Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215555
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7109215555.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu VYTEZA, spol. s r.o. Košice, Terchovská 7,
Košice, IČO: 00 617 814, zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Košice, Kováčska 32,
proti žalovanému Mestská časť Košice - Kavečany, Široká 17/A, Košice - Kavečany, IČO: 00 690 902,
zastúpenémuJUDr.VladimíromVrabeľom,advokátom,Košice,Hlavná70,ourčenievlastníckehopráva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/302/2009-437 z 1.2.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia VYTEZA, spol. s r. o. a Š. W. sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rozostavanej stavby - vodnej nádrže, nachádzajúcej sa na
parc. č. 1513, 1525, zapísanej v Katastri nehnuteľností Správy katastra Y. C. B. Y. X, obec Y.Š. - Y., kat.
úz. Y., v podiele 1/2 k celku, alebo alternatívne žiadali určiť, že podielovými spoluvlastníkmi tejto stavby
boli ku dňu 15.1.2002. Súd prvej inštancie rozsudkom 15C/302/2009-159 z 10.5.2012 žalobu zamietol

a žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
5.189,03€naúčetjehoprávnehozástupcudo3dníodprávoplatnostirozsudku.KrajskýsúdvKošiciach,
rozhodujúcioodvolanížalobcovuznesením2Co/252/2012-194z30.8.2013zrušilrozsudoksúduprvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že i keď žalobu zamietol pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, i tak vec preskúmaval po vecnej
stránke. Odôvodnenie jeho rozhodnutia pokladal aj za nepreskúmateľné podľa § 157 ods. 2 O.s.p..Súd
prvého stupňa ďalším rozsudkom 15C/302/2009-226 z 1.4.2014 žalobu zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodní žalobcovia domáhali určenia, ako už bolo
uvedené, že sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby - vodnej nádrže v katastrálnom území
Y., a to v podiele 1/2 k celku, keď svojho práva sa domáhali už v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp.zn. 15Cb/225/2002 o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty
úpadcu Metropol, s.r.o. Košice. Prihliadol na stanovisko žalovaného, ktorý namietal, že predmetnú
stavbu - vodnú nádrž nadobudol na základe kúpnej zmluvy od právneho predchodcu Metropol, s.r.o.
Košice v konkurze a popieral tak vlastnícke právo žalobcov, aj s poukazom na to, že v konaní o vylúčenie

z konkurznej podstaty žaloba žalobcu bola Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 1. 12. 2003
zamietnutá. Súd prvého stupňa ďalej popísal doterajší priebeh konania a uviedol, že alternatívnym
návrhom sa žalobcovia na pojednávaní 20.2.2014 domáhali určenia, že rozostavaná stavba vodnej
nádrže bola v ich podielovom spoluvlastníctve ku dňu 15.1.2002. Žalobcovia pritom naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení odôvodňovali dosiahnutím odstránenia spornosti medzi účastníkmi,
keďže stavbu realizovali na vlastné náklady a cítia sa byť jej vlastníkmi. Citoval ďalej § 226 a § 80 O.s.p.
a všeobecne charakterizoval podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade úspechu určovacej žaloby.

Uviedol, že opatrením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4K/316/1999 zo dňa 16. 1. 2002 bol daný
súhlas s predajom majetku úpadcu Metropol, s.r.o., Košice, patriaceho do konkurznej podstaty mimo
dražby, pričom do tohto bola zahrnutá aj vodná nádrž a jeho kupcom sa stal žalovaný. Žalobcovia
sa svojich práv domáhali v konaní pred Krajským súdom v Košiciach č.k. 15Cb/225/2002-45 žalobou
o vylúčenie predmetnej veci z konkurznej podstaty, avšak ich žaloba bola zamietnutá a rozsudok

nadobudol právoplatnosť 17.2.2009. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Obo/126/2007-66 z 9.10.2007,
vydaného v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty mu vyplynulo, že žalobcovia sa správne mali
svojich práv domáhať prostredníctvom žaloby na plnenie, podľa § 80 písm. b/ O.s.p. a z podstaty mali
žiadať vylúčiť peňažnú odplatu prijatú za scudzený pozemok. Keďže takúto žalobu nepodali, nemajú už
podľa neho naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi danej rozostavanej
stavby, ani záujem na určení, že podielovými spoluvlastníkmi tejto vodnej nádrže boli ku dňu 15.1.2002.

