Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8316010198.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2021 v Prešove
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t aodvolanie obžalovaného M. L. proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/37/2016 zo dňa 24.09.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2016 zo dňa 24.09.2020 bol obžalovaný M. L.
uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

ako jediná zodpovedná osoba daňového subjektu I. s.r.o., V. č. XXA/XXX, A., IČO: XXXXXXXX, DIČ:

XXXXXXXXXX v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010
podanom na Daňovom úrade v A. dňa 31.03.2011 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
neoprávnene zaúčtoval náklady na ťarchu daňových výdavkov zo
- dňa 31.07.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 6 921,80 eur, na základe dodávateľskej
faktúry č. 201001420, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za stavebné práce,

- dňa 31.07.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 2 006,00 eur, na základe dodávateľskej
faktúry č. 201001421, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za pomocné práce,
- dňa 31.08.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 8 268,00 eur, na základe, dodávateľskej
faktúry č. 201001568, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za stavebné práce,

- dňa 31.08.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 1 587,80 eur, na základe dodávateľskej
faktúry č. 201001570, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za pomocné práce,
- dňa 30.09.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 4 729,40 eur, na základe dodávateľskej
faktúry č. 201001571, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za pomocné práce,

- dňa 30.09.2010 na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby čiastku 5 406,00 eur, na základe dodávateľskej
faktúry č. 201001569, vyhotovenej dodávateľom W. T. spol. s r.o., P. V.. X, XXX XX K., DIČ:
XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX, za stavebné práce,

týmto porušil ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože išlo o výdavky,
ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo preukázané, v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému

zníženiu základu dane v rozsahu 28.919,00 eur, čím spôsobil dlh voči Slovenskej republike, zastúpenejFinančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, na dani z príjmov právnických osôb, vo výške 4.613,73
eur,

za čo mu bol podľa § 276 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 46 Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne
odložený, a zároveň mu bol určený probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe,
ktorá mu bola podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určená na 3 roky. Súčasne mu bola podľa § 51 ods. 4 písm.
c) Tr. zákona uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh voči Slovenskej

republike vo výške 4.613,73 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v dôvodoch ktorého
opätovne poukázal na to, že konajúci súd vyhodnotil skutok a vinu obž. M. L. v napadnutom rozsudku na
základe vykonania výsluchov svedkov a vykonania listinných dôkazov, ktorými sú podľa odôvodnenia
rozsudku listinné dôkazy z daňovej kontroly, kópie sporných faktúr, uznesenie o stíhaní T.. M., správy

zo Sociálnej poisťovne, výpisy z obchodného registra, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra
trestov obžalovaného, aktualizované medzirezortné lustrácie. Konajúci súd na základe nich vyhodnotil,
že listinnými dôkazmi z daňovej kontroly a kópiami sporných faktúr prokurátor uniesol dôkazné bremeno,
že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a že ho spáchal obžalovaný úmyselným konaním.
Napriek usmerneniu obsiahnutému v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/49/2019 súd

opätovne zdôvodnil svoje rozhodnutie spôsobom, ktorý považuje obhajoba za nedostatočný. Ako
zásadný argument, z dôvodu ktorého považuje konajúci súd obžalovaného M. L. za vinného, je
skutočnosť, že ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže, že obchodná spoločnosť, ktorej faktúry si
obžalovaný zaúčtoval, nikdy tieto obchodné doklady nevydala, už len tým prokurátor uniesol dôkazné
bremeno. Má za to, že táto argumentácia logicky neobstojí, a to z teoretického ani praktického hľadiska.

Ako to vyplýva z ustálenej účtovnej teórie, účtovné doklady tvoria neoddeliteľnú súčasť účtovníctva.
V účtovníctve vystupuje účtovný doklad ako spojovací článok medzi obchodným prípadom a jeho
zaúčtovaním. Možno povedať, že účtovné doklady sú základom účtovného zápisu. Pre účtovníctvo platí
zásada, že bez dokladu nie je možné uskutočniť žiadny účtovný zápis. Pre vedenie účtovných zápisov
platí prísna dokladová zásada. Znamená to, že účtovné zápisy možno urobiť výlučne iba na základe

