Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. august 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201766
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1611201766.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou v právnej veci žalobcu: 1.

H. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. XX, 2. B. P., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, K.. XXX/X, R., 3. L.
Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. XX, R., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Darinou Cabadajovou
so sídlom Malacká č. 28, Stupava, proti odporcom: 1. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. G. XXX/
XX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom
Prievozská č. 4/B, Bratislava 2. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. XX, R., 3. R. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. nám. č. X,L., 4. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. XX, L., 5. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K.. XX, L., 6. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. XX, L., 7. H. F., nar. XX.XX.XXXX, L.. XX, L., žalovaní

4-7 zastúpení advokátkou JUDr. Janou Hazlingerovou so sídlom Čapkova č. 8, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyne 1 - 3 sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovaným 1 - 7.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2011 sa pôvodné žalobkyne 1-4 domáhali určenia, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., obec R., okres H., vytvorené geometrickým
plánomč.95/2005zodňa05.08.2005spoločnostiGEODET-TEAM,s.r.o.,ato:novovytvorenýpozemok

registra „C“ KN s parc. č. XXXX/X, druh: trvalé trávnaté porasty, o výmere 2.680 m2; novovytvorený
pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, druh: trvalé trávnaté porasty, o výmere XXX m2;
novovytvorený pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX, druh trvalé trávnaté porasty, o výmere
XmX patria do dedičstva po nebohom Y. L., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom L.. XX. Pôvodné žalobkyne 2-4 sú právnymi nástupcami (dcérami) poručiteľa Y. L. a
pôvodná žalobkyňa 1bola poručiteľovou manželkou. Právnemu predchodcovi a pôvodnej žalobkyni 1
(B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. XX) bola Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 02.04.1948 vydaným

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.
SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946
o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „Výmer o vlastníctve pôdy“) pridelená každému v podiele
1 do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území R. o výmere 0,5000 ha, ktorá
v prídelovom pláne bola označená vo vložke č. 1, ako časť par. č. XXX označ. A22 roľa o výmere
0.5000 ha ( ďalej len „nehnuteľnosť“). Podkladom pre vydanie Výmeru o vlastníctve pôdy bol prídelový

plán, vypracovaný miestnou roľníckou komisiou v Pajštúne potvrdený okresnou roľníckou komisiou v
Bratislave a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 16.03.1948 pod
č. 112i/48i. Právny predchodca žalobkýň a pôvodná žalobkyňa 1 ako prídelcovia užívali nehnuteľnosť
a hospodárili na nej. V návrhu sa ďalej uvádza, že povinnosť zapísať vlastnícke právo v prospechprávneho predchodcu a pôvodnej žalobkyňe 1 do verejných kníh na základe Výmeru o vlastníctve
pôdy mal štát prostredníctvom príslušných knihových súdov. Za predpokladu, že štát pochybil v tejto
činnosti, nie je možné to klásť na ťarchu právneho predchodcu a žalobkyne v 1. rade ako prídelcov,

nakoľko zápis mal výlučne deklaratórny charakter. Právny predchodca a pôvodná žalobkyňa v 1. rade
sa nevzdali pridelenej nehnuteľnosti a ani im nebola pridelená nehnuteľnosť odňatá, z čoho vyplýva,
že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zostalo zachované. Túto skutočnosť žalobkyne preukazovali
písomnými oznámeniami z Ministerstva vnútra SR, Slovenského národného archívu, Štátneho archívu v
Bratislave,pobočkaH.aŠtátnehoarchívuvBratislave,ktorébolisúčasťousprávnehokonaniavedeného

na Obvodnom pozemkovom úrade v H..j. ObPÚ/2005/573/1 - Ho, v rámci ktorého sa domáhali práva
na navrátenie vlastníctva a priznanie práva na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom
na túto skutočnosť sa pôvodná žalobkyňa 1 na Správe katastra nehnuteľností Malacky domáhala
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Správou katastra nehnuteľností H. bolo pôvodnej žalobkyni
1 oznámené, že geometrický plán č. 130/2005, ktorým sa obnovila časť pôvodnej parcely č. XXXX,
označenej ako A22 - nové parc. č. XXXX/XX previedli do katastra nehnuteľností a založili nový list

vlastníctva č. XXXX na pozemok parc. č. XXXX/XX, druh - trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX
m2 v prospech právneho predchodcu v podiele 1 a žalobkyne 1 v podiele 1 a geometrický plán č.
95/2005, ktorým bola zameraná zvyšná časť pozemku označená ako A22 z pôvodnej parcely č. XXXX a
novovytvorenej parcely č. XXXX a novovytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX o výmere
spolu X.XXX m2 nemôže byť prevedený do katastra nehnuteľností a zapísaný v prospech právneho

predchodcu a pôvodnej žalobkyne 1, nakoľko vlastnícke práva k pozemku parc. č. XXXX/X sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parc. č. XXXX/X, vlastnícke práva k pozemku parc. č. XXXX/XX
sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X a vlastnícke práva k pozemku č.
XXXX/XX sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X na základe rozhodnutia
č.j. OPPLH-B-2003/01748-00035-Vr, právoplatné 22.10.2003 - schváleným projektom pozemkových

úprav, ako náhradné pozemky. Pasívnu legitimáciu žalovaných odvodzujú žalobkyne zo zápisov katastra
nehnuteľností, ktoré sú nasledovné: novovytvorený pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, druh
trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2 je časťou pozemku registra „C“ KN s parc. č. XXXX/X, druh
trvalé trávnaté porasty, o celkovej výmere X.XXX m2 zapísanom na LV č. XXXX, pre k.ú. R. v prospech
žalovaného v 1. rade ako vlastníka v 1/1 (duplicitné vlastníctvo); novovytvorený pozemok registra „C“

KN parc. č. XXXX/XX, druh trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 je časťou pozemku registra „C“
KN s parc. č. XXXX/X, druh trvalé trávnaté porasty, o celkovej výmere X.XXX m2 zapísanom na LV č.
XXXX, pre k.ú. R. v prospech Ľubomíra F. s manželkou C., bytom K.. XX, L. a spol. - žalovaných 4 - 7
ako vlastníkov v 1/3 (duplicitné vlastníctvo); novovytvorený pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX,
druh trvalé trávnaté porasty o výmere X m2 je časťou pozemku registra „C“ KN s parc. č. XXXX/X, druh

trvalé trávnaté porasty, o celkovej výmere X.XXX m2 zapísanom na LV č. XXXX, pre k.ú. R. v prospech
žalovaného 2 a právneho predchodcu žalovaného 3 ako vlastníkov každý v 1/2 ( duplicitné vlastníctvo).

