Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209193
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120209193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti žalovanému: Q. O.,
A.. X.X.XXXX, W. O. - X. P., o zaplatenie 197 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 197 EUR, na účet žalobcu vedený v Štátnej
pokladnici, číslo účtu: X., KS: 0558, VS: 1104413095, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 197 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej

starostlivosti.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si za obdobie od 11.7.2016 do 23.9.2019 uplatnil vyňatie
z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, dlhodobo sa zdržiava
v cudzine kde je zdravotne poistená. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil
oneskorene až dňa 9.12.2019. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú
žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jej verejného

zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 197 EUR.
Rozpisposkytnutejzdravotnejstarostlivostižalovanémuhradenejžalobcomvobdobípovyňatí/zánikujej
verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne
vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 12.3.2020.
Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil čestné vyhlásenie o zdravotnom

poistení v inom členskom štáte EÚ, náhľad na výpis z účtu poistenca, Výzvu na úhradu nákladov za
zdravotnú starostlivosť zo dňa 12.3.2020.

4.Žalobcapoužilnasledovnéprostriedkyprocesnéhoútoku:skutkovétvrdeniauvedenévžalobe,návrhy
na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

5. Žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo

zistiť iný pobyt, preto jej súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP
doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o
podanej žalobe bolo zverejnené dňa 18.9.2020. Žalovaný ostal v konaní pasívny a v súdom stanovenej
lehote sa nevyjadril.6. Podľa ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol
vec bez nariadenia pojednávania. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu (najmä žalobcu),
právne argumenty strán sporu (najmä žalobcu) a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:

8. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný oznámením, resp. čestným
vyhlásením o zamestnaní a poistení v inom ČS, ktoré adresoval žalobcovi dňa 9.12.2019 uplatnil

vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR z dôvodu, že v
uvedenom období sa nachádzal v členskom štáte EÚ - v Veľká Británia, kde bol aj v tom čase zdravotne
poistený z titulu nezamestnania a to od 11.7.2016 do 23.9.2019.

9. Z rozpisu poskytnutej zdravotnej starostlivosti na území SR, ktorá bola žalovanému poskytnutá v

období, keď si uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR, teda v období od 11.7.2016 do
23.9.2019 vyplýva, že táto bola hradená žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia a to spolu v
sume 197 EUR, ktorá pozostáva z kapitačného paušálu v sume 14 x 2,33 EUR + 4 x 2,48 EUR + 10 x
2,64 EUR + 6 x 3,28 EUR + 3 x 3,13 EUR, z cielených vyšetrení spolu v sume 98,99 EUR.

10. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému označeného ako Výzva na úhradu nákladov za zdravotnú
starostlivosť zo dňa 12.3.2020 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 197
EUR, z dôvodu, že žalobca za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už
nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi
oneskorene.

11. Predmetom tohto konania je náhrada vynaložených nákladov žalobcom za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec na účely tohto zákona

je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne
zdravotne poistená“).

13. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne
zdravotnepoistenájefyzickáosoba,ktorámátrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepubliky;toneplatí,akje

zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca

14. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne
poistenájefyzickáosoba,ktorámátrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepubliky;toneplatí,akdlhodobosa
zdržiavavcudzineajezdravotnepoistenávcudzineanaúzemíSlovenskejrepublikyniejezamestnaná,

ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší
ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

15. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zdravotným poistením v
cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom

odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné
poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov,
ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

16. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, verejné zdravotné poistenie

vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods.
2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).17. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim
po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

18. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká pred dňom, keď nastali
skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky.

19. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo
na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

20. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo na

úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

21. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec je povinný
oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik
verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

22. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.
2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

23. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, príslušná zdravotná poisťovňa je
povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise,
t. j. zákon č. 577/2004 Z. z.

24. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná

poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených
osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

25. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

26. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
zazdravotnústarostlivosť,poskytnutúzfinančnýchprostriedkovzdravotnéhopoisteniapočasdoby,kedy

bola žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal
nárok.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4

ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR.
Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

28. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1
citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná

poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinný
túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.

29. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v

cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto
skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods. 2 citovaného zákona.30. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa
pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa odsťahoval mimo územie Slovenskej
republikyabolzdravotnepoistenýnaúzemícudziehoštátu,voVeľkejBritánii,kdebolzdravotnepoistený

z titulu svojho nezamestnania v období od 11.7.2016 do 23.9.2019. Uvedenú skutočnosť mal súd za
preukázanú z odhlášky poistenca. V zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. došlo k zániku
povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR.

31. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 11.7.2016 do 23.9.2019 na

území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu
ambulantnú starostlivosť, ako aj z cielených vyšetrení spolu vo výške 197 EUR. Kapitačným paušálom
sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného
poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a
poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 197 EUR zaplatil
žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže

o zániku poistenia nemal vedomosť.

32. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení
s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť

preukaz poistenca. Oznamovaciu povinnosť si splnil až predložením odhlášky poistenca dňa 9.12.2019,
čo vyplýva z prijímacej pečiatky, ktorou bola predmetná listina opatrená.

33. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok, z dôvodu zániku
poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods.

1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd
posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

34. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

36.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

37. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a škodou, 4. zavinenie.

38. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

39. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku

poškodeného.

40. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

41. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy
zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne
členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na

nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,
avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadomna okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

42. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
žalovaného za vznik škody. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti,
ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

43. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil
z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 197
EUR.

44. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda

nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný
nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej
si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby
si bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a
zdravotnú starostlivosť by nebol hradil a ku škode by nedošlo.

45. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o
tom vedieť mal a mohol.

46. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd
k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná preto súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 197 EUR.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255 ods.1CSPacontrario.Vsporebolžalobcaúspešný

v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov
konania. Nakoľko mu však žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).