účtovných dokladov. Účtovné doklady okrem toho, že dokladujú (dokumentujú) účtovné zápisy, overujú
uskutočnené obchodné prípady, ovplyvňujúce stav majetku podniku a záväzkov podniku, jeho náklady a
výnosy, výdavky a príjmy, ako aj účtovné prípady súvisiace s účtovnými prevodmi pri účtovnej závierke
s opravami účtovných zápisov a pod. Účtovné doklady, ktoré obž. M. L. ako štatutár spoločnosti I. s.r.o.
použil ako podklad na zaúčtovanie obchodných prípadov - nákup a zaplatenie za dodané služby od

spoločnosti W. T. spol. s.r.o. spĺňali a spĺňajú všetky zákonné predpoklady pre ich použitie na účely
účtovníctva a následné zhrnutie súvisiacich nákladov do daňovo uznateľných nákladov. Skutočnosť,
či tieto účtovné doklady boli riadne a včas zahrnuté v účtovníctve ich vystaviteľa spoločnosti W. T.
spol. s.r.o. je mimo dispozície obž. M. L. a za túto skutočnosť nemôže byť voči nemu vyvodzovaná
trestná zodpovednosť. Obž. M. L. pritom počas konania opakovane uvádzal nasledovné: Správca dane

počas celej daňovej kontroly a následne aj v dodatočnom platobnom výmere spochybňoval reálne
dodanie stavebných a pomocných prác, pričom obž. M. L. poukazoval a odôvodňoval reálnosť dodaných
služieb, okrem iného aj tým, že náklady vynaložené na služby, ktoré zabezpečoval prostredníctvom
spoločnosti W. T. spol. s r.o., sú v priamej súvislosti s jeho príjmami a tržbami, výsledkom čoho bol
dosiahnutýjehohospodárskyvýsledok.Odobž.M.L.sapožadovalonadrámecjehomožnostipreukázať

skutočností, ktoré ovplyvniť nemôže a ku ktorým listinné dôkazy nemôže zabezpečiť, s poukazom na
to, že spoločnosť W. T. spol. s r.o. má svojich štatutárnych zástupcov a sama zodpovedá za riadne
vedenie účtovníctva a za plnenie si daňových povinností. Pri nadviazaní bežného obchodného styku
so spoločnosťou W. T. spol. s.r.o. z verejne dostupných zdrojov zistil, že išlo o spoločnosť riadne na
trhu činnú a o totožnosti jej štatutárneho zástupcu nemal dôvod pochybovať. Pokiaľ správca dane

nespochybnil u neho vykázané tržby za dodané služby a uznal u neho výnosy za vykonané stavebné
práce na objekte C. v V., mal by prijať aj jeho argumentáciu o tom, že na dosiahnutie výnosov je potrebné
vynaložiťurčiténáklady,pričomsprávcadaneaanikonajúcisúdvnapadnutomrozhodnutínespochybnili
výdavkyuplatnenéobž.M.L.zhľadiskavýškyvtomzmysle,žebybolineprimeranédosiahnutýmziskom
z hľadiska ich výšky. Pri výkone podnikateľskej činnosti sa správal trhovo a zabezpečoval si za účelom

dosiahnutia zisku vstupy pre svoje podnikanie v rámci svojich možností a v rámci zákonom povolených
úkonov a v súlade s tým si náklady na zabezpečenie vstupov pri zdaňovaní príjmov aj uplatňuje. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf/37/2012, v ktorom dal Najvyšší súd SR do
pozornosti,že„základnýmkritériompreuznanievýdavkovakodaňovouznateľnýchvzmyslepríslušnýchustanovenízákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisovsútripodmienky,ktoré
musia byť splnené súčasne, a to: podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym

výdavkom), podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť
zaúčtovaný). Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na
zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu.“ Daňová kontrola pritom identifikovala ako náklady, ktoré nie je možné uznať
za znižujúce základ dane, náklady na obstaranie tovarov a služieb od spoločností E. s.r.o., M. reál s.r.o.,

