Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218853
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2111218853.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

Q. N., N.. XX.XX.XXXX, A. V.. S. XXXX/X, C., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom, so sídlom Mlynská 28, Košice proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so
sídlomDostojevskéhoradč.4,Bratislava,IČO:00151700,onáhradustratynazárobkupočaspracovnej
neschopnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.052,35 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.901,36 eur od 9.5.2011 do zaplatenia, zastavuje.

II. Súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 150,99 eur od
9.5.2011 do 26.10.2016 zamieta.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 85,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.8.2011, doručenou súdu dňa 15.8.2011 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 2.052,35 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 5.11.2009 utrpela pri dopravnej nehode ťažké ublíženie na zdraví,
ktoré jej spôsobil vodič motorového vozidla C. A.. Zodpovedný vodič mal uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou, a tak
pasívna legitimácia žalovanej vyplýva z § 15 a poistné krytie z § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku
úrazu žalobkyňa utrpela zranenia, pre ktoré bola práceneschopná od 5.11.2009 do 16.3.2011, t.j. 496

dní. Denný vymeriavací základ podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne predstavuje 16,4302 eur.
Výpočtom straty na zárobku počas práceneschopnosti si žalobkyňa uplatnila za prvé tri dni dočasnej
PN sumu vo výške 55 % DVZ vo výške 27,11 eur (3 dni x 9,037 eur) a za ďalšie dni v počte 493
sumu vo výške 25 % DVZ vo výške 2.025,24 eur (493 dní x 4.108 eur), spolu stratu na zárobku vo
výške 2.052,35 eur. Žalobkyňa si dňa 27.4.2011 u žalovanej uplatnila stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti, tento uplatnený nárok na náhradu škody bol žalovanou oznámením zo dňa 9.5.2011
odmietnutý. Nakoľko sa žalovaná dostala s vyplatením náhrady škody do omeškania, žiadala žalobkyňa

priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 9.5.2011 do zaplatenia. Na preukázanie svojho nároku
žalobkyňa predložila súdu písomné podanie zo dňa 27.4.2011, ktorým si žalobkyňa uplatnila nárok na
výplatu straty na zárobku u žalovanej, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o strate na zárobku počas
PN zo dňa 25.11.2010, oznámenie žalovanej zo dňa 9.5.2011.3. Žalovaná sa podaním doručeným súdu dňa 27.2.2015 vyjadrila tak, že nárok žalobkyne v časti
straty na zárobku počas PN za obdobie presahujúce 52 týždňov, považuje za nedôvodný. Podmienkou

vzniku nároku na náhradu straty na zárobku je existencia nároku na náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti alebo nároku na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Nárok na
nemocenské však zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr
uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho dôvodu rozporuje spôsob
výpočtu náhrady škody, keď podľa žalovanej predstavuje náhrada straty na zárobku počas PN suma

1.514,03eurza365kalendárnychdnípracovnejneschopnosti.Dôvodom,prektorýžalobkyninazáklade
jej uplatnenia nároku na náhradu škody neplnili je, že na vzniku utrpenej škody na zdraví sa významnou
mierou podieľala aj samotná žalobkyňa, čo sa musí v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka zohľadniť
pri vyčíslovaní škody. Otázka spoluviny bola predmetom skúmania v konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava sp. zn. 19C/70/2011, právoplatného skončenia ktorého je z tohto dôvodu potrebné vyčkať.
Za nedôvodný žalovaná považovala aj uplatnený nárok v časti úroku z omeškania.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobkyňou, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/70/2011 a
zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180
Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne ako aj
v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie

sa nedostavili, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti.

6. Vykonaným dokazovaním a z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 5.11.2009 bola
žalobkyňa účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku

ktorého bola práceneschopná v období od 5.11.2009 do 16.3.2011, t.j. spolu 496 dní. Vodičom
motorového vozidla, ktorým jej boli spôsobené zranenia, bol C. A., pričom povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal tento vodič uzavreté so
žalovanou. Pasívna legitimácia žalovanej v predmetnom konaní tak vyplýva z § 15 Zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, následne nárok na poistné krytie vyplýva z § 4 predmetného zákona. Zamestnávateľ žalobkyne,
dňa 25.11.2010 vydal potvrdenie o strate na zárobku počas PN, z ktorého vyplýva výška denného
vymeriavacieho základu v sume 494,9762 Sk (po prepočte 16,4302 eur). Výpočtom straty na zárobku
počas práceneschopnosti si žalobkyňa uplatnila za prvé tri dni dočasnej PN sumu vo výške 55
% DVZ vo výške 27,11 eur (3 dni x 9,037 eur) a za ďalšie dni v počte 493 sumu vo výške 25

