Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200358
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716200358.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom : TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., K. XXX, o zaplatenie istiny 504,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č. k. 20C/12/2016-179 zo dňa 23.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
504,50 eur a príslušenstvo, t .j. s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých súm a od
jednotlivých období, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur mesačne, splatných vždy

do konca mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a to pod stratou výhody
splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom v

zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorú nadobudol od Slovak Telekom a.s.
voči žalovanému. Jeho právny predchodca a žalovaný uzavreli dňa 07.11.2012 Zmluvu o pripojení,
na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté služby a pripojenie k mobilnej sieti. Žalovaný neuhradil
vyúčtované služby. Žalovaný nárok poprel s tým, že s právnym predchodcom žalobu neuzavrel zmluvu
o pripojení a navrhol znalecké dokazovanie na zistenie pravosti jeho podpisu.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 488 , § 517 Občianského zákonníka;

§ 43 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 12; § 44 ods. 1; z. č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; článok 8, § 232 ods. 1 až 3 CSP zistil nasledovný skutkový stav.

4. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 07.11.2012 súd zistil, že uvedenou zmluvou sa právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s. zaviazal žalovanému dodať služby v rozsahu programu Happy S(L)
a žalovaný sa zaviazal za dodané služby zaplatiť vyúčtované sumy. Z dodatku zmluvy o pripojení

zo dňa 07.11.2012 zistil, že žalovanému bolo poskytnuté telefónne mobilné zariadenie T. X. za
sumu 0,02 eur a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Z faktúr
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX súd zistil hodnoty
jednotlivých účtovaných služieb. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 zistil, že
neuhradené pohľadávky boli spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpené žalobcovi.5. Znaleckým posudkom C. V. K. č. XX/XXXX súd zistil, že podpisy na zmluve o pripojení zo dňa
07.11.2012, dodatku zmluvy o pripojení a súhlase so spracovaním údajov žalovaného sú jednoznačne
pravými podpismi žalovaného.

6. Ďalej súd konštatoval, že nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné
dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré podporia ich
tvrdenia. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Strana sporu musí
v konaní prejaviť aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a navrhnutí takých dôkazov, ktoré jej tvrdenia podporujú,

ak chce uspieť v konaní. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané.
Ak strana nepredloží dôkazy, neunesie dôkazné bremeno, nemôže v konaní uspieť. Poukázal na
zásadu spravodlivosti vyjadrenú v rozhodnutiach Ústavného súdu SR IV.ÚS/252/04 a sp. zn. I.ÚS/50/04.
Vychádzal z princípu formálnej pravdy, upravenej v ust. § 185 CSP.

7. Zhodnotil tak, že s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za

preukázané, že základ nároku žalobcu voči žalovanému je daný, a to z titulu dodaných vyúčtovaných
služieb hlasovej a dátovej siete. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvu
neuzavrel, naopak v konaní bolo spoľahlivo znaleckým posudkom preukázané, že podpis na zmluve
o pripojení a zvyšku dokumentov je jednoznačne pravým podpisom žalovaného, ktorému tak z
uzavretej zmluvy vznikli povinnosti uhradiť poskytnuté služby. V konaní nebolo preukázané, že by zo

strany žalovaného došlo k dobrovoľnej úhrade faktúr a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
tak súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť hodnoty neuhradených faktúr vrátane príslušenstva
vo forme úroku z omeškania v zákonnej výške. Nakoľko mal súd za preukázaný nedostatok príjmu
žalovaného, povolil mu plnenie záväzku formou pravidelných mesačných splátok v primeranej výške
40,- eur mesačne, splatných vždy do konca mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 253, § 255; § 256 ods. 2; § 262 a § 470 ods. 2 CSP.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil tým, že nič nezobral, a preto považuje to za podvod.

10. Prvoinštančný súd uznesením č. k. 20C/12/2016-190 zo dňa 10.02.2020 vyzval žalovaného na
doplnenie odvolania v lehote 10 dní s poučením ako to má zrealizovať. Uvedené uznesenie bolo
žalovanému doručené 24.02.2020. Žalovaný odvolanie napriek tomu nedoplnil.

11. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril, zo spisu nevyplýva, aby mu toto bolo doručené napriek referátu
zo dňa 15.01.2020 na č. l. 188.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, a to Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku zo dňa 07.11.2012. Uvedenú
skutočnosť súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť pri rozhodovaní v danej veci. Aj keď pohľadávka
uplatnená z uvedenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, bola postúpená na žalobcu, svoj
charakter nezmenila. Uvedené vyplýva z ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Hmotnoprávna úprava, ktorá
umožňuje postúpenie pohľadávky , teda nič nemení na charaktere postúpenej pohľadávky, a teda ani na
procesnej právnej úprave. Zmena subjektov podľa citovaného ustanovenia OZ okrem zmeny na strane
oprávnenej osoby, nemá za následok zmenu obsahu samotného záväzkového vzťahu. Platí zásada, že

postavenie povinného dlžníka nemôže byť postúpením pohľadávky zhoršené. Teda ani tým, že došlo k
postúpeniu pohľadávky sa spotrebiteľský charakter daného zmluvného vzťahu nezmenil a stále je ho
treba vyhodnotiť ako spotrebiteľský.14. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišuje zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 - 4 z. č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ).

15. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnépodmienky“).
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1 - 3, 5 OZ).

16. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).

17. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz (§ 295 CSP).

18. V odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumentystrán,ktorévskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj
dôkladné odôvodnenie tohto odklonu (§ 220 ods. 2, 3 CSP).

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci neriadil dôsledne vyššie
uvedeným. Jednak vo veci sa vôbec nezaoberal tým, či žalovaný bol v postavení spotrebiteľa v súvislosti
so zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 07.11.2012 právnym predchodcom žalobcu,
t.j.soSlovakTelekoma.s.Zobsahuspisusajaví,žežalovanýpriuzatváraníuvedenejzmluvyvystupoval

ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal, ani ju nevyhodnocoval. Ak teda žalovaný by vystupovať pri uzatváraní uvedenej
zmluvy ako spotrebiteľ, bolo namieste, aby prvoinštančný súd procesne voči spotrebiteľovi postupoval
v zmysle vyššie uvedených ustanovení, t.j. okrem iného mohol a mať vykonať aj ďalšie dôkazy
pre správne rozhodnutie vo veci. Vôbec nevyhodnotil a nezaoberal sa zmluvou, či táto neobsahuje

nekalé zmluvné podmienky a či nároky z nej vymáhane v tomto konaní nie sú neoprávnene žiadané.
Prvoinštančný súd vôbec nevyhodnotil finančné nároky ani čo do výšky, ktoré žalobcovi priznal, preto
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či priznané sumy boli alebo neboli dôvodne
priznané žalobcovi. V odôvodnení žiadne vyčíslenie týchto finančných nárokov nie je uvedené, nie je
uvedené konkrétne, za aké služby a z akých dôvodov boli žalobcovi priznané. Nie je preto možné zistiť

oprávnenosť a správnosť ich priznania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému.

20. Z uvedeného je možné jednoznačne ustáliť, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty ust. § 220 ods.
2 a 3 CSP. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku,

preto z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia
strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie nie je súhrnnom súdneho spisu, preto sa v
ňomnemajúopisovaťkompletnésvedeckévýpovede,anitextylistinnýchdôkazov.Obsahomhodnotenia
dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorýnie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré dôkazy neboli
vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, z ktorých vyplývajú rozhodujúce čiastkové
skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a

iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v článku 15 Základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Nie je pritom prípustný eklektický a
neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (viď tiež nález I. ÚS/114/2018).

21. Zatiaľ v konaní bolo jednoznačne ustálené, a to znaleckým dokazovaním, že Zmluvu o poskytovaní

verejnýchslužiebzodňa07.11.2012ajejdodatokpodpísalžalovaný.Nebolovšaknáležitevyhodnotené,
či v danom konaní uplatňované nároky nie sú uplatňované prípadne aj z neprijateľných zmluvných
podmienok a tiež nebolo postavenie žalovaného vyhodnotené ako postavenie spotrebiteľa.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení.

23. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadne vyhodnotiť postavenie žalovaného a to či
má alebo nemá status spotrebiteľa (zatiaľ v konaní nebolo preