Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/263/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907203412
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:7907203412.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. N., J.: XX.XX.XXXX, N. N. K. XX, XXX XX A., o
vymoženie 1 941,41 SK (64,44 €) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.03.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora JUDr. Renáty Ďurkovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
20.02.2007 oprávneného a exekučného titulu. Exekučným titulom v tomto konaní je Rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn.: N. XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2006. Exekučné konanie sa začalo dňa
01.03.2007 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.

Tunajší súd vydal dňa 19.07.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č.
XXXXXXXXXX.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: 5Er/263/2007 - 24 zo dňa 21.10.2010 rozhodol o vyhovení návrhu
oprávneného na zmenu exekútora v konaní na nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD..
Súd ďalej priznal pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Renáte Ďurkovej náhradu trov exekučného
konania vo výške 43,56 Eur, na ktorých úhradu zaviazal povinného. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.01.2011.

Okresný súd Bardejov následne uznesením sp. zn.: 5Er/263/2007 - 40 zo dňa 11.07.2012 rozhodol
o zastavení predmetného exekučného konania. Voči predmetnému uzneseniu podal oprávnený včas
odvolanie.

Krajský súd Prešov uznesením sp. zn.: 12CoE/36/2013 - 69 zo dňa 25.04.2013 rozhodol o zrušení
uznesenia Okresného súdu Bardejov 5Er/263/2007 - 40 zo dňa 11.07.2012 v časti, ktorým súd exekúciu

zastavil. Predmetné uznesenie odôvodnil tým, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení
exekučného konania neboli súčasťou spisu Všeobecné obchodné podmienky ani rozhodcovská zmluva,
resp. doložka. Súd teda rozhodnutie založil na nie relevantných listinných dôkazoch. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013.

Tunajší súd následne vyzval oprávneného, aby súdu predložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné

podmienky a rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku. Predmetné listinné dôkazy súdu doručil oprávnený
dňa 09.12.2015.Súd sa následne zaoberal rozhodcovskou doložkou obsiahnutou vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, v ktorej bod 17. uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35
922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B
(ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak

pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na účely tohto zákona
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo
alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet
Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje

spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne
napadol.Vnútroštátnysúdjepovinnýpreskúmaťexoffonekalýcharakterzmluvnejpodmienky,lenčomá
kdispozíciiprávneaskutkovéokolnostipotrebnénatentoúčel.Akpovažujetakútopodmienkuzanekalú,
zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto
povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. V tejto súvislosti
musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania aktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
môže byť považovaná za nekalú.

Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo
veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

Súd vychádzal zo záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o
úvere je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodcovská doložka, ktorú predkladal oprávnený povinnému,

bola uzatvorená vo formulárovej podobe. Doložka bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, teda
nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto
rozhodcovskej doložky predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom
spotrebiteľ má byť chránený pred oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo
všetkých prípadoch iniciuje práve veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Rozhodcovskú

doložku je preto potrebné považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný
ani rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovské konanie by
mohlobyťakceptované,akbydodávateľsospotrebiteľomosobitnevyjednaltakýtospôsobrozhodovania

po vzniku sporu a nie už v čase uzavretia samotnej úverovej zmluvy. Ak spotrebiteľ chce, aby mu
veriteľ poskytol úver, je nepriamo nútený akceptovať aj veriteľom navrhovanú rozhodcovskú doložku
bez toho, aby si v tom čase bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré uzavretie takejto dohody môže
priniesť. Súd svoj názor o neprijateľnej rozhodcovskej zmluve opiera aj o Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz21.marca2012č.k.6Cdo1/2012,vktoromtentosúdkonštatuje,žerozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského

rozsudku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako to súd
vyššie opísal je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ ako aj v rozpore s ust. Smernice

93/13/EHS. Súd vzhľadom k uvedenému exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., pod č. EX 210/2007 postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.O trovách exekučného konania súd rozhodol v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že ich
súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko exekútor podaním zo dňa 18.02.2016 súdu oznámil, že si trovy
exekučného konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.