% DVZ vo výške 2.025,24 eur (493 dní x 4.108 eur), spolu stratu na zárobku vo výške 2.052,35
eur. Žalobkyňa si dňa 27.4.2011 písomne uplatnila u žalovanej stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti v celkovej výške 2.052,35 eur. Žalovaná dňa 9.5.2011 oznámila žalobkyni, že ňou
uplatnený nárok nebol dostatočne preukázaný, nakoľko dovtedy neobdržali právoplatné konečné
rozhodnutie o vine. Týmto nárokom sa budú zaoberať po tom, ako pominie dôvod, pre ktorý nemohli

poskytnúť poistné plnenie. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/70/2011-207 zo dňa 23.11.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/207/2016 zo dňa 12.9.2016 bolo zistené,
že žalovanej uložil súd povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu bolestného sumu vo výške 4.265,99 eur
a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 8.904,22 eur, pričom súd zohľadnil pri
stanovení výšky náhrady škody podiel viny žalobkyne na dopravnej nehode, ktorý určil v rozsahu 90

%. Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok prvej inštancie, ktorý tak nadobudol právoplatnosť dňa
19.10.2016. Z podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.2.2017 súd zistil, že žalovaná v nadväznosti na
právoplatnérozhodnutieOkresnéhosúduTrnavavovecisp.zn.19C/70/2011,pristúpilakmimosúdnemu
vysporiadaniu náhrady za stratu na zárobku počas PN vo výške 10 % z vyčíslenej sumy straty na
zárobku, s prihliadnutím na skonštatovanú 90 %-nú spoluvinu poškodenej žalobkyne na vzniku škodovej

udalosti, čo predstavuje sumu 150,99 eur. Predmetná suma bola vyplatená dňa 26.10.2016.

7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.2.2020 oznámila súdu, že dňa 26.10.2016 jej žalovaná
zaplatila stratu na zárobku počas PN vo výške 150,99 eur. Vzhľadom k tomu, berie žalobu v časti ozaplatenie sumy 2.052,35 eur späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. V ďalšom konaní zotrvala na
žalobe o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.5.2011 do 26.10.2016 zo sumy
150.99 eur, čo predstavuje sumu 76,41 eur. Zároveň trvala na priznaní nároku na náhradu trov konania,

nakoľko žaloba bola podaná dôvodne.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.052,35 eur v priebehu
konania späť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a so súhlasom žalovanej, konanie v
tejto časti ako aj v časti k istine prislúchajúcich úrokov z omeškania, vo výroku I. rozsudku zastavil.

12. Predmetom konania v danej veci po čiastočnom zastavení konania, bolo len príslušenstvo k sume,
ktorá bola ako náhrada škody vyplatená žalobkyni žalovanou dňa 26.10.2016.

13. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri

usmrtení.

15. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku nároku, náhrada za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa§11ods.6písm.a)Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti,
poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

19. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti,
poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.20. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu likvidácie poistnej udalosti,
ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu.

21. V danom prípade dospel súd z vykonaného dokazovania k záveru, že nárok žalobkyne na úrok z
omeškania zo sumy vyplatenej náhrady za stratu na zárobku, nie je dôvodný.

22. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala náhrady straty na zárobku v sume 2.052,35 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.5.2011 do zaplatenia. Pokiaľ ide o sumu samotnej náhrady
straty na zárobku, z dokazovania súdu vyplynulo, že z celkovej výšky uplatnenej sumy, bola žalobkyni
vyplatená náhrada škody v sume 150,99 eur, a to dňa 26.10.2011. Ohľadom dôvodnosti nároku
žalobkyne na náhradu škody v tejto sume, medzi stranami spor nebol, keďže žalobkyňa sa s výplatou
náhrady škody v tejto výške uspokojila a na zvyšnej časti uplatneného nároku netrvala, keď žalobu

v časti zvyšnej istiny zobrala späť. Popri náhrade za stratu na zárobku sa však domáhala aj úroku z
omeškania z tohto nároku, pretože u žalovanej si uplatnila svoj nárok podaním zo dňa 27.4.2011 a tým
vznikla žalovanej povinnosť plniť v lehote troch mesiacov v zmysle § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001
Z.z., inak by sa vystavila omeškaniu. Žalovaná napriek tomu k plneniu nepristúpila, ale podaním zo dňa
9.5.2011 žalobkyni oznámila, že nepovažuje ňou uplatnený nárok za dostatočne preukázaný, nakoľko