Žalovaný pritom vlastnícke právo k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport a zasnežovaciemu systému
(súčasťou ktorého bola aj vodná nádrž) nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.2.2002
so spoločnosťou Metropol, s.r.o. v konkurze, ktorú zastupoval JUDr. Jozef Olej ako správca konkurznej
podstaty. Vzhľadom na uvedené pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p..

2. Aj tento rozsudok napadli včas podaným odvolaním pôvodní žalobcovia a navrhli ho zrušiť. Krajský
súd v Košiciach uznesením 2Co/662/2014-267 z 28.10.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že žalobcom nemožno uprieť právo domáhať sa svojich nárokov
cestou určovacej žaloby, keďže sa cítia byť vlastníkmi veci a ich nároky sú žalovaným popierané a majú

tak právny záujem na určovacej žalobe. Uložil preto súdu prvej inštancie posúdiť nárokov žalobcov a
zisťovať, či im k predmetu sporu svedčí spoluvlastnícke právo.

3. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 15C/302/2009-331 z 28.6.2016 konanie vo vzťahu medzi
žalobkyňou v 2. rade Z. W. ako nástupkyňou po pôvodnom žalobcovi Š. W. a žalovaným zastavil, v ich

vzťahu účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nepripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu
VYTEZA, s. r. o. zo dňa 5. 5. 2016 a jeho žalobu zamietol s tým, že ho zaviazal aj nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 14 361,65 € na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

4. Zrekapituloval doterajší priebeh konania a zdôraznil, že počas neho žalobca v 2. rade Š. W. zomrel
a jeho právnou nástupkyňou sa stala manželka Z. W., ktorá vzala návrh späť a žiadala konanie
zastaviť a tak v jej vzťahu voči žalovanému konanie zastavil. Poukázal na to, že písomným podaním
zo dňa 5.5.2016 žalobca v 1. rade navrhol pripustiť zmenu návrhu, avšak keď výsledky vykonaného
dokazovania podľa neho nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, túto zmenu podľa

§ 95 ods. 1 O.s.p. nepripustil. Zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odboru životného
prostredia zo dňa 4. 10. 1996 bolo povolené investorovi stavby Metropol s.r.o. Košice zriadenie
vodohospodárskych diel v rámci stavby: „Zasnežovanie lyžiarskeho strediska Y. - Y. a v rámci toho aj
realizácia malej vodnej nádrže. Uviedol, že opatrením zo dňa 16.1.2002 pod sp.zn. 4K 316/1999 Krajský
súd v Košiciach vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo

dražby pre žalovaného. Zistil ďalej, že dňa 5. 5. 2007 bola uzavretá zmluva o dielo medzi zhotoviteľom
LEMONTA - W. Š. a objednávateľom Metropol s.r.o. Košice, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa
vykonať stavebné práce na stavbe Kavečany - vodná nádrž a to v súčinnosti s firmou VYTEZA, s.r.o.
s tým, že vodná nádrž - stavebné dielo zostalo v podielovom vlastníctve zhotoviteľa až do úplného
vyplatenia diela (článok IV). Mal za preukázané, že kúpnou zmluvou z 18. 2. 2002 uzavretou medzi

spoločnosťou Metropol s.r.o. Košice, zastúpenou správcom konkurznej podstaty, ako predávajúcim a
žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., ktorej predmetom bol
zasnežovací systém v katastrálnom území Kavečany. Citoval ďalej vybrané časti prednesov strán, ako aj
svedkov I. C., N. Š., N. Š. Z. I. T.. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 15Cb/225/2002
mu vyplynulo, že v tomto konaní sa žalobcovia Š. W.D. - LEMONTA a VYTEZA, s.r.o. domáhali proti

