Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206054
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416206054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: T. W., B.. XX.
XX. XXXX, X. N. D.. Č.. X, X., zastúpený advokátkou: JUDr. Alexandra Karlíková, Račianska ul. č.
24E, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta č. 3/
A, Bratislava, o zaplatenie istiny 5. 800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2019, č. k. 6C/143/2016 - 393, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v zostávajúcej časti
zamietol, p o t v r d z u j e .

Odvolaniežalobcuprotivýrokurozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmkonanievčastiozaplatenieúrokov
z omeškania nad 5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zamietol, o d m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5,

05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zastavil, v zostávajúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 790, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, nakoľko

na základe vykonaných dôkazov, o ktoré žalobca opieral svoj žalobný návrh nebolo možné dospieť k
jednoznačnému záveru, že výška spôsobenej škody vo výške 5. 800 eur je relevantná a oprávnená.
Poukázal na to, že znalkyňa pri znaleckom dokazovaní vychádzala z nesprávnej premisy, a to takej, že
vozidlo P. L. malo poškodený ľavý predný roh, pričom ale zo záznamu o nehode jednoznačne vyplýva,
že poškodená bola pravá strana, a preto následná simulácia priebehu škodovej udalosti, ako aj znalecké
závery tak vychádzali z nesprávnych vstupných údajov, a teda znalkyňa na základe toho dospela k
záveru o technickej nemožnosti priebehu škodovej udalosti, (čo ale nevylučuje, že k takému záveru

by dospela aj po zadaní korektných vstupných údajoch). Uviedol, že aj napriek tejto nezrovnalosti,
ktorá nebola odstránená ani v písomnom odbornom vyjadrení znalkyne, žalobca nenavrhol žiadne
dokazovanie, aby tento rozpor ozrejmil a tak preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení, napriek tomu,
že to bol on, ako pán sporu, ktorý mal a mohol vyvinúť procesnú aktivitu, pretože takéto znaleckédokazovanie jeho doterajšiu argumentáciu nijako neverifikovalo, z dôvodu ktorého viaceré pochybnosti
o tom, čo všetko bolo pri škodovej udalosti poškodené a na čoho opravu by mal mať žalobca nárok, tak
zostali neobjasnené počas celého konania. Poukázal na skutočnosť, že pasivitu strán nemohol nijako

nahrádzať, navyše keď jedna zo strán bola zastúpená kvalifikovaným advokátom. Súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 06. 02. 2015
o 21.20 hod. došlo v Bratislave, na križovatke D. X., Y. k stretu dvoch motorových vozidiel, a to vozidla
P. L. S., Q.: X. XXX N., W. G. H. G. H. T. P. P. R., Q.: X. XXX XS, ktoré viedol žalobca, keď vozidlo
P. L. S. pri odbočovaní vpravo vošlo do jazdnej dráhy oproti idúceho vozidla P. R., teda príčinou stretu

vozidiel bolo prejdenie vozidla P. L. do jazdného pruhu vozidla P. R. s tým, že uvedená skutočnosť bola
nesporná a potvrdená záznamom o nehode, ako aj výsluchmi žalobcu a svedka G. a nakoľko sa vodiči
dohodli na zavinení tejto škodovej udalosti (ako vinník bol určený H. G.), žalobca si ako poškodený
uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody na svojom vozidle u poisťovne H. G., kde bolo vozidlo P.
L. zákonne poistené. Uviedol, že poškodené vozidlo P. R. bolo pracovníkom žalovaného za účelom
likvidácie škodovej udalosti dva krát ohliadnuté (18 a 19. 02. 2015), keď po prvej ohliadke bola urobená

kalkulácia opravy vozidla P. R. a táto bola stanovená na sumu 5. 841, 20 eur, po druhej ohliadke sa
kalkulácia opravy zmenila na sumu 7. 209, 16 eur s tým, že mesiac po prvej kalkulácii nákladov opravy
(18. 03. 2015) si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody rozpočtom, t. j. bez dokladovania faktúry,
pričom schválenie, resp. odobrenie takéhoto postupu likvidácie škody zo strany žalovaného sa v spise
nenachádza. Poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo žalobcom svojpomocne opravené a medzičasom