nedisponuje právoplatným konečným rozhodnutím o vine. Obe strany sporu v priebehu konania súdu
uvádzali, že na Okresnom súde Trnava je vedené aj ďalšie konanie, o náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v ktorom sa súd zaoberá aj otázkou miery zavinenia poškodenej - žalobkyne
na priebehu škodového deja. S poukazom na prebiehajúce konanie, bolo konanie v tejto danej veci
prerušené do právoplatného skončenia konania o náhradu za bolesť, a to na žiadosť oboch strán. Ako

je súdu známe z jeho úradnej činnosti, konanie o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/70/2011, bolo právoplatne skončené dňa
19.10.2016. Medzi stranami potom nebola sporná ďalšia skutočnosť, a síce to, že dňa 26.10.2011 bola
zo strany žalovanej vyplatená žalobkyni náhrada za stratu na zárobku v sume 150,99 eur, ktorá suma
vychádzala z ustálenej miery spoluviny žalobkyne na vzniku dopravnej nehody, ktorá výška spoluviny

bola súdom skonštatovaná práve v tomto konaní sp. zn. 19C/70/2011, a so správnosťou ktorej žalobkyňa
súhlasila.
Z uvedeného vyplýva, že i keď žalobkyňa si u žalovanej uplatnila svoj nárok na náhradu straty na
zárobku ešte dňa 27.4.2011, žalovaná v tomto období, a ani v nasledujúcom (až do rozhodnutia súdu o
miere spoluviny žalobkyne), nemala všetky údaje a informácie v potrebnom rozsahu pre preskúmanie

dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne. Žalovaná túto skutočnosť, že k tomu, aby mohla ukončiť
šetrenie poistnej udalosti, jej chýbajú doklady preukazujúce dôvodnosť a výšku uplatneného nároku,
žalobkyni písomne včas oznámila, a to hneď 9.5.2011. V následnom období, ako je z dokazovania
zrejmé, rovnako tak aj z vyjadrení samotných strán sporu, žalovaná hneď po právoplatnosti rozsudku,
v ktorom súd ustálil mieru spoluzavinenia žalobkyne, a na základe ktorého mala dosť informácií pre

výpočet náhrady škody, pristúpila k plneniu dňa 26.10.2016.
Nakoľko z priebehu konania na tunajšom súde vedeného pod sp. zn. 19C/70/2011, žalovanej vyplynulo,
ženavznikudopravnejnehody,priktorejužalobkynidošlokublíženiunazdraví,samôžepodieľaťsvojim
zavinením aj samotná žalobkyňa, najmä keď v priebehu tohto konania vyplynulo, že vodič motorového
vozidla bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby, bolo potrebné vyčkať na právoplatné

rozhodnutie, z ktorého by vyplynulo, kto je konkrétny vinník predmetnej nehody a v akej miere, v
opačnom prípade by žalovaná nemala preukázaný nárok na náhradu škody podľa § 11 ods. 6 písm. a)
Zákonač.381/2001Z.z..PotvrdzujúcirozsudokKrajskéhosúduvTrnavevovecisp.zn.19C/70/2011bol
vyhlásenýdňa12.9.2016,následnenadobudolprávoplatnosťdňa19.10.2016.Vkonanípotomužnebolo
sporné,žedňa26.10.2016pristúpilažalovanákvýplatenáhradyzastratunazárobku,čobolovzákonnej

15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie. Z tohto je zrejmé, že žalovaná si svoje povinnosti, pokiaľ ide o poskytnutie
poistného plnenia splnila v lehote stanovenej zákonom. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobkyne na
úroky z omeškania, ako nedôvodný zamietol vo výroku II.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie istiny vo výške 1.901,36 eur, v ktorej súd konanie
čiastočne zastavil, žalobkyňa späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
keď v tejto časti zobrala späť žalobu bez uvedenia dôvodu, preto má v tejto časti žalovaná nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 150,99 eur, v ktorej taktiež
zobrala žalobkyňa žalobu späť, však zastavenie konania zavinila žalovaná, nakoľko v tejto časti žaloba
bola podaná dôvodne a pre konanie žalovanej, ktorá plnila až v priebehu konania, bolo potrebné žalobu
zobrať späť. Preto mala v tejto časti úspech žalobkyňa. Z toho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 7,36 %
a hrubý úspech žalovanej 92,64 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 85,28 % (92,64 % - 7,36

%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 85,28 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď
súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní
takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).