2. Žalobkyne ďalej v žalobe uviedli, že vzhľadom na zistené skutočnosti sa domáhali na Slovenskom
pozemkovom fonde vrátenia nehnuteľnosti, nakoľko časť nehnuteľnosti vo výmere X.XXX m2 bola

pridelená žalovaným 1 a 2, právnemu predchodcovi žalovaného 3 a žalovaným 4 -7, ako náhrada za
ich pozemky, ktoré sa nachádzajú v zriadenej záhradkárskej osade Podhronská 6-16, k.ú. Kuchyňa.
Slovenský pozemkový fond im oznámil, že ich žiadosti nemôže vyhovieť, nakoľko uvedené parcely
boli pridelené iným osobám ako náhradné pozemky a zároveň ich odkázal s ich nárokom na súd.
Podľa žalobkýň rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu č. OPPLH-B-2003/01748-00035-Vr,

právoplatného dňa 22.10.2003 nemohlo dôjsť k prevodu spornej časti nehnuteľnosti na žalovaného 1,
žalovaného 2 ani právneho predchodcu žalovaného 3 a právnych predchodcov resp. žalovaných 4-7,
pretože Slovenský pozemkový fond nemohol previesť na nich viac práv ako sám mal. Preto za situácie,
že žalovaní 1, 2, 4 a 5 a právny predchodca žalovaného 3 nadobudli vlastnícke práva od nevlastníka,
nemôžu sa dôvodne domáhať ochrany aj v súlade so základnou zásadou právneho poriadku, že nikto

nemôže previesť na iného viac práv než má on sám. Rovnako vychádzajúc z tejto zásady, nemohlo
dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3 dedením a žalovanými 6 a 7 darovacou
zmluvou, nakoľko osoby, od ktorých nadobúdali práva neboli vlastníkmi nehnuteľností. Podľa žalobkýň
je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaní 1-7 sú zapísaný v
katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti a žalobkyne 1-4 majú naliehavý právny záujem

na určení ich vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie môže byť podkladom v konaní o
dedičstve, ako aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1, ktorý uviedol, že danú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X získal
rozhodnutím Okresného úradu v H. odbor pozemkový č. OPPLH-B 2003/01748-00003, ktorý mu bol
navrhnutý ako náhrada za jeho nehnuteľnosť, pozemok parc. č. XXXXX/X v k.ú. F.. Podľa vtedy jemu

dostupných údajov bol pozemok parc. č. XXXX v k.ú. R. vo vlastníctve Slovenskej republiky a to
Slovenského pozemkového fondu. Z toho dôvodu nemal žiadne pochybnosti o tom, že táto náhrada
za jeho pozemok je vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie fyzických osôb. Žalovaný 1 spochybnil
svoju pasívnu legitimáciu v spore, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyne mali žalovať Slovenský
pozemkový fond alebo užívateľov záhrad, ktorí mu tento pozemok ponúkli. Predmetnú nehnuteľnosť

dostal v roku 2003 v dezolátnom stave bez inžinierskych sietí. Od vtedy sa o ňu riadne staral a
zveľaďoval ju, na pozemok nechal na vlastné náklady zaviesť elektrinu. Žalovaný 1 žiadal súd, aby
prihliadol k skutočnosti, že už o jednu nehnuteľnosť prišiel a nevie z akého dôvodu by mal prísť
o vlastníctvo aj k danej nehnuteľnosti, ktorú získal bez akýchkoľvek podvodov, legálnou cestou so
súhlasom kompetentných úradov. Tiež namietal, že žalobkyne si mali svojho domnelého vlastníckeho
práva domáhať v rámci reštitúcii, čo však neurobili a neurobili tak, ani v rámci ROEP - u, hoci tak urobiť

mali.

4.Prostredníctvomsvojejprávnejzástupkynesakžalobevyjadriližalovaní4-7,ktoríokreminéhouviedli,
že v čl. II výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 02.04.1948, ktorý žalobkyne predložili je uvedené, že
konečnoplatná prídelová cena, ako tiež pozemnokonižné označenie a presná výmera bude určená v

prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V čl. III výmeru,
v bode 5 je uvedené, že podrobné podmienky prídelu budú uvedené v prídelovej listine. Žalovaní
4-7 vo svojom vyjadrení uvádzajú, že vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili originál výmeru zo
dňa 2.4.1948 opatrený úradnou pečiatkou a s označením konkrétneho mena pracovníka, ktorý výmer
podpísal a tiež vzhľadom na to, že nepredložili prídelovú listinu, na ktorú sa výmer odvoláva, popierajú

nadobudnutie vlastníckych práv k označeným parcelám právnym predchodcom žalobkýň. Žalovaní
4-7 ďalej uvádzajú, že na základe predloženého výmeru neboli v minulosti vyznačené vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu a tiež neboli uplatnené v rámci konania
o obnove evidencie pozemkov právnych vzťahov k nim (ROEP). Novovytvorené parcely súčasťou
ktorých sú sporené parcely boli žalovaným pridelené ako náhradné pozemky na základe rozhodnutia

OkresnéhoúraduMalacky.Súčasnývlastníci,ktorísúvsporeoznačeníakožalovanísúdobromyseľnými
nadobúdateľmi, ktorých vlastníctvo nemôže byť popreté. Žalovaní 4-7 navrhujú zamietnuť žalobu aj z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

5. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č.k. 27C/91/2011-207 zo dňa 19.01.2015, tak, že žalobu

žalobkýň zamietol a žalobkyniam uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1 trovy
konania. V odôvodnení uviedol, že v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem, a to z dôvodu,
že pokiaľ štát v rozhodnej dobe prevzal vlastnícke právo k predmetnému pozemku, bez právneho
titulu, išlo o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je jeden z dôvodov uvádzaný reštitučnými zákonmi pre
vydanie veci oprávneným osobám (§6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 229/1991 Zb.). Skutočnosť, že vlastnícke

právo k predmetnej nehnuteľnosti prešlo na štát v rozhodnej dobe možno vyvodzovať z vyúčtovania
s predchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.01.1955, kedy sa podľa tohto vyúčtovania nadobúdateľom
predmetnej parcely stalo JRD v Borinke. Reštitučné predpisy sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
špeciálnou úpravou, čo znamená, že tam kde existuje špeciálna úprava nie je možné použiť úpravu
všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu, v prípade ak

je daný reštitučný nárok, nemožno na ochranu vlastníctva uplatniť nárok podľa všeobecných právnych
predpisov. Žalobkyne ako oprávnené osoby sa teda nemôžu domáhať ochrany svojho vlastnícka
práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo
právneho predchodcu ku dňu smrti. Musela byť najprv podaná žiadosť o vydanie veci podľa reštitučného
zákona. Žalobkyne takúto žiadosť podali, táto im však bola zamietnutá, pričom proti tomuto rozhodnutiu

sa neodvolali ani inak nenamietali jeho nesprávnosť, a teda nadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ teda
žalobkyne neboli úspešné v konaní na navrátenie spornej nehnuteľnosti a takéto konanie skončilo
právoplatným rozhodnutím, už neexistuje miesto pre podanie určovacej žaloby, ktorá je preventívneho
charakteru a možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. V prejednávanej veci právne predpisy určovali

iný postup pre uplatnenie si svojich práv, žalobkyne v tomto konaní však neboli úspešné, súd preto
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol. Súd poukázel aj na možnosť žalobkýň
domáhať sa svojich práv na základe podania námietky voči vykonanej obnove evidencie pozemkov a
právnych vzťahov k nim ( ROEP ), pričom túto možnosť žalobkyne nevyužili v zákonom stanovenejlehote,atedaniejevsúčasnejdobenamieste,abysasvojhoprávadomáhaliprostredníctvomurčovacej
žaloby. Okresný súd skonštatoval, že naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, je
daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. Aj keď v prípade žalôb o určenie vlastníctva sa naliehavý