žalovanému N.. N. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice vylúčenia vecí z
konkurznej podstaty- rozostavanej stavby vodnej nádrže, pričom ich žalobu Krajský súd v Košiciach
rozsudkom z 1. 12. 2003 zamietol a neskoršie žalobca v 1.rade už po podaní odvolania proti tomuto
rozsudku odvolanie vzal späť. Citoval § 120 ods. 1, § 124 a § 126 ods. 1 Obč.zákonníka a zapodstatné pokladal, že zmluvu o dielo dňa 5.5.1997 s objednávateľom Metropol s.r.o. Košice uzatváral
ako zhotoviteľ len Š. W. - LEMONTA a bol toho názoru, že za vlastníka možno považovať len osobu,
ktorej svedčí nadobúdací úkon a právny titul, napr. zmluva. Bol toho názoru, že žalobca v 1.rade zmluvu

o dielo dňa 5.5.1997 neuzavrel a nemôže sa preto domáhať vlastníckeho práva k predmetu sporu a
nedisponuje ani titulom pre nadobudnutie vlastníctva k nemu a na podanie určovacej žaloby v tomto
smere nie je ani vecne aktívne legitimovaný. Vecne aktívne legitimovaná na podanie určovacej žaloby
by bola právna nástupkyňa po pôvodnom žalobcovi v 2. rade, ktorá však zobrala návrh v celom rozsahu
späť a vo vzťahu k nej konanie bolo zastavené. Samotná skutočnosť, že žalobca v 1. rade zaplatil

vlastné finančné prostriedky za stavebné práce na vodnej nádrži tak nemôže byť spôsobilým dôvodom
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu sporu. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu v 1.rade, ktorý iné dôkazy neponúkol, jeho žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

5. Rozsudok v jeho 3.,4, a 5. výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca VYTEZA, s. r. o. navrhol

ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že svojím podaním zo dňa 5.5.2016 sa nedomáhal
pripustenia zmeny návrhu, avšak ním sledoval len upravenie vzťahu medzi žalobcami a chcel súdu
poskytnúť petit návrhu, ktorý by bol vykonateľný. Išlo teda len o špecifikovanie pôvodného originálneho

návrhu a nebol preto dôvod rozhodovať o nepripustení zmeny petitu. Hlavným argumentom súdu pre
zamietnutie jeho žaloby bolo tvrdenie, že neuzavrel so spoločnosťou METROPOL s.r.o. Košice zmluvu o
dielo, čo však nie je pravdou a zmluva o dielo zo dňa 5.5.1997 je súčasťou spisu 15Cb/225/02 Krajského
súdu v Košiciach, ktorý bol pripojený k prejednávanej veci. Obsah tejto zmluvy o dielo je totožný s
obsahom zmluvy o dielo medzi pôvodným žalobcom v 2. rade a spoločnosťou Metropol s.r.o. Košice

a nepochybne tak bolo preukázané, že bol jedným zo zhotoviteľov diela a neobstojí tak názor súdu, že
aktívne legitimovanou v konaní by bola len právna nástupkyňa žalobcu v 2. rade. Upozornil tiež, že v
rámci krátkeho ústneho odôvodnenia rozsudku zo strany súdu hlavným argumentom bolo poukazovanie
na nerozlučné spoločenstvo pôvodných žalobcov, ktorí by obaja naďalej mali byť zúčastnení na konaní,
hoci podľa jeho názoru pri disponovaní s vlastníckym právom je oprávnený na jeho výkon každý z

podielových vlastníkov samostatne. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o trovách konania.

6. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcu VYTEZA, spol. s r.o. uznesením
2Co/441/2016-386z29.9.2017zrušilrozsudoksúduprvejinštanciez28.6.2016vnapadnutejzamietavej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade (spoločnosti VYTEZA,

s.r.o.) a žalovaného a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a tiež
odmietol odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 5.5.2016.
Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z jediného, pre neho podstatného dôvodu, že
žalobca obchodná spoločnosť VYTEZA, s.r.o. zmluvu o dielo dňa 5.5.1997 neuzatvoril a nemôže sa tak
domáhať vlastníckeho práva k vodnej nádrži, nakoľko zmluvu o dielo dňa 5.5.1997 uzavrel len štatutárny

zástupca pôvodného žalobcu Š. W. - LEMONTA za zhotoviteľa a zástupca objednávateľa Metropol, s.r.o.
Tento záver však nebol správny, nakoľko v spise 15Cb/225/02 Krajského súdu v Košiciach, ktorého
obsah konajúci súd podľa zápisnice o pojednávaní z 10.5.2012 oboznamoval v ňom na č. l. 7 - 8
sa nachádza zmluva o dielo z dňa 5.5.1997, ktorú uzatvoril objednávateľ Metropol, s.r.o. Košice a
ako zhotoviteľ žalobca VYTEZA, s.r.o. Uložil preto prvoinštančnému súdu posúdiť dôsledky výhrady

vlastníctva obsiahnutej v zmluve z 5.5.1997 a rozhodnúť, či má táto vplyv na situáciu žalovaného a
opätovne prehodnotiť vecnú legitimáciu strán v konaní.

7. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 15C/302/2009-437 z 1.2.2018 (t. j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8.Porekapituláciipriebehukonaniaobsiahlocitovalobsahstanovískžalovanéhoz20.11.2017ažalobcu
z 31.1.2018, citoval aj § 137 CSP a ďalej § 120 ods. 1, § 124, § 126 ods. 1, ako aj § 37 ods. 1 a §
41 Občianskeho zákonníka ako aj § 536 ods. 1, § 542 ods. 1 až 3 a § 544 ods. 1, 2 a 5 Obchodného
zákonníka a charakterizoval tiež pojem súčasť veci a popísal dôsledky zásady, v zmysle ktorej sa

vlastník hlavnej veci považuje aj za vlastníka všetkých jej súčastí, podľa čoho vlastník hlavnej veci
a jej súčastí je vždy ten istý subjekt. Vychádzajúc z právneho názoru ustáleného odvolacím súdom
mal za to, že žalobca má na podanej žalobe o určenie, že je podielový spoluvlastník k rozostavanej
stavbe - vodnej nádrži nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. naliehavý právny záujem. Nebolosporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport, stavebnému
objektu pre zasnežovací systém a zasnežovaciemu systému na základe platnej uzatvorenej kúpnej
zmluvy zo dňa 18.2.2002 od správcu konkurznej podstaty úpadcu Metropol, s.r.o. Košice v konkurze

(§ 27 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) bez tiarch a bez záväzkov. Mal za to, že
súčasťou zasnežovacieho systému bola stavba vodnej nádrže (§ 120 ods. 1 Obč.zákonníka), ktorej
vlastníckeho práva sa žalobca podanou žalobou domáhal. Uviedol, že svedkovia ním vypočutí - I. C., N.
Š., N. Š. Z. I. T. vypovedali, že sa nezhotovovala samostatná vec, jednalo sa vždy o stavebné úpravy a
stavebné práce na vodnej nádrži a citoval tiež vybrané časti z rozhodnutia Okresného úradu Košice I,

odboru životného prostredia zo dňa 4.10.1996, podľa ktorého v ďalšej etape sa počítalo s jej navýšením
(hrádze) pre zväčšenie akumulácie, nie s výstavbou novej vodnej nádrže - novej stavby. Z dokazovania
mu vyplynulo, že vykonané stavebné úpravy realizované žalobcom nepredstavovali samostatnú vec a
jednalo sa vždy o práce na vodnej nádrži, ktorá bola súčasťou zasnežovacieho systému vo vlastníctve
žalovaného. Vyhodnocoval dôsledky uzavretých zmlúv o dielo zo dňa 5.5.1997 uzavretých žalobcom,
ako aj pôvodným žalobcom v 2.rade Š. W. - Lemonta a dospel k záveru, že výhrada vlastníckeho práva

k vodnej nádrži podľa jej povahy zakotvená v článku IV obidvoch zmlúv o dielo predstavuje nespôsobilý
titul na založenie a preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu. Podľa § 118 ods. 1
Obč.zákonníka totiž výhrada vlastníckeho práva sa vzťahuje len na vec v právnom slova zmysle a nie
na súčasť veci, ktorou je vodná nádrž. Predmetom oboch identických zmlúv o dielo boli úpravy a opravy
existujúcej vodnej nádrže (článok II oboch zmlúv o dielo), na ktoré sa možnosť výhrady vlastníckeho

práva podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzťahuje a platí zákonná úprava podľa § 542 ods.
3 Obchodného zákonníka. Vodná nádrž ako súčasť zasnežovacieho systému tak bola vlastníctvom
úpadcu a na túto okolnosť nemá žiaden vplyv tvrdenie žalobcu, že sa cíti byť jej vlastníkom, keďže
stavebné dielo nebolo úplne vyplatené. Ak bol preto na majetok objednávateľa vyhlásený konkurz,
zhotoviteľ sa nemôže úspešne domáhať proti správcovi konkurznej podstaty vylúčenia veci, ktorá