už aj predané s tým, že zákonné predpoklady na to, aby si žalobca ako poškodený uplatňoval náhradu
škodu u poisťovne boli síce splnené (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.), avšak žalobcovi sa
nepodarilo preukázať konkrétnu výšku svojho nároku, pričom je nepochybné, že ku škode na vozidle P.
R. skutočne došlo, otázny v tomto konaní bol však rozsah poškodení. Uviedol, že zo samotných zápisov
o poškodení vozidla vyplýva, že boli zistené nie len poškodenia prednej časti motorového vozidla (v

mieste pravdepodobného stretu vozidiel), ale boli zistené aj iné vonkajšie poškodenia, ktoré vysoko
pravdepodobne so škodovou udalosťou nemajú žiaden priamy súvis (napr. poškodenie prednej kapoty
na pravej strane vozidla) a rovnako boli zistené aj poškodenia interiéru (napr. poškodenie prístrojovej
dosky po aktivácii predných airbagov, či poškodenie bezpečnostného pásu na prednej ľavej strane), ako
aj poškodenia dielov, ktoré sa nachádzali pod kapotou (napr. chladiče, vzpery, svetlomety, či držiaky

snímačov). Poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca pripustil, že niektoré z poškodení sa mohli na
vozidle nachádzať už pred škodovou udalosťou zo dňa 06. 02. 2015, resp. k nim mohlo dôjsť po tom,
ako bolo vozidlo odťahované do servisu, avšak v spise sa nenachádza informácia o tom, že by žalobca
žiadal vylúčiť z opravy niektoré položky, ktoré boli zistené pri ohliadkach, pričom ani v priebehu konania
nijako nereflektoval na ním uvedený fakt, že vozidlo mohlo byť poškodené už aj v minulosti a nie iba

výlučne v súvislosti so škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol,
že likvidátor žalovaného zdokumentoval všetky zistené škody a z nich aj vychádzal pri kalkulácii opravy,
pričom žalobca tvrdil, že jeho náklady sa pohybovali vo výške 5. 800 eur, čo konverguje k cene prvej
kalkulácie opravy (5. 841, 20 eur) a aj keď žalobca čestným vyhlásením uviedol, že jeho náklady na
opravu boli skutočne vo výške, aká je uplatnená v žalobe, nemal preukázané, ktoré poškodenia a v

akej výške mala žalobcovi nahradiť poisťovňa (žalovaný), keďže v konaní neboli odstránené zásadné
rozpory ohľadne konkretizácie poškodení priamo vzniknutých pri škodovej udalosti. Pripomenul, že
Civilný sporový poriadok, ani predtým Občiansky súdny poriadok, ale ani iný predpis civilného práva,
čestné vyhlásenie, ako osobitný dôkazný inštitút (na rozdiel od § 39 ods. 1 Správneho poriadku: Správny
orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon

neustanovuje inak) neupravujú, keď v civilnom konaní je pripustenie čestného vyhlásenia namiesto
dôkazu vylúčené a to preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav
veci s následným vyvodením právnych následkov z jeho prípadnej nepravdivosti a aj keby takéto čestné
vyhlásenie mohlo poisťovni postačovať v prípade vyplatenia poistného plnenia rozpočtom, v konaní pred
súdom musí byť nárok preukázaný na kvalitatívne vyššej úrovni. Poukázal na skutočnosť, že jedným zo

základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického
preukázania tvrdených skutočností s tým, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností nesie
tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
pričom nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenia dôkazného bremena, čo
sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Uviedol, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu, súd dôkazy bez návrhov strán vykonáva v zmysle Civilného sporového poriadku
vo výnimočných prípadoch, pričom ak je strana zastúpená advokátom, je úlohou osoby znalej práva
postupovať v konaní tak, aby tvrdené nároky boli riadne a včas preukázané. Zdôraznil, že stranám
umožnil realizovať svoje procesné oprávnenia a označiť, respektíve predložiť dôkazy na preukázaniesvojich tvrdení, avšak strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov,keďrovnakénásledkypostihujúitústranu,ktorásícenavrhla

