Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216208331.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : O. O., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX C. Q. Č.. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák
s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: E. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. R. C. XXXX/
XX, XXX XX A. I., T..Č.. F. Č.. XX/XX, L., W., U.. O. S.. Z. I., I. I. K. Č.. XX, A. I., o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.05. 2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 04.06.2013,
uzavretá medzi O. B. O. Ž., N. J. D. R. C. R. Q. Č.. XXXX, J. Ú. A. I., štvorizbový byt číslo XX C. C.
XX R. X. N. V. A. Č.. I. XXX R. N. W. „. U. N. O. R. Č.. XXXX/XX V. C. XXX K., N. Č.. XXXX/XX V. C.
XXXmX O. N. Č.. XXXX/XX V. C. XXX K. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckypodielkpozemku XXX/XXXXX,jevočižalobcovineúčinná.Súčasnežiadalnáhradutrov

konania, keď mal za to, že O. B. uzavrela kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť veriteľa, žalobcu, ktorý mal
voči nej pohľadávku vo výške 14.633,33 eura, priznané mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.03.2013, číslo konania XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 21.05.2013 a vykonateľnosť ku dňu 25.05.2013, predmetom, ktorého bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, keď v rámci začatého
exekučného konania pod číslom E. XX/XXXX u exekútora K.. T. K., podaním dňa 09.07.2013, došlo
k prevodu nehnuteľnosti dňom 04.06.2013 vklad vlastníctva pod číslom C. XXXX/XX, bývalej Správy

katastra v A. I. dňa 28.06.2013 v prospech žalovanej, ktorá mala nadobudnúť nehnuteľnosť za kúpnu
cenu nižšiu, než ako bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom v konaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca tým považoval za preukázané splnenie všetkých
podmienok odporovať právnemu úkonu, kúpnej zmluvy, keď kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti
bola neprimerane podhodnotená obvyklej kúpnej cene podobnej nehnuteľnosti na trhu v rozhodnom
čase, vedomosti žalovanej o úmysle predávajúcej, dlžníčky, ukrátiť veriteľa, keď dlžníčka mala bývať
na uvedenej nehnuteľnosti aj po predaji, kde preberala naďalej svoju poštu. Na preukázanie týchto

svojich tvrdení pripojil rozhodnutia, na ktoré sa odvolával v písomnom podaní, žiadal zistiť informáciu
od súdneho exekútora S.. T. C. adresy doručovania zásielok dlžníčke.2.Žalovanážiadalažalobuzamietnuťmajúczato,žežalobcomtvrdenéskutočnostiosplnenípodmienok
pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu neboli splnené, keď žalovaná v čase uzavretia kúpnej
zmluvy nemala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi. Po nadobudnutí nehnuteľností žalovaná

bývala v predmetnom byte so svojou rodinou a to až do predaja bytu ďalším vlastníkom v K. W. dňa
02.12.2016. Spochybnila tvrdenia žalobcu o zmenšení majetku dlžníčky do takej miery aby tým ukrátila
veriteľa, keď nehnuteľnosti odpredala za dvojnásobok hodnoty, ktorou v skutočnosti dlhovala veriteľovi,
pri získaní kúpnej ceny 33 500 euro , porovnaní s pohľadávkou 14.633,33 eura. S odkazom na ust.
§42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu preukázať úmysle dlžníka,

ukrátiť veriteľa a súčasne vedomosť nadobúdateľa o úmysle dlžníka, takto ukrátiť veriteľa.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. 03. 2013, spisová značka XXC/XXX/XXXX
I. U. N. I. O. B.R. a žalobcu k nehnuteľnosti vedenej na Q. Č. XXXX pre katastrálne územie Dunajská