bola predmetom údržby, opravy alebo úpravy z konkurznej podstaty úpadcu, pretože vlastníkom veci
je úpadca (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Obo/64/2000 z 22.6.2000). Navyše ustanovenie
dohody o výhrade vlastníckeho práva v článku IV oboch zmlúv o dielo zo dňa 5.5.1997 nevymedzuje
predmet výhrady vlastníckeho práva určite a zrozumiteľne, a preto je podľa § 37 a § 41 Obč.zákonníka
neplatným ustanovením, keďže je aj v rozpore s § 118 Obč.zákonníka, podľa ktorého predmetom

občianskoprávnych vzťahov môžu byť iba veci a nie súčasť veci. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe
predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty, resp. jej zaradenia do konkurznej podstaty môže byť
iba vec v právnom slova zmysle a nie súčasť veci. Trval na tom, že žalobca nezhotovoval novú vec,
iba pôvodnú nádrž opravoval a upravoval navýšením a táto mu vlastníckym právom pred začatím prác
ani po ukončení a odovzdaní diela nepatrila, keďže navýšením hrádze sa nezmenila jej podstata, iba sa

zlepšili parametre tohto objektu akumulovaním väčšieho množstva vody. Na zhotoviteľa teda neprešlo
vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom údržby, opravy alebo úpravy (rozsudok NS SR sp.zn.
7Obo/64/2000 z 22.6.2000). V závere odôvodnenia sa vyporiadal so svedeckými výpoveďami V.. C., V..
I. H. Z. I. T. a keďže vlastnícke právo k vodnej nádrži žalobcovi nesvedčí, jeho žalobu v celom rozsahu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a určiť, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rozostavanej stavby - vodnej nádrže nachádzajúcej sa v kat.území
Y. alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považoval za
nezákonný s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podrobne

poukázal na závery prvoinštančného súdu vyplývajúce z ods. 63, 64, 69, 70, 71, 73, 75 a 77 jeho
odôvodnenia a tieto zistenia a z nich vyplývajúce právne posúdenie veci pokladal za nesprávne.
Nesúhlasil so záverom, že dielo - vodná nádrž predstavovalo súčasť veci a že ním vykonávané práce
mali povahu opravy a úpravy veci a to s poukazom na vykonané dôkazy - súhrnnú technickú správu na
stavbu Y. - vodnú nádrž zo septembra 1997, na zmluvu o dielo, doloženú fotodokumentáciu a výpovede

svedkov V.. C., V.. H. Z. I. T.. Trval na tom, že v rámci prípravných prác bola pôvodná nádrž odstránená
a na jej mieste sa začala výstavba novej nádrže. Projekt novej vodnej nádrže rátal totiž s vybudovaním
rezervoára pre omnoho väčší objem vody, a tak nemohlo ísť len o úpravu a opravu veci. Z vykonaného
dokazovania podľa neho vyplynulo, že nová vodná nádrž nemala plniť výlučne účel vodného zdroja pre
zasnežovací systém a pri výstavbe nádrže sa počítalo aj s ochrannou funkciou pri znížení povodňovej

vlny a tiež s rekreačnými účelmi v letných mesiacoch. Navyše nádrž mohla slúžiť ako akumulácia vody
pre protipožiarne účely obce Y. i samotného areálu. Zastával názor, že samotnú vodnú nádrž bolo možné
oddeliť od zasnežovacieho systému bez toho, aby sa daná vec znehodnotila a to preto, že zasnežovací
systém bolo možné napojiť aj na iný zdroj vody a rovnako by plnil svoju funkciu. Prípadné vyššie nákladys tým spojené nemôžu byť argumentom pre posudzovanie povahy vodnej nádrže. Vykonané dielo je
samostatnou vecou, a teda aj vecou v právnom slova zmysle, práce ním vykonané nemali povahu v
oprave alebo úprave veci, ale povahu zhotovenia novej samostatnej stavby a výhrada dohodnutého

vlastníckeho práva bola určitá a zrozumiteľná. Svedčí mu teda vlastnícke právo k danej veci a žalobe
malo byť vyhovené.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok prvoinštančného súdu ako
vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Preskúmavaný rozsudok

pokladal za dostatočne odôvodnený, keď aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít povinnosťou súdu v rozsudku nie je dať odpoveď na všetky otázky, ktorými strany vo svojich
podaniach argumentujú, ako aj na všetky rozporné skutočnosti, ale iba na tie, ktoré sú významné a
postačujúce pre meritórne rozhodnutie súdu. Konajúci súd pri hodnotení dôkazov v danej veci prihliadol
ku skutkovým tvrdeniam sporových strán, ku svedeckým výpovediam a právne významným listinným
dôkazom a osobitne hodnotiac výpovede svedkov I. C., N. Š., N. Š. Z. I. T. dospel k záveru, že vodná

