Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/148/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212513
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7120212513.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Š., J.
J. XX, proti žalovanému : J. M., nar. X.X.XXXX, bytom v X., F. X, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.11.2020 sp. zn. 13C/41/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.11.2020 č.k. 13C/41/2020-4.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zakázať
žalovanému nakladať (disponovať) so svojim majetkom. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný je jeho otcom
a nie je schopný konať správne a vedome, v súlade s dobrými mravmi. Týmto návrhom chce žalobca
predísť zlým rozhodnutiam žalovaného, ktorý by žalobcu mohol pripraviť o majetok nadobudnutý počas
života žalovaného, na ktorom sa podieľal aj žalobca. Žalovaný mu viackrát povedal, že svoj majetok
rozdá alebo daruje cudzím osobám. Tvrdil, že žalovaný nie je duševne, psychicky v poriadku, pričom

s návštevou lekára odborníka nesúhlasí a požiadal súd, aby nariadil pre žalovaného psychologické a
psychiatrické vyšetrenie.

3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ust. § 324,
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 a § 329 ods. 2 CSP.

4. Konštatoval, že žalobca k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť
jehotvrdeníaneuviedolžiadnerelevantnéskutkovétvrdenia,odôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravy
pomerov. Nepreukázal teda potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Neuviedol a ani
neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom nejde ani o prípad, kedy je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, na základe ktorej by bol
žalovaný nespôsobilý na nakladanie so svojim majetkom. Žalobca navrhol psychologické a psychiatrické

vyšetrenie žalovaného, avšak toto je možné uplatniť len v konaní o obmedzenie spôsobilosti žalovaného
na právne úkony v zmysle Civilného mimosporového poriadku (zákon 161/2015 Z.z.). Neosvedčil ani
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neosvedčil žiadne dôvody, pre ktoré by
žalobcu bolo možné obmedziť v nakladaní s jeho majetkom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť (správne zmeniť - poznámka odvolacieho súdu) a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Argumentoval tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacímopatrením a pripojil listiny a dôkazný materiál, ktoré by mali súd ubezpečiť o jeho tvrdeniach. Poukázal aj
na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/36/2020 s odkazom na konanie vedené
pod sp. zn. 12Ps/4/2020.

6. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu uviedol,
že nie je psychicky narušený a z toho dôvodu sa nelieči, čo je možné preveriť u jeho ošetrujúcej lekárky
J.. J.. Podľa obsahu vyjadrenia nesúhlasí s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a spochybnil
aj vierohodnosť žalobcom predložených listín.

7. Krajský súd v Košiciach pred prejednaním odvolania zistil zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.
12Ps/4/2020 (pôvodne sp. zn. 24C/36/2020), že žalobca podal proti žalovanému (totožnému ako v tejto
prejednávanej veci) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal obmedziť spôsobilosť
žalovaného na právne úkony. Uznesením zo dňa 17. decembra 2020 č.k. 12Ps/4/2020-58 súd tento
návrh zamietol s odôvodnením, že sa nejedná o ohrozenie žiadnych záujmov, vyžadujúcich si okamžitú

intervenciu súdu do pomerov účastníkov konania a neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by
bolo nevyhnutné zasiahnuť do práv žalovaného bez vykonania potrebného dokazovania. Rozhodnutie
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nemôže mať charakter iba predbežnej a dočasnej ochrany
práv a pre takéto rozhodnutie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Upozornil žalobcu, že ak má
za to, že je potrebné obmedziť spôsobilosť žalovaného na právne úkony, je potrebné podať návrh na

obmedzenie spôsobilosti v zmysle § 234 Civilného mimosporového poriadku. Pri rozhodovaní pritom
vychádzal z listinných dôkazov, ktoré pripojil žalobca k odvolaniu aj v tejto prejednávanej veci a naviac
vychádzal aj z potvrdenia predloženého žalovaným zo dňa 4.12.2020 J.. M. J., praktickej lekárky pre
dospelých, podľa ktorého žalovaný podľa jej informácií a zdravotnej dokumentácie počas posledných
deviatich rokov nebol psychiatricky liečený a ani sledovaný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca nepreukázal, že je potrebné neodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu, konkrétne žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie, že žalovaný nie je
spôsobilý na nakladanie so svojim majetkom.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. V zmysle citovaných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je splnenie
základných podmienok, a preto súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Bez splnenia ktorejkoľvek z
týchto podmienok nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

21.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť

rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako

nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

23. V prejednávanom prípade odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že
žalobca neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením
a zároveň neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z ktorých dôvodov súd prvej

inštancie vecne správne rozhodol, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal uloženia zákazu dispozície žalovanému
s jeho vlastným majetkom s odôvodnením, že nie je spôsobilý na nakladanie so svojim majetkom a tým
ho „môže pripraviť“ o majetok, keďže žalovaný je jeho otcom. Možno teda konštatovať, že navrhovaným

neodkladným opatrením sleduje ochranu svojich nárokov ako neopomenuteľného dediča.

25. Z obsahu listín predložených žalobcom spolu s odvolaním je zrejmé, že žalobca je synom
žalovaného, nespornou je aj skutočnosť, že žalovaný je nažive a za súčasného stavu preto žalobcovi
(dedičské) právo, o ktorého ochranu žiada, nesvedčí.

26. Podstatným v prejednávanej veci je však tá skutočnosť, že nebolo preukázané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalobca svojetvrdeniaonespôsobilostižalovanéhoriadnenakladaťsosvojimmajetkomneosvedčil,atoanidodatočne
predloženými listinnými dôkazmi spolu s odvolaním.

27. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, nasvedčujúce úmyslu
žalovaného disponovať so svojim majetkom, respektíve konanie smerujúce k nakladaniu so svojim
majetkom a nevyplývajú z nich žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nie je
spôsobilý nakladať so svojim majetkom.

28. K rovnakému záveru ohľadne spôsobilosti žalovaného na právne úkony dospel súd prvej inštancie
aj v konaní vedenom pod sp. zn. 12Ps/4/2020, v ktorom rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd obmedzil spôsobilosť žalovaného na právne úkony, pričom vo
vyššie uvedenom konaní žalovaný predložil potvrdenie svojej praktickej lekárky zo dňa 4.12.2020 o tom,
že počas posledných deviatich rokov nebol psychiatricky liečený ani sledovaný.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal ani potrebu neodkladnej úpravy
pomerov sporových strán.

31. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že je potrebné rešpektovať
slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do

vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona. Toto ústavou zaručené právo treba
rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo
právami alebo zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, prípadne strpieť zásah do vlastníckeho práva, je

potrebné venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho
práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality).

31.Zasituácie,žežalobcaneosvedčiltvrdeniaonespôsobilostižalovanéhodisponovaťsvojimmajetkom
a zároveň neosvedčil žiadne konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s majetkom, by uloženie

zákazu žalovanému nakladať so svojim majetkom bolo neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych
práv.

32.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na
náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).