právnyzáujemspravidlaodôvodňujepotrebouzískaťrozhodnutiesúduakopodkladprezápisvlastníctva
do katastra nehnuteľností, nemožno bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny
záujem navrhovateľa. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobkýň k veci boli istými následkami
dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby
o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Súd poukázal

aj na dobromyseľnosť súčasných vlastníkov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí svoje vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudli v dobrej viere od štátu, a preto nemali dôvod pochybovať o
nesprávnosti nadobúdacieho titulu. V tejto súvislosti súd poukázal aj na princíp právnej istoty, keď štát
je povinný chrániť právne záujmy osôb podliehajúcich jeho jurisdikcii a musí dbať na to, aby súčasný
právny stav nebol spochybňovaný a nevznikla právna neistota. V opačnom prípade, ak by neexistovala
istota, že je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez hrozby, že by následne za vlastníka

bol určený niekto iný, koho právo zaniklo pred viac ako polstoročím a táto situácia by nemohla byť
predvídaná v čase prevodu, štát by si túto úlohu neplnil.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodné žalobkyne
1 až 4, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

alternatívne žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a uložiť žalovaným 1 až 7 spoločne
a nerozdielne zaplatiť im trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Namietali, že rozsudok je
postihnutývadounedostatočnéhoodôvodnenia.Súdprvejinštancienevzaldoúvahyvšetkyrozhodujúce
skutočnosti pri zdôvodnení svojho rozhodnutia, a ani neuviedol svoju právnu úvahu, ktorá ho viedla
k uvedenému záveru, o právnej perfektnosti listiny - zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom

zo dňa 26.01.1955, vydanom vtedajším ONV Bratislava-okolie v Bratislave. Taktiež neuviedol akými
úvahami sa súd zaoberal pri vysporiadavaní sa s tvrdením žalobkýň 1/ až 4/ o tom, že v zmysle §
7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ROEP) sa pripúšťa možnosť odstránenia sporných zápisov, t.j. zápisov medzi výsledkami ROEP-u
a údajov vyplývajúcich z iných listín, prostredníctvom ochrany vlastníckeho práva použitím inštitútov

podľa osobitných predpisov. Napadnuté rozhodnutie preto považujú za arbitrárne, bez možnosti jeho
riadneho preskúmania a posúdenia vzťahov medzi skutkovými zisteniami, vykonanými dôkazmi a
úvahami súdu pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Namietali aj nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, keď záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom
určení vyvodil z názoru o prechode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na štát v rozhodnej

dobe bez právneho dôvodu, ktorú skutočnosť vyvodil zo zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcom zo dňa 26.01.1955, vydaného Okresným národným výborom Bratislava-okolie v Bratislave,
pôdohospodársky odbor. Namietali, že v priebehu konania na súde prvej inštancie poukazovali práve na
skutočnosť, že nárok na určenie vlastníckeho práva odvodzujú z titulu, že nedošlo k zániku vlastníckeho
práva ich právneho predchodcu v súlade s právnymi predpismi. Uviedli, že Výmer o vlastníctve

pôdy zo dňa 02.04.1948 bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. SNR je v zmysle príslušných právnych predpisov
verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v jeho

rozhodnutí 4Cdo 123/2003, uverejnený pod R 44/2005, k otázke spôsobilosti výmerov o vlastníctve
pôdy ako vkladuschopných listín, namietali, že výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 02.04.1948 bol vydaný
povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, t.j. orgánom vecne príslušným, nie je preto
možné tento výmer za žiadnych okolností považovať za nulitný akt, a preto v súčasnosti mimo rámec
správneho súdnictva všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať vecnú správnosť tohto správneho aktu.

Z ust. § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR vyplýva, že právomoc zrušiť tieto listiny s dôsledkom
odňatia vlastníckeho práva patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, táto
právomoc nikdy podľa príslušných právnych predpisov (vládne nariadenie č. 116/1949 Sb. a č. 122/1951
Sb.) na bývalé národné výbory neprešla, a preto aj zápis bývalého ONV Bratislava-okolie v Bratislave
zo dňa 26.01.1955 treba považovať za nulitný akt, keď tento štátny orgán tak rozhodol nad rámce

svojich kompetencií a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu tohto aktu, na ktorú
bol súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho ostalo vlastnícke právo ich právneho
predchodcu vzniknuté podľa vtedajších predpisov nedotknuté. Taktiež namietali, že v zmysle uvedeného
ustanovenia právneho predpisu sa štát nemohol stať vlastníkom, nemohol byť prídelcom, keďže pôdamohla byť pridelená iba osobám v tomto nariadení špecifikovaným. Nesprávne preto súd prvej inštancie
posúdil povahu zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom, keď tomuto ničotnému právnemu aktu
pripustilprávnurelevanciuanáslednenazákladeničotnéhoprávnehoaktuzaložilneprípustnosťochrany

vlastníckehoprávavzmyslevšeobecnýchpredpisov,keďpodľanázorusúdusamaližalobkynedomáhať
svojho práva v rámci reštitučných predpisov. Poukázali na to, že reštitučné konanie, v ktorom sa riadnym
spôsobomdomáhaliochranysvojichprávvsúladesozákonomč.503/2003Z.z.,saprávoplatneskončilo
vydaním rozhodnutia o nepriznaní práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom a nepriznaním práva
na náhradu za pozemky v kat. úz. Stupava práve z dôvodu, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti na štát a neexistuje právny titul prechodu na štát, ktorým by mal právny
predchodca žalobkýň 1/ až 4/ stratiť vlastnícke právo. Podľa ustálenej súdnej praxe, vrátane Ústavného
súdu SR, právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov občianskeho
práva zostáva zachované, pretože reštitučné predpisy nemali za následok zánik vlastníckeho práva
oprávnených osôb, ale len uľahčenie obnovenia vlastníckeho práva oprávnených osôb a vzhľadom
na to podľa ich názoru bol daný v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na podaní určovacej

žaloby, pretože len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 56/2003. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal na dobromyseľnosť žalovaných namietali, že z hľadiska povahy nadobúdací titul
ich právneho predchodcu a nadobúdací titul žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, je rovnakej

právnej povahy, t.j. ide o rozhodnutie štátneho orgánu a došlo k prekrytiu pôvodného vlastníckeho
práva v prípade stretu dvoch vlastníckych práv pri zachovaní nároku pôvodného vlastníka. Podstata
nepoctivého konania podľa ich názoru v danom prípade spočíva v nekonaní štátu ohľadne zapísania
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti do evidencie nehnuteľností v prospech ich právneho predchodcu na
základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 02.04.1948 napriek tomu, že štát prostredníctvom knihovných

súdov tak bol povinný urobiť v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. Súd teda podľa ich
názoru porušil základný princíp, podľa ktorého nikto nemôže mať prospech z nepoctivosti, keďže nevzal
doúvahy,žeštátsinesplnilpovinnosťzapísaťprevoddoevidencienehnuteľností,pričomakbytakurobil,
nemohli by sa žalovaní dobromyseľne domnievať, že nadobudli vlastníctvo od vlastníka predmetného
pozemku, t.j. štátu. Namietali aj záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti ochrany vlastníckeho

práva prostredníctvom inštitútu podľa všeobecných predpisov v dôsledku výsledkov konania o obnove
evidencie k pozemkom, tzv. ROEP. Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že predmetné
konanie možno charakterizovať ako administratívne konanie, podstatou ktorého je sumarizácia všetkých
dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim. Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona
nevyplýva, že prípadné neuplatnenie práva v rámci tohto konania má za následok jeho preklúziu, resp.

akýkoľvek iný vplyv na zánik neuplatneného práva. V tejto súvislosti poukázali aj na ust. § 100 ods.
2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo nepremlčuje. Ďalej namietali, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných
dôkazov, a to najmä nesprávne skutkové zistenie súdu o prevzatí vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku štátom v rozhodnej dobe bez právneho titulu, ku ktorému súd dospel na základe posúdenia

zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.01.1955, vydaného Okresným národným
výborom Bratislava-okolie v Bratislave.

7. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co/423/2015 - 263 zo dňa 19.12.2017,
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

v odvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového
postupu (úvah) súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel
pri riešení otázky majúcej pre posúdenie veci rozhodujúci význam, ktorou je existencia naliehavého
právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení, je jeho rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol,
nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný), pretože nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia, a

je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 (§ 220 ods. 2 CSP) a z
neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyniam
uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď im uprel právo dozvedieť sa o
príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite

skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalobe nevyhovel, a
to do tej miery, že tým porušil právo žalobkýň na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie vo veci samej
odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie,
čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov nainštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým
by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré
považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď vôbec dostatočne náležite

nezaoberal, alebo opomenul zaoberať. Požiadavke rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím a z toho dôvodu nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť

námietok žalovaných, týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobkýň,
vyhodnotí vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 CSP (predtým § 132 OSP), najmä zápis o vyúčtovaní
s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.01.1955 z hľadiska možného zániku vlastníckeho práva k prídelu,
vysporiada sa aj s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách zo dňa 12.05.2005 z
hľadiska záverov týkajúcich sa dôvodov nepriznania reštitučného nároku žalobcom, a na základe toho
znovuposúdiexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobkýňnaurčenívlastníckehoprávazhľadiska

ich možnosti domáhať sa ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu z dôvodu prechodu
sporných nehnuteľností na štát v rozhodnom období, v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho
dôvodu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným)
spôsobom, odôvodní.

8. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Počas konania, dňa XX.XX.XXXX zomrela pôvodná žalobkyňa 1 B. L.. Dedičské konanie po zomrelej
žalobkyni 1 bolo skončené dňa 14.05.2019. Žalobkyne 1-3 (pôvodne označené 2-4) podali návrh na
pokračovanie v konaní s dedičmi po zomrelej žalobkyni 1 a zároveň aj návrh na zmenu žaloby, konkrétne
úpravu petitu žaloby. Z vyjadrenia notárky poverenej prejednaním dedičstva JUDr. Danice Molnárovej
súd zistil, že dedičmi po zomrelej žalobkyni 1 sú jej dcéry H. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, B. P.,

rod. L., nar. XX.XX.XXXX a L. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyne 1-3). Okresný súd Malacky
rozhodol uznesením sp. zn. 27C/91/2011 -316 zo dňa 20.5.2019 o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami po zomrelej žalobkyni 1, s ktorými bude naďalej v konaní konať ako so žalobkyňou 1, 2 a 3.
Zároveň súd rovnakým uznesením pripustil zmenu žaloby (žalobného návrhu) nasledovne: „Súd určuje,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Stupava, obce Stupava, okresu Malacky,

vytvorené geometrickým plánom č. 95/2005 zo dňa 05.08.2005 spoločnosti GEODET - TEAM spol.
s.r.o., so sídlom Partizánska 23, 811 02 Bratislava, IČO: 35 735 325, tvoriaceho nerozdielnu časť tohto
rozhodnutia, a to:
- novovytvorený pozemok registra „C“ KN, s parc. č. XXXX/X, druh trvalé trávnaté porasty, o výmere
X.XXX m2;

- novovytvorený pozemok registra „C“ KN, s parc. č. XXXX/XX, druh trvalé trávnaté porasty, o výmere
XXX m2; a
- novovytvorený pozemok registra „C“ KN, s parc. č. XXXX/XX, druh trvalé trávnaté porasty, o výmere
X m2;
v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy

bytom XXX XX L. XX a v podiele 1 patria do dedičstva po nebohej B. L. rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX L.. XX“.

10. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní
pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom strany

sporu zotrvali na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, nové dôkazy nenavrhovali vykonať.

11. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkýň predniesla svoje vyjadrenie v zhode s písomným
podaním doručeným súdu dňa 09.07.2019, v ktorom uviedla, že predmetný výmer v zmysle v tom
čase platnej právnej úpravy predstavoval verejnú listinu preukazujúcu vlastníckeho právo prídelcu, ktoré

vzniklo dňom vydania výmeru. Zápis vlastníckeho práva na základe Výmeru v pozemkových knihách
mal v súlade s vtedy platnou právnou úpravou (nariadenie č. 104/1946 Zb. SNR) výlučne deklaratórny
charakter, a na vznik vlastníckeho práva sa nevyžadovala intabulácia, tak ako to tvrdí žalovaný 1,
ale vlastnícke právo vzniklo na základe samotného výmeru. V prípade výmeru ide o nadobudnutievlastníckeho práva poručiteľom originálnym spôsobom. Ako vyplýva z doterajšieho dokazovania pred
konajúcom súdom, poručiteľ sa nikdy nevzdal prídelu ani prídel nebol nikdy poručiteľovi ako prídelcovi
odňatý Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (ďalej aj „Povereníctvo"), ktorý úrad

bol ako jediný oprávnený podľa vtedy platných právnych predpisov odňať vlastnícke právo. Inými
slovami, iba Povereníctvo bolo kompetentným orgánom oprávneným rozhodnúť o odňatí prídelu. Preto
v dôsledku absencie právnych úkonov majúcich za následok zrušenie výmeru a prídelu v právnymi
predpismiustanovenýmspôsobommajúžalobkynezato,ževlastníckeprávoichporučiteľa(t.j.právnych
predchodcov Y. L. a B. L.) nikdy nezaniklo. Ako bolo v konaní preukázané okrem iného aj potvrdením