Streda a to štvorizbový byt číslo 14 vo vchode číslo XX R. X. podlaží obytného domu číslo súpisné XXX
na parcela registra „C“, zastavanej plochy a na dvoria číslo 1880/94 o výmere 219 m2, parcela číslo
XXXX/XX C. výmere 216m2 a parcela číslo XXXX/XX V. C. XXX K. s podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XX XXX , s tým, že uvedenú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva O. B. za proti náhradu v sume 14 633,33 eura, zaplatiť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2013 a vykonateľnosť
dňa 25.05.2013. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda dňa 04.07.2015, bolo vydané opravné
uznesenietýkajúcesačíslabytovnamiestoXXI.XX.Dňom09.07.2013veriteľ podalnávrhnavykonanie
exekúcie u súdneho exekútora K.. T. K., vedená po spisová značka E. XX/XXXX, ktorá exekúcia bola
následne vedená u súdneho exekútora S.. T. C. I..U. E. XXX/XXXX. Dňom 04.06.2013 dlžníčka previedla

nehnuteľnosť na žalovanú, ktorú poznala zo spoločného schodišťa, kde bývali aj jej rodičia a ako
kolegyňu na pracovisku na benzínovej pumpe v Š. R. V., klad vlastníckeho práva dňa 28.6.2013 pod
spisová značkou C. XXXX/XX, D. I. J. A. I.. Dlžníka veriteľovi pohľadávku priznanú právoplatným
vykonateľným rozsudkom tunajšieho súdu po vyplatení kúpnej ceny za predmetný byt v sume 33 500
eura, neuhradila.

5. Žalovaná vypovedala, že ako osemnásťročná sa nasťahovala bývať k otcovi svojej staršej dcéry, ktorý
býval oproti , kde bývala vlastníčka bytu spolu s rodičmi B. a otec dieťaťa S. K., kde bývali len niekoľko
mesiacov, keď sa vysťahovaní bývať do obce Vydrany a byt odkúpil jej brat Ľ. I., ktorý asi po jednom roku
byt opustil a v byte ostal bývať jej otec Ľ. I. starší. Následne byt po roku mal byť predaný. Následne až v

roku 2009 pracovala asi tri štyri mesiace, koncom roku 2009 a začiatkom roku 2010, na čerpacej stanici
v Š. R. V., kde pracovala aj O. B.. Po skončení pracovného pomeru následne ju nekontaktovala. Pri
náhodnom stretnutí s O. B. v nákupnom centre sa jej zdôverila, že predala svoj byt a hľadá väčší, keďže
sa jej narodila dcéra. Bola informovaná O. B., že má tiež na predaj byt. V rozhodnom čase mala podanú
žiadosť u spoločnosti W. o sprostredkovanie kúpi bytu, a to už mesiac mala predaný svoj by a súrne

potrebovala zabezpečiť nové bývanie. O vzťahu B. a žalobcu nevedela. Neboli v dôvernom vzťahu.
Nevedela identifikovať osobu, ktorá spísala kúpnu zmluvu, túto záležitosť mala vybaviť pani B.. Kúpnu
cenu navrhla ona, keď z predaja dvojizbového bytu v lukratívnejšej lokalite mesta, po rekonštrukcii,
obdržala sumu 34.500,-€. Kúpnu cenu mala vyplatiť polovicu v hotovosti a polovicu prevodom z účtu.
Tvrdila. Byt, ktorý odkupovala nebol zrekonštruovaný a nachádzal sa na R.. I. C. A. I. V predmetnom

byte bývala až do februára 2017, keď byt odpredala manželom Ružičkovým a presťahovala sa bývať do
Rakúska. Potvrdila, že O. B. neodhlásila z predmetného bytu. Predávajúca po odkúpení bytu sa koncom
mesiaca jún odsťahovala. Následne vykonala v mesiacoch júl až do polovičky augusta rekonštrukciu
bytu a následne sa do bytu nasťahovala .

6. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.06.2013 medzi žalovanou a predávajúcou O. B. bola v článku
IV dojednaná kúpna cena vo výške 33.500 euro a dojednaná úhrada na účet kupujúcej najneskôr do
31.7.2013.

7. Z potvrdení o prevzatí zálohy datované 03.05.2013 vyplatila žalovaná zálohu 3500 euro v hotovosti,

dňa 28.06.2013 vyplatila v hotovosti 10.000 euro prevzaté predávajúcou, dňa 28.06.2013 vyplatila 3.500
euro v hotovosti a dňom 28.08.2013 preúčtovala sumu 16.000 eura na účet predávajúcej.8. Zo spisu Okresného úradu katastrálny odbor A. I. Č. A. XXXX/XX súd zistil, že žalovaná predmetný
byt následne odpredala zmluva o prevode vlastníctva k bytu uzavretej dňa 02.12.2016 na manželov
W. za dojednanú kúpnu cenu 48.000 EUR. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný ku dňu 12.01.2017

pod číslom V 8726/2016. Následne žalovaná s účinnosťou od 23.01.2017 mal prihlásený pobyt vo C.,
R. B. F. Č.. XX/XX, podľa úradného potvrdenia zo dňa 02.03.2017.

9. Zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi žalovanou a Štátnym fondom rozvoja bývania v
dňa 11.12.2003 pod číslom X XXX/XXXX/XXXX bol poskytnutý úver vo výške 700.000,-Sk, ktoré sa

zaviazalažalovanásplácaťvpočtesplátok359vovýške2803,-Sk.Zaúčelomzabezpečeniapohľadávky
bol vykonaný vklad vlastníckeho práva ku dňu 31. 10. 2011 na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej
vedené na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia A. I. C. D. Č. X R. X. poschodí R. C. Č.I.
XXXX/XX , ktorý vkladá záložného práva bol vykonaný pod číslom C. XXXX/XXXX. Dňom 05.09.2012
žalovaná dojednaná zmenu splátkového kalendára za účelom úhrady celého dlhu najneskôr do 15.
02. 2013. Štátny fond rozvoja bývania dňom 30.08.2013 podal žiadosť na Správu katastra Dunajská

StredaovýmazzáložnéhoprávazavkladovanejpodčíslomC.XXXX/XXXX.Následnedňom02.07.2013
bol podaný návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej vedený na liste
vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie Dunajská Streda, ako presun záložnej zmluvy na uvedenú
nehnuteľnosť, keď dňom 03.07.2013 bola spísaná nová záložná zmluva na nehnuteľnosť vedenú na Q.
Č..XXXX, J.. Ú. A. I., v súvislosti s úverovou zmluvou číslo XXX/XXXX/XXXX. Vklad záložného práva

bol realizovaný pod číslom C. XXXX/XX. Dňom 21.11.2016 žalovaná požiadala o predčasné splatenie
úveru pod číslo XXX/XXXX/XXXX, keď veriteľ, Š. F. W. bývania dňom 14.12.2016 oznámil ukončenie
zmluvného vzťahu a dňom 14. 12. 2016 podal žiadosť o výmaz záložného práva na liste vlastníctva
číslo XXXX, bývalej I. J. A. I..

10. Z výpovede svedkyne O. B. súd zistil , že predmetný byt na námestí I. Č.Í. XXX/XX C. A. I. predávala
žalovanej za kúpnu cenu 33 500 euro z dôvodu, že mala viacero dlžôb. Po odpredaji bytu bývala v
podnájme v A. I. na sídlisku Západ na U. B., ktorý prenajímala od O. I.. O predaji bytu sa rozprávala
so žalovanou pri náhodnom stretnutí v meste , kde sa jej žalovaná zdôverila, že hľadá, väčší byt,
keď čakala dieťa. Potvrdila , že žalovanú poznala zo schodišťa, kde bývali jej rodičia ako aj ona a

rovnako zo zamestnania. Tvrdila, že nikdy sa predtým cielene nestretávali, ak sa stretli len náhodne
a zvykli sa porozprávať. Nikdy sa nezdôverovala žalovanej o svojej finančnej situácii. V čase, keď
bývala na adrese I., C. A. I. nekontaktovala sa so žalovanou. Nemala vedomosti o tom, že by žalovaná
mohla vedieť o spore o vyporiadanie predmetného bytu, keď ona ani žalovaná, ani rodičom žalovanej
sa nezdôverovala. Jej rodičia sa z predmetného bytu dávno odsťahovali a ona s rodičmi žalovanej

kontakt neudržiavala. Z predmetného bytu sa hneď odsťahovala po odpredaji, napriek tomu má naďalej
hlásený trvalý pobyt na uvedenej adrese, keď ani jeden z prenajímateľov jej neumožnil prehlásiť sa
k trvalému pobytu na adresu nájomného bytu. Za účelom preberania pošty si zriadila schránku, kde
presmerovala svoju poštou, kde Mali byť doručené všetky doporučené zásielky, adresované na I. A. I..
Nepoprela, že byt žalovanej ponúkala v čase, keď ešte nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a