R. s.r.o., T. W. s.r.o. a W. T. spol. s r.o.. Obž. M. L. bez pochybností preukázal, že tento predpoklad
správcu dane u spoločností E. s.r.o., M. reál s.r.o., R. s.r.o., T. W. s.r.o. nie je správny a že všetky
podmienky na daňovú uznateľnosť nákladov na služby od týchto spoločností boli splnené. Čo sa týka
spoločnosti W. T. spol. s r.o., obž. M. L. prostredníctvom svojej spoločnosti služby od tejto spoločnosti
objednal a na stavbe objektu C. boli aj reálne vykonané. Nemôže byť považované za dôkaz proti
obžalovanému, že tento nie je schopný zabezpečiť, aby jeho dodávateľ služieb vykonané práce a

prijaté platby za ne riadne zaúčtoval a aby ich správne deklaroval vo svojom daňovom priznaní, to je
daňovoprávna a trestnoprávna zodpovednosť štatutárov dodávateľskej spoločnosti W. T. spol. s r.o..
Obž. M. L. v priebehu daňovej kontroly aj samotného trestného konania preukázal splnenie všetkých
troch základných podmienok daňovej uznateľnosti nákladov vyfakturovaných spoločnosťou W. T. spol.
s r.o.. Stavbou objektu C. v V. dosiahol zdaniteľné výnosy, ktoré v celom rozsahu zahrnul do daňového

priznania svojej spoločnosti I. s.r.o.. Jednalo sa o zdaniteľné výnosy za dodanie celej stavby, na ktorej v
záujme riadnej fakturácie a zaplatenia za vykonané dielo bolo nevyhnutné, aby boli vykonané riadne a
včas všetky práce, vrátane subdodávateľsky riešených stavebných prác, pomocných stavebných prác
a upratovacích prác. Pokiaľ by neboli vykonané, ani spoločnosť I. s.r.o. by nebola dosiahla zdaniteľný
príjem z dodania nekompletného diela. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o vykonaní týchto prác,

bolo by to zjavné aj zo zdaniteľných príjmov, že za tieto práce by nebola dostala spoločnosť I. s.r.o.
zaplatené ak by dielo nebola vykonala v celom rozsahu. Služby od spoločnosti W. T. spol. s r.o. boli na
dielereálnevykonané,obž.M.L.zaneriadnezaplatilanáslednecelédielovyfakturovalobjednávateľovi,
pričom zaplatenú sumu zahrnul do zdaniteľných výnosov. Preukázal tak splnenie podmienky vecnej
a časovej súvislosti medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnymi nákladmi vynaloženými na služby od

spoločnosti W. T. spol. s r.o. ako základnej podmienky daňovej uznateľnosti nákladov. Obž. M. L. zároveň
preukázal aj splnenie druhej a tretej podmienky daňovej uznateľnosti sporných nákladov, a to jednak
preukázal vynaloženie týchto nákladov ich zaúčtovaním do vecne a časovo súvisiaceho obdobia a ich
zadeklarovaním v daňovom priznaní, a preukázal aj ich zaplatenie v hotovosti v celom rozsahu. Ich
vynaloženie preukázal navyše aj tým, že vyfakturoval celé dielo vykonané v dôsledku všetkých prác

vrátane prác uskutočnených spoločnosťou W. T. spol. s r.o., bez ktorých by dielo nebolo možné ukončiť
a vyfakturovať.
Obž. M. L. tieto skutočnosti v rámci svojej obhajoby preukazoval napriek tomu, že daňové konanie a
trestné konanie sú rozdielne predovšetkým v tom, na kom spočíva povinnosť preukázať oprávnenosť
výdavkov a príjmov zahrnutých v daňovom priznaní a majúcich vplyv na výsledok daňového priznania.

Pokiaľ v daňovom konaní pri preukazovaní správnosti určenia daňovej povinnosti daňového subjektu
je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, v trestnom konaní musí byť vina páchateľa preukázaná
bez rozumných pochybností. Pre prípad obž. M. L. to znamená, že bolo v trestnom konaní nevyhnutné
zo strany obžaloby preukázať, že ku skráteniu dane zo strany spoločnosti I. s.r.o. došlo, čo sa však
nestalo. Pokiaľ došlo zo strany spoločnosti W. T. spol. s.r.o. k skráteniu dane tým, že do účtovníctva a

následne do zdaniteľných výnosov nezahrnula príjmy dosiahnuté zo zaplatených služieb od spoločnosti
I. s.r.o., nemôže to byť na ťarchu I. s.r.o., resp. jej štatutárneho zástupcu. Zodpovednosť za riadne
vedenie účtovníctva však nesie výlučne sama účtovná jednotka a preto tvrdenie, že už samotným
preukázaním skutočnosti, že predmetné faktúry spoločnosť W. T. spol. s.r.o. nevystavila, znamená
unesenie dôkazného bremena obžalobou, nemôže obstáť. Spoločnosť I. s.r.o. nemôže a nemohla