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutočných tvrdení strany. Zastavenie konania v časti o zaplatenie
úrokovzomeškanianad5,05%ročnezosumy5.800eurod24.06.2015dozaplateniaodôvodnilvecne
späťvzatím žaloby žalobcom v tomto rozsahu. Výrok, ktorý, rozhodol o nároku na náhradu trov konania
odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní,

ktorémupriznalprotineúspešnejžalobkyni(správnežalobcu,pozn.odvolaciehosúdu)nároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho posúdenia a nebolo brané do úvahy, že ide o spotrebiteľa a navrhol ho ako nedôvodný
a nedostatočný zrušiť. Uviedol, žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 30. 09. 2016 v tom zmysle, že na
vozidlo P. L. S., Q.: X. XXX N., ktorého držiteľom bol v čase vzniku udalosti H. G., bola ku dňu vzniku
predmetnej udalosti uzavretá platná poistná zmluva na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Č.. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 08. 12.
2014, ktorá bola skončená výpoveďou zo strany žalovaného, keď poistený H. G. a aj on dňa 16.
02. 2015 nahlásili vznik škodovej udalosti, poistený doručením vyplneného tlačiva „Oznámenie škody
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, v ktorom uviedol,
že nedodržal jazdný pruh a vošiel do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla P. R., Q.: X. XXX N. a

žalovaný dňa 19. 02. 2016 vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla P. R., Q.: X. XXX N..
Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 20. 02. 2016 žalovaného požiadal o vyplatenie poistného
plnenia rozpočtom, predložil záznam o nehode, vodičský preukaz, oznámenie o škodovej udalosti z
Krajského dopravného inšpektorátu, odbor dopravných nehôd Bratislava, technický preukaz, potvrdenie
o splatení a ukončení úverovej zmluvy zo spoločnosti Home Credit Slovakia a žalovaný ho dňa 15. 04.

2015 vyzval listom, aby sa s opraveným vozidlom dostavil do najbližšieho autorizovaného servisu za
účelom diagnostiky riadiacej jednotky motora, ktorá bola aj zrealizovaná, pričom žalovaný pokračoval
v šetrení a lustráciou v centrálnej evidencii poistných udalostí zistil, že na motorové vozidlo P. L. S.,
Q.: X. XXX N. je uzatvorená havarijná poistka v ČSOB Poisťovni, a.s., ktorá vykonala obhliadku a
fotodokumentáciu vozidla a na základe vykonaného šetrenia ukončila poistnú udalosť bez poskytnutia

poistného plnenia s tým, že žalovaný na základe vlastného šetrenia a získaných informácií z ČSOB
Poisťovňa vyslovil v liste zo dňa 09. 06. 2016 názor, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby
pri deklarovanom nehodovom priebehu a na uvádzanom mieste došlo k takým poškodenia vozidla,
ktoré boli zdokumentované obhliadkami vozidla, a odmietnutie plnenia zo strany žalovaného len na
základe tejto skutočnosti je neprípustné a je v rozpore s dobrými mravmi, a toto rozhodnutie nie je v

súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení 381/2001 Z. z. s tým, že tento dôvod bol na súde
vyvrátený a teda odpadol, pričom žalovaný nenamietal výšku škody, jeho odôvodnenie vychádzalo len
na základe odpovede z poisťovne vinníka nehody. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nijakým
spôsobom nepreveril skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení, čím porušil postup ustanovený
zákonom o PZP, ako aj všeobecné zmluvné podmienky, a nakoľko ide o konanie, resp. podmienku, ktorá

je v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a poukázal na to, že žalovaný zaslal
vyjadreniepozákonnejlehote(§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.).Uviedol,žeznaleckýposudok,ktorý
bol vypracovaný vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, čo preukázal nie len svojim vyjadrením ale
aj fotodokumentáciou, ktorú vyhotovil priamo z miesta, kde bol nehoda spôsobená, a preto je dôvod na
poskytnutie plnenia v zmysle platnej poistnej zmluvy, ktorú mali účastníci predmetnej nehody uzatvorenú