ponúkala ju ako možnosť po nadobudnutí výlučného vlastníctva. Tvrdila, že byt ponúkala aj na predaj
cez realitnú kanceláriu, ktoré doklady však predložiť nevedela. Žalovanú neinformovala o tom akou
formou nadobudne byt do vlastníctva. Na spísanie kúpnej zmluvy požiadala advokátku S..Z., ktorá ju
zastupovala aj v spore o vyporiadanie spoluvlastníctva. Nepamätala si či bola informovaná advokátkou
v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 1 zákona o advokácii. Bola si vedomá ceny stanovenej v znaleckom

posudku v spore o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, mala za to, že predmetný byt, ktorý nikdy
nebol zrekonštruovaný, by sa za uvedenú cenu nepredal. K trhovej cene iného bytu v tej istej lokalite v
sume 52.000 euro uviedla, že predmetný byt musel byť zrekonštruovaný.

11. Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 14. 06. 2013 medzi prenajímateľom Ing. O. I. O. R. W. C. O.

O. B. súd zistil, že s účinnosťou od 01.07.2013 žalovaná spolu so svojím druhom prenajímali byt číslo
23 nachádzajúci sa v A. I. R. U. B. Č. XXX/XX za dohodnuté nájomné 400 euro mesačne. Nájomné bolo
uhrádzané platbami od 06.08.2013 vkladom na účet prenajímateľa, ktoré zdokladovala až do 3.1.2014,
keď následne uzavrela novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom K.. H. a manželkou, ktorý byt dlžníčka
prenajímala už výlučne sama s účinnosťou od XX.XX.XXXX, D. Č.. XXX R. X. nadzemnom podlaží

polyfunkčného bytového domu Č..I.. XXXX, R. R. B.. C. A. I., za dohodnuté nájomné 300 euro mesačne,
ktoré uhrádzala v hotovosti naproti podpisu od 5.5.2014 až do 18.4.2017 .12. Z predloženej žiadosti o špeciálne spôsoby podávania a dodávania zásielok O. B. požiadala o
poštový priečinok dňom 02.12.2015 za poplatok 15 eura, keď jej bol pridelený priečinok pod číslom
XXX. Potvrdenia o úhradách poplatku za prenájom priečinku svedčia o využívaní priečinku svedkyňou.

13. Podľa § 42a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby

k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť
nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to
za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú
možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti

teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001).

16. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka

zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.

17. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú splnenie predpokladu, že k právnemu úkonu, ktorému sa
má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu,

ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Právny
úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou stranou
môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (napr. dlžník, ktorému sa
odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom, a pod.). Preukazovanie toho,
či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala

posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon
používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa,
musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku
veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. Pasívna legitimácia z odporovacej žaloby je upravená
v § 42b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči

veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech
ktorej bol právny úkon urobený.

18. Jedným z predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu je splnenie zákonom stanovenej
doby, do ktorej môže veriteľ odporovať právnemu úkonu a to úkony urobené v posledných troch rokoch,

v ktorej lehote musí byť žaloba podaná na súde, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Lehota v trvaní troch
rokov sa počíta a plynie odo dňa, kedy bol urobený dotknutý právny úkon. V prípade prevodu práva k
nehnuteľnosti dlžníka, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, začína trojročná lehota na uplynutie
práva odporovať právnym úkonom dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti (R41/2001). Vklad vlastníckeho práva , v tomto prípade,

bol povolený dňa 28.06.2013. Žaloba bola podaná dňa 25.5.2016, teda ešte v lehote troch rokov od
zavkladovania kúpnej zmluvy, ktorou dlžník previedol nehnuteľnosť na žalovanú. Žaloba tak bola podaná
včas.19. Na základe zhodných tvrdení strán sporu, ako aj z predložených listinných dôkazov, nebolo sporné
opodstatnenosť pohľadávky žalobcu na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho
súduzodňa18.03.2013č.k.XXC/XXX/XXXXovýškefinančnéhovyporiadaniavsume14.633,33eura,s

