Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207389
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116207389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: LexCreditor k. s., so sídlom
Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu
NS ACM, spol. s. r. o. v konkurze, so sídlom Dvorčianska 59, 949 05 Nitra, IČO: 31 349 439, zastúpený:
JUDr. Andrea Pállová, advokátka so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, proti
žalovanému:HörleWires.r.o.,sosídlomDvorčianska59/411,94905Nitra,IČO:36292818,zastúpený:
JUDr. Dana Martinková, advokátka so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 772 501,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.

23Cbi/28/2016 - 270 zo dňa 28. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/28/2016 - 270 zo dňa 28. 06. 2019 p o t
v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok), žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok) a štátu priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 58 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“) a v časti trov konania
s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21. 08. 2014 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej úpadca v celosti previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. M., evidovaným na LV č. XXXX (v súčasnosti na LV č. XXXX)

ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela č. XXXX/X zastavené
plochy a nádvoria o výmere 4 757 m2, parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1
197 m2, parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1 982 m2, parcela č. XXXX/XX
zastavené plochy a nádvoria o výmere 473 m2 a parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria
o výmere 1 533 m2, za kúpnu cenu vo výške 14 400 eur je voči konkurzným veriteľom neúčinný a
zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 298
260 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlžník uzatvoril so žalovaným dňa 21. 08. 2014

kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, na základe ktorej dlžník ako výlučný vlastník nehnuteľností
previedol na žalovaného ako kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
katastrálne územie Y. M., parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, za
kúpnu cenu 14 400 eur, ktorej vklad bol Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, povolený dňa 26.08. 2014. Sporné nehnuteľnosti boli vedené na liste vlastníctva ako zastavané plochy a nádvoria. Zo
žalobcom predložených inzerátov s ponukou predaja pozemkov v danej lokalite v danom čase vyplývalo,
že cena za meter štvorcový sa pohybovala od 10 do 70 eur, pričom išlo o stavebné pozemky. Z

fotokópie katastrálnej mapy súd prvej inštancie zistil, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014
bolo viacero samostatných parciel nachádzajúcich sa v oplotenom priemyselnom areáli, v ktorom mal
sídlo dlžník aj žalovaný, pričom na pozemkoch sa nachádzalo parkovisko, prístupová cesta, pozemky
sa nachádzali okolo postavených budov a nachádzali sa na nich inžinierske siete. Rovnako mal za
preukázané, že dlžník nadobudol sporné nehnuteľnosti od obchodnej spoločnosti Výroba textilných

strojov, spoločnosť s. r. o., IČO: 34 144 919, so sídlom: Dvorčianska 59, Nitra, na ktorú bol vyhlásený
konkurz uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 08. 10. 2004, sp. zn. 3K/66/2004 a správca
JUDr. L. F. predával v rámci speňažovania majetku úpadcu aj sporné nehnuteľnosti, ocenené znaleckým
posudkom Ing. Ľubomíra Vnuka č. 57/2004 vo výške 6 495 689,12 Sk (215 617,38 eura). Správcovi sa
nepodarili sporné nehnuteľnosti opakovane predať za cenu určenú v znaleckom posudku, čo preukazujú
verejné ponuky na odkúpenie majetku správcu zverejňované v Obchodnom zákonníku ako aj samotné

kúpne zmluvy zo dňa 07. 11. 2011 a dňa 22. 10. 2010, ktoré boli uzatvorené medzi správcom konkurznej
podstaty úpadcu Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o. ako predávajúcim a NS ACM, spol. s r. o.
ako kupujúcim viac ako šesť rokov po vyhlásení konkurzu s tým, že kúpna cena bola stanovená vo výške
10 907,93 eura. Následne uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 03. 2015, sp. zn. 31K/1/2015 -
285, právoplatné dňa 21. 03. 2015, bol na majetok dlžníka NS ACM, spol. s. r. o., IČO: 31 349 439, so

sídlom: Dvorčianska 59, Nitra, vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený LexCreditor k. s.
V konaní boli predložené štyri znalecké posudky, ktorých predmetom bolo určenie obvyklej ceny
predávaných nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 21. 08. 2014, pričom obvyklá cena bola určená
od sumy 162 000 eur do 297 000 eur. Súdom prvej inštancie bol ustanovený znalec Ing. Robert
Godár za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy ku