obidvaja, keď v znaleckom posudku je nesprávne zaznamenaná vozovka, na ktorej sa v čase nehody na
jej okraji nachádzal nazhŕňaný sneh, pričom v správe o nehode je jasne napísané a oboma účastníkmi
nehody aj podpísané, že poškodená časť vinníka nehody (P. P. L. S.) je pravý predok a nie ľavý, ako
uviedla znalkyňa, ktorá vychádzajúc z nesprávnych skutočností, dospela aj k nesprávnym záverom.
Uviedol, že dňa 11. 05. 2015 bola spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. vystavená na

meno T. L. K. Č.. XXXXXXXXXXX na sumu 25, 80 eur za službu označenú ako RVZ/Riadne funkcie s
tým, že z protokolu o diagnostike vozidla P. R. zo dňa 11. 5. 2015 vyplýva zistenie o dvoch udalostiach, a
to na riadiacej jednotke palubnej siete - prerušenie/skrat žiarovky ľavého brzdového svetla a udalosť na
elektronike stĺpika riadenia - vadná GRA/ADR ovládacia jednotka, a opätovne poukázal na to, že v tomtočase už bolo auto riadne opravené, čo opäť preukazuje oprávnenosť jeho nároku a zároveň to potvrdzuje
aj tú skutočnosť, že boli vymenené poškodené diely, uvedené v zápise o poškodení vozidla zo dňa 16.
02 a 19. 02. 2015 a teda cena uvedená v kalkulácii vyhotovenej žalovaným za výmenu poškodených

dielov bola určená žalovaným. Namietol, že žalovaný porušil ust. § 822 Občianskeho zákonníka napriek
tomu, že on splnil všetky podmienky uvedené v zákone, ako aj vo všeobecných zmluvných podmienkach
žalovaného, keďže nedodržal zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie vydal po 4 mesiacoch od
nahlásenia poistnej udalosti, teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu 3 mesiacov a zároveň svoje
rozhodnutie oprel len o tú skutočnosť, že poisťovňa vinníka nehody nevyplatila poistné plnenie vinníkovi.

Poukázal na skutočnosť, že svoje nároky preukázal ohliadkou vozidla - Zápis o poškodení vozidla zo
dňa 18. 02. 2015 a zo dňa 19. 02. 2015, ako aj ohliadkou, na ktorú išiel na základe výzvy žalovaného
zo dňa 15. 04. 2015, ktorá bola vykonaná v autorizovanom servise, kde bolo opätovne preukázané, že
si predmetné vozidlo opravil a poškodené diely vymenil za nové a funkčné s tým, že výsledkom tejto
ohliadky bolo zistenie, že Z protokolu o diagnostike vozidla P. R. zo dňa 11. 05. 2015 vyplýva zistenie o
dvoch udalostiach, a to na riadiacej jednotke palubnej siete - prerušenie/skrat žiarovky ľavého brzdového

svetla a udalosť na elektronike stĺpika riadenia - vadná GRA/ADR ovládacia jednotka, pričom žiadne
iné poškodenia na predmetnom vozidle v čase ohliadky neboli uvedené, to znamená, že vozidlo bolo
v tom čase už opravené, čo opätovne preukazuje tú skutočnosť, že mal reálne náklady na opravu a
tieto si uplatnil aj v žalobnom návrhu. Uviedol, že ak raz bolo preukázané, že k poistnej udalosti prišlo,
boli vykonané ohliadky vozidla a žalovaným bola určená a stanovená cena za opravu, neexistuje žiadny

zákonný dôvod na nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného a tým je poskytnutie poistného plnenia
vo výške, ktorú si uplatnil na základe kalkulácie urobenej žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že (§ 11
ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z.) si splnil všetky svoje povinnosti, keď dňa 16. 02. 2015 telefonicky nahlásil
poistnú udalosť, dňa 18. 02. 2016 a 19. 02. 2016 sa dostavil na ohliadku s vozidlom a na základe zápisu
je jednoznačne preukázané, že pri ohliadke boli spísané poškodené diely a tieto nemožno spochybniť,

