Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214311
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116214311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: T. U., anr. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/
XX, Q., zastúpenom: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350
026, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho
16, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Q. zo dňa 21. mája 2020 pod č.k. 17C/269/2016 - 108 v spojení s opravným uznesením zo dňa
24.08.2020 pod č.k. 17C/269/2016 - 134 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2014 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutím. Daný skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka, § 2 písm. i), j), l) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.1 písm.
b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany
sporu uzavreli dňa 25.02.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
873,08 eura. Žalobcovi vznikol záväzok poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške
54,65 eura. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel dohodu o poskytovaní služieb spočívajúcej v možnosti
odkladu služieb, za ktorú mal zaplatiť 146,92 eura. Zmluvu vyhodnotil ako úverovú zmluvu, nejedná sa
o revolvingový úver. Dospel k záveru, že výška dojednaného úroku z úveru nezodpovedá (v neprospech

žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej
zmluvy. Postupoval v zmysle intencií krajského súdu v zrušujúcom uznesení. Uviedol, že podľa tabuľky
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke NBS bola
priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,16% pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou
úrokovej sadzby v mesiaci február 2014. Dohodnuté zmluvné úroky tak presahujú niekoľkonásobok
priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy. Takéto dojednanie
je priamo v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.05.2014, v čase uzavretia

zmluvy. V čase uzavretia zmluvy bola výška odplaty regulovaná výlučne ustanovením § 53 ods. 6 OZ.
Preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný preto nemá nárok na zaplatenie úroku z
úveru, poplatkov za upomienky, iných poplatkov, ale len vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov.
Pre splnenie jednej podmienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa ďalšími dôvodmi žaloby nezaoberal.O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 3 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Nestotožnil sa so skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie. Namietal, že v zákone č. 129/2010 Z.z. a ani v inom zákone nie je uvedené, že nesprávne
určená hodnota úrokovej sadzby spôsobuje bezúročnosť úveru. Súd prvej inštancie v rozhodnutí
nekonštatoval, podľa akého ustanovenia dospel ku svojmu záveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. určuje len
nesprávne určenú výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie §

53 ods. 6 OZ účinné od 01.05.2015 a použil tabuľku priemerných úrokových mier z úverov obchodných
bánk, ktoré sa na zmluvu uzavretú 25. 02. 2014 nevzťahuje. Citoval ustanovenie § 53 ods. 6 OZ platné
v čase uzavretia zmluvy, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie namiesto odplaty na finančnom trhu
použil termín priemerné úrokové sadzby bánk. Citoval pojem finančného trhu a z rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoSr/1/2018 z 27. 03. 2018, 14Co/1016/2014 z 30. 03. 2016, v ktorých
krajskýsúdposúdilúrokvovýške70,01% podľaznenia§53ods.6OZplatnéhokudňuuzavretiazmluvy.

V ďalšej časti nesúhlasil s rozhodnutím v časti náhrady trov konania, pretože žaloba bola čiastočne
zamietnutá. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Poukázal na platnú úpravu odplaty platnú
od 01. 06. 2014, ktorá už regulovala výšku odplaty, na názory iných súdov. Úrokovú sadzbu 70,01

% považoval za rozpornú s dobrými mravmi, pretože prevyšuje obvyklú mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy o viac ako 20%. Pretože úroková sadzba je v rozpore s
dobrými mravmi, má za následok absenciu úrokovej sadzby, čo v konečnom dôsledku znamená, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť a uplatnil
si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu namietajúc porovnávanie odplaty v čase jej regulácie,
namiesto iných podmienok v čase uzavretia zmluvy. V ostatnej časti citoval dôvody odvolania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené . Preto

napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku
rozsudku ale z iných právnych dôvodov.

6.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neprijateľnej zmluvnej podmienke spočívajúcej vo
výške úrokovej sadzby a spôsobujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V dôvodoch rozhodnutia

uviedol, že v zmysle intencií odvolacieho súdu opätovne podrobil prieskumu výšku úrokovej sadzby. Z
obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vôbec nevyplýva, že odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok
z dôvodu opätovného posúdenia dojednanej výšky úroku. Odvolací súd v dôvodoch písomného
rozhodnutia uviedol, že výška úrokovej sadzby dojednanej v zmluve nie je v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka a nejedná sa ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto nemohla spôsobiť

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd prvej inštancie sa bez zdôvodnenia odklonil od právneho
názoru odvolacieho súdu poukazujúc na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov, nerešpektujúc
názor svojho odvolacieho súdu. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 25. 02. 2014, preto bolo na ňu
potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 6 OZ platné do 31. 05. 2014. Súd prvej inštancie v bode 8
citoval ustanovenie § 53 ods. 6 OZ platné od 01. 06. 2014 prijaté zákonom č. 106/2014 Z. z. a následne

v bode 10 v treťom odseku posúdil platnosť úroku v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka platným v čase uzatvorenia zmluvy do 31. 05. 2014. Podľa ktorého znenia zákona posúdil
rozpor úrokovej sadzby so zákonom, nie je možné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť.