dňu jej uzatvorenia, teda ku dňu 21. 08. 2014. Znalec Ing. Godár predložil znalecký posudok súdu
č. ZP 1/2018, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku dňu 21. 08. 2014 sumou 297 000
eur. Keďže žalovaný mal námietky k tomuto znaleckému posudku, predložil znalecké posudky, a to
znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Vnukom, č. ZP 57/2004, v ktorom boli sporné
nehnuteľnosti ocenené vo výške 215 617,38 eura (6 495 689,12 Sk) a znalecký posudok Ing. Ľuboša

Fusku, č. ZP 57/2014, v ktorom bola cena pozemkov stanovená vo výške 218 127,48 eura. Znalec
Ing. Robert Godár vo výpovedi uviedol, že znalecký posudok bol jeden z prvých, ktoré vypracoval ako
znalec, vykonal ohliadku nehnuteľností za prítomnosti konateľa žalovaného, oceňoval iba pozemky,
to že sa na týchto pozemkoch nachádzajú inžinierske siete zvyšuje ich hodnotu. Posudok Ing. Vnuka
nemal k dispozícii. Uviedol, že pozemky, ktoré oceňoval sa nedajú využiť na iný účel, nachádza sa na

nich miestna komunikácia a v budúcnosti nebude možné pozemky využiť na iný účel, ktorú skutočnosť
zohľadnilvznaleckomposudku.Určilobjektívnucenupozemkov.Zdôvoduinýchfaktorov(tvarpozemku,
záujem iných spoločností) znížil koeficient o 20 %. Následne žalovaný predložil súkromný znalecký
posudok č. 114/2018 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom dňa 17. 12. 2018, v ktorom znalec
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 162 000 eur. Znalec Ing. Fuska vo výpovedi uviedol,

že vykonal ohliadku nehnuteľností, vychádzal z obvyklej ceny pre danú lokalitu, zohľadnil, že pozemky
sa nachádzajú v uzatvorenej zóne, nie je k nim priamy prístup a sú tam uložené inžinierske siete. Ide
o jednoúčelové pozemky. Skutočnosť, či sa tieto pozemky dajú za stanovenú hodnotu predať závisí
od dohody zmluvných strán, avšak ide o ťažko obchodovateľné pozemky, pretože sa nachádzajú v
uzatvorenomareáli,niesúvyužiteľnénaničinéakokomunikáciuavpásochpribudováchsúumiestnené

inžinierske siete. Podľa znalca nejde o verejne obchodovateľné pozemky v bežnom obchodnom styku
a pre iné subjekty ako tie, ktoré sa nachádzajú v areály nemajú význam, pričom za cenu určenú v
znaleckom posudku by ich nebolo možné predať.

3. Keďže predmetom žaloby bolo určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 21.

08. 2014, súd prvej inštancie sa ako s predbežnou otázkou zaoberal dodržaním lehoty na podanie žaloby
v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR a súčasne aj podľa § 58 ods. 3 ZoKR. Uviedol, že úpadca a žalovaný neboli
v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu spriaznenými osobami, a preto je potrebné pre
úspešné odporovanie právnemu úkonu dodržať nielen lehotu upravenú v § 57 ods. 2, ale aj v § 58 ods.
3 ZoKR. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 21. 03. 2015, žaloba bola na súd

podanádňa21.03.2016,tedavlehotejednéhorokaodvyhláseniakonkurzu,vdôsledkučohopovažoval
súdprvejinštancielehotunapodaniežalobyvzmysle§57ods.2ZoKRzadodržanú.Možnosťodporovať
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia v prípade, že sa nejedná o spriaznené osoby možno len
vtedy, ak bol právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Konkurznékonanie bolo začaté dňom 11. 03. 2015, odporovaný právny úkon bol urobený dňa 21. 08. 2014, a preto
súd prvej inštancie považoval za zachovanú aj hmotnoprávnu lehotu pre úspešné odporovanie kúpnej
zmluve podľa § 58 ZoKR.

Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal splnením zákonom požadovaných predpoklady pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad
zakotvený v § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany žalobcu
tak v konaní musí byť preukázané, že v čase kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala

pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá odporovateľným právnom úkonom mohla byť ukrátená. Okrem
tohositakútopohľadávkumusíveriteľvkonkurznomkonaníriadneprihlásiť.Veriteľvšakmusímaťtakúto
prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce skutočnosť, že si veritelia do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásili pohľadávky,
ktoré boli splatné už v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, teda v čase uzatvorenia zmluvy
21. 08. 2014 a nenavrhol takýto dôkaz ani vykonať. Žalobca tieto skutočnosti uviedol v žalobe a keďže

žalovaný tieto tvrdenia nespochybnil, súd prvej inštancie považoval toto skutkové tvrdenie za nesporné
a preukázané s tým, že išlo o veriteľov označených v žalobe.
Pre odporovateľnosť právneho úkonu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázať, že dotknutým
právnym úkonom sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov a teda, že v dôsledku tohto právneho
úkonunemôžebyťpohľadávkaveriteľauspokojenávôbecalebolenčiastočne.Súdprvejinštancienemal

tento predpoklad za preukázaný a splnený. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol a ani
nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda
či v čase vykonania úkonu majetok úpadcu ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok,
ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k
zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už

v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku
tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobcu
pritom zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady
ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.
Keďže žalobca nepreukázal, že by napadnutý právny úkon bol ukracujúcim právnym úkonom, ktorým

došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a následnému ukráteniu veriteľov v konkurze, súd prvej inštancie
považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú.
Naviac podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by išlo o úkon bez primeraného
protiplnenia. Nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku
úpadcu, nešlo teda ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle

ustanovenia § 60 ZoKR. Poukázal na to, že hlavným argumentom žalobcu pre podanie odporovacej
žaloby bolo ukrátenie veriteľov v konkurze z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny dohodnutej v
kúpnej zmluve. K preukázaniu neprimeranosti kúpnej ceny bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli
predložené štyri znalecké posudky, dvaja znalci sa k výške obvyklej ceny prevádzaných nehnuteľností
vyjadrili aj na pojednávaní. Hoci výška dohodnutej kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 21. 08.

2014 bola neprimerane nízka oproti cene určenej znalcami, nebolo možné podľa názoru súdu prvej
inštancievýsledkydokazovaniavykonanéhojednotlivýmidôkaznýmiprostriedkamibraťoddelene,alevo
vzájomných súvislostiach berúc do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že za cenu určenú v znaleckých posudkoch boli sporné nehnuteľnosti
nepredajné a za takúto cenu by boli nepredajné aj v súčasnosti. Uvedený záver preukazovali aj kúpne

zmluvy, na základe ktorých úpadca prevádzané nehnuteľnosti nadobudol s ohľadom na výšku kúpnej
ceny a taktiež s ohľadom na okolnosti predaja nehnuteľností správcom konkurznej podstaty JUDr. L.
F.. Bolo by nespravodlivé podanej žalobe za splnenia ďalších zákonných podmienok vyhovieť a uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu požadovanú sumu správcom konkurznej
podstaty úpadcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o trovách štátu, ktoré
vznikli v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania ustanovením znalca Ing. Roberta Godára na
návrh žalobcu, ktorému vzhľadom na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nebola uložená
povinnosťzložiťpreddavoknatrovyspojenésoznaleckýmdokazovaním.Znalecsivyúčtovalodmenuza

vypracovaný znalecký posudok v sume 238,99 eura, ktorá bola uhradená z rozpočtových prostriedkov
súdu. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
trovy štátu, ktorému mu vznikli na základe vykonania ním navrhnutého dokazovania.4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí,
že právny úkon kúpna zmluva zo dňa 21. 08. 2014 uzavretá medzi úpadcom NS ACM spol. s. r. o.,

so sídlom Dvorčianska 59, Nitra, IČO: 31 349 439 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na
základe ktorej úpadca v celosti previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat.
úz. Y. M., evidovaným v tom čase na LV č. XXXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 4 757 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 197 m2,

pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 982 m2, pozemok parcela č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1 533 m2, na žalovaného ako kupujúceho za kúpnu cenu vo výške 14 400
eur s DPH je voči konkurzným veriteľom neúčinný a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do
konkurznej podstaty úpadcu NS ACM spol. s. r. o. peňažnú náhradu za nadobudnuté nehnuteľnosti vo
výške 147 570,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať nárok na náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % a štátu priznať nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal splnenie podmienok
podľa § 3 ods. 2 ZoKR, pretože úpadok dlžníka v čase uskutočnenia právneho úkonu bol preukázaný
listinnými dôkazmi, najmä obsahom žaloby, v ktorej poukázal na viaceré pohľadávky veriteľov úpadcu,

ktoré už v čase uskutočnenia právneho úkonu boli 30 dní po lehote splatnosti a boli riadne prihláškami
prihlásené v konkurze a výsluchom konateľa úpadcu, ktorý vo výpovedi uviedol, že úpadca nemal v
čase uskutočnenia právneho úkonu peniaze na uspokojenie veriteľov, a preto požiadal žalovaného o
odkúpenie jeho pozemkov. Otázka úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutej kúpnej zmluvy bola
v konaní nesporná a súd prvej inštancie túto skutočnosť posúdil nesprávne.

Ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal hodnotu majetku úpadcu v čase
vykonania právneho úkonu. Z verejne dostupných registrov a z dokazovania najmä výsluchom konateľa
úpadcu bolo preukázané, že úpadca nemal žiadny iný majetok postačujúci na uspokojenie veriteľov, a
preto požiadal žalovaného o odkúpenie predmetných pozemkov. Úpadca nedisponoval iným majetkom,
z ktorého by bol schopný plniť splatné záväzky a majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie

pohľadávok veriteľov, ktorí si riadne prihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Táto otázka nebola
v konaní spornou, a preto ani úpadok, ani neexistenciu iného majetku ako pozemkov prevedených
napadnutou kúpnou zmluvou žalovaný v konaní nenamietal. Záver súdu prvej inštancie tak nebol
správny.
Nestotožnil sa ani so záverom, že v konaní nepreukázal splnenie podmienky podľa § 57 ods. 4

a § 58 ZoKR, teda že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorých z veriteľov a že tento bol bez primeraného protiplnenia. V konaní boli predložené
viaceré znalecké posudky, pričom každý z nich preukázal nápadný nepomer medzi výškou kúpnej
ceny a obvyklou cenou sporných nehnuteľností. Závermi znaleckého dokazovania žalobca považoval
za preukázané, že došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, pretože kúpna cena

dojednaná vo výške 14 000 eur s DPH a obvyklá hodnota sporných nehnuteľností na základe
záverov znaleckých posudkov predstavovala sumu najmenej 162 000 eur. Dodal, že účelom ustanovení
ZoKR je prioritne ochrana veriteľov úpadcu a stanovenie zákonného spôsobu uspokojovania ich
pohľadávok voči úpadcovi, nemožno preto účinne sa voči dovolávať na akúsi spravodlivosť voči
žalovanému, ktorý si v rámci obchodných vzťahov mal a mohol zvážiť možné právne následky

takéhoto právneho úkonu kúpy zvlášť za výhodnú cenu od partnera v úpadku. Treba zohľadniť práve
pohľadávky veriteľov splatné a riadne prihlásené a zistené v konkurze, ktoré v dôsledku zamietnutia
žaloby zostanú úplne neuspokojené. Suma a okolnosti, za ktorých úpadca nadobudol prevádzané
nehnuteľnosti sú pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantné, pretože nie je rozhodujúci spôsob,
akým úpadca nadobudol pôvodne majetok, ale spôsob ako v čase úpadku úpadca koná pri nakladaní

