Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Pc/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119215108.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecinavrhovateľkyĽ.G.Q.,rod.R.,nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX, právne zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom
Prešov, Slovenská 69 proti odporcovi Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX, právne zast. Mgr. Petrom
Troščákom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 50, v konaní o určenie príspevku pre manželku takto

r o z h o d o l :

I. odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného vo
výške 100,- Eur mesačne od 02.10.2019 opakovane do budúcna, ktoré je povinný poukazovať k rukám
navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,

II. d l ž n é výživné zo strany odporcu na navrhovateľku od 02.10.2019 do 31.01.2021 vo výške 1.600,
- Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 02.10.2019 domáhala určenia manželského výživného voči

svojmu manželovi, a to od 01.10.2016 v sume 300,- Eur mesačne.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil.

3. Počas konania zobrala navrhovateľka svoj návrh v časti späť a to o určenie výživného od 01.10.2016
do 02.10.2019. So späťvzatím tejto časti súhlasil aj manžel navrhovateľky. Súd konanie v tejto časti
svojím uznesením na pojednávaní dňa 04.11.2020 zastavil.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Manželia sú manželmi od 09.04.1988. Z ich manželstva pochádzajú dvaja plnoletí synovia, ktorí sú
samostatní.

6. Navrhovateľka potvrdila že s manželom nežijú spoločne, tri roky nevie kde býval a potom chodieval

domov, ale teraz už posledný čas bývajú spolu opäť. Intímne sa spolu nestýkajú roky, navrhovateľka
tvrdila, že manžel mal milenky. V podstate sa päť rokov nerozprávajú. Nevie nič o jeho financiách,
ale navrhovateľka potvrdila, že byt platí on. Spoločne však nehospodária. Navrhovateľka ma sklerózu
multiplex,ktomusúpripojenéajpsychicképroblémy.Poberáplnýinvalidnýdôchodokvovýške318,-Eur.Na konci konania po valorizácii bola výška jej dôchodku 336,5 Eur. Potvrdila, že dopláca za lieky 120,-
až 200,- Eur mesačne, platí si mobil 33,90, pevnú linku 3,- , MHD 8,20, platí si masáže, plávanie, stravu
si kupuje aj v zľave. Je vyučenou krajčírkou, niekedy pracuje aj pre klub ľudí so sklerózou multiplex, pre

sponzorov narp. šije predmety, ale nie je to zárobková činnosť.

7. Odporca tvrdil, že svoju manželku pristihol pri nevere, mala riadny vzťah a ten vzťah naštrbil ich
manželstvo. Na rozvod nepodal z dôvodu, že sa mu vyhrážala aj vo vzťahu k plnoletým deťom. Potvrdil,
že spolu nehospodária, bývajú v spoločnom byte, on uniká na chatu práve, aby nebol s ňou. Je

stredoškolským učiteľom, jeho príjem je 1.000,- Eur mesačne. Byt uhrádza 154,- Eur a 35,- Eur inkaso,
8,- Eur poistky, dane, smeti. Kupuje drogériu na pranie, ktoré používa aj manželka. Mobil si platí 15,-
Eur mesačne. Chatu kupoval kvôli amatérskemu vysielaniu, je to jeho koníček, ku ktorému uniká.

8. Manželia medzi sebou mali aj problémy ohľadne 5.000,- Eur, ktoré podľa navrhovateľky zmizli, tak
podala trestné oznámenie. Odporca potvrdil, že má v súčasnosti blízky vzťah.

9. Obe strany v priebehu konania predkladali písomné doklady, napr. potvrdenie o zdravotnom stave zo
strany navrhovateľky, taktiež aj potvrdenie o doplatkoch liekov, anamnézy, platby za byt a pod..

10. Odporca potvrdil na tvrdenia navrhovateľky, že nehnuteľnosť v okrese Trebišov, dostal darovaním,

preto to nepatrí do BSM. Suma za byt, ktorú platí odporca na konci tohto konania bola 170,- Eur + 35,-
Eur inkaso, 15,- Eur optický kábel.

11. Odporca navrhoval dôkazy ohľadne vyšetrovacích spisov, kde podnet podala navrhovateľka.

12. Odporca ako aj navrhovateľka predložili výpisy z účtov. Odporca predložil aj darovaciu zmluvu na
nehnuteľnosť v kat. území Egreš. Z predložených výpisov z účtov neboli zrejmé žiadne mimoriadne
príjmy ani mimoriadne výdavky.

13. Súd si vyžiadal vyšetrovacie spisy a urobil si z nich relevantné kópie. Vyšetrovacie spisy boli dva.

Obe trestné oznámenia podala navrhovateľka. Prvé bolo z dôvodu krádeže 5.000,- Eur v jej byte (vyš.
spis 1Pn1117/19), pričom navrhovateľka uviedla, že do tohto bytu sa mohol dostať jej manžel, ktorý ho
užíva s ňou. Vyšetrovanie však bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

14. Druhé vyšetrovanie bolo začaté na základe oznámenia navrhovateľky a to z dôvodu týrania blízkej
a zverenej osoby (vyš. spis 1Pn1391/19). Vo veci sa vykonali aj znalecké dokazovania, boli vypočutí
svedkovia. Vec bola uznesením zo dňa 03.12.2020 postúpená na priestupok.