povinnosťou zaplatiť protihodnotu spoluvlastníckeho podielu do troch dní od nadobudnutí právoplatnosti
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom zo dňa 21.05.2013, keď O. B., v lehote neuhradila
žalobcovi . Nehnuteľnosť odpredala dňom 04.06. 2013 na základe kúpnej zmluvy zavkladovanou
bývalou I.C. J. A. I. A. XX.XX.XXXX N. Č. C. - XXXX/XX v prospech žalovanej, za kúpnu cenu 33.500,-€,
vyplatená z časti formou zálohy vo výške 3500 euro, dňa 03.05.2013, potvrdené predávajúcou o prevzatí

zálohy, rovnako tak dňa 28.06.2013 vyplatením zálohy 10.000 euro, ako aj sumy 3.500 euro a prevodom
na účet predávajúcej dňom 28.08.2013 vo výške 16.500 eura, čo dokazuje scudzovací právny úkon
predávajúcej - dlžníčky žalobcu, ktorým sa zbavila nehnuteľnosti, z ktorej by si mohol veriteľ uspokojiť
pohľadávku, ak by k takémuto právnemu úkonu nedošlo. Tu však platí, že právne úkony dlžníka ukracujú
pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak vzniknuté zmenšenie
majetku súčasne má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku

dlžníka.Predávajúca-dlžníčkaokrempredmetnéhobytuvrozhodnomčaseaanivsúčasnostinevlastní.
Odpredajom nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu majetku dlžníka , čo malo za následok že veriteľ nemohol
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, keď dlžník výťažok z predaja nehnuteľnosti použil na úhradu
iných dlhov, a finančnú hotovosť, ktorej výška bola suma poukázaná kupujúcou, žalovanou, na účet
dlžníčky, vybrala ešte skôr ako mohol byť tento účet zablokovaný v rámci exekučného konania. Tým

žalobcovi neostala žiadna iná možnosti vymoženia pohľadávky z majetku dlžníčky.

20. Ďalšou základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočnosť ukrátiť veriteľa,
odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Pričom nie
je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale v tom, že tento majetok bol

odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nemohol po tomto
právnom úkone uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku dlžníčky, pretože neostal žiaden iný
majetok,zktoréhobymoholveriteľuspokojiťsvojupohľadávku.Tým,žedlžníčkauhradilainépodĺžnosti,
ktoré v rozhodnom čase mala a použila peňažné prostriedky na úhradu nájomného. Svedkyňa dôkazy
tvrdené úhrad iných dlhov nepredložila ani takýto návrh zo strán sporu nevzišiel. Preto súd mal za to,

že aj keď mala dlhy , nenastalo v dôsledku takzvaného ekvivalentného právneho úkonu k zmenšeniu
jeho majetku a na uspokojenie pohľadávky ,mohol slúžiť majetok dlžníka, hoci sa zmenila štruktúra jeho
aktív, v rovnakej hodnote , ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Z toho vyplýva, že samotné
zmenšenie majetku dlžníka, hoci v dôsledku zmluvy nevýhodné pre veriteľa, nie je samo osebe dôvodom
pre vyhlásenie jej neúčinnosti, ak je takto zmenšený majetok dlžníka postačujúce na uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatne scudzovacie
zmluvy, ako sú darovacia zmluva alebo zmluvy, ktoré sú evidentne inak výhodné pre dlžníka a ich
účelom je zbaviť sa majetku za každú cenu, len, aby sa dlžník vyhol exekúcii. O ukracujúci právny
úkon v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené
veci, práce alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne ich obvyklú cenu alebo mu bola

inak poskytnutá primeraná náhrada (Rc30/2009 ). Rozhodným okamihom pre posúdenie či náležitosti
prevodu dlžníkovej veci, práva alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, v prípade nehnuteľností
zapísaný do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. Predmetná nehnuteľnosť, štvorizbový byt, na námestí I. C. A. I., bol ocenený znaleckým
posudkom číslo X/XXXX X.. S. R. C. J. XXC/XXX/XXXX a stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti

mu 43.900 euro, vrátane podielu na pozemku a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu,
z toho hodnota bytu sumou 41.437,33 eura a pozemky sumou 552,62 eura. Predávajúca -dlžníčka
odpredala predmetný byt žalovanej za dohodnutú kúpnu cenu 33 500 eura , teda 7 400 euro menej
ako bola všeobecná hodnota predmetného bytu stanovená v posudku, za ktorý bolo možné byt predať,
čo neznamená, že sa aj dal za tú cenu predať. Obdobný štvorizbový byt na adrese námestie I. C. A.