štátneho archívu, žiadna iná listina ako tie, ktoré boli v konaní zo strany žalobkýň predložené sa
v archívoch nenachádzajú. Žalobkyne uvádzajú, že nie je možné preukázať existenciu niečoho, čo
neexistuje a ani uvedené nemožno od nich spravodlivo požadovať. A teda, ani vyjadrenie štátneho
archívu spravujúceho všetky listiny z rozhodného obdobia dotýkajúce sa konfiškátov a reštitúcií nie
je možné interpretovať inak, ako skutočnosť podporne preukazujúcu neexistenciu listiny. Naopak
tvrdenie žalovaného 1, založené na domnienkach o údajnej existencii neexistujúceho úkonu, je v

priamom rozpore s predloženými dôkazmi. Ďalej žalobkyne opätovne uvádzajú, že samotný zápis
s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.1.1955 (ďalej aj „Zápis"), z ktorého konajúci súd pôvodne
odvodil prechod vlastníckeho práva z poručiteľov ako prídelcov na štát je nulitným právnym aktom,
nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Vychádzajúc z už vyššie uvedeného bývalé Okresné národné
úrady nikdy nemali kompetenciu odňať vlastnícke právo prídelcom ani kompetenciu o odňatí prídelu

rozhodovať. Zo samotného textu Zápisu žiadnym spôsobom ani nevyplýva, že by sa poručitelia ako
prídelcovia vzdali svojho vlastníckeho práva. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že Zápis je podpísaný iba
poručiteľomVendelínomBordáčomanieajporučiteľkouŽofiouBordáčovou.PoručiteľkaB.L.,ktorábola
aj žalobkyňou 1, nikdy ani len nepodpísala Zápis a sama sa ani nikdy nevzdala jej vlastníckeho práva.
Skutočnosť, že nehnuteľnosť pridelená poručiteľovi bola nezákonným spôsobom v dôsledku zmeny

spoločenským pomerov a režimu prevzatá do užívania JRD L., nemá za následok zánik vlastníckeho
práva poručiteľov, ktorí sa nikdy nevzdali prídelu ani im prídel nikdy nebol oprávneným orgánom
odňatý právnymi predpismi ustanoveným spôsobom. Vzhľadom na fakt, že vlastnícke právo poručiteľov
nikdy nezaniklo, vlastníckeho právo ani nemohlo prejsť na štát, ktorý žalovaným resp. ich právnym
predchodcom následne tú istú nehnuteľnosť bezodplatne previedol ako náhradu za ich pozemky v

záhradkárskej osade Kuchyňa. Štát ako nevlastník nikdy nemohol previesť na žalovaných resp. ich
právnych predchodcov viac práv ako mal on sám. Vo veci teda došlo k tzv. prekrytiu pôvodného
vlastníckeho práva v prípade stretu dvoch vlastníckych práv s vlastníctvom posledného nadobúdateľa
pri zachovaní nároku pôvodného vlastníka, ktorý ho získal legálnym spôsobom rozhodnutím príslušného
štátneho orgánu. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zápis Výmeru v pozemkových knihách podľa

príslušných právnych predpisov mal len deklaratórny charakter a zápis mal vykonať sám štát. Bolo
povinnosťou príslušných orgánov zaobstarať na náklady štátu zápis v pozemkovej knihe, a ak sa
tak nestalo nemožno tento nedostatok a nesplnenie tejto povinnosti zo strany štátu klásť na ťarchu
poručiteľov resp. žalobkýň. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v období, kedy k nezákonnému prevzatiu
nehnuteľnosti JRD L. došlo, bol iný právny ale aj politicko-spoločenský režim nepripúšťajúci ochranu

súkromnéhovlastníctvatak,akojevnímanývosvetlesúčasnejprávnejúpravy.Ztýchtodôvodovtvrdenie
žalovaného 1 o „nebdelosti" poručiteľov resp. o nedomáhaní sa zápisu vlastníckeho práva po dobu
viac ako 50 rokov, je absolútne v rozpore s kontextom vyvolaným historickými udalosťami a vtedy
platnou právnou úpravou. Dobromyseľnosť žalovaných nemôže požívať absolútnu resp. „nadradenú"
ochranu pred vlastníckym právom poručiteľov nadobudnutým 57 rokov pred žalovanými resp. ich

právnymi predchodcami. Ak by sa pripustila ochrana žalovaných ako dobromyseľných nadobúdateľov
nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ktorí nehnuteľnosť dostali ako náhradu za ich
iné pozemky nachádzajúce sa v inom katastrálnom území v zriadenej záhradkárskej osade Kuchyňa,
prostredníctvom „nadvlády" ich dobromyseľnosti nad vlastníckym právom poručiteľov, tak žalobkyne ako
právni nástupcovia poručiteľov by boli opakovane postihnutí nespravodlivosťou „doby" a došlo by k

popretiu základných právnych princípov. Právna zástupkyňa žalobkýň na záver uviedla, že v predmetnej
veci došlo k stretu dvoch vlastníckych práv. Má za to, že vlastnícke právo pôvodného vlastníka má
naďalej požívať právnu ochranu nadriadenú dobromyseľnosti žalovaných.

12. Žalovaný 1 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sú to práve žalobkyne, ktorých ťaží

dôkazné bremeno ku všetkým skutočnostiam a to ako ku preukázaniu nadobudnutia vlastníckeho
práva, tak k dokázaniu, že predmetné nehnuteľnosti neprešli na štát napriek absencii zápisu v
evidencii nehnuteľnosti katastrom nehnuteľnosti v čase, keď ich nadobúdali žalovaní. Poukázal na svoje
vyjadrenie zo dňa 14.6.2019, kde uviedol, že je absolútne chybný predpoklad žalobkýň, že samotnýzápis o vyúčtovaní mal predstavovať právny akt odňatia vlastníckeho práva ich právnemu predchodcovi.
Predmetný zápis o vyúčtovaní len osvedčuje, že dňom jeho spísania došlo k vyúčtovaniu a k odovzdaniu
veci prídelcami, preto námietka o neexistencii právomoci bývalého Okresného národného výboru odňať

vlastníckeho právo je bez akejkoľvek relevancie. Je celkom zrejmé, že predmetnému vyúčtovaniu
muselo predchádzať vykonanie právneho aktu, na základe ktorého predmetné nehnuteľnosti opustili
vlastníctvo právneho predchodcu žalobkýň. Existencii právneho úkonu, na základe ktorého došlo či
už k odňatiu prídelu, alebo k vzdaniu sa prídelu, jasne nasvedčuje aj číslovanie strany vyznačené
na predmetnom zápise o vyúčtovaní, kde označenie „II./2“ vypovedá o tom, že v konkrétnom spise,

ktorého súčasťou bol tento zápis o vyúčtovaní, sa museli nachádzať písomnosti predchádzajúce
spísaniu samotného zápisu o vyúčtovaní. Iba samotná skutočnosť, že žalobkyne predmetný právny
akt nepredložili, príp. že sa v štátnych archívoch nenachádza doklad preukazujúci odňatie prídelu
právnemu predchodcovi žalobkýň, nie je dôkazom toho, že vlastnícke právo na štát nikdy neprešlo.
Naopak, v prospech záveru, že predmetné nehnuteľnosti opustili vlastníctvo právnych predchodcov
žalobkýň svedčí práve kumulácia tých skutočností, že: a) pri nadobúdaní vlastníckeho práva žalovaných

k predmetným nehnuteľnostiam bol za vlastníka týchto nehnuteľností celkom jednoznačne považovaný
štát, b) právny predchodca žalobkýň a pôvodná žalobkyňa 1 podpísali zápis o vyúčtovaní s
odchádzajúcim prídelcom, c) právni predchodcovia žalobkýň sa nikdy nedomáhal registrácie svojho
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a d) samotné žalobkyne mali za to, že vlastnícke
právo prešlo na štát, keďže sa domáhali navrátenia vlastníctva k pozemkom v konaní vedenom

podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. Nedostatočná aktivita žalobkýň v konaní vedenom podľa
ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. im nemôže byť na prospech v tom zmysle, že konštatovanie
nesplnenia podmienok uvedených v § 2 a § 3 predmetného zákona z dôvodu nedoloženia reštitučného
titulu, s následkom nepriznania práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom, bude vyhodnotené
ako zachovanie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkýň. Poukázal na to, že pridelenie

predmetných nehnuteľností v prospech právnych predchodcov žalobkýň nebolo nikdy zaevidované
v pozemnoknižnej vložke. Pritom podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Tento tzv.
konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy zanikol až účinnosťou Občianskeho zákonníka z
roku 1950 (zák. č. 141/1950 Z.z.).