ako ani cenu (škodu), ktorú si uplatnil vo svojom návrhu, nakoľko podľa žalovaného výška za opravu
poškodených dielov bola stanovená na cenu 7. 209, 16 eur, čo je o 1. 409, 16 eur viac ako si uplatnil.
Poukázal na spis o poškodení vozidla P. R. zo dňa 18. 02. 2015 vykonaného Generali Poisťovňa, a.
s., z ktorého vyplýva zoznam dielov, ktoré je potrebné na poškodenom vozidle vymeniť, a preto ho
nemožno spochybniť s tým, že poškodenie vozidla bolo reálne a súhlasí s opisom priebehu nehody a

sámžalovanýpočasceléhokonaniatútoskutočnosťnespochybnilaaninenamietal.Kplneniurozpočtom
uviedol,žeideovýpočetpoistnéhoplneniakalkuláciounákladovnaopravupoškodeniavozidlapomocou
automobilového opravárenského softwaru, keď bežná prax pri plnení rozpočtom je, že takáto kalkulácia
je spravidla nižšia ako náhrada škody, ktorá poškodenému podľa zákona prináleží s tým, že zákon
nikde neustanovuje povinnosť poisteného - poškodeného, aby dokladoval a preukazoval doklady za

vykonané práce, poškodenia, pričom ukončenie likvidácie formou rozpočtu znamená vykonanie opravy
svojpomocne, resp. poškodený opravu nemusí vykonať, nie je viazaný tým, aby poškodené diely vymenil
a opravil a poistné plnenie mu je poskytnuté na základe kalkulácie, ktorú vykoná technik. Poukázal
na skutočnosť, že nežiadal poskytnutie plnenia z havarijného poistenia, ale z povinného zákonného
poistenia s tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.

z.), keď až po jeho urgencii reagoval dňa 09. 06. 2016, teda po lehote určenej zákonom.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších

písomných a ústnych podaní v tejto právnej veci, keď žalobca nepreukázal uplatnený nárok na náhradu
škody na poškodenom motorovom vozidle s tým, že postupoval správne, keď pri likvidácii škodovej
udalosti dospel k záverom, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby pri deklarovanom nehodovom
priebehu a na uvádzanom mieste došlo k takým poškodeniam vozidla, ktoré boli zdokumentované
obhliadkami poškodeného vozidla, nakoľko rozsah a charakter poškodení vzniknutých na poškodenom

vozidle P. R. U. Q.: X. XXX N. nezodpovedá popisovanému nehodovému deju, vznik všetkých poškodení
v súvislosti so škodovou udalosťou je technicky neprijateľný a z tohto dôvodu škodovú udalosť odložil
bez poskytnutia poistného plnenia. Uviedol, že sa pridržiava aj svojich vyjadrení, že žalobca samotnú
uplatnenú výšku škody nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a teda ju nepreukázal a stotožnil
sa s názorom prvostupňového súdu (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho

súdu) a má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi uvedený nárok na náhradu
škody nepriznal s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia a
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho posúdenia a nebolo brané do úvahy, že ide o spotrebiteľa uviedol, že žalobca nie jespotrebiteľom (§ 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.) s tým, že medzi ním ako osobou, ktorá plní
na miesto toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako poškodeným môže vzniknúť len mimozmluvný
právny vzťah, nakoľko nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi (poistenému) nie je zmluvným

nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky ÚS 131/2013 zo dňa 14. 02. 2013). K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že je dôvod na
poskytnutie plnenia v zmysle platnej poistnej zmluvy, ktorú mali účastníci predmetnej nehody uzatvorenú
obidvaja, žalovaný uviedol, že nerozumie o akej poistnej zmluve žalobca hovorí, nakoľko poistnú zmluvu
povinného zmluvného poistenia mal uzatvorenú poistený a žalovaný ako poisťovateľ a nie žalobca. K

námietke žalobcu, že porušil zákon o PZP, ako aj všeobecné zmluvné podmienky, a že sa jedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o podmienku v neprospech spotrebiteľa, ako aj k tvrdeniu
že žalobca si riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom sa má jednať o spotrebiteľskú zmluvu
žalovaný uviedol, že nie je jasné, aké všeobecné zmluvné podmienky má žalobca na mysli a už vôbec
nie je jasné, o akej neprijateľnej zmluvnej podmienke hovorí, nakoľko strany sporu medzi sebou žiadnu
zmluvu uzavretú nemali. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvod odmietnutia plnenia