I. s úžitkovou plochou 81 m2 bol v ponuke realitnej kancelárie v hodnote 52.000 eura, ktorý bol po
rekonštrukcii. Byt ktorý odkúpila žalovaná bol bez rekonštrukcie od tej doby čo bol užívaný pôvodným
vlastníkom. Uvedené bytové domy v lokalite A. I., R.. I. boli postavené v polovici sedemdesiatich rokov,
teda aspoň pred 38 rokmi. Žalovaná byt zrekonštruovala a po piatich rokov byt odpredala za kúpnu
cenu 48 000€, čo je o 4 000,00€ menej ako bol ponúkaný v roku 2013 obdobný zrekonštruovaný byt v

tejto lokalite. Čo možno považovať za reálnu cenu bytu, za ktorú sa v danej lokalite dal predmetný byt
predať.Potomjerozdielnastanovenejvšeobecnejcenenehnuteľnostivrámcivyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva a ceny zrekonštruovaného bytu len 5.000,-€. Znalec v danom konaní konštatoval ,
že sú neporovnateľné hodnoty bytov, ktorý bol predmetom sporu, a s bytom zrekonštruovaným, ktorýbol na predaj o 15 mesiacov skôr než vypracovaný znalecký posudok, keď o ponúkanom byte nemal
žiadne presnejšie informácie. Rovnako konštatoval, že hodnota bytu určená v ponuke nemusela byť
konečnou predajnou cenou. V danom prípade išlo o byt na okraj mesta, úplne vzdialeného od centra

mesta, sídlisko s vysokou hustotou obyvateľov, keď za obdobie od roku 2011 do decembra 2012
došlo k poklesu cien nehnuteľností. V rámci prenesenia záložného práva na odkúpenú nehnuteľnosť
žalovanou Štátnym fondom rozvoja bývania, ako veriteľ v predmetnej záložnej zmluve vyhotovenej dňa
03.07.2013 bola konštatovaná celková hodnota zakladaných nehnuteľností v sume 40.559,53 eura,
tým možno konštatovať, že všeobecná hodnota predmetného bytu v rozhodnom čase sa pohybovala v

rozmedzí od 40.500 43.000 euro. Predávajúca scudzila byt za dohodnutú kúpnu cenu nižšiu najmenej
o 6.500 až 8.000 euro . Výťažok z predaja nehnuteľnosti však predstavoval dvojnásobok zo sumy, ktorú
mala vyplatiť vydražiteľovi. Peniaze v časti boli poukázané na účet predávajúcej. Preto nebolo možné
konštatovať, že dlžníčka mala úmysel zbaviť sa nehnuteľnosti za neprimeranú cenu tak, aby nedosiahla
výťažok, ktorý by postačoval na uspokojenie dlhu veriteľa. Plnenie, ktoré dlžník, predávajúca, stratila, na
strane druhej nadobudla iné plnenie rovnocennej povahy, pričom v rokoch 2011 až 2012 došlo k poklesu

cien nehnuteľností, čo je zrejmé aj z hodnoty stanovenej Štátnym fondom rozvoja bývania, pri uzavretí
novej záložnej zmluvy a zaťažení predmetnej nehnuteľnosti, už o 3.000,-€ nižšia.

21. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je subjektívna stránka osôb, na
ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V danom prípade sa jedná a druhú stranu právneho
úkonu kupujúcu, žalovanú , s ktorou predávajúca priamo dojednala odporovateľný právny úkon. Musí
byť preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa preukázaná a toto dôkazné bremeno spočíva
na žalobcovi. Ten musí nielen tvrdiť, ale dokázať nielen úmysel dlžníka, ale i nadobúdateľa, druhej
strany právneho úkonu o tomto úmysle vedela. Súd na základe vykonaných dôkazov na preukázanie