s majetkom, teda aké právne následky nakladania s majetkom vyvoláva voči veriteľom ostatných
splatných pohľadávok. Žalovaný v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenie, že nešlo
o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ale len poukazoval na spravodlivosť voči nemu, pričom sa
nezaoberal otázkou, či tento úkon bol spravodlivý voči ostatným veriteľom úpadcu, ktorí takto zostávajú s
nulovým uspokojením. Napadnutá zmluva spĺňa zákonné podmienky právneho úkonu bez primeraného

protiplnenia, ktorému je možné v konkurze odporovať.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolaniepovažoval za účelové s cieľom žalobcu vyťažiť zo sporu maximálny možný majetkový prospech bez
ohľadu na okolnosti prípadu. Súd prvej inštancie postupoval s odbornou starostlivosťou, vykonal všetky
navrhnuté a dostupné dôkazy, tieto starostlivo zvážil a vyhodnotil jednotlivo a i vo vzájomnej súvislosti,

pričom zohľadnil históriu prípadu, jeho vývoj a objektívne skutočnosti, ktoré existovali pri prevode,
resp. zmene vlastníctva sporných pozemkov v minulosti a ktoré pretrvávajú až po súčasnosť, a ktoré
determinujú podstatným spôsobom rozhodnutie súdu. Žalobca žiada od žalovaného peňažné plnenie,
ktoré je vysoko neprimerané vo viacerých ohľadoch, je nezákonné, odvoláva sa pritom na ustanovenia
konkurzného zákona. Požadované finančné plnenie len na podklade záveru znaleckého posudku je

vytrhnuté z kontextu veci a je neprimerané preukázanej hodnote sporných pozemkov. Túto skutočnosť
potvrdil aj znalec Ing. Fuska vo výpovedi k znaleckému posudku č. 114/2018, keď uviedol, že za cenu
v znaleckom posudku by pozemky nebolo možné predať.
Žalovaný bol toho názoru, že pozemky kúpil od úpadcu za podobnú cenu, ako ich kúpil samotný úpadca,
a preto si nemôže teraz žalobca nárokovať voči žalovanému doplatenie sumy cca 150 000 eur, pričom na
začiatku požadoval cca 300 000 eur. Nemôže byť zvýhodnený odvolávajúc sa účelovo len na konkurzný

zákon. Podľa žalobcu je v poriadku, že úpadca kúpil pozemky za nízku cenu od predošlého vlastníka,
ale nie je už v poriadku, že za obdobnú cenu ich kúpil žalovaný od neho, hoci ho o prevod žiadal
sám úpadca. Žalobca žiada od žalovaného doplatiť rozdiel oproti znaleckému posudku a tak získať
na úkor žalovaného vysokú finančnú čiastku. Samotný fakt, že spoločnosť NS ACM spol. s. r. o. sa
dostala do konkurzu, ju nemôže stavať do výhodnejšej pozície v porovnaní s inými podnikateľskými

subjektmi a dávať jej právo bezdôvodne sa obohatiť na úkor druhého. Rovnaké skutočnosti existovali
v čase nadobudnutia pozemkov úpadcom od predošlého vlastníka, a exitovali aj v čase nadobudnutia
pozemkov žalovaným od úpadcu a existujú doteraz. Determinovali skutočnú cenu pozemkov v minulosti
a aj v súčasnosti, cena pozemkov sa nezmenila. Aj v minulosti boli pozemky najprv počas konkurzného
konania predošlého vlastníka ocenené znalcom teoretickou vyhláškovou cenou a reálny život i čas

ukázal, že ide o nedosiahnuteľnú, fiktívnu cenu, za ktorú žiadny subjekt po veľmi dlhú dobu nejavil
záujem o kúpu a správca konkurznej podstaty mal obrovský problém pozemky predať. Tieto okolnosti
skúmal a vyhodnotil aj súd prvej inštancie. V danom prípade tak nedošlo pri prevode predmetných
nehnuteľností na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 k plneniu bez primeraného
protiplnenia, a ani k ukráteniu veriteľov úpadcu, a preto nemôže byť právny úkon vyhlásený za neúčinný.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, byť viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už
pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie

dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov
v zmysle § 57 ZoKR z hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu, teda, že v prípade namietanej kúpnej
zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka, teda, že v prípade namietanej kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetkuúpadcu a pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v dôsledku
namietaného právneho úkonu dlžníka uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom
rozsahu. Rovnako tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v prípade

