Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200879
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:1319200879.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom kancelárie Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: C. N., T.. XX.XX.XXXX, H. C. Y. XX/A, XXX XX C., právne
zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, v spore
o zaplatenie 3.792,74 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III. žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu vo výške 3.792,74 Eur spolu s úrokom z meškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy od 12.03.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca

a spoločnosť Auto ADAM, s.r.o. uzatvorili Poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa
22.09.2015 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka, ktorú
žalobcaevidujepodčíslomPUXXXXXXXXXX.Žalobcazažalovanéhoposkytolpoškodenémuzpoistnej
udalosti náhradu škody v sume 6.321,23 Eur. Na základe vyššie uvedeného si v súlade s § 12 ods.
2 písm. f) Zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnil žalobca u žalovaného sumu 3.792,74 Eur
ako nárok na náhradu poistného plnenia, nakoľko žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu

podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Okresný súd Bratislava III. Platobným rozkazom
č.k. 16C/16/2019-32 zo dňa 11.03.2019 zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 3.792,74 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 12.03.2016 do zaplatenia, ako
aj trovy konania.

2. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 04.04.2019
odpor, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava III. na prejednanie

danej veci. Navrhoval, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu
Prešov v súlade s § 14 CSP. Zároveň mal za to, že žalovaný bol v predmetom prípade iba vodičom
motorového vozidla D. U.. Vlastníkom vozidla, a teda poistníkom aj poisteným bola spoločnosť Auto
Adam, s.r.o. Žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu voči žalobcovi, a preto si žalobca voči nemunemôže uplatniť regres v zmysle § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Náhrada poistného
plnenia takzvaný regres predstavuje osobitné postihové právo v rámci existujúceho záväzkového vzťah
medzi poisťovateľom a poistníkom, respektíve záväzkového vzťahu v prospech poisteného. Regres

predstavuje určité právo poisťovateľa vyplývajúce zo vzájomného zmluvného vzťahu, ktorý však v
prípade uplatnenia takéhoto regresu voči vodičovi vozidla, ktorý nie je poistníkom, ani poisťovateľom
absentuje. V prípade vodiča motorového vozidla, ktorý nie je poistníkom ani poisteným, je možné
uplatniť iba nárok na náhradu škody a nie nárok na poistné plnenie, ktorý je nárokom zo zmluvného
poistného vzťahu. Žalobca si mohol uplatniť voči žalovanému iba právo na náhradu škody alebo iné

obdobné právo podľa § 827 Občianskeho zákonníka, a to v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka či
§ 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nie je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, nakoľko
neboli splnené predpoklady uvedené v § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení, t. j. žalovaný
nie je subjektom, voči ktorému si žalobca môže uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko žalobca
vyplatil poistné plnenie dňa 23.12.2015, pričom žaloba bola na súd doručená až dňa 07.02.2019, t. j.

po uplynutí troch rokov od vyplatenia poistného plnenia. Napriek uplatnenej námietke premlčania a
námietke pasívnej vecnej legitimácií žalobca má za to, že nie je zrejmé, prečo si zo sumy 6.321,23
Eur žalobca uplatnil voči žalovanému iba sumu 3.792,74 Eur, vôbec nie je zrejmé na základe akej
skutočnosti dospel žalobca k výpočtu tejto sumy. Účastníci škodovej udalosti dňa 22.09.2015 sa dohodli
na zavinení, o čom svedčí aj žalobcom predložený záznam o dopravnej nehode. Ak sa teda účastníci

škodovej udalosti dohodli na zavinení, tak v zmysle § 64 ods. 3 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, nejedná sa o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, t. j. účastníci škodovej udalosti
nemali povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Podľa záznamu o dopravnej nehode, v ktorom je
uvedený rozsah poškodenia v časti zadné dvere, nárazník a svetlo, nebolo účastníkom nehody zrejmé,
že škoda presahuje sumu 3.990 Eur.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/23/2019 - 61 zo dňa 12. júna 2019 bol zrušený platobný
rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava III. zo dňa 11. marca 2016 číslo konania 16C/16/2019 - 32
postupom podľa § 267 ods. 3 CSP, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2019.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 08.07.2019, v ktorom poukázal
na znenie § 2 písm. f) Zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého, poisteným je ten, na koho sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalobca

je toho názoru, že správne si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12
ods. 2 zákona o PZP a žalovaný je aj pasívne vecne legitimovaný v súdnom spore. Skutočnosť, že
na motorovom vozidle poškodeného vznikla škoda prevyšujúca sumu 3.990 Eur je preukázaná, pričom
suma fakturovaná opravcom bola vo výške 7.585,48 Eur, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení.
Zákonná hranica na nahlásenie nehody polícii bola teda prekročená o viac ako 50 %. Na motorovom

vozidle poškodeného pritom došlo k poškodeniu zadnej, ako aj prednej časti vozidla, nakoľko náraz
vozidla, ktoré viedol žalovaný posunul vozidlo poškodeného do ďalšieho motorového vozidla. Žalobca
má za to, že aj pre laika muselo byť zrejmé, že ide o rozsiahle poškodenie týkajúce sa viacerých dielov
vozidla a teda je vysoký predpoklad, že oprava daných poškodení bude väčšieho rozsahu. Žalovaný
je konateľom a spoločníkom spoločnosti Auto ADAM, s.r.o. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že sa

táto spoločnosť zaoberá výkupom a predajom motorových vozidiel, a preto sa nejedná o absolútne
neodbornú osobu z hľadiska odhadu výšky predpokladanej škody na vozidle.

5. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.07.2019 zotrval na námietke premlčania, ako aj
námietke pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Poukázal na to, že účastníci škodovej udalosti zo

dňa 22.09.2015 sa dohodli na zavinení, o čom svedčí aj žalobcom predložený záznam o dopravnej
nehode.Aksatedaúčastníciškodovejudalostidohodlinazavinení,takvzmysle§64ods.3Zákonačíslo
8/2009 Z.z. o cestnej premávke nejedná sa o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, t. j. účastníci
škodovej udalosti nemali povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Skutočnosť, že žalovaný je
konateľom spoločnosti, ktorá sa zaoberá výkupom a prenájmom motorových vozidiel, neznamená, že

samotný konateľ je odborne spôsobilý a vie posúdiť náklady na opravu vozidla.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to
poistnou zmluvou poistenia zodpovednosti za škodu, záznamom o dopravnej nehode, oznámením opoistnom plnení, výpočtom výšky poistného plnenia, výpismi z účtu, ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 11.09.2015 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Auto ADAM ako poistníkom uzatvorená
poistná zmluva, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na
motorové vozidlo D. U., rok výroby 2012, s poistným krytím garant plus, s limitom poistného krytia
bez pripoistenia rozšírených asistenčných služieb. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 11.09.2015,
pričom ročné jednorázové poistenie predstavovalo 160 Eur. Dňa 22.09.2015 došlo k spísaniu záznamu

o dopravnej nehode, ktorá bola zdokumentovaná v zázname o dopravnej nehode, ktorý vyplnili vodiči
oboch vozidiel.

8. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.12.2015 vyplýva, že žalobca dňa 22.12.2015 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a z tohto dôvodu poukazuje poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vo výške 5.689,11 Eur podľa faktúry za opravu vozidla číslo 31552159, ktorá bola v celkovej

výške 7.585,48 Eur po odpočítaní DPH vo výške 1.264,25 Eur, celkové poistné plnenie predstavuje
6.321,23 Eur a po znížení poistného plnenia za nevolanie polície v sume 632,12 Eur, poistné predstavuje
spolu sumu 5.689,11 Eur.

9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.02.2016 vyplýva poukázanie sumy podľa § 797 ods. 3

Občianskeho zákonníka vo výške 632,12 Eur spoločnosti FORDAT, s.r.o. ako doplatenie rozdielu v
poistnom plnení z havarijného poistenia.

10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.02.2016 vyplýva ukončenie šetrenia poistnej udalosti a
poukázanie sumy vo výške 280,63 Eur spoločnosti FORDAT, s.r.o. v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

11. Výzvou zo dňa 22.02.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.792,74
Eur z dôvodu, že žalobca poskytol náhradu poistného plnenia z poistnej zmluvy číslo 6XXXXXXXXX na
základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 04.11.2019 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 29.10.2019, v ktorom súhlasil s prejednaním
veci v ich neprítomnosti.