S ohľadom na uvedené je celkom nepochybné, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
na právnych predchodcov žalobkýň nikdy neprešlo. Irelevantná je aj námietka žalobkýň, že bolo
povinnosťou štátu zapísať vlastníctvo ich právnych predchodcov na základe predloženého výmeru o
vlastníctve pôdy. Ak štát v tomto smere pochybil, môžu sa žalobkyne domáhať voči štátu náhrady
spôsobenej škody, v žiadnom prípade však nemožno uvedenú skutočnosť klásť na ťarchu žalovaným.

Poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.
j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou. Pri otázke dobromyseľnosti poukázal na názory Ústavného súdu SR a na
to, že žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobúdajú od toho, komu

patrí vlastnícke právo. Oproti dobromyseľnosti žalovaných stojí hrubá nedbalosť právnych predchodcov
žalobkýň, ktorí sa po dobu vyše 50 rokov nikdy nedomáhali zápisu svojho vlastníckeho práva do
príslušnejevidencie.Navyševpredmetnomkonaníniejeriešenáochranavlastníckehoprávapôvodných
vlastníkov, ale (iba) ochrana práv dedičov, ktorým vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nepatrilo a
ani sa nemohli domnievať, že im patrí (na rozdiel od žalovaných, ktorí sa domnievali, že im vlastnícke

právo patrí). Rozhodnutie v prospech žalobkýň by malo za následok vznik dvoch nových sporov -
sporu o náhradu škody žalovaných voči štátu a sporu medzi žalovanými a žalobkyňami o náhradu
nákladov vynaložených žalovanými na predmetné nehnuteľnosti. V rámci záverečných rečí právny
zástupca žalovaného 1 poukázal aj na časový aspekt, kde je rozhodnutie obvodného pozemkové úradu
v Malackách, ktorý ale vlastnícke nároky žalobkýň nevysporiadal, potom obdobie absencie aktivity k

uplatneniu vlastníckeho práva a až následne je žaloba voči aktuálnym vlastníkom. Uviedol, že pokiaľ by
ajsúdneprijalostatnúargumentáciužalovaných,všetkytietoargumentyrovnakoakopoukazžalovaných
4 - 7 na pasivitu v konaní o pozemkových úpravách jednoznačne súdu umožňujú komparatívny test, s
takým záverom že dobromyseľný subjekt, ktorému sa má poskytnúť ochrana sú žalovaní, čiže na tomto
podklade žiadal žalobu zamietnúť.

13. Právna zástupkyňa žalovaných 4 - 7 uviedla, že sa plne stotožňujú s právnym názorom a námietkami
právneho zástupcu žalovaného 1. V predmetnom spore nebolo preukázané, že predchodcovia žalobkýň
1-3 skutočne nadobudli predmetné pozemky do vlastníctva, pretože nimi predložený výmer máformálno - právne nedostatky, pretože tento výmer nebol opatrený pečiatkou a pri povereníkovi
nie je uvedené meno, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že v mene Pôdohospodárstva konala
oprávnená osoba a k tomuto výmeru nebola priložená prídelová listina. Táto skutočnosť mala zrejme

za následok, že povereníctvo nevykonalo zápis v pozemnoknižních vložkách, účinky výmeru nenastali
a právny predchodca žalobkýň nenadobudol do vlastníctva sporné listiny. Právni predchodcovia sa
mohli kedykoľvek po vystavení výmeru domáhať uskutočnenia zápisu do pozemnoknižných vložiek,
to však neurobili. Právni predchodcovia žalobkýň a aj samotné žalobkyne nevyžuli svoje práva v
rámci reštitučného konania, pretože proti rozhodnutiu Obvodného pozemkové úradu v Malackách zo

dňa 12.05.2005 o nepriznaní práva o navrátenie vlastníctva nepodali návrh na jeho preskúmanie na
Krajskom súde v Bratislave v dôsledku čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v neprospech
žalobkýň. V otázke, ktorá zo strán má právo na väčšiu právnu ochranu v tomto spore uviedla, že sú
to jednoznačne žalovaní, pretože títo pozemky nadobudli v rámci vykonaných pozemkových úprav, v
rámci ktorých právni predchodcovia žalobkýň nepodali žiadne námietky hoci mohli a v prípade keby tak
urobili, tak by o tomto zhodoval príslušný odvolací organ a následne Krajský súd v Bratislave v rámci

správneho súdnictva. V rámci týchto pozemkových úprav nadobudli žalovaní predmetné nehnuteľnosti
zámenou za pozemky, ktoré prenechali účastníkom vyporiadania záhradkárskej osady, pričom tieto
pozemky nadobudli ich právni predchodcovia kúpou a dedením, to zn. z právneho titulu, ktorý má nárok
na vyššiu právnu ochranu. V predmetnom spore nedošlo k stretu 2 práv, ktoré sú rovnocenné, pretože na
strane žalobkýň je len tvrdené vlastnícke právo a je nepreukázané a na strane žalovaných je vlastníctvo

verifikované rozhodnutiami organov štátnej moci a je zapísane v súlade s platným právom v katastri
nehnuteľnosti. Žalobkyne nepreukázali v predmetnom spore naliehavý právny záujem na vydanie
rozhodnutia o určení vlastníckeho práva, pretože tieto svoje práva nevyužili v zmysle špeciálnych
právnych ustanovení o pozemkových úpravách a ani v reštitučnom konaní.

14. Žalovaný 3 sa vyjadril v tom zmysle, že právni predchodcovia žalobkýň nehnuteľnosti výmerom
nenadobudli, pretože nebola zaplatená prídelová cena a teda výmer sa nestal právoplatným. Poukázal
na to, že žalovaným boli za ich pôvodné pozemky pridelené nové pozemky v horšej kvalite, ako bola tá
predtým a boli nútení tieto pozemky prevziať vzhľadom na zákon o záhradkárskych osadách.

15. Súd vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Z overenej kópie Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb.n. SNR zo dňa 02.04.1948, číslo: 112i/48-i súd zistil, že právnym predchodcom žalobkýň Y. L. a jeho

manželke B., rod. H. boli ako prídelcom pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat.území R. o celkovej
výmere 0,5000 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené vo vl. č. 1 časť parcely č. XXXX označená
A22 roľa o výmere 0,5000 ha, každému v ideálnej časti 1 + 1. Na listine je podpis povereníka.

17. Zo zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.01.1955 vyplýva, že prídelca (L. Y.

a manželka B., rod H.) opúšťa prídel v L.. d. 50 ku dňu 31.12.1949, výmera prídelu je 0,500 ha, ide o
roľu, na ktorej prídelca hospodáril od 1948 do 31.12.1949. Nový nadobúdateľ JRD L. preberá prídel od
1.1.1950. V listine je pripomienka odchádzajúceho prídelcu, že všetky poľnohospodárske pozemky od
1.1.1950 prevzalo do užívania JRD v L.. Pri podpise odchádzajúceho prídelcu je iba podpis L. Y. (bez
manželky).