nádrž nebola zbúraná a žalobca stavebnými prácami (úpravami a opravami) nezhotovoval novú vec,
iba navyšoval zemnú hrádzu na existujúcej vodnej nádrži pre zväčšenie objemu akumulácie vody ako
nevyhnutného napájacieho zdroja stavby zasnežovania lyžiarskeho areálu. Aj predloženými listinnými
dôkazmi bolo preukázané, že výsledkom stavebných prác žalobcu nebolo zhotovenie samostatnej veci
a vždy sa jednalo iba o práce charakteru úpravy a opravy objektu vodnej nádrže ako súčasti veci-stavby

„zasnežovacieho systému“. Ak teda preukázateľne nedošlo k odstráneniu existujúcej vodnej nádrže,
žalobca nemohol zhotoviť novú samostatnú vec (stavbu) a jeho práce boli iba prácami na oprave/
úprave existujúceho objektu ako súčasti zasnežovacieho systému, čo súd aj náležite odôvodnil. Je podľa
neho nesporné, že v čase realizácie stavby „zasnežovacieho systému“ vodná nádrž už existovala a tá
sa v ďalšej etape iba navyšovala, keď nepochybne projektová dokumentácia, ako súčasť stavebného

povolenia, ani samotné stavebné povolenie vydané dňa 4.10.1996 neobsahovali údaj o zbúraní vodnej
nádrže a táto bola funkčná od svojho vzniku pred rokom 1996 a stále je funkčná aj po navýšení hrádze.
Navýšením hrádze tak nová vec vzniknúť nemohla a išlo iba o jej úpravu a opravu. Tvrdenie žalobcu
o využívaní vodnej nádrže aj na iné účely pokladal za vykonštruované, keď investor nezabezpečoval
značné finančné prostriedky na realizáciu stavby „zasnežovacieho systému“ len preto, aby túto stavbu

ako vec v právnom zmysle oddelením súčasti od nej znehodnotil tým, aby zasnežovací systém napojil
na verejný vodovod a súčasť veci - vodnú nádrž použil v rozpore so stavebným povolením na iné účely.

11. Žalobca v odvolacej replike z 21.5.2018 trval na svojej argumentácii a na tom, že pôvodná vodná
nádrž bola zbúraná a postavená bola nová nádrž. Podrobne sa venoval rozboru princípu akcesority

ako jedného zo základných princípov, na ktorých spočívajú vecné práva, ktoré upravujú vzťah subjektu
súkromného práva k veciam v právnom slova zmysle. Princíp akcesority vychádza z toho, že niektoré
veci môžu existovať samostatne a iné v spojení s inými vecami. V prípade niektorých vecí, ktoré sú
výsledkom stavebnej činnosti je sporné, či tieto predstavujú príslušenstvo alebo súčasť nehnuteľnosti.
Tieto pojmy sú definované v ustanoveniach § 120 a § 121 Občianskeho zákonníka. S poukazom na

špecifikovaný výklad mal za to, že správna aplikácia práva neumožňuje nahliadať na predmetnú vodnú
nádrž ako na súčasť veci.

12. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.5.2018 opätovne navrhol odvolaciemu súdu
potvrdiť rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny, keďže ani námietky žalobcu nevyvracajú

ním uvedené podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Mal za to, že žalobca nepreukázal
presvedčivým dôkazom, že v skutočnosti pôvodná vodná nádrž bola odstránená a zhotovená nová
nádrž. Je preto zrejmé, že pôvodná nádrž sa iba navyšovala a nebola vyhotovená nová samostatná vec
v právnom zmysle. Zásadne nesúhlasil s tvrdením odvolateľa o preukázaní viacúčelovosti nádrže. Nádrž
totiž slúži výlučne na zasnežovanie ako súčasť „zasnežovacieho systému“ a jej oddelenie od hlavnej

veci by nepochybne znamenalo znehodnotenie hlavnej veci.

13. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

15. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP , pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo

veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

19. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

22. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí, majúc preukázaný naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení pokladal za nesporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k

prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport, stavebné objekty pre zasnežovací systém a zasnežovací
systém na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2012 a to od správcu konkurznej
podstaty úpadcu Metropol, s.r.o. Košice v rámci konkurzného konania, keď súčasťou zasnežovacieho
systému bola aj stavba vodnej nádrže (§ 120 ods.1 Obč.zák.), ku ktorej určenia vlastníckehopráva sa žalobca domáha. Z dokazovania mu vyplynulo, že vykonané stavebné práce na predmete
sporu neprodukovali samostatnú vec a jednalo sa vždy o práce na vodnej nádrži, tvoriacej súčasť
zasnežovacieho systému. S týmto záverom vo svetle vykonaných dôkazov je možné súhlasiť, aj keď

žalobca je toho názoru, že stavebnými prácami bola vyhotovená nová nádrž a táto je spôsobilá byť
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

23. V prejednávanej veci je podstatné, že v rámci projektu „Zasnežovanie lyžiarskeho strediska Košice
- Kavečany“ príslušný orgán štátnej správy - Okresný úrad Košice I - odbor životného prostredia pre

investora, spoločnosť Metropol, s.r.o. Košice dňa 4.10.1996 vydal rozhodnutie o povolení výstavby
vodohospodárskych diel (č.l. 39 a nasl. spisu), okrem iného malej vodnej nádrže, pri ktorej „sa v mieste
terajšej hrádze počíta s jej navýšením pre zväčšenie akumulácie“. Týmto rozhodnutím nepochybne
investor i dodávatelia stavebných prác (spoločnosti VYTEZA, s.r.o., LEMONTA Košice) boli viazaní
a povinní postupovať v súlade s predloženým projektom vyhotoveným projektantom V.. Y.. Pritom
Okresný úrad Košice I, odbor životného prostredia už dňa 4.9.1996, v rámci vyjadrenia sa k systému

zasnežovania (č.l. 42 spisu) deklaroval, že nemá námietky proti realizácii predmetnej stavby, keď „táto
pozostáva z malej vodnej nádrže existujúcej, ktorá akumuluje povrchové a podzemné vody z okolia“
a „v ďalšej etape sa počíta so zvýšením terajšej hrádze pre zväčšenie akumulácie“. Už len z týchto
stanovískkompetentnéhoorgánuštátnejsprávyjezrejmé,ževprípadebudovanejvodnejnádrženešloo
zhotovenie novej veci, ale o úpravu už existujúcej vodnej nádrže. Túto skutočnosť potvrdil aj I. C. (bývalý

starosta mestskej časti Y. - Y.), ktorý pri výsluchu 28.6.2011 uviedol, že neexistovali dve vodné nádrže,
vie len o jednej. Obdobne svedok N. Š. v rámci výsluchu 28.6.2011 predniesol, že nemá vedomosť o
tom, aby v lyžiarskom stredisku Y. - Y. existovali dve vodné nádrže, vie len o jednej a nevie, aby pôvodná
vodná nádrž bola búraná. Svedok N. Š. (v minulosti pôsobiaci v TJ Metropol i ako člen zastupiteľstva
mestskej časti Y. - Y.) dňa 22.9.2011 taktiež uviedol, že sa rozširovala pôvodná vodná nádrž zhotovená v

roku 1993, keď sa rozšírila jej základňa a táto sa navýšila. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pri stavebných
prácach - úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto
úprav prirástlo, sa stáva súčasťou pôvodnej stavby a nie je rozhodné, aká bola cena prevádzaných
stavebných úprav, z akých zdrojov boli tieto hradené a v akom rozsahu tieto úpravy kvantitatívne či
kvalitatívne pôvodnú stavbu rozšírili, resp. zmenili.

24. Rozsah a úroveň stavebných obmien pri prístavbe, v tomto prípade pri navýšení hrádze práve preto,
že pôvodná stavba ako vec nezanikla, na trvaní jej existencie ako veci v právnom zmysle slova vplyv
nemá;stavbatedaexistujekontinuálne,hociajakoveczmenenejpovahy.Novopostavenéčasti,funkčne
a technicky prepojené s pôvodnou stavbou (ktorá ako vec nezanikla) nepredstavujú samostatný predmet

občianskoprávnych vzťahov. Žalobca v konečnom dôsledku nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností,
aby predmetná vodná nádrž bola novovyhotovená ako samostatná vec.