predmetnej kúpnej zmluvy nešlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR. Za
daného skutkového stavu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie podmienok, ktoré ZoKR vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Keďže ani
v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto

v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že právny úkon je možné úspešne napadnúť
odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. V konkurznom konaní si veritelia prihlásia rôzne pohľadávky. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a
boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a

niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia
konkurzu. Občiansky zákonník ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym
úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. ZoKR neviaže odporovateľnosť na
existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale na pohľadávku, ktorá je prihlásená. Správca je oprávnený
podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil akúkoľvek čo aj len

jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený.
Predmetom odporovateľnosti je právny úkon dlžníka. Odporovať je možné aj tým právnym úkonom,
ktoré už boli uspokojené, teda ak zanikla povinnosť zo záväzku splnením. Rovnako odporovateľnosti
nebráni ani to, že nárok z odporovateľného právneho úkonu je vykonateľný, teda taký, ktorému svedčí
exekučný titul.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu v rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku,
ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný tvrdiť a preukazovať, nesmerovali žalobcom označené
dôkazné návrhy k preukázaniu základnej podmienky odporovateľnosti, t. j. skutočnosti, že v dôsledku
uzavretia kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným a na základe jej následného plnenia došlo k

takému zmenšeniu majetku dlžníka, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti
kúpnej zmluvy a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku
úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Zo strany žalobcu teda neboli v konaní produkované tvrdenia vo
vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu pred okamihom uzavretia kúpnej zmluvy a k ich porovnaniu s
majetkovými pomermi dlžníka k momentu účinnosti kúpnej zmluvy, dôkazné návrhy žalobcu nesmerovali

k preukázaniu kvalifikovaného ekonomického dopadu napadnutého právneho úkonu v majetkovej sfére
dlžníka, to znamená k porovnaniu stavu majetku pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy a po jej uzavretí,
a teda k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 21. 08. 2014 v porovnaní s majetkovými pomermi dlžníka v období bezprostredne predchádzajúcom
okamihu uzavretia kúpnej zmluvy. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu tak bolo spoľahlivo

a jednoznačne preukázať, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným za dojednaných
zmluvných podmienok pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia
napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia
pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4
ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného

právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, pričom výška kúpnej ceny a jej primeranosť je relevantná
pre posúdenie naplnenia základných podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ZKR ako právneho úkonu
bez primeraného protiplnenia. Až za predpokladu preukázaného ukrátenia majetku dlžníka bolo možné
posudzovať ďalšie podmienky ukracujúceho právneho úkonu, t. j. stav ostatného majetku dlžníka a
mieru možného uspokojenia v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky

prihlásili v konkurznom konaní. Ak majetok dlžníka nepostačoval na ich uspokojenie, je možné skúmať
ďalšie podmienky odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené v jednotlivých osobitných skutkových
podstatách a žalobcom uplatňované žalobou. Ukrátenie, ako základná podmienka odporovateľnosti
právneho úkonu, musí byť reálne a preukázané, a teda nemôže byť len predpokladané.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti
je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57
ods. 4 ZKR a tiež, že stav majetku dlžníka úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentuuskutočnenia účinnosti odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových
pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Je zrejmé, že z procesných návrhov

na vykonanie dokazovania, nebolo možné, a to ani z obsahu žalobcom predložených označených
listinných dôkazov a výpovede konateľa úpadcu, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku
pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti, vyhodnotiť kvalifikovaný dopad
právneho úkonu dlžníka v jeho majetkovej sfére, čo viedlo odvolací súd k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, že zo strany žalobcu neboli produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom

úpadcu pred okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy a k ich porovnaniu s majetkovými pomermi dlžníka
k momentu účinnosti kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť sama osebe bola dôvodom na zamietnutie
žaloby, keďže bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti § 57 ods. 4 ZKR, t. j. ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k
momentu účinnosti právneho úkonu, tak potom nie je možné sa zaoberať ani otázkou naplnenia
ďalších predpokladov odporovateľnosti. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu

v odvolaní, že otázka úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutej kúpnej zmluvy a ani neexistencia
iného majetku ako sporných pozemkov bola nesporná. Odvolací súd uvádza, že preukazovanie
majetkových pomerov úpadcu dlžníka pri odporovacej žalobe, je základnou, primárnou hmotno-právnou
podmienkou preukázania, že ide o ukracujúci, resp. ukracujúce právne úkony, v zmysle hmotno-právnej
podmienky vyžadovanej § 57 ods. 4 ZKR, pri podanej odporovacej žalobe. Ak takéto skutočnosti

žalobca neuviedol pri uplatnení nároku - odporovateľnosti právneho úkonu, tak potom z titulu dôkaznej
núdze, nemôže byť úspešný s podanou odporovacou žalobou, pri ktorej sa mu nepodarí v rozsahu
jeho dôkaznej povinnosti preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57
ods. 4 ZKR, a to preukázanie, že ide o ukracujúce právne úkony. Nepochybne ukrátenie môže mať
väzbu len na majetkový substrát úpadcu a dôkazy k tomuto sa viažuce. Ak správca úpadcu takéto

dôkazy neprodukoval, tak je v stave dôkaznej núdze, ktorá vyvodí dôsledok nepriaznivého rozhodnutia v
prípade podanej odporovacej žaloby. Je potrebné zvýrazniť, že dôkazné bremeno o všetkých uvedených
skutočnostiach je na správcovi. Správca bol povinný uviesť hodnotu majetku dlžníka úpadcu pred
účinnosťou napádaného právneho úkonu, stav majetku úpadcu dlžníka po účinnosti tohto právneho
úkonu vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, ich sumy, čo tvorilo primárny a elementárny

predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Preto ani dôkaz, a to výsluch konateľa úpadcu, sám o sebe
nebol spôsobilý ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd cez úpravu v
§ 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti
právnych úkonov preukázať, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil
na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp.

že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Nepochybne dôkazné bremeno v danom
incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom neunesenia
dôkazného bremena (tak ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol) strany sporu je jej neúspech
v spore. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktorá musí strana sporu preukázať zásadne určuje
hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom

dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.
Žalobca v odvolaní tvrdil, že úpadca nedisponoval žiadnym majetkom okrem sporných nehnuteľností,
pričom v žalobe tvrdil, že majetok úpadcu pozostával z pohľadávok z obchodného styku, poukazujúc na
súpis majetku (nedoložený v konaní). Z uvedeného je zrejmé, že samotné skutkové tvrdenia žalobcu
sú protichodnými, a nemožno preto považovať otázku stavu majetku úpadcu a otázku úpadku úpadcu

za nespornú, ako tvrdil žalobca v odvolaní. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani samotná
skutočnosťpreukázaniaúpadkuautomatickyneznamenáukráteniepodľa§57ods.4ZoKRkonkrétneho
ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade

napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 nebolo preukázané, že by išlo o úkon bez primeraného
protiplnenia.Žalobcavkonanínamietal,ževprípadekúpnejcenydojednanejvkúpnejzmluvezodňa21.
08. 2014 išlo o neprimerane nízku kúpnu cenu. V danom prípade boli v konaní predložené štyri znalecké
posudky, pričom porovnaním všeobecnej hodnoty pozemkov určených v znaleckých posudkoch možno
konštatovať, že dohodnutá kúpna cena vo výške 14 400 eur nedosahovala žiadnu z cien určených

znalcami, táto bola podstatne nižšia, avšak ako správne súd prvej inštancie uviedol primeranosť
dohodnutejkúpnejcenybolopotrebnéposúdiťajsohľadomnaokolnostitohtoprípadu,keďbolovkonaní
preukázané, že za cenu určenú v znaleckých posudkoch boli sporné nehnuteľnosti nepredajné a za
takúto cenu by boli nepredajné aj v súčasnosti. Úpadca sporné nehnuteľnosti nadobudol od obchodnejspoločnosti Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o., IČO: 34 144 919, so sídlom: Dvorčianska 59,
Nitra, na ktorú bol vyhlásený konkurz a správca JUDr. L. F. predával v rámci speňažovania majetku
úpadcu aj sporné nehnuteľnosti, ocenené znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Vnuka č. 57/2004 vo

