Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202859
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2519202859.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej v sporovej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so sídlom Štefánikova 718/44, Senica, zastúpený: JUDr. Miroslav
Mečíř, advokát, so sídlom J. Murdocha 1356/27, Senica, proti žalovanému: Casareal, s.r.o., IČO 46 478
264, so sídlom Winterova 1777/60, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o.,

IČO 47 241 110, so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, o zaplatenie 2.215,72 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. mája 2020 č.k. 4Cb/62/2019-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II. potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia rozhodol tak, že konanie zastavil a výrokom
II., že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 144, § 145, § 256 ods. 1,
§ 262 ods. 1,2 C.s.p.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca podaním doručeným súdu dňa
02.04.2020 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uhradenia žalovanej sumy a príslušenstva dňa
07.02.2020, keď neuviedol, kto mu zaplatil žalovanú sumu a jej príslušenstvo, pričom ničím nepreukázal
ani zaplatenie žalovanej sumy a jej príslušenstva. Zároveň žalobca požiadal o vrátenie kráteného
súdneho poplatku a domáhal sa priznania náhrady trov konania.

4. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie vo veci samej, súd stanovisko žalovaného
nezisťoval a za použitia ust. § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil (výrok I. tohto uznesenia).

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že zastavenie
konania z procesného hľadiska je potrebné pričítať žalobcovi, ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť

z dôvodu uhradenia žalovanej sumy a jej príslušenstva dňa 07.02.2020 (teda po podaní žaloby), pričom
zaplatenie žalovanej sumy žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. výpisom z účtu či pokladničným
príjmovým dokladom alebo iným hodnoverným spôsobom). Nárok na náhradu trov konania tak má
žalovaný, ktorý zastavenie konania nezavinil, a preto za použitia ust. § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak,
že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že prizná žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým,že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). Žaloba o zaplatenie sumy 2.215,72 eur s prísl. bola podaná na Okresný súd Piešťany
03.12.2019. V čase podania návrhu bol žalovaný vlastníkom bytu č. XX v T. s. č. XXXX vchod č. XX.

Žaloba sa týkala neplatenia záloh na plnenie a služby s tým spojené za obdobie od 01.12.2018 do
30.09.2019 a vyúčtovania nákladov za rok 2018 v celkovej sume 2.215,72 eur. Žalovaný bol povinný
v zmysle riadne uzatvorenej zmluvy o výkone správy platiť úhrady do fondu opráv bytovky XXXX v T.
na základe mesačného predpisu. Keďže si svoje povinnosti neplnil, vznikol na byte nedoplatok, ktorý
bol povinný žalovaný zaplatiť. To, že v januári 2020 došlo k zmene vlastníka nezakladá žalovanému

právo nezaplatiť vzniknutý nedoplatok, ktorý žalovaný zapríčinil a bol povinný ho zaplatiť. Žalovaný bol
povinný platiť zálohy na plnenia a služby s tým spojené a v prípade ukončenia sporu č. k. 7C/6/2017
v jeho neprospech, si zaplatené úhrady nárok uplatniť voči novému vlastníkovi, teda svojim konaním
zapríčinil stav, ktorý tu vznikol. Keďže žalovaná suma bola žalobcovi zaplatená 07.02.2020, teda po
podaní žaloby a to v mene žalovaného, žalobcovi prislúcha, aby mu boli priznané trovy v plnej výške
v zmysle nášho návrhu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Žalovaný uviedol, že považuje žalobcom prezentované odvolacie námietky za celkom nedôvodné.
Žalobca totiž aj v podanom odvolaní vychádza z tvrdenia, že žalovaný bol vlastníkom bytu, vo vzťahu

ku ktorému došlo k vzniku nedoplatku na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Takéto tvrdenie
žalobcu je však absolútne nesprávne a rozporné so skutočným stavom veci. Rozsudkom Okresného
súdu Skalica č. 7C/6/2017-241 zo dňa 20.06.2018 bolo totiž určené vlastnícke právo k príslušnému bytu
v prospech tretích osôb odlišných od spoločnosti žalovaného. Nakoľko povinnosť uhrádzať mesačné
zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv zaťažuje vždy len vlastníka toho-ktorého bytu,