žiadnym spôsobom ovplyvniť a zodpovedať za to, či vystaviteľ faktúry W. T. spol. s.r.o. evidoval tieto
faktúry v účtovnom systéme a či ich zahrnul do svojich výnosov. Pokiaľ nie, je potrebné skúmať
zodpovednosť spoločnosti W. T. spol. s.r.o. z možného spáchania trestného činu skrátenia dane, pokiaľ
faktúry zaplatené spoločnosťou I. s.r.o. nezahrnula do zdaniteľných výnosov a nezahrnula ich do výpočtu
svojej daňovej povinnosti k dani z príjmov právnických osôb. Súd sa však tvrdeniami obhajoby bez

bližšieho vysvetlenia nezaoberal s odôvodnením, že ich považuje za nedôveryhodné. Takýto postup
je v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2016 zo dňa 24.09.2020 zrušil v celom rozsahu a postupompodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí
v celom rozsahu.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,

že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd najprv preskúmal procesný postup konajúceho súdu,
avšak vzhľadom k tomu, že vo veci rozhoduje druhýkrát po podaní odvolania, konštatuje po doplnení
dokazovania konajúcim súdom na jednom hlavnom pojednávaní, že procesná situácia sa nezmenila,
táto je v súlade so zákonom a hoci sa obžalovaný nezúčastnil tohto nariadeného úkonu súdu, na ktorom

konajúci súd aj vo veci rozhodol, úkon je zákonný, keďže obžalovaný vyslovil súhlas s jeho vykonaním
v jeho neprítomnosti. Jeho práva na obhajobu zabezpečoval jeho obhajca, ktorý predniesol v rámci
záverečnej reči argumenty o nevine obžalovaného.

Aj v tomto odvolacom konaní je potrebné konštatovať, že dôkazy boli vykonané konajúcim súdom

podľa stanovených pravidiel procesným predpisom, preto mohli byť podkladom pre skutkový základ
viny obžalovaného spolu s dôkaznou situáciou zabezpečenou v odvolacom konaní. Po ich preskúmaní
a vyhodnotení nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach odvolací súd uzavrel, že vina
obžalovanému bola dokázaná bez rozumných pochybností.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku opätovne nemožno zistiť, ktoré skutočnosti mal konajúci súd
preukázané, ktoré z nich tvorili podklad pre ustálenie skutkových zistení, a ako sa vysporiadal s
obhajobou obžalovaného, čo je základom pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia, teda nevyhotovil
ho v súlade s § 168 Tr. poriadku, preto námietku odvolateľa považuje odvolací súd v tomto smere
za opodstatnenú. Aj napriek tomuto zisteniu odvolací súd vzhľadom na stav konania a na okolnosť,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s rozhodnutím druhého stupňa tvorí jeden kompatibilný
celok, dopĺňa veľmi stručné vyhodnotenie dokazovania konajúceho súdu v záujme ukončenia trestného
stíhania v primeranej lehote a právnej istoty obžalovaného. Odvolací súd k odôvodneniu napadnutého
rozsudku, v ktorom konajúci súd oponuje dôvodom zrušenia jeho predchádzajúceho rozsudku z
28.01.2019 odvolacím súdom, poznamenáva, že rozsudok konajúceho súdu z 28.01.2019 bol zrušený

predovšetkým pre nedostatočné odôvodnenie, keďže konajúci súd ním zabezpečenú dôkaznú situáciu
nevyhodnotil v súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku a teda ani nereagoval na v záverečnej reči a
v dôvodoch odvolania predkladanú argumentáciu obhajcom o nevine obžalovaného. Za krátkozrakú
považuje odvolací súd polemiku konajúceho súdu o doplnení dokazovania, na ktoré poukázal odvolací
súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pretože práve tieto dôkazy dopĺňali úvahy

preukazujúce vinu obžalovaného, čo je nižšie rozvedené, i keď konajúci súd ich považoval za
nadbytočné. Ani jeden dôkaz, ktorý môže objasniť bližšie skutkový dej, či motív konania, nie je
zbytočným, i keď preukazuje iba okrajovo či už v prospech alebo neprospech obvineného niektorú
zo skutkových okolností. Napokon odvolací súd dáva do pozornosti i to, že súd prvého stupňa nemá
upozorňovať obžalovaného na obsah jeho základného práva na súdnu ochranu, t. j. že nemá záruku,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať jeho očakávania a predstavy, ale má predložiť obžalovanému jasné a
zrozumiteľné dôvody, pre ktoré ho uznal vinným zo spáchania skutku posudzovaného ako trestný čin, čo
znamená predložiť mu zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom jeho konania (primerane III. ÚS 24/2006, IV. ÚS 115/2003, Rt 68/2008).

Podľa názoru konajúceho súdu prokurátor bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že obchodná
spoločnosť, ktorej faktúry si obžalovaný zaúčtoval, nikdy tieto obchodné doklady nevydala, v dôsledku
čoho daňovým subjektom I., s. r. o., vykázané náklady uvádzané v skutkovej vete výroku o vine
napadnutého rozsudku, nie je možné považovať za preukázateľné. Vykonaným dokazovaním, najmä
listinnými dôkazmi z daňovej kontroly doložené k písomnému oznámeniu a kópiami sporných faktúr, ale

aj výsluchom svedka M. W., ktorý bol v minulosti konateľom a spoločníkom spoločnosti W. T., s. r. o.,
a ktorý uviedol, že obžalovaného vôbec nepozná, prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal,
že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, že ho spáchal obžalovaný a to úmyselným konaním,
ktorého cieľom bolo znížiť daňový základ a tým aj daňovú povinnosť.Uvedené hodnotenie konajúceho súdu nedáva odpovede obžalovanému ústavno-konformným
spôsobom na uznanie jeho viny z trestného činu z pohľadu ním uplatňovanej obhajoby založenej na

to, že vypočutý svedok M. W. nebol tou osobou, s ktorou konal za obchodnú spoločnosť W. T., s. r. o.,
a preto sa nemohol dopustiť ani úmyselného konania spáchať trestný čin, keďže práce vykonané boli,
obchodná spoločnosť I., s. r. o., ich uhradila a on nezodpovedá za to, že obchodná spoločnosť W. T., s.
r. o., nezahrnula do účtovníctva účtovné doklady, ktoré preukazujú úhradu prác vykonaných v prospech
spoločnosti I., s. r. o., na stavbe, ktorá sa riadne realizovala, o čom svedčia aj ďalšie účtovné doklady.

Z výsledkov vykonaného dokazovania možno bez rozumných pochybností uzavrieť, že stavba bytového
domu C. sa realizovala a na tejto stavbe vykonávala práce aj obchodná spoločnosť I., s. r. o., o čom
svedčia aj účtovné doklady a výsluch svedka M. Z. za obchodnú spoločnosť R., s. r. o., ktorá dodávala
stavebný materiál obchodnej spoločnosti I., s. r. o.. Je tiež dokázané, že konateľom v roku 2011, kedy
obchodná spoločnosť podávala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie roka 2010, bol práve obžalovaný a toto daňové priznanie aj podpísal ako jediná zodpovedná
osoba. To napokon sporným ani nebolo.

Sporným ale bolo, či výdavky uplatnené na zníženie základu dane, ako výdavky spoločnosti na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného zisku, boli oprávnene zaúčtované.

Obžalovaný poukazoval na okolnosť, že splnil všetky tri podmienky pre uznanie výdavkov ako daňovo
uznateľných. Odvolací súd sa stotožnil s podmienkou zaúčtovania faktúr vystavených obchodnou
spoločnosťou W. T., spol. s r. o., do účtovníctva obchodnej spoločnosti I., s. r. o., čo je preukázané
protokolom o daňovej kontrole, a ktorú okolnosť obžalovaný ani nepopieral. Aj vecná a časová súvislosť

ako ďalšia podmienka uznania výdavkov by bola splnená, pretože fakturované práce obchodnou
spoločnosťou W. T., spol. s r. o., mali súvisieť s vykonávaním stavebných prác, ktoré daňový subjekt
mal realizovať na obytnom dome C.. Odvolací súd sa však nestotožnil so splnením tretej podmienky
preukázateľnosti, t. j. že fakturované daňové výdavky boli reálne vynaložené obchodnou spoločnosťou
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

V posudzovanom prípade úhradu faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou W. T., spol. s r. o., možno
považovať za fiktívnu predovšetkým z dôvodu, že v tom čase, kedy sa realizovala stavba obytného
domu C., konateľ tejto spoločnosti M. W. nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť s obchodnou
spoločnosťou od 09.12.2008 do 11.08.2011, čo potvrdil aj svedok T.. M. M., ktorý sa tiež vyjadril, že

táto spoločnosť nemala vlastných zamestnancov. Ak aj svedok T.. M. v konaní pred súdom tvrdil,
že spoločnosť W. T., spol. s r. o., podnikala aj v stavebnej činnosti, ale vo vzťahu k jednotlivým
komoditám bola fakturantskou firmou, tak tejto výpovedi nemožno veriť predovšetkým z toho dôvodu,
že v prípravnom konaní svedok vypovedal odlišne, t. j. že táto obchodná spoločnosť bola v podstate
fiktívnou, nevykonávala žiadnu činnosť, bola výslovne len fakturantskou firmou a žiadne účtovníctvo

neviedla. Tejto výpovedi svedka T.. M. z prípravného konania zodpovedá aj výpoveď svedka M. W.
v súdnom konaní, ktorý potvrdil podpisovanie faktúr za menovanú spoločnosť W. T., spol. s r. o.,
predkladaných mu svedkom T.. M. M., ktorý za túto obchodnú spoločnosť vystupoval a to pod menom
Š. A..

Ďalšou okolnosťou, ktorá spochybňuje oprávnenosť uplatňovaných nákladov uhradených v prospech
obchodnejspoločnostiW.T.,s.r.o.,jezistenie,žeanijednafaktúraododaníupratovacíchslužiebnebola
uhradená cez účet, k ich úhradám dochádzalo výlučne v hotovosti, pričom išlo i o vyššie sumy 7 až 8
tisíc eur, hoci v tomto období obchodná spoločnosť W. T., s. r. o., odoberala od obchodnej spoločnosti
R., s. r. o., stavebný materiál a platby za zasielané faktúry vôbec neuhrádzala, hoci boli v podstatne

nižších sumách za jednotlivé dodávky. Je preto pochybné, aby obchodná spoločnosť I., s. r. o., vynaložila
celkom na upratovacie práce sumu vo výške 28.919,00 eur a túto sumu uhradila v hotovosti, ak nemala
na zaplatenie stavebného materiálu, ktorý bol pre ňu veľmi dôležitou komoditou, keďže vykonávala
stavebné práce a bez stavebného materiálu tieto realizovať nedokázala. Úhrada nezaplatených faktúr
za dodaný stavebný materiál pritom prevyšovala úhradu za upratovacie práce a predstavovala celkovú

sumu 39.823,39 eur. V súvislosti s hodnotením možnosti reálne dodať upratovacie práce obchodnou
spoločnosťou W. T., s. r. o., je potrebné poukázať i na skutočnosť, že menovaná firma mala v tomto
rozhodnom období iba jedného zamestnanca.Uvedené úvahy viedli odvolací súd k záveru, že zaúčtované faktúry síce spĺňajú kritéria účtovných
dokladov, avšak v nich uvádzané údaje nezodpovedajú reálne uskutočniteľným plneniam, preto
sú fiktívne a ako také ich nebolo možné uznať v rámci výdavkov vynaložených na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona spácha páchateľ vtedy, ak v
malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok
na starobné dôchodkové sporenie.

Za skrátenie dane sa považuje také konanie páchateľa, ktorým dosiahne určenie dane u daňového
subjektu v nižšej sume než aká by zodpovedala zákonu. Je to rozdiel medzi daňou, ktorou má byť
daňový subjekt podľa zákona zaťažený, a daňou, ktorú reálne priznal daňový subjekt v dôsledku
protiprávneho konania.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti
neoprávnene uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2010 výdavky v celkovej výške
28.919,- eur, dôsledku čoho sa znížil základ dane a došlo k skráteniu dane o 4.613,73 eur.

Pre spáchanie trestného činu skrátenia dane a poistného sa vyžaduje úmyselné konanie. Obžalovaný

zahrnul do účtovníctva účtovné doklady, ktoré preukazujú výdavky uhradené spoločnosti, ktorá
nevyvíjala žiadnu stavebnú, resp. upratovaciu činnosť. Obhajobe obžalovaného, že za spoločnosť
vystupovala iná osoba, ktorá zabezpečila dodanie prác, nie je možné uveriť. Vedomosť obžalovaného
o tom, že fakturujúca spoločnosť nezabezpečila upratovacie práce na stavbe a faktúry vystavila iba
fiktívne, je potrebné vyvodiť predovšetkým z výpovede svedka W., ktorý prehlásil, že firma W. T., s. r. o.,

nevykonávala žiadnu činnosť a obžalovaného nepozná, pričom túto zastupoval aj T.. M., a z výpovede
svedka T.. M., ktorý potvrdil, že spoločnosť bola fakturantskou a stavebnú činnosť nevykonávala. Práve
kontakt obžalovaného so svedkom T.. M. preukazuje zabezpečenie fiktívnych faktúr bez dodania prác.
Ak takéto fiktívne faktúry obžalovaný zahrnul do účtovníctva, tak konal v úmysle znížiť základ dane.

Ustálené skutkové zistenia správne kvalifikoval konajúci súd ako zločin skrátenia dane podľa § 276 ods.
1, 2 písm. d) Tr. zákona, keďže obžalovaný neoprávneným uplatnením výdavkov skrátil daň o 4.613,73
eur,čímnaplnilajznakkvalifikovanejskutkovejpodstatyuvedenéhotrestnéhočinu„voväčšomrozsahu“.

K ďalšej uplatňovanej námietke obžalovaného, že spoločnosť I., s. r. o., nemôže a nemohla žiadnym

spôsobom ovplyvniť a zodpovedať za evidovanie faktúr v účtovnom systéme ich vystaviteľa, odvolací
súd v stručnosti uvádza, že podstatou prerokúvaného prípadu nie je posúdenie, či obchodná spoločnosť
W. T., s. r. o., zaúčtovala faktúry vo svojom účtovníctve, ale podstatným je to, či došlo preukázateľne k
vynaloženým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov spoločnosti I., s.
r.o..ObžalovanýsanezodpovedázanečinnosťspoločnostiW.T.,s.r.o.,alezodpovedázaneoprávnené

uplatnenie daňových výdavkov, ktorými znížil základ dane a spôsobil následok na skrátení dane.

Následne odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmal aj výrok o treste, keďže
tento nadväzuje na výrok o vine, ktorý napadol obžalovaný odvolaním. Po prieskume konštatuje, že
obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého bol podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu
nad jeho správaním počas skúšobnej doby, ktorá bola určená na 3 roky. Takto uložený trest aj odvolací
súd považoval za primeraný všetkým zisteným okolnostiam prípadu, ako aj možnostiam nápravy
obžalovaného a to aj so zreteľom na jeho doterajší spôsob života, keďže odsúdenia má zahladené
(ostatné je z roku 2013) a od spáchania skutku uplynula už dlhšia doba.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním, rozhodnutie
konajúceho súdu o tom, aby uhradil v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia
slobody spôsobenú škodu, zodpovedá zákonu.

V závere odvolací súd už len poznamenáva, že o odvolaní obžalovaného rozhodol v jeho neprítomnosti
ako aj v neprítomnosti jeho obhajcu, keďže ani jeden z nich svoju neúčasť na ňom riadne a včas
neospravedlnili, o odročenie verejného zasadnutia nepožiadali, a procesný predpis podľa § 293 ods. 9,
ods. 10 takýto postup umožňuje.To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.