Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204152
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416204152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej

veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140,
zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B,
Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: v 1. rade Q. R., nar. XX.XX.XXXX, R. - L. H., R., v 2. rade
B. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, A., o zaplatenie 11.250,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanáv1.radeažalovanýv2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobkyni3.938,80
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.05.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2016 domáhala,
aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 11.250,87 eur (predstavujúcej úrok vo výške 2.150,66
vyčíslený k 02.05.2016 a úrok z omeškania vo výške 9.100,21 eur vyčíslený k 02.05.2015) spolu s
úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.150,66 eur od 03.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uviedla, že právny predchodca žalobkyne, spoločnosť ISTROBANKA, a.s. a žalovaní uzatvorili

dňa 03.04.2009 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobkyne
poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu 84.100,- eur za
účelom kúpy nehnuteľností. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť úver najneskôr do 15.05.2037 v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 516,79 eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Nakoľko žalovaní nedodržali
platobnú disciplínu, žalobkyňa určila predčasnú splatnosť úveru k 15.09.2014. Dražbou konanou dňa
17.09.2015 bol dosiahnutý výťažok z predaja nehnuteľnosti 99.500,- eur, ktorý bol poukázaný na
náklady dražby 7.372,29 eur, 8.024,77 eur bolo poukázaných na uspokojenie nárokov vlastníkov bytov a

nebytových priestorov; na uspokojenie nárokov žalobkyne zo zmluvy bolo poukázaných 84.102,94 eur.
Výška dohodnutej úrokovej sadzby poskytnutého úveru bola 5,99 % ročne, na základe čoho žalobkyňa
uplatnila úrok zo sumy nesplatenej istiny. Žalobkyňa tiež uviedla, že je oprávnená úročiť sadzbou úrokov
z omeškania všetky sumy, so splatením ktorých sú dlžníci v omeškaní, t.j. zo súm kapitalizovaných
riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v
spojitosti so zmluvou, pričom sa to nevzťahuje na úroky z omeškania, žalobkyňa nepožaduje úrok z
omeškania z úroku z omeškania.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade. Žalovaní, ktorých súd
predvolal z adresy trvalého pobytu evidovanej v registri obyvateľov sa na pojednávanie neodstavili, svoju

neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali. Právny zástupca žalobkyne o odročenie
pojednávania nepožiadal, svoju neúčasť neospravedlnil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zo súdneho spisu a to najmä: výpis
z OR žalobkyne, úverová zmluva č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, zmluva o zriadení záložného práva z

03.04.2009, oznámenie o zosplatnení úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, správa
o výkone záložného práva, výpis z úverového účtu, prehľadová tabuľka k úverovému účtu a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobkyne spoločnosť ISTROBANKA, akciová spoločnosť, Laurinská 1,
Bratislava, IČO 31 331 491 ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci (v tom čase manželia) uzavreli dňa

XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkom účelový úver na kúpu bytu č. XX na G. ulici, vchod XX, R. s limitom úveru 84.100,-
eur pri úrokovej sadzbe 5,99 % ročne, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky
podľa zmluvy a obchodných podmienok. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca; mesačná splátka bola vo výške 516,79 eur, prvá

splátka bola splatná 15.05.2009. Návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti - bytu č. 12, G. ulica, vchod XX, R..

6. Z výpisu z obchodného registra žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa je právnym nástupcom spoločnosti
ISTROBANKA, akciová spoločnosť, Laurinská 1, Bratislava, IČO 31 331 491 v dôsledku zlúčenia.

7. Písomným oznámením zo dňa 17.09.2014 oznámila žalobkyňa žalovanému v 2. rade, že dňom
15.09.2014 vyhlásila pohľadávku z úveru za splatnú a vyzvala ho k jej úhrade.

8. Písomným oznámením zo dňa 14.11.2014 oznámila žalobkyňa žalovanej v 1. rade, že dňom

15.09.2014 vyhlásila pohľadávku z úveru za splatnú a vyzvala ju k jej úhrade.

9. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala pohľadávka žalobkyne sumu 81.356,10 eur, z toho
78.533,06 eur titulom istiny, 2.728,93 eur titulom úrokov a 94,11 eur boli úroky z omeškania, ako to
vyplýva zo sumarizácie účtu predloženého súdu žalobkyňou.

10.Písomnýmoznámenímzodňa14.01.2015oznámilažalobkyňažalovanýmzačatievýkonuzáložného
práva na pohľadávku zo zmluvy, ktorá k 14.01.2015 predstavuje istinu 78.533,06 eur, nezaplatený úrok
vo výške 4.284,33 eur a nezaplatený úrok z omeškania 2.802,75 eur.
11. Písomným oznámením zo dňa 18.12.2015 žalobkyňa oznámila žalovaným, že nehnuteľnosť - byt

č. XX, G. ulica XX, R. bol vydražený za cenu 99.500,- eur, pričom z výťažku dražby boli uhradené:
náklady dražby a odmena dražobnej spoločnosti vo výške 7.372,29 eur, pohľadávka vlastníkov bytov
a nebytových priestorov ako prednostného záložného veriteľa vo výške 8.024,77 eur a pohľadávka
žalobkyne ako navrhovateľa dražby vo výške 84.102,94 eur.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretie úverovej
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), umluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedkymajú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
v texte rozsudku len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu

alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že strany uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaní čerpali finančné prostriedky v sume 84.100,- eur za účelom kúpy bytu, ktoré finančné
prostriedky boli žalovaní povinní splácať, pričom právny predchodca žalobkyne umožnil žalovaným
plniť dlh v pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 516,79 eur. Pre neplnenie zmluvných
podmienok žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu úveru za predčasne splatný ku dňu 15.09.2014, pričom

ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka žalobkyne sumu 81.356,10 eur:
78.533,06 eur titulom istiny, 2.728,93 eur titulom úrokov a 94,11 eur boli úroky z omeškania.