a zistenie informácií týkajúce sa vzťahu dlžníka a druhej strany z odporovateľného právneho úkonu,
keď zistil, že žalovaná poznala dlžníčku v čase keď sa nasťahovala bývať do bytu oproti bytu rodičov
predávajúcej, keď mala 18 rokov a nasledovala otca svojej dcéry. Žalovaná sa narodila XX.XX.XXXX,
stalo sa tak v roku 1994, predávajúca O. B. mala v rozhodnom čase len 14 rokov, narodená v roku
1980. Žalovaná v byte mala bývať len pár mesiacov, túto skutočnosť nikto nerozporoval, následne tam

mal ostať bývať jej brat a otec, keď tam chodievala už len na návštevy. S predávajúcou sa stretla
opäť až na pracovisku vo Štvrtku na Ostrove koncom roku 2009, kde pracovala ešte začiatkom roku
2010 asi tri mesiace. Ďalšie náhodné stretnutie malo byť v roku 2013, v nákupnom centre, kde pri
rozhovore s ňou, sa zdôverila pani B., že si hľadá byt, potom čo svoj dvojizbový byt odpredala, dôvodom
je prírastok do rodiny, keď jej mala ponúknuť možnosť odkúpi jej byt. Žalovaná mala k dispozícii na

kúpu predmetného bytu len výťažok z predaja svojho bytu 34.500 euro, viac peňazí ponúknuť nemohla.
Svedkyňa poprela, že by žalovaná mala vedomosť o jej finančnej situácií, o prebiehajúcom spore medzi
ňou a spoluvlastníkom bytu. Výpoveď žalovanej o jej finančných možnostiach a jej cenovej ponuky,
bolo zrejmé, že ona nemala viac finančných prostriedkov na kúpu bytu, mohla kúpiť tento byt alebo
si zabezpečiť iný prostredníctvom realitnej kancelárie v cene zodpovedajúcej jej požiadavkám. Právny

úkon, kúpna zmluva, uzavretá medzi dlžníčkou a žalovanou, bol platným právnym úkonom , keďže
dlžníčka po prevode bytu dňom 14.06.2013 uzavrela nájomnú zmluvu, byt ku koncu mesiaca jún 2013
vypratala, a podľa predložených dokladov o platbách nájomného 400,00€ platila na účet prenajímateľa,
o čom svedčili príkazy na úhradu vo C. D. O..I.., z čo je zrejmé, že predmetný byt najneskôr v
mesiaci jún 2013 opustila. Žalovaná sporný v sporom byte bývala do marca 2017, keď predmetný byt

odpredala, uhradila zostatok na úvere od štátneho fondu bývania k januáru 2017 a súčasne došlo k
zrušeniu záložného práva, ktoré bolo prenesené na predmetný byt po odkúpení bytu žalovanou. Žalobca
napriek tomu spochybnil úmysel predávajúcej byt opustiť, keď na poštových schránkach obytného
domu , k predmetnému bytu, ostali uvedené generálie predávajúcej. S poukazom na ust.§ 2 ods.1
a 2 zákona č.253/1998 Z.z. - o hlásení pobytu občanov I. W. platný do 31.7.2013, občan hlási v

rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom
meste Slovenskej republiky D. O. C. K. J. hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode
príslušnému úradu 1) (ďalej len "ohlasovňa"). Pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie
trvalý pobyt a prechodný pobyt. Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska
na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt(3 ods.1 cit. zákona/.

Trvalýpobytmáobčanlenvbudovealebojejčasti,ktorájeoznačenásúpisnýmčíslom2)alebosúpisným
a orientačným číslom 2) a je určená na bývanie, 3) ubytovanie 4), 4a) alebo na individuálnu rekreáciu,
4b) ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt (§3 ods.2 cit. zákona./.
Podľa ods.8 písm. d) citovaného zákona, písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalýpobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov 4e) budovy alebo jej časti s
údajmi podľa § 4 ods. 6 písm. , ktorý doklad sa nevyžadoval, pokiaľ išlo o nájomcu o nájomcu, ak má
nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi 4e) na neurčitú dobu. O. B.

