola v konaní pôvodne zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom
Kubeňom, ktorý však nie je advokát, preto mu súd nemohol priznať trovy z titulu odmeny za poskytovanie
právnej pomoci. Vznikli mu však trovy z titulu zastupovania vzhľadom na miesto trvalého bydliska

splnomocneného zástupcu, ktorý má bydlisko v Seredi, a k procesnému súdu cestoval osobným
motorovým vozidlom, za ktoré si uplatňoval cestovné, ide o vozidlo K. H. 1,8i, 16V, u ktorého podľa
technického preukazu (kópiu súdu predložil), je priemerná spotreba na 100 km 9,15 l 95-oktánového
benzínu, cena benzínu v rokoch 2003 - 2007 bola 34,-- Sk až do sumy 38,50 Sk za jeden liter benzínu,teda priemerná cena benzínu 36,-- Sk, čo predstavuje náklady 36 x 9,15 l = 329,40 Sk/100 km, teda
na 1km/3,30 Sk, pričom vzdialenosť medzi Sereďou a Čadcou a späť predstavuje náklady 400,--
Sk. Splnomocnený zástupca si uplatňoval náhradu cestovného 22.4.2003 podanie žalobného návrhu

17.9.2003, zastúpenie na pojednávaní ako aj ďalšie pojednávania 10.03.2004, 5.5.2004, 7.6.2005,
12.7.2005, 14.3.2006, 8.8.2006, 24.10.2006, 7.6.2007, 19.6.2007, 25.6.2007. Súd nepriznal z vyššie
uvedených dôvodov splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky odmenu za právne zastúpenie, ale
náhradu cestovného akceptoval, aj za použitie motorového vozidla na cestu z miesta bydliska k
procesnému súdu a späť. Neakceptoval cestovné 22.4.2003, pri podaní žaloby, pretože nebolo potrebné

použitie motorového vozidla, pretože návrh mohol byť podaný aj poštou. A následne potom ďalšie
náklady spojené s cestou na Krajský súd v Žiline a späť dňa 9.7.2008 a na pojednávania k procesnému
súdu v Čadci 11.12.2008, 17.2.2009 a 14.4.2009, keď vychádzal z priemerných nákladov na cestovné za
jednu cestu 400,-- Sk a jedenkrát Krajský súd v Žiline, kde podľa počtu kilometrov, náklady predstavovali
340,-- Sk. Teda v slovenských korunách náklady na cestovné predstavovali 42.700,-- Sk, čo v
prepočte konverzný kurzom 30,1260 € predstavuje 1.417,30 €. Túto sumu zaviazal súd odporcu hradiť

navrhovateľke do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Následne bola plná moc odvolaná JUDr. Skubeňovi a navrhovateľka splnomocnila dňa 10.7.2009
zastupovaním JUDr. Andreja Gara, advokáta so sídlom AK Šancova ulica 108, Bratislava. Právny
zástupca vykonal nasledovné úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo
veci dňa 23.07.2009 a 29.02.2012, zastúpenie na pojednávaní dňa 18.10.2012 a účasť na vyhlásení

rozsudku 31.10.2012, za ktorý úkon prináleží právnemu zástupcovi odmena vo výške 1 odmeny.
Odmena za jeden úkon právnej pomoci je v zmysle § 10 ods. 1 Vyhláška 655/2004 Zb.
zákonov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, stanovená z hodnoty
predmetu sporu, teda v tomto prípade za hodnotu predmetu sporu považoval výšku priznaného nároku
navrhovateľkesumu128.584,94€,keďztejtohodnotypredstavujeodmena486,29€+6,64€zakaždých

začatých 33.193,92 €, teda v tomto prípade ide o tri začaté sumy 33.193,92 €, čo predstavuje 19,92 €,
teda spolu odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 506,21 €. Za štyri úkony právnej pomoci
po506,21€predstavujeodmena2.024,84€azajedenúkon1126,55€.Tedaodmenazauvedenéúkony
predstavuje 2.151,39 €. Režijný paušál v roku 2009 predstavoval 1/100 výpočtového základu priemernej
mesačnej mzdy v 1.polroku roku 2008 a táto bola 695,41 €, teda v zmysle § 16 ods. 3 citovaného zákona

režijný paušál v roku 2009 je 6,95 €, a za rok 2012 je 7,63 €, teda k trom úkonom predstavuje režijný
paušál v roku 2012 22,89 €, a v roku 2009 za dva režijné paušály 13,80 €. Odmena advokáta za uvedené
úkonyspolusrežijnýmpaušálompredstavujúsumu2.188,08€,ktorúsumusúdzaviazalodporcuzaplatiť
na účet právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Právny zástupca
nezaslalsúdvyčíslenietrovkonaniavtrojdňovejlehoteododročeniapojednávaniazaúčelomvyhlásenia

rozsudku, preto súd žiadne ďalšie trovy právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal.
Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písmeno ch) Zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia
súdnych poplatkov.
Vzhľadom na rozhodnutie, v ktorom bola navrhovateľka úspešná v konaní, súd zaviazal zaplatiť súdny
poplatok odporcu a výška súdneho poplatku podľa položky 1a z hodnoty predmetu sporu predstavuje

6 % , v tomto prípade hodnotou predmetu sporu je priznaná náhrada škody navrhovateľke 128,584,94
€, preto súd zaviazal na 6 % súdny poplatok z uvedenej sumy predstavujúci 7.715,-- € zaplatiť odporcu
na účet štátu do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Ako aj trovy štátu v zmysle § 148 Občianskeho
súdneho poriadku, pretože v konaní boli nariadené znalecké dokazovania znalcom MUDr. Jablonickým,
MUDr. Gémešom, keď za znalečné MUDr. Jablonickému bolo vyplatených z rozpočtových prostriedkov

súdu 475,-- € (14.311,--Sk) a na trovy znaleckého dokazovania MUDr. Petrom Gémešom zložil vedľajší
účastník preddavok na tieto trovy 250,-- €, avšak znalečné predstavovalo podľa uznesenia súdu
zmeneného druhostupňovým uznesením sumu 504,20 €. Teda rozdiel medzi preddavkom a vyplatenou
sumou vo výške 254,20 € bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Teda znalečné celkom
predstavuje729,20€,ktorébolovyplatenézrozpočtovýchprostriedkovsúdu,pretosúdzaviazalodporcu

na zaplatenie aj tejto sumy v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
Podanéodvolaniemusíspĺňaťnáležitostiustanovenia§205O.s.p.- všeobecnénáležitostiustanovenia

§ 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byťpodpísané a datované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.)