25. Pri skúmaní otázky, či výhrada vlastníckeho práva obsiahnutá v zmluve o dielo zo dňa 5.5.1997
uzavretejmedzižalobcomaspoločnosťouMetropols.r.o.mohlazaložiťnejaképrávažalobcukpredmetu

sporu, dospel prvoinštančný súd aj k správnemu záveru, že výhrada vlastníckeho práva sa vzťahuje len
na vec v právnom zmysle a nie na súčasť veci, pričom predmetom zmluvy o dielo boli len úpravy a opravy
existujúcej vodnej nádrže, keď navyše vodná nádrž bola len súčasťou zasnežovacieho systému. Podľa
zaužívanej súdnej praxe na určenie vlastníckeho práva k súčasti veci nie je naliehavý právny záujem,
keďže súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, a preto k nej nie je možné oddelene

uplatňovať vlastnícke právo.

26. Úvahe prvoinštančného súdu, v zmysle ktorej vodná nádrž bola súčasťou zasnežovacieho systému
tiež nemožno nič vyčítať. Právny inštitút súčasti veci totiž vyjadruje skutočnosť, že predmetom právnych
vzťahov sú aj hmotné predmety, ktoré sú vnútorne štruktúrované a tvorené relatívne samostatnými

časťami, viac alebo menej vzájomne spojenými. Okolnosť, či ide o samostatnú vec alebo o súčasť
veci hlavnej závisí na ich vzájomnej spätosti a na miere ich oddeliteľnosti. Miera spätosti (súnáležitosti)
sa posudzuje podľa povahy tej veci, ktorá je považovaná za vec podstatnejšiu (určujúcu), a teda vo
vzťahu viacerých vecí za vec hlavnú a sleduje spojenie vecí predovšetkým vo fyzickom (technickom)
a funkčnom zmysle. Od vlastností veci hlavnej sa potom odvíja záver, či iná relatívne samostatná

vec k nej patrí natoľko neoddeliteľne, že už nemôže byť považovaná za odlišnú vec. Definícii súčasti
veci potom vyhovujú tie prípady, kedy oddelenie (od priamych zásahov do hmotnej podstaty veci po
zásahy, ktoré neničia jej podstatu) znamená pre vec hlavnú ujmu na jej hodnote. Znehodnotenie potom
nemusí spočívať len v strate peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické,či iné. Znehodnotením sa teda rozumie každý stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred
oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť už vôbec.
Pri týchto východiskách je nutné dospieť k záveru, že stavba vodnej nádrže je natoľko funkčne spätá so

zasnežovacímsystémom,vrámciktoréhobolaprojektovanáazhotovená,žebyichoddelenieprehlavnú
vec predstavovalo stratu peňažnú (hodnota zasnežovacieho systému by sa v dôsledku zhoršenia jeho
funkčnosti znížila), ako aj funkčnú (zasnežovací systém by bez dostatočného zdroja vody pri požiadavke
rozumných nákladov nemohol slúžiť tak kvalitne, ako s vodnou nádržou). Súčasť veci vždy zdieľa osud
veci hlavnej, čo sa týka vlastníckeho práva. Prvoinštančný súd vo výsledku charakter veci - vodnej

nádrže individuálne posúdil a presvedčivo vysvetlil, prečo ju považuje za súčasť veci a jeho výklad nie
je zjavne neprimeraný.

27. Vyššie uvedené úvahy priviedli konajúci prvoinštančný súd k správnemu záveru, že žalobca v
dôsledku výhrady vlastníctva ani vykonaných prác nemohol k predmetu sporu nadobudnúť také práva,
ktoré by ho oprávňovali nárokovať si k nemu spoluvlastnícke práva, keď žalovaný nespochybniteľne

nadobudol vlastnícke právo k zasnežovaciemu systému, vrátane vodnej nádrže platne, na základe
kúpnejzmluvyuzavretejsosprávcomkonkurznejpodstatyúpadcuMetropol,s.r.o.Košice,pričomhoužv
danejveciniejemožné,akonadobúdateľamajetkuspeňaženéhovkonkurznomkonaníprostredníctvom
žaloby o určenie vlastníckeho práva ohroziť.

28. Vzhľadom na uvedené je preskúmavané rozhodne vecne správne a bolo potrebné ho potvrdiť.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, spolu s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, a preto proti neúspešnému žalobcovi
mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).