Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Evžen Kelij

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206011073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7206011073.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Miroslava
Baňackého, PhD. a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovanej U. H. pre spolupáchateľstvo
trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov, na verejnom zasadnutí dňa 16. januára 2020 v Košiciach o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2. 7. 2019, sp.zn. 8T/88/2006 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej U. H..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej „prvostupňový súd“) zo dňa 2. 7. 2019, sp.zn. 8T/88/2006
bola obžalovaná U. H. uznaná vinnou pre spolupáchateľstvo trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „Tr.zák.“)
na tom skutkovom základe, že:

odsúdený F. X. a obžalovaná U. H.

po predchádzajúcej dohode v úmysle sa neoprávnene obohatiť pod zámienkou dovozu osobného
motorového vozidla zn. VW Golf 21 GTI zo Š.D. a ďalšieho bližšie nešpecifikovaného osobného
motorového vozidla na súčiastky F. X. prevzal dňa 3. 8. 2001 pred V. B. v A. na Ul. E. Z. od poškodeného

F. F. 95.000,- Sk a do Š.D. vycestovala s F. X. aj U. H., pričom osobné motorové vozidlo zn. VW Golf
21 GTI poškodenému F. F. nedoviezli a U. H. poškodenému tvrdila, že peniaze boli použité ako záloha
na rezerváciu predmetného vozidla a následne na vyplatenia cla za dovezené osobné motorové vozidlo
zn. Opel Omega, ktorého bola deklarantkou, prevzala od poškodeného F. F. dňa 13. 8. 2001 sumu
8.000,- Sk a po ďalšom uistení poškodeného zo strany U. H., že vozidlo zn. VW Golf 21 GTI je vo Š.
rezervované, poškodený F. F. dňa 4. 9. 2001 odovzdal F. X. ďalšiu požadovanú sumu a to 3.500,- DEM,

pričom predmetné vozidlo mu v lehote do 10. 9. 2001 a ani doposiaľ neobstarali a U. H. následne koncom
mesiaca október 2001 účelovo previedla osobné motorové vozidlo zn. Opel Omega prostredníctvom H.
N. na H. P., čím poškodenému F. F. spôsobili škodu vo výške 180.626,50 Sk (5.995,68 EUR).

Bol jej za to uložený podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon
ktorého bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určená

skúšobná doba v trvaní jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola uložená povinnosť odsúdenému F. X. a obžalovanej U. H. spoločne
a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 5.730,15 EUR (päťtisícsedemstotridsať eur a pätnásť centov)
poškodenému F. F., nar. XX. X. XXXX, bytom A., B. Č.. X.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený F. F. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.Súčasne - obžalovaná U. H. - citovaným rozsudkom bola oslobodená podľa § 285 písm. a), písm. b) Tr.
por. spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.

2 Tr.zák., ktorý oslobodzujúci výrok nadobudol právoplatnosť, pričom predmetná časť rozsudku nebola
predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Proti rozsudku - v časti uznania viny - podala odvolanie obžalovaná U. H. (ďalej „odvolateľka““) a ako
vyplýva z písomného odôvodnenia odvolania - zdôvodneného prostredníctvom obhajcu - toto smeruje

tak proti výroku o vine, ako i proti výroku o treste, a je založené na nasledujúcich dôvodoch.

Prvostupňový súd postupoval pri úvahách o vine a treste z nesprávneho posúdenia veci a zo
zisteného skutkového stavu nevyvodil správny záver. Nebola žiadnym dôkazom preukázaná jej účasť
na žalovanom skutku, nebolo preukázané, že prevzala od poškodených nejaké finančné prostriedky ako
aj jej dohoda so spoluobžalovaným a tak skutok je nepreskúmateľný. Taktiež nebolo prihliadnuté na

rozpory vo výpovedi poškodeného F. F. o odovzdaní finančných prostriedkov F. X., ktorý poškodený v
údajný deň odovzdania finančných prostriedkov nimi nedisponoval.

Nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, kde sa vyžaduje preukázanie
spôsobenia škody, a absentuje aj tzv. kauzálny nexus - teda príčinný vzťah medzi konaním a následkom,

ktorý súdom nebol preukázaný. Zdôrazňuje, že jediným dôkazom o spáchaní žalovaného skutku je
výpoveď poškodeného, ktorá je v príkrom rozpore s ostatnými dôkazmi v spisovom materiáli.

Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a tomuto vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

Obhajca v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil v časti, voči ktorej bolo podané odvolanie a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie s tým, že zotrval na odôvodnení písomného odvolania zo dňa 15. 7. 2019 a zároveň aj na
písomnom vyjadrení odvolateľky zo dňa 2. 10 2013, v ktorom dopodrobna opísala dôvody, ktoré svojím

spôsobom zakladajú jej nevinu.

Intervenujúci prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že prvostupňový rozsudok
považuje za vecne správny a zákonný v otázke viny aj otázke trestu a navrhol odvolanie odvolateľky
zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolateľka v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí sa vyjadrila tak, že je nevinná a pripojila sa
k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju

preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa

práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľky postupoval v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podala odvolateľka odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,

predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i podaného opravného prostriedku a spisového

materiálu odvolací súd zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy - k výroku o vine odvolateľky - a to tak výsluchom odvolateľky, ako i výsluchom svedkov -
poškodenej Dr.h.c. prof. MVDr. P. F., PhD., svedka Ing. H. P., prečítaním výpovede poškodeného F. F.

a svedka H. N., ako i listinných dôkazov, na základe ktorých zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, §
167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o

ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.

10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá
výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnézvýrazniť-vzhodesozávermiprvostupňovéhosúdu-ževykonaným

dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľka dopustila žalovaného
skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.
Tvrdenia odvolateľky, ktoré tvoria podstatnú časť jej obrany (najmä snaha o znevieryhodnenie výpovede
poškodených) sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne motivované snahou vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku a tým i uloženiu trestu.

Prvostupňový súd sa vyrovnal s obhajobou odvolateľky, čo vyplýva zo skutkových zistení súdu na
základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy odvolateľky vyvracajú. Taktiež, zistené
skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - správne podriadil pod príslušné
ustanovenie zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia pri právnej kvalifikácii žalovaného

skutku.

Obdobne - podľa názoru odvolacieho súdu - postupoval prvostupňový súd súladne so zákonom pri
ukladaní trestu, nakoľko výrok o uloženom treste je správny, pri ukladaní trestu prvostupňový súd
postupoval v súlade s ustanovením § 31 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery

prihliadol správne a to najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť - teda na význam
chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, osobu odvolateľky, mieru jej zavinenia a pohnútku, ďalej na možnosť nápravy apomery odvolateľky, taktiež priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, vrátane zaistenia účelu trestu
tak z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Odvolací súd - reagujúc na podstatné odvolacie námietky - považuje za potrebné zvýrazniť nasledovné.

Úvodom je potrebné zvýrazniť, že v rámci kontradiktórneho procesu nie je súd tým, kto dokazuje, ale
je tým, pred kým sa dokazuje/vykonáva dokazovanie po podaní obžaloby a to jednotlivými procesnými
stranami.

Výpovede poškodených F. F. a Dr.h.c. prof. MVDr. P. F., PhD., nie sú - ako tvrdí odvolateľka - v
podstatných bodoch rozporné, naopak sú v súlade s listinnými dôkazmi, a to bankovými výpismi. Podľa
slov oboch poškodených, peniaze prevzali od nich odsúdený F. X. za prítomnosti odvolateľky, o časti
existovalo aj spísané potvrdenie o prevzatí peňazí, avšak toto odvolateľka nechcela vydať. Nie sú preto
žiadne pochybnosti o tom, kto, kedy a komu odovzdal finančné prostriedky a v akej výške.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako prvostupňového súdu je vecne správny a spravodlivý vo
všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchala odvolateľka,

a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľky - obžalovanej U. H. zamietol ako
nedôvodné.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.