18. Rozhodnutím č. j. ObPÚ/2004/475-Vr, zo dňa 13.05.2004 Obvodný pozemkový úrad schválil
vykonanie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade
6-16 Podhoranka Kuchyňa, kat. územie Kuchyňa. Na základe tohto rozhodnutia sa nadobúda vlastníctvo
k pozemkom v samostanom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných

pozemkov, tak ako vyplýva z projektu pozemkových úprav.

19. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách zo dňa 12.05.2005 sa žalobkyniam a
poručiteľke nepriznalo právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom a nepriznalo sa právo na náhradu za
pozemky v k.ú. Stupava, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 2 a §3 zákona č. 503/2003 Z.z.

20. Na základe geometrického plánu č. 130/2005 vyhotoveného Ing. Marekom Javorom, bola obnovená
časť pôvodnej parcely č. XXXX, označená ako A22, bolo tejto časti pozemku pridelené nové parcelné
číslo - XXXX/XX a bol pre túto nehnuteľnosť založený nový list vlastníctva č. XXX, kde bol pozemokparc. č. XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 zapísaný v prospech Y. L. v podiele
1 a B. L. v podiele 1. Geometrickým plánom č. 95/2005 vyhotovenými Ing. Marekom Javorom bola
zameraná zvyšná časť pozemku označená ako A22 z pôvodnej časti pozemku parc. č. XXXX a boli

novovytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere XXXX m2. Novovytvorená
parcela č. XXXX/X bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X a jej
vlastníkom podľa súčasného stavu je R. H. ( žalovaný 1 ). Novovytvorená parcela č. XXXX/XX je
zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X a jej vlastníkmi podľa súčasného
stavu sú V. F. s manželkou C. v 1/3, H. F. v 1/3 a H. F. v 1/3 ( žalovaní 4-7 ). Novovytvorená parcela

č. XXXX/XX je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X a jej súčasnými
vlastníkmi sú O. H. a R. V. ( žalovaní 2 a 3 ). Žalovaní 1, právny predchodca žalovaných 2 a 3 a právny
predchodcoviažalovaných4-7nadobudlivlastníckeprávoknehnuteľnostiamnazákladerozhodnutiač.j.
OPPLH-B-2003/01748-00035-Vr, právoplatným dňa 22.10.2003 - schváleným projektom pozemkových
úprav ako náhradné pozemky, nakoľko tieto pozemky boli na základe vykonanej obnovy evidencie
pozemkov a právnych vzťahov k nim ( ROEP) rozhodnutím správneho orgánu č. 106-ROEP-2/2001 zo

dňa 08.06.2001 vedené v správe Slovenského pozemkového fondu.

21. Oznámením Katastrálneho úradu v L., Správa katastra H. zo dňa 18.11.2005, bolo žalobkyniam
oznámené,žepredmetnéparcely(novovytvorenénazákladeGPč.95/2005)bolinazákladerozhodnutia
č. OPPLH-B-2003/01748-00035-Vr, právopl. 22.10.2003 - schváleným projektom pozemkových úprav

pridelené iným fyzickým osobám ako náhradné pozemky.

22. Z Odpovede Slovenského pozemkového fondu Bratislava na žiadosť o vrátenie pozemku parc.
č. XXXX v k.ú. R. súd zistil, že žalobkyniam a poručiteľke (pôvodnej žalobkyni 1) bolo oznámené,
ich žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu už existujúceho vlastníctva fyzických osôb k dotknutým

pozemkom (parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX- dľa GP č. 95/2005). Vlastníctvo fyzických
osôb k uvedeným pozemkom vzniklo na základe rozhodnutia Okresného úradu v H., č. OPPLH-
B-2003/01748-00035-Vr a boli im pridelené ako náhrada za ich vlastné pozemky v záhradkovej osade
J. 6-16, k.ú. F.. Prídelovú listinu, ktorou bol pozemok A22 pridelený poručiteľom žalobkýň bolo potrebné
si dať zapísať na list vlastníctva v rámci konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov

k nim (ROEP), ktoré bolo v katastrálnom území Stupava právoplatne ukončené v roku 2001. Zároveň
Slovenský pozemkový fond vyslovil názor, že v danom prípade je možné sa vlastníckeho práva domáhať
len súdnou cestou.

23. V Stanovisku Slovenského pozemkového fondu Bratislava zo dňa 04.12.2013, je uvedené, že

Slovenský pozemkový fond vykonával správu parc. registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX
m2, evidovaná na LV č. XXXX v k.ú. R. na základe vykonanej obnovy evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k nim (ROEP), a to rozhodnutím správneho orgánu č. 106-ROEP-2/2001 zo dňa 08.06.2001.

24. Podľa §1 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, s
okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti,
b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť,

c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha,
d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti,
e) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti,
pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú

pod ustanovenie ods. 5,
f) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia
povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

25. Podľa §23 ods. 1 a 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,
prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak
prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskejnárodnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po
vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru
pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno

odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

26. Podľa §1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej
podľa nar. č. 104/45 Sb. SNR, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred
zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR)

vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

27. Podľa §1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej
podľa nar. č. 104/45 Sb., výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí

záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

28. Podľa § 68 ods. 3 vládního nařízení č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti
politických úřadů (správní řízení), v písemném rozhodnutí budiž označen úřad, který je vydává, uvedeno
datum a připojen podpis úředního orgánu k tomu oprávněného. Podpis může býti nahrazen ověřením

kanceláře, že vyhotovení souhlasí s vyřízením.

29. Podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo

v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v
ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické
osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom,
oprávnenýmosobámsanavrátivlastníctvokpozemku,ktorýprešielnaštátalebonainúprávnickúosobu
v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
31. Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 2.4.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy pod č. 112i/48-i boli právnym predchodcom žalobkýň pridelené podľa

nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(ďalej
len „nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR“), poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. R. o celkovej výmere
0,5000 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené vo vl. č. 1, časť parc. č.XXXX označenej A22 roľa
o výmere 0,5 ha. Výmer, ktorým boli právnym predchodcom žalobkýň 1-3 pridelené poľnohospodárske

nehnuteľnosti je treba hodnotiť ako listinu platnú, lebo spĺňa tak po formálnej ako aj obsahovej stránke
všetky zákonné podmienky; bol vydaný k tomu oprávneným orgánom štátu, bolo v ňom uvedené
kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, obsahuje
označenie bývalého vlastníka, mená a priezviská prídelcov, nehnuteľností, ktoré sú predmetom prídelu,
výmer je datovaný, podpísaný a sú v ňom uvedené aj ďalšie podmienky. V čase vydania uvedenej

listiny sa na konanie a rozhodovanie vtedajších „politických úradov“ (v súčasnom ponímaní správnych
orgánov) vzťahovalo vládne nariadenie č. 8/1928 Zb. o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie). Zo znenia § 68 ods. 3 cit. nariadenia vyplýva, že v písomnom
rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ho vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánuk tomu oprávneného. Listina zo dňa 2. 4. 1948 (výmer) vyššie uvedené náležitosti obsahuje a preto
ju súd považoval za listinu, ktorou právny predchodcovia žalobkýň 1-3 nadobudli vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam. Z nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR (§ 1) vyplýva že pre nadobudnutie

vlastníckeho práva sa nevyžadoval vklad do pozemkových kníh, pretože samotný výmer bol dokladom
o vlastníctve pôdy. Vklad vlastníckeho práva v tom čase mal iba deklaratórne účinky. Výmer teda bol a
aj v súčasnosti je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladuschopnou
listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z §1 ods. 1 nariadenia
č. 104/1946 Sb. SNR tiež vyplýva, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo

ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Rovnako z nariadenia nevyplýva, že prípadne nezapletenie
prídelovejcenypodľa§19nariadenia104/1945Sb.byznamenalostratuužnadobudnutéhovlastníckeho
práva ako to tvrdili žalovaní.
32. V konaní nebolo preukázané, že by predmetný výmer bol niekedy zrušený a pridelený majetok
bol právnym predchodcom žalobkýň odňatý a pridelený inej osobe a to oprávneným orgánom, ktorým

bolo Povereníctvo slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa § 23
nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR.