mala v oboch prípadoch uzavretú nájomnú zmluvu len na dobu určitú, preto súhlas vlastníka bytu sa
vyžadovalpriprihlásenísaktrvalémupobytunaadresenájmu.Jepravdou,žesvedkyňaažodroku2015
vedela zdokladovať prenájom poštového priečinku na doručovanie pošty, táto skutočnosť v súvislosti
s vykonanými dôkazmi o skutočnom úmysle byt predať a že nešlo o zastretý úkon, nebolo pochýb,
že vypísané meno na poštovej schránke , prislúchajúce k prevedenému bytu na žalovanú, sám osebe

nedokazoval, že predávajúca v predmetnom byte skutočne aj bývala. Súd mal za to, že listinné dôkazy
predložené predávajúcou, nájomné zmluvy, platby za nájomné potvrdili skutočnosť, že v predmetnom
byte najneskôr od júla 2013 sa už nezdržiavala. Zmena trvalého bydliska, prehlásenie sa na adresu
vlastníka nehnuteľnosti môže byť realizovaná len so súhlasom vlastníka , čo v prípade predávajúcej,
ktorá užívala následne byty len formou nájmu, jej nebolo umožnené. Z trvalého bydliska sa neodhlásila,
keď nemala kam, táto skutočnosť však podľa produkovaných dôkazov neznamenala, že v sporom byte

aj skutočne bývala. Nepreukázala sa domnienka žalobcu o úmysle predávajúcej predať byt pod cenu
s úmyslom byt užíva na určitý čas. Žiadaný z vykonaných dôkazov nepreukázal skutočnosť tvrdenú
žalobcom o vedomosti žalovanej v čase uzavretia kúpnej zmluvy o úmysle predávajúcej - dlžníčky ukrátiť
týmto právnym úkonom veriteľa, žalobcu.

22. Tvrdenie žalobcu o vedomí žalovanej o dlhu predávajúcej voči žalobcovi mohla mať najskôr
vedomosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti v roku 2013, kde bolo povinnosťou
advokátky, ktorá zmluvu spísala a predávajúcu v spore zastupovala podľa § 1ods.1 a 2 písm. a/ zákona
č.586/2003 Z.z. - o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona, platného do 31.10.2013 ,
autorizovať zmluvu, čo zahrňovalo spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti

účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon,
neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej
vznik škody. Medzi inými autorizáciu zmluvy podľa odseku 1 advokát potvrdí v doložke o autorizácii,
ktorá obsahuje vyhlásenie advokáta, že pri spisovaní zmluvy postupoval podľa odseku 1.. Žalobca
sa potom domnieval, že advokátka svoju povinnosť splnila a tým informovala najneskôr pri podpísaní

kúpnej zmluvy žalovanú o možnosti odporovať právny úkon .Žalovaná nezabezpečovala spísanie
kúpnej zmluvy. V tomto smere sa nevyjadrila. Žalobca na preverenie týchto skutočností ďalšie dôkazy
nenavrhol. Súd vychádzal z obsahu doložky o autorizácii advokátkou K.. E. Z. A. XX.XX.XXXX.
Zmluva bola autorizovaná, čo znamenalo, že mala poučiť strany záväzkovo-právneho vzťahu, že zmluva
neodporujezákonu,neobchádzazákon,nepriečisadobrýmmravomauzavretímnedôjdekuskutočnosti

zakladajúcej nárok na náhradu škody. Z toho potom je ťažké usudzovať, či poučila aj v tom smere,
že právny úkon môže byť v budúcnosti odporovaný . Ak by taký stav mohol byť privodený, je ťažko
predpoklad, že by žalovaná uzavrela zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorú opäť mienila zaťažiť
záložným právom zo stavebného úveru, ktorý ešte v rozhodnom čase nesplatila. Ťažko by bolo možné
predpokladať, že i za cenu ponúkanej hodnoty nehnuteľnosti by išla do takého rizika a vynaložila

investície na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalovaná i keby o tejto okolnosti bola informovaná, je zrejmé,
že vyplatila titulom kúpnej ceny dvojnásobok hodnoty dlhu, ktorý tým postačoval na úhradu pohľadávky
žalobcu.

23. Vzhľadom na vykonané dôkazy hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,

že tvrdenia žalobcu pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu neboli splnené, a to dlžníka ukrátiť
veriteľa, ako aj vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka zbavovať sa majetku s úmyslom ukrátiť veriteľa.

24. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)