Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 0Er/1190/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204711
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204711.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, IČO: 37 949 624, so sídlom A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 Banská Štiavnica,
proti povinnému: P. W., A.. X.X.XXXX, W. W. XXX, XXX XX A. W., vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Milanom Somíkom, Exekútorský úrad so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn.
EX 745/2001, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril poverením číslo 5613 011811 * zo dňa
27.6.2001 súdneho exekútora Viliama Königa, vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom sa stal súdny

exekútor Mgr. Milan Somík, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin.

2. Dňa 15.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútor na zastavenie exekúcie z
dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak
to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas
konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol

vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Súd zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 167f ods.
2 zákona o konkurze, lebo dňa 24.9.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/900/2018 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2018 dňa 24.9.2018 pod č. K071263.

8. Súdny exekútor podaním si podaním zo dňa 8.10.2018 uplatnil trovy exekučného konania vo výške
70,24 Eur.9. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného

poriadku definujú, že konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej
právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku,
v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné
ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto
zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na

konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom
2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
10. Z Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a
len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený.
Keďže v priebehu exekúcie bolo zistené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný
bol oddlžený, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený

nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, keďže na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz viac ako osemnásť rokov potom, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.
Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01.
2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že povinný je bol oddlžený a nemožno mu preto uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie

oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č.
32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti
povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko

exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do
31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 41 CoE 340/2011/.
11. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky

nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.

1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.