7. Zákon č. 129/2010 Z. z. v čiastke 55/2010 Z. z. doplnil v článku II zákon č. 40/1964 Zb. v ustanovení §

53 ods. 6 v znení:“ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkova lehotu splatnosti. K zmene tejto úpravy došlo zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným od 01. 06. 2014,
citovaným prvostupňovým súdom v bode 8 rozsudku. Pôvodná úprava ustanovenia § 53 ods. 6 OZ
platná do 31. 05. 2014 odkazovala na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ale táto do 31.

05. 2014 obmedzovala len výšku úroku z omeškania. Až úprava platná od 01. 09. 2014 v §
1a limitovala výšku odplaty. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý z
dôvodu ním posúdenej neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov.

8. Odvolací súd zaujal právny názor k dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, ktoré považoval

v zmluve za riadne dojednané.

9. Rovnako zaujal právny názor k namietanej absencii presnej výšky, počtu a termínov splátok istiny,
pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je potrebné splátku rozdeliť na tri
samostatné splátky.

10. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03. 10. 2016 pod č. k. 17C/269/2016 - 45 zamietol žalobu
v časti neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 25C/4/2014 bol tento dodatok z bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere určený za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 05. 2014 pod č. k.
25C/4/2014 - 111 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 11. 2014 pod č. k.
7Co/220/2014 - 138, ďalej rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 11C/6/2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 05. 2015 pod sp. zn. 2Co/111/2014.
To znamená, že ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

11. Žalobca namietal nesprávne vypočítanú RPMN, žalovaný ju považoval za správnu, pretože do jej
výpočtu nemusel a nezahrnul s poukazom na ustanovenie § 9 písm. h) zákona č. XXX/XXXX Z. z. cenu
služby spočívajúcej v možnom odklade splatnosti maximálne troch ľubovoľných splátok.
RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Medzi celkové náklady spotrebiteľa patria
- všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe,
- okrem notárskych poplatkov,
- poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto ustanovenia

zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za
ponúknutých podmienok.
Do celkových nákladov nepatria
- poplatky za nedodržanie záväzkov,
- pri viazanom úvere dodatočné náklady okrem kúpnej ceny splatné bez ohľadu na spôsob úhrady,

- náklady na vedenie účtu a nálady súvisiace s platobnými transakciami a čerpaniami sú súčasťou
RPMN,akotvorenieúčtuniejedobrovoľnéanákladynebolisamostatnezrozumiteľneuvedenévzmluve,
- ak je poistenie úveru povinné, tak sa jeho cena (poistné) zahŕňa do RPMN - spravidla také poistenie
sprostredkúva sám veriteľ. Cena povinného zmluvného poistenia sa do RPMN nezahŕňa - správne
poplatky súvisiace so zápisom zabezpečovacích práv.

12. Podstatnou otázkou v danom prípade je, či žalovaný mal započítať do RPMN náklady súvisiace
s poskytnutím doplnkovej služby uvedenej v bode 8 zmluvy. Tvrdil, že podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy nebolo dojednanie o doplnkovej službe. Zo všetkých okolností veci vyplýva, že zmluva má
charakter doplnkovej služby, poskytnutej žalobcovi v súvislosti s úverom, žalobca o ňu nežiadal.

Bola vopred pripravená ako formulárová zmluva s predtlačeným obsahom a tvorila súčasť úverovej
zmluvy v bode 8. Preto odplatu v nej dohodnutú je potrebné považovať za náklad, ktorý musel žalobca
zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Jej nezapočítanie
do celkových nákladov RPMN malo za následok nesprávny výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa,
čím došlo k nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere majúc za následok bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ale z iných právnych
dôvodov spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.13. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti náhrady trov konania. Nestotožnil
sa s názorom žalovaného, že bol úspešný v zamietajúcej časti týkajúcej sa doplnkovej služby, pretože
súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu právoplatných rozhodnutí súdov v otázke neprijateľnosti tejto

zmluvnej podmienky s poukazom na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396
a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pretože bol vo veci úspešný. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).