13. Prítomný právny zástupca žalovaného žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň mal za to a
navrhol súdu rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Namietal, že žalovaný bol povinný nahlásiť
udalosť škodovú, ktorá sa stala dňa 22.09.2015 príslušnej polícii. Žalobca žiadnym listinnými dôkazmi
a ani inými prednesenými a prezentovanými dôkazmi v tomto spore nepreukázal, že by na motorovom
vozidle mala vzniknúť v čase škodovej udalosti škoda väčšieho rozsahu. Zotrval na vznesenej námietke

premlčania uplatneného nároku, keď suma 5.689,11 Eur bola poukázaná dňa 23.12.2015, trojročná
premlčacia doba začala plynúť od tohto dátumu, pričom s poukazom na doručenie žalobného návrhu na
súd dňa 07.02.2019 je nárok žalobcu premlčaný. Žalovanému vôbec nie je zrejmé ako žalobca dospel k
výpočtusumy3.792,74Eur,keďzlistínpredloženýchžalobcomvyplýva,žecelkováškodapredstavovala
6.321 Eur. Rovnako právny zástupca žalovaného mal za to, že v tomto prípade sa nejednalo o dopravnú

nehodu, a to práve s poukazom na § 64 ods. 1 písm. f) Zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke. Žalobca
v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno. Právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko nebol v zmluvnom vzťahu so samotným
žalobcom. Zmluvnou stranou v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy bola spoločnosť Auto ADAM, s.r.o.,
z tohto dôvodu žalovaný ako vodič nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko sa nejedná o nárok na

náhradu škody, ale o nárok vyplývajúci z osobitného predpisu. Žalobu žiadal v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 15 ods. 1 Zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon
č. 381/2001 Z.z.), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.Podľa § 12 ods. 2 písmeno f) Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie
je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa
osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,

Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 12 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

15. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, ktorú vo svojich písomných podaniach, ako aj ústneho prednesu na pojednávaní vzniesol
právny zástupca žalovaného. Súd sa s touto argumentáciou o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v tomto spore v celom rozsahu nestotožňuje. Súd poukazuje na rozhodnutie R 32/2014
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/54/2009 zo dňa 31.08.2010, z

odôvodnenia ktorého vyplýva, že z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 Zákona číslo 381/2001 Z.z. vyplýva,
že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami
a) až h) nielen proti osobe, ktorá uzatvorila s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj
proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni
takzvané postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti než je

poistník. Zákon vyslovene nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom
zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie. Tomu
zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona číslo 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie
je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu
určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je

daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu
osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa §
427 alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 428 OZ zákon neupravuje. To znamená,
že poistením podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu.
Ustanovenie § 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba

preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 OZ alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení
§ 420 OZ. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom treba interpretovať aj ustanovenie § 12 ods.
2 písmeno a) Zákona číslo 381/2001 Z.Z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia

okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo
postihuajprotiosobe,ktorázaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlazodpovedánazáklade
zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Podľa dovolacieho súdu opačný výklad citovaného
ustanovenia nemá oporu v zákone.

16. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Košice spisová značka 2Co/330/2016 zo
dňa 21.06.2017, v ktorom Krajský súd v Košiciach uviedol, že táto otázka bola ustálenou judikatúrou
už vyriešená a je nedôvodná námietka žalovaného, že voči nemu ako vodičovi, ktorý spôsobil dopravnú
nehodu, avšak nebol vlastníkom motorového vozidla, ani poistníkom nemá žalobca právo uplatňovaťregresný nárok v zmysle § 12 ods. 2 Zákona číslo 381/2001 Z.z. Jedná sa o originálny nárok vyplývajúci
z uvedeného ustanovenia, a preto nemožno akceptovať názor žalovaného, že si mal žalobca uplatňovať
nárok titulom náhrady škody. Nie je možné aplikovať § 106 OZ, ale pri uplatnení regresného nároku je

potrebné aplikovať trojročnú lehotu, a to § 12 ods. 4, podľa ktorého právo sa premlčí do troch rokov od
vyplatenia poistného plnenia.

17. Súd je teda toho názoru, že vznesená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
je nedôvodná, keďže žalobca ako poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka

proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Súd je toho názoru, že poisťovňa má teda
právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá prevádzkou motorového vozidla na základe
zavinenia, t. j. aj proti žalovanému ako vodičovi motorového vozidla.