bol na súde vyvrátený, nakoľko súd iba vyslovil názor, že nebude brať do úvahy znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný v rámci prvostupňového konania, nakoľko vychádzal z nepresných údajov, pričom
žalobca nenavrhol nové znalecké dokazovanie, aby preukázal svoje tvrdenia, na základe ktorých sa
domáha nároku na náhradu škody. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výšku škody preukázal čestným
prehlásením zo dňa 05. 04. 2016, nakoľko svoj nárok v uplatnenej výške nepreukázal, keď neodôvodnil

uplatnenúvýškunáhradyškody,nedoložiljurelevantnýmipodkladmiavýškuškodyupresnilažvpodanej
žalobenasúd.Ktvrdeniužalobcuvpodanomodvolaní,žeškoduvyčíslilnazákladejehokalkulácie,ktorá
bola vykonávaná v rámci šetrenia škodovej udalosti a o úhradu škody žiadal rozpočtom, nakoľko podľa
jehovyjadreniadielynaopravuvozidlanadobudolsvojpomocneaopravusizabezpečovalsám,žalovaný
uviedol, že toto svoje tvrdenie počas celého prvostupňového konania nepodložil relevantnými dôkazmi,

nedoložil doklady ani potvrdenia, ktoré by potvrdili žalobcom deklarované tvrdenia. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že náklady na opravu boli preukázané ohliadkou, keďže na základe šetrenia predmetnej
škodovej udalosti dospel k záverom, že k jednotlivým poškodeniam nemohlo dôjsť v súvislosti so
škodovou udalosťou za priebehu nehodového deja, tak ako to deklarovali účastníci.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že na svojom odvolaní
trvá, nakoľko žalovaný má povinnosť uhradiť mu uplatnený nárok, keďže bolo jednoznačne preukázané,
že k poistnej udalosti došlo.

5.

Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu vo svojom podaní zo dňa 14. 01. 2020 vyjadril tak, že
nesúhlasí s názorom žalobcu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a rozhodol správne, zákonne a spravodlivo a splnil si všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je
dostatočne zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade s § 220 C. s. p. aj dostatočne odôvodnené.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s.
p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 28. januára 2021 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.

Odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.),
pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.

s. p.).

10.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránkestotožňujesdôvodmitýkajúcimisaodvolanímnapadnutéhorozsudku,ktorýmsúdprvejinštancie
žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania v celom

rozsahu.

12.

K odvolacej námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

13.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 C. s.
p., okrem prípadov tam ustanovených), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa,
ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje
rozsah,vakommábyťnapadnutérozhodnutieodvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyť

preskúmané s tým, že vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalobcom je predmetom odvolacieho
prieskumucelýrozsudoksúduprvejinštancie,tedaajvýrok,ktorýmbolokonanienazákladečiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom podaním zo dňa 14. 11. 2016 v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad
5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zastavené (I. výrok prvoinštančného
rozsudku).

14.Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,

proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma

dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

15.

Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však patrí iba tej strane, ktorej bola
rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
konanie v späťvzatej časti zastavil na základe dispozičného úkonu žalobcu, mu nebola spôsobená
žiadna ujma na jeho procesných právach, a preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie
odvolania.

16.

Odvolací súd preto odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v
späťvzatej časti zastavil, podľa ust. § 386 písm. b) C. s. p., ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.

17.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobcu domáhajúceho zaplatenia škody vo výške 5. 800 eur s príslušenstvom,

ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej poistnej udalosti pri dopravnej nehode dňa 06. 02. 2015,
následkom ktorej došlo k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla továrenskej značky P. R., Q.:
X. XXX N. zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

18.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že požiadavka, aby súd v civilnom sporovom súdnom
konaní vychádzal zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR, ako i v jednotlivých
ustanoveniach Civilného sporového poriadku a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho
procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy, ktorá znamená to isté, ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž

procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom
pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti. Pre poznávaciu činnosť súdu o
skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o
takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých
skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov strán sporu, z vykonaného dokazovania, ako i

inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti
a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú) s tým,
že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena, t. j. v konaní o náhradu škody má poškodený
(žalobca) povinnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, keď na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

19.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.20.