14. Vo vzťahu k uplatneným zmluvným úrokom z poskytnutého úveru za obdobie od zosplatenenia úveru
až do jeho zaplatenia, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp.

zn. 6Co/190/2014, ktorý vyslovil právny názor, s ktorým sa konajúci súd v plnom rozsahu stotožňuje, a to
že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne

obetovanýchpeňazí,dispozíciesktorýmisaveriteľzbavujevzáujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

15. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu

zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce

ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený

všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreliúčinkyveriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbyúrokyinkasoval,akokebykzmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval

založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie

veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu, a preto niet titulu na
inkasovanie odplatných úrokov.

16. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,resp.podľa§53ods.1a5Občianskehozákonníkarobíabsolútneneplatnou.Vprotiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobkyňa
odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolávala aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

17. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd postup žalobkyne, ktorá úver úročila aj po jeho zosplatnení
zo dňa 15.09.2014 považoval za nesúladný so zákonom a bolo potrebné vychádzať zo sumy úrokov
z úveru, ktoré boli splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo podľa sumarizácie úverového
účtu predstavuje sumu 2.728,93 eur. Následkom uvedenej úvahy súd dospel k záveru, že pokiaľ bola v

dobrovoľnej dražbe získaná suma 84.102,94 eur, ktorá bola použitá na úhradu istiny 78.533,06 eur, na
úhradu riadnych úrokov mala byť použitá suma 2.728,93 eur, nie suma 5.569,88 eur, ktorú ako sumu
úrokov započítala žalobkyňa, a teda v časti požadovaných úrokov z úveru (t. j. 2.150,66 eur) súd žalobuako nedôvodnú zamietol, nakoľko dlh žalovaných v tejto časti zanikol splnením dňa 07.10.2015, kedy bol
výťažok z dražby pripísaný na zúčtovací účet v súlade s § 567 ods. 2 OZ a čl. IV bod 9 úverovej zmluvy.

18. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj priznania úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 02.05.2016
vo výške 9.100,21 eur prvotne súd poukazuje, že ani na výzvu súdu žalobkyňa nešpecifikovala akým
spôsobom dospela k žalovanej sume v tejto konkrétnej výške, uviedla len, že je oprávnená úročiť
sadzbou úrokov z omeškania všetky sumy, so splatením ktorých sú dlžníci v omeškaní, t.j. zo súm
kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov

vzniknutých v spojitosti so zmluvou, pričom sa to nevzťahuje na úroky z omeškania.

19. Nakoľko istina úveru bola žalovanými uhradená dňa 07.10.2015, keď bol výťažok z dobrovoľnej
dražby pripísaný na zúčtovací účet, je možné žalobu za dôvodnú považovať len pokiaľ sa jedná o
sumu úrokov z omeškania za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do uhradenia istiny, t.j. od
16.09.2014 do 07.10.2015 vychádzajúc výlučne zo sumy nesplatenej istiny 78.533,06 eur.

20. Požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú
príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku).
Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky. Definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok
z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou
sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho
zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového
vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza

priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len
povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo

požadovaťoddlžníkapríslušenstvozpríslušenstva(tuúrokyzomeškaniazúrokovzúveru)potomveriteľ
nemá preto, ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani
Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky.

21. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na
príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v §
517 ods. 2 OZ, by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ, viedol k absurdnému záveru,

že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou
samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ, ako úprava všeobecná vo vzťahu
ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s
plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch,
kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok

z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Rovnako § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) neposkytuje oporu pre iný výklad. Právo
účastníkov dohodnúť sa (typovo napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa
stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo
veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú

alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z omeškania, nemení nič na skutočnosti, že sa takto opäť
úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. Žalobkyňa však so žalovanými neuzatvorila takúto
dohodu, bod 14 predloženej úverovej zmluvy nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednanie,
nakoľko nebolo individuálne dojednanie tejto podmienky ani tvrdené ani preukázané. Naviac vzhľadom
na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami by takéto dojednanie súd považoval

za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovaných ako
spotrebiteľov (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).22. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že výška úrokov z omeškania, ktorú mohla žalobkyňa
požadovať od žalovaných v sadzbe 8,05 % ročne (platnej k 1. dňu omeškania žalovaných s plnením
zosplatneného úveru, t. j. k 16.09.2014 v zmysle § 3 v spojení s § 10 nariadenia č. 87/1995 Z. z.) z istiny

78.533,06 eur za obdobie od 16.09.2014 do 07.10.2015 predstavuje sumu 6.685,64 Eur, nie žalobkyňou
uplatnenú sumu 9100,21 eur.

23. Nakoľko zostatok výťažku z dražby 84.102,94 eur, po započítaní istiny 78.533,06 eur, sumy 2.728,93
eur (dospelé úroky z úveru) a sumy 94,11 eur (dospelé úroky z omeškania do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti), predstavoval sumu 2.746,84 eur, a teda nepostačoval na úhradu vyčíslených úrokov z
omeškania, v prevyšujúcej neuhradenej časti t. j. v sume 3.938,80 eur súd zaviazal žalovaných, ktorí
boli v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, k zaplateniu sumy
3.938,80 eur spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti - v časti o zaplatenie sumy 5.161,41 eur a
časti úroku z omeškania 8,05 % z úrokov z úveru 2.150,66 eur zamietol ako nedôvodnú.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť
žalovaným zaplatiť jej 11.250,87 eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobkyni sumu 3.938,80 eur.
Čistý pomer úspechu vo veci svedčí žalovaným, ktorým však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto

im nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.