18. Súd však vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo svojich písomných podaniach
a na ktorej aj zotrval právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.11.2019 považoval v celom

rozsahu za dôvodnú.

19. Námietka premlčania zo strany žalovaného bola vznesená hneď pri prvom jeho procesnom úkone,
t. j. v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd zaslal žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca vo svojom
písomnom podaní zo dňa 08.07.2019 však k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného

nevzniesol žiadnu argumentáciu a k vznesenej námietke premlčania sa nijakým spôsobom nevyjadril.

20. Podľa listiny Exkaso, ktorá bola predložená zo strany žalobcu k návrhu na vydanie platobného
rozkazu suma 5.689,11 Eur bola vyplatená dňa 23.12.2015, suma 632,12 Eur bola vyplatená dňa
15.02.2016 a suma 280,63 Eur bola vyplatená dňa 15.02.2016.

21. Súd poukazuje na znenie § 12 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého poisťovateľ
má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť

ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

22. Podľa § 12 ods. 4 Zákona číslo 381/2001 Z.z., právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

23. Súd je toho názoru, že podľa listín predložených žalobcom ten vyplatil poistné plnenie dňa
23.12.2015. Od tohto dátumu je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula v decembri
2018, pričom žaloba bola na súd podaná až vo februári 2019 (07.02.2019), t. j. po uplynutí troch rokov
od vyplatenia poistného plnenia. Žalobca si neuplatnil svoj nárok v rámci trojročnej premlčacej doby,
preto vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného bola v celom rozsahu dôvodná.

24. S poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.06.2009 sp. zn.
1Mcdo/8/2008, podľa ktorého námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu
dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane
možnosť tejto námietky donucuje a vedie veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu

o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu
premlčania.

25. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 13.11.2008 sp. zn.- 21Cdo/2958/2007, pod
premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovej v zákone pre vykonanie práva. Znamená výrazné

oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť
však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok
oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľných.

26. Z listiny predloženej žalobcom k návrhu na vydanie platobného rozkazu (číslo listu 7 súdneho spisu),

a to z oznámenia o poistnom plnení z poistnej zmluvy vyplýva, že dňa 22.12.2015 žalobca ukončil
šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto listu v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka zasiela
sumu vo výške 5.689,11 Eur poškodenému, a to dňa 23.12.2015 podľa výpočtu výšky plnenia z poistnej
udalosti číslo XXXXXXXXXX. Tak ako súd konštatoval, táto škoda bola presne vypočítaná titulom faktúryza opravu vozidla číslo XXXXXXXX po odpočítaní poplatku za zníženie za nevolanie polície a suma
5.689,11 Eur bola dňa 23.12.2015 poukázaná poškodenému. Od tohto dátumu, t. j. od decembra 2015
v súlade s § 12 ods. 4 Zákona číslo 381/2001 Z.z. plynie pre žalobcu trojročná premlčacia doba.

S poukazom na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 07.02.2019, t.
j. po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby bol nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného zamietnutý.

27. S poukazom na to, že nárok žalobcu súd považoval v celom rozsahu za premlčaný, k ďalšej

argumentácii a k ďalším námietkam žalovaného týkajúcej sa uplatnenej sumy vo výške 3.792,74 Eur a
to jej výšky, ako aj posúdenia, či sa jednalo o škodovú udalosť, respektíve o dopravnú nehodu, sa súd
z dôvodu hospodárnosti už ďalej nevyjadroval.

28. Na pojednávaní dňa 04.11.2019 bol zo strany právneho zástupcu žalovaného vznesený návrh na
vydanierozsudkuprezmeškanie,nakoľkomalzato,žeospravedlneniežalobcuzodňa29.10.2019nieje

dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Tak, ako súd už zaujal svoj názor na tomto pojednávaní
dňa04.11.2019,jetohonázoru,žežalobcariadnymspôsobomospravedlnilsvojuneprítomnosťnatomto
pojednávaní v písomnom podaní zo dňa 29.10.2019, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti,
a tak v žiadnom prípade neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre
zmeškanie v súlade s § 274 CSP. K uvedenej argumentácii súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo/40/2011, podľa ktorého, možnosť zúčastniť
sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či toto právo využije
alebo nie. Ak účastník toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým,
aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný v celom
rozsahu, nemá tak nárok na náhradu trov konania. Súd úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.