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka.).

21.

V posudzovanej veci nebolo sporným, že na vinníkovi dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu
osobného motorového vozidla žalobcu (P. R., Q.: X. XXX N.) sa účastníci tejto škodovej udalosti dohodli
tak, že ju zavinil vodič P. L. H. G., t. j. dohodli sa na priebehu nehodového deja, z dôvodu ktorého Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor dopravných nehôd v
Oznámení o škodovej udalosti zo dňa 19. 02. 2015 uviedlo, že dopravnú nehodu vozidiel Q.: X. XXX
N. H. Q.: X. XXX N. zo dňa 06. 02. 2015 ako dopravnú nehodu neeviduje, nakoľko k udalosti síce bola

privolaná polícia, avšak bolo zistené, že zmysle § 64 ods. 1, § 64 ods. 2 písm. a), b), c) zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke o dopravnú nehodu nejde, ale ide o škodovú udalosť v cestnej premávke v
zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže v prípade, ak sa jedná o škodovú
udalosť, je jedným z obligatórnych znakov to, že sa účastníci dohodnú na zavinení, t. j. policajt neskúma
a ani neurčuje príčiny vzniku škodovej udalosti.

22.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako poškodený si uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako
poisťovateľovi poisteného vinníka škodovej udalosti, ktorý mal so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď spornou skutočnosťou, ktorú
bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nutné dokazovať bolo, či pri deklarovanom priebehu oboch
účastníkov škodovej udalosti došlo k takému rozsahu poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré
boli zadokumentované obhliadkami žalovaného a či charakter poškodení je v príčinnej súvislosti s
popísaným priebehom nehodového deja a teda, či vznik všetkých poškodení v súvislosti so škodovou

udalosťou je technicky prijateľný a napokon výška škody, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 5. 800 eur, k
výške ktorej však nepredložil jediný listinný dôkaz.

23.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

24.

Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s ust. § 207 ods. 1 C. s. p. na návrh žalovaného
nariadil znalecké dokazovanie a stranám sporu umožnil navrhnúť otázky, ktoré žiadali znaleckým
dokazovaním zodpovedať a zároveň dospel k správnemu konštatovaniu, že U. Z. N.. Q. W. vo svojom

znaleckom posudku č. 44/2018 zo dňa 12. 10. 2018 vychádzala z nesprávnych vstupných údajov,
keď dospela k záveru o poškodení ľavého predného rohu motorového vozidla žalobcu (P. L.), keďže
zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že k poškodeniu vozidla došlo nesporne na pravej strane,
pričom aj ďalší procesný postup prvoinštančného súdu vyzývajúceho súdnu znalkyňu na vyjadrenie
sa k námietkam žalobcu voči znaleckého posudku bol absolútne správny, avšak žalobca na závery

Odborného vyjadrenia (znalecký úkon č. 29/2019) súdnej znalkyne zo dňa 24. 06. 2019, ktoré tento
rozpor nevysvetlilo, nereagoval žiadnym spôsobom, t. j. nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, keď
iba konštatoval, že závery znalkyne nespochybňuje, ale iba to, že nevychádzal z reálnych podkladov,
z dôvodu ktorého v konaní byť použitý nemohol.

25.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobca napriek svojim výhradám voči znaleckému posudku,
resp. odbornému vyjadreniu, z ktorých vyplývalo, že priebeh škodovej udalosti je po technickej stránkeneprijateľný, z dôvodu ktorého škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou nevznikla, v procesnej
aktivite preukázať svoje tvrdenia o vzniku škody v uplatnenej výške nepokračoval a žiadne ďalšie
dokazovanie nenavrhol, z dôvodu ktorého je absolútne správne konštatovanie prvoinštančného súdu,

že dôkazné bremeno v konaní neuniesol, nakoľko je vylúčené, aby súd v konaní suploval absenciu
procesnej aktivity tej - ktorej strany sporu.

26.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov preto v celom rozsahu stotožnil so správnym
právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho
všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so
skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, keď iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, ohľadne ktorých však súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje

odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

27.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

28.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).