výške 6 495 689,12 Sk (215 617,38 eura), pričom sporné nehnuteľnosti sa opakovane nepodarili predať
za cenu určenú v znaleckom posudku, čo preukazujú verejné ponuky na odkúpenie majetku správcu
zverejňované v Obchodnom zákonníku ako aj samotné kúpne zmluvy zo dňa 07. 11. 2011 a dňa 22.
10. 2010, ktoré boli uzatvorené medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Výroba textilných strojov,
spoločnosť s. r. o. ako predávajúcim a NS ACM, spol. s r. o. ako kupujúcim viac ako šesť rokov po

vyhlásení konkurzu s tým, že kúpna cena bola stanovená vo výške 10 907,93 eura bez DPH. Žalobca
síce v konaní doložil inzeráty s ponukou predaja pozemkov v danej lokalite v danom čase, avšak v
prípade ním predložených inzerátov vyplýva, že išlo o stavebné pozemky. Sporné nehnuteľnosti sa
pritom nachádzajú v oplotenom priemyselnom areáli, v ktorom má sídlo dlžník a žalovaný, pričom
na pozemkoch sa nachádza parkovisko, prístupová cesta, pozemky sa nachádzajú okolo postavených
budov a nachádzajú sa na nich inžinierske siete a nie je k nim priamy prístup. Znalec Ing. Godár a aj

Ing. Fuska pritom potvrdili, že pozemky sa nedajú využiť na iný účel. Podľa znalca Ing. Fusku ide o
jednoúčelové pozemky a to, či sa tieto pozemky dajú za stanovenú hodnotu predať závisí od dohody
zmluvných strán, avšak ide o ťažko obchodovateľné pozemky, pretože sa nachádzajú v uzatvorenom
areáli, nie sú využiteľné na nič iné ako komunikáciu a v pásoch pri budovách sú umiestnené inžinierske
siete, preto nejde o verejne obchodovateľné pozemky v bežnom obchodnom styku a pre iné subjekty

ako tie, ktoré sa nachádzajú v areáli nemajú význam, pričom za cenu určenú v znaleckom posudku by
ich nebolo možné predať. Uvedené pritom nepriamo potvrdil aj žalobca v záverečnej reči, keď uviedol,
že nesúhlasí s vydaním pozemkov do konkurznej podstaty z dôvodu ich ťažkej speňažiteľnosti. Podľa
názoru odvolacieho súdu tieto okolnosti determinovali skutočnú cenu pozemkov v minulosti a aj v
súčasnosti, keď aj predtým boli pozemky počas konkurzného konania predošlého vlastníka ocenené

znalcom vyhláškovou cenou a správca konkurznej podstaty mal problém pozemky predať. Neobstojí
preto argumentácia žalobcu v odvolaní, že suma a okolnosti, za ktorých úpadca nadobudol prevádzané
nehnuteľnosti sú pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantné, pretože bolo potrebné zohľadniť
všetky okolnosti prípadu z hľadiska posúdenia toho, či nedošlo pri prevode predmetných nehnuteľností
na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 k plneniu bez primeraného protiplnenia a na

okolnosti, ktoré mali vplyv na samotnú výšku kúpnej ceny. Znalecké posudky predložené v konaní sú
jedným z dôkazných prostriedkov, avšak súd pri hodnotení dôkazov je povinný posúdiť starostlivo všetko
čo počas konania vyšlo najavo. Odvolací súd preto napadnutú kúpnu zmluvu zo dňa 21. 08. 2014
nepovažoval za právny úkon bez primeraného protiplnenia.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania,
na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania proti žalobcovi s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní, a závislého výroku o nároku
štátu na náhradu trov, keď štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré boli platené z rozpočtových

prostriedkov štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním Ing. Godára, voči žalobcovi ako neúspešnej
strane sporu v konaní, ktoré výroky osobitne odvolacími dôvodmi žalobcu neboli napádané.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich

náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.