je nepochybné, že žalovaného takáto povinnosť, pre neexistenciu jeho vlastníckeho práva k danému
bytu, nikdy nezaťažovala. Žalovaný preto nemohol spôsobiť vznik žiadnych nedoplatkov na úhradách
do fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže takúto povinnosť vo vzťahu k bytu označeného v žalobe
ani nikdy nemal. Nie je preto vôbec správne ani konštatovanie žalobcu, že by žalovaného zaťažovala
povinnosť na mesačné zálohové platby až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Skalica pod č. 7C/6/2017 a ani konštatovanie že by žalovaný zapríčinil vznik žalobcom
vymáhaného nedoplatku. Žalobca sa podanou žalobou snažil preniesť na žalovaného zodpovednosť
za peňažné záväzky, ktoré však žalovaný pre absenciu vlastníckeho práva nikdy nemal. Napokon
žalovaný poukazuje na to, že ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňa 03.12.2019 už bol rozsudok Okresného
súdu Skalica č. 7C/6/2017-241 zo dňa 20.06.2018 dokonca potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu

Trnava č. 10Co/186/2018-312 zo dňa 30.10.2019. Pokiaľ ide o úhradu zo dňa 07.02.2020 žalovaný
poukazuje na to, že túto zjavne vykonala odlišná od osoby žalovaného. Fakt, že v popise položky
bolo bez vedomia žalovaného a bez možnosti žalovaného takúto poznámku ovplyvniť uvedené „úhrada
nájomného Casareal, s.r.o.“ je absolútne neplatná. Žalovaný jednak nikdy osobu E. K. nepoveril
vykonaním akejkoľvek úhrady v prospech žalobcu a jednak s poukazom na vyššie uvedené žalovaný

nikdy nemal povinnosť na úhradu žalovanej sumy voči žalobcovi. Žalovaný súčasne namieta, že listinný
dôkaz predložený žalobcom až v odvolacom konaní nie je možné brať do úvahy. Podľa C.s.p. totiž
platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 C.s.p.
Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdí, že na doklad o vklade v hotovosti zo dňa 10.02.2020 nemožno

vôbecprihliadať.Vprípadeuvedenejlistinysatotižjednáolistinu,ktorúžalobcamoholakolistinnýdôkaz
evidentne predložiť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie a aj ako súčasť svojho podania zo
dňa 02.04.2020, ktorým vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom beznariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

10. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách

konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§
256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa
C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej
žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do
30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení

sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej

judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z
hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010, Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 ).
Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

14. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania

má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko v
konaní nebolo preukázané, že späťvzatie predmetnej žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa mal zachovať v zmysle predmetného žalobného návrhu, nakoľko žalobca pri
späťvzatí žaloby neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný po podanížaloby zaplatil žalovanú sumu s prísl.. Naviac žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poprel vykonanie
žalobcom tvrdenej úhrady žalovaným s odôvodnením, že nikdy nepoveril osobu E. K. na úhradu
akejkoľvek sumy v prospech žalobcu, a že ani nemal povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi.

15. Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Žalobca až spolu s odvolaním predložil listinu v kópii označenú ako výpis z účtu Z. N. P., a.s.,
z ktorej vyplýva vklad v hotovosti 3.000 eur - E. K., dátum splatnosti 07.02.2020, úhrada nájomného
Casareal, s.r.o., Piešťany. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo
tento dôkaz, ktorý predložil až spolu s odvolaním, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez
svojej viny, odvolací súd na tento dôkaz v odvolacom konaní v súlade s ust.§ 366 písm. d) C.s.p.
nemohol prihliadnuť, ako správne namietal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.

17. Z uvedených dôvodov nie je splnená podmienka § 256 ods. 1 C.s.p. na to, aby zastavenie konania
mohlo byť pripísané správaniu (zavineniu) žalovaného. Potom ale treba v súlade s citovanou judikatúrou
vychádzať z toho, že za daných okolností späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a je tak
povinný nahradiť žalovanému trovy konania v zmysle citovaného ustanovenia.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1

C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol procesne úspešný v odvolacom
konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %.
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.