33. Súd pri skúmaní ďalšej listiny predloženej žalobkyňami, a to zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim

prídelcom zo dňa 26.1.1955 dospel k záveru, že táto listina je vzhľadom na svoj obsah neurčitá. Z tejto
listiny nie je zrejmé o aký prídel presne v nej ide, resp. aké konkrétne nehnuteľnosti prídelca (právny
predchodca žalobkýň) opúšťa. V zápise je uvedená iba, že prídelca opúšťa prídel v L. a výmera prídelu
je 0,5000 ha bez ďalšej špecifikácie. Súd má za to, že táto listina obsahovo nekorešponduje s výmerom
zo dňa 2.4.1948. Vo výmere sú nehnuteľnosti špecifikované ako pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat.

území Stupava o celkovej výmere 0,5000 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené vo vl. č. 1, časť
parc. č.XXXX označenej A22 roľa avšak v predmetnom zápise takto identifikované nie sú. Navyše v
zápise sa jedná o prídel v Borinke, nie v kat. území Stupava a pri podpise odchádzajúceho prídelcu na
zápise je uvedený iba Y. L., nie obaja prídelcovia podľa výmeru - právny predchodcovia žalobkýň, t.j.
Vendelín Bordáč a manželka Žofia. Súd preto na túto listinu neprihliadal, nakoľko z listiny jednoznačne

nevyplynulo, že by táto mala súvis s nehnuteľnosťami uvedenými vo výmere zo dňa 2.4.1948 a mal za
to, že k zániku vlastníckeho práva k prídelu právnych predchodcov žalobkýň na základe tohto zápisu o
vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom nedošlo. Vlastníctvo právnych predchodcov žalobkýň tak zostalo
zachované.

34. Samotné žalobkyne 1-3 aj pôvodná žalobkyňa 1 však v konaní tvrdili, že prídelcovia riadne užívali
prídely až do času zmeny právneho režimu, kedy prídely boli „prevzaté JRD“ (napr. zápisnica z
pojednávania na čl. 79) čo znamená, že pridelené nehnuteľnosti právni predchodcovia žalobkýň 1-3
nemohli reálne užívať ako vlastné, bola im odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej plody a
úžitky, hoci formálne pozbavení svojho vlastníckeho práva neboli. Podľa názoru súdu v tomto prípade

došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu (titulu), s ktorým vtedy platné právo spájalo
prechod vlastníckeho práva. Súd preto vzhľadom na tieto skutočnosti sa nestotožnil s Rozhodnutím
Obvodného pozemkového úradu v H. zo dňa 12.5.2005, s jeho odôvodnením, že by neboli splnené
podmienky na navrátenie vlastníctva podľa § 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. pretože tu bol dôvod na
vyhovenie žiadosti žalobkýň na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona, teda z dôvodu,

že majetok prešiel na štát v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Pokiaľ zákonodarca
vytvoril v zákone č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom samostatný reštitučný dôvod
spočívajúci v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, zmyslom tohto ustanovenia
bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v

prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody pripustil zmenu zápisu vlastníckeho
práva v evidencii nehnuteľnosti bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného
práva.Uľahčeniepostaveniaoprávnenýchosôbmalospočívaťajvtom,abynápravuzápisusvojho(stále
existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli
sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Zo základných zásad občianskeho práva možno

potom vyvodiť, že v situácii, keď štátu nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej
posledným vlastníkom, hoci zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá.35. Súd vzhľadom na uvedené zároveň zdôrazňuje, že samotná existencia reštitučného zákonodarstva,
ani prípadné uplynutie lehoty pre uplatnenie reštitučného nároku, resp. nepodanie opravného
prostriedku proti zamietavému Rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Malackách, nemohlo

spôsobiť nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení v tomto konaní.
Ako už konštatoval aj krajský súd pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ak je predmetom určovacej žaloby určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je
potrebnéprihliadnuťajnaskutočnosť,želentakésúdnerozhodnutiemôžebyťpodkladomprevykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, a preto v zásade platí, že žalobca má naliehavý právny záujem na

určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej ako vlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný
niekto iný.

36. Ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k
tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou
opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva -

žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod.) (III. ÚS 178/06). Rovnako podľa
nálezu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013, č. k. II. ÚS 468/2012-22 „reštitučné predpisy neboli
vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili
obnovenie tohto vlastníckeho práva. Zmyslom a účelom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie
zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva.

A v žiadnom prípade ním nemohlo byť a nebolo vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva (štátom) s odstupom mnohých rokov, a tým aj legalizácia takých
postupovštátuvdobeneslobody,ktorébolinezlučiteľnénielensústavnýmiprincípmiochranyvlastníctva
v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom platným v rozhodnom období.“

37. Okresný súd sa na záver musel zaoberať aj otázkou dobrej viery nadobúdateľov vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorú sa odvolávali žalovaní. Je potrebné uviesť, že nielen vlastnícke
právo žalobkýň, ale aj vlastnícke právo žalovaných resp. ich právnych predchodcov požíva ústavnú
a zákonnú ochranu, pretože súčasní vlastníci, resp. ich právnych predchodcovia, svoje vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli v dobrej viere, od štátu, a nemali dôvod pochybovať o

nesprávnosti nadobúdacieho titulu. Súd poukazuje v tomto smere na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, podľa ktorého z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej

viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z
obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho

rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

38. Súd teda zvážil všetky okolnosti daného prípadu a priklonil sa na stranu dobromyseľných

nadobúdateľov (žalovaných 1-7), ktorých vlastnícke právo, ktoré nadobudli v súlade s platnými právnymi
predpismi, na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu a v dobrej viere nemožno ohroziť.
Okresný súd mal za to, že žalobkyne sa nedostatočne zaujímali o svoje vlastníctvo, na ktoré si prvykrát
spomenuli až v roku 2004 (keď si uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Malackách právo na
navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z.) a nevyužili dovtedy viaceré zákonné

postupy, či už v zmysle reštitučného zákonodárstva alebo v rámci konania o obnovenej evidencii
pozemkov (ROEP) a preto aj s poukazom na názor Ústavného súdu SR, že vyššie riziko má niesť
nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, ako aj na zásadu „právo patrí bdelým“ rozhodol, tak,
že žalobu žalobkýň zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.41.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).