15.Nazávernavrhovateľkazosumarizovalasvojnávrhstým,žežiadalamuvyhovieť.Poukazovalanajej

poklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťo75%nižšiu.Jejjedinýmpríjmomjeinvalidnýdôchodok
vo výške 336,5 Eur a jej zdravotný stav nie je dobrý. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, pričom
manžel zabezpečuje náklady na bývanie, avšak navrhovateľka podľa nej zabezpečuje starostlivosť o
domácnosť. Keďže odporca je riadne zamestnaný a nemá žiadne obmedzenia, jeho príjem je približne
1.000,- Eur, rozdielnosť životnej úrovne je zjavná. Navrhovateľkine výdavky boli preukázané a to na lieky

+ ešte ostatné ako strava a hygiena. Na druhej strane výdavky manžela na bývanie + na jeho koníček.
Navrhovateľka poukazovala teda na trojnásobne vyšší príjem zo strany jej manžela, na druhej strane na
jej nepriaznivý zdravotný stav. Ak odporca namietal navrhovateľku z nesúladu s dobrými mravmi, takého
tvrdenie považovala za nedôvodné. Trestné oznámenie môže dať ktokoľvek. Manželia si práve naopak
majú pomáhať aj v chorobe, zmenenom zdravotnom stave, pričom navrhovateľka je vážne chorá. Návrh

teda považuje za dôvodný a navrhovala mu vyhovieť v celom rozsahu.

16. Na druhej strane odporca s návrhom nesúhlasil. Pracuje ako učiteľ, jeho príjem nie je extrémne
vysoký. Navrhovateľ nemá ani nové auto, ani nejaký nadštandardný životný štýl, pracuje a má jeden
koníček. Odporca platí všetky výdavky týkajúce sa spoločného bývania, pričom od navrhovateľky nikdy

nijaké peniaze nepýtal a teda prispieva jej takýmto spôsobom na život. Poukazoval na rozpor s dobrými
mravmi, na neveru zo strany manželky, že navrhovateľka podala dve trestné oznámenia, ktoré boli
založené na nepravdivých skutočnostiach, čo sa vlastne aj potvrdilo.17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

21. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

22. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné
práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

25. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

26. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

27. Manželia v zmysle citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, táto trvá počas trvania manželstva. Zo zákonného ustanovenia vyplýva aj požiadavka,

aby manželia mali rovnakú životnú úroveň a je založená na princípe solidarity aj ich rovnakého
postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúceho z manželského zväzku. Podľa znenia zákona je
tiež právne relevantnou skutočnosťou aj výkon starostlivosti o domácnosť. Znenie zákona samé o sebe
predpokladá,žemanželiaplniasvojuvyživovaciupovinnosťdobrovoľne.Voväčšineprípadovjetovecou
dohody.

28. V tomto prípade, súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľky a samotný nárok manželského
výživného považuje ako dôvodný. Manželia sú v manželskom zväzku od roku 1988 a vychovali spolu
dvoch už plnoletých synov, ktorí sú samostatní. Doposiaľ ani jeden z nich nepodal návrh na rozvod
manželstva a v manželskom zväzku dobrovoľne zotrváva, a to napriek tomu, že ako z tvrdení oboch

strán vyplýva, sú medzi nimi veľké nezhody a priam by súd povedal, že až vzájomná animozita.
Napriek tomu, žijú manželia v spoločnej domácnosti, nekomunikujú však spolu roky, roky sa intímne
nestýkajú, len sa vzájomne obviňujú. Navrhovateľka dokonca podala trestné oznámenie voči odporcovi.
Aj z pojednávaní je zrejmé, že ich animozita je obrovská. Ako si má súd inak vysvetliť ich vzájomnú
nekomunikáciu a trestné oznámenie. Celý priebeh tohto konania ako aj obviňovanie, kto, komu, čo z

chladničky zoberie, je prejavom priepastnej nenávisti.29. Ak sa však manželia napriek tejto vzájomnej animozite rozhodli spolu žiť v jednej domácnosti, konajú
tak v tejto fáze dobrovoľne a súd teda po právnej stránke vychádza z toho, že manželstvo trvá a trvá
teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi nimi.

30. Súd nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa pre neuznanie tohto nároku. Odporca poukazoval
na nejakú neveru, avšak tá bola alebo aj je zrejme z oboch strán a je vyústením ich vzájomnej animozity
a nie jej príčinou. Súd nepovažuje za rozpor s dobrými mravmi ani podanie samotného trestného
oznámenia, pretože aj s poukazom na diagnózu navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka je pod iným

tlakom ako odporca a vedie vnútorne iný život, čo ju mohlo priviesť aj k rozhodnutiu podať takéto trestné
oznámenie pre týranie. Súd teda nemôže túto okolnosť brať v neprospech navrhovateľky.

31. Súd teda uzatvára, že dôvod na určenie manželského výživného je zrejmý, otázkou však zostávala
jeho výška. V tomto prípade súd nepovažuje za dôvodný návrh navrhovateľky o určenie výživného vo
výške 300,- Eur, pretože odporca si plní čiastočne vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a to tým,

že celé roky hradí náklady spojené s užívaním bytu + inkaso, internet, smeti, dane. Táto skutočnosť
nie je nerelevantná a práve túto okolnosť súd zhodnotil pri stanovaní výšky tohto výživného. Na druhej
strane však príjem odporcu je dvojnásobne vyšší a v kontexte platenia úhrad za byt sa teda súdu javí
manželské výživné vo výške 100,- Eur ako primerané a na základe ktorého sa úroveň manželov vyrovná.
Opätovne súd chce zvýrazniť tú skutočnosť, že odporca platí všetky náklady v súvislosti s bývaním a

týmto výraznou mierou sa podieľa na zachovaní rovnakej životnej úrovne pre navrhovateľku ako aj pre
neho.

32. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností, súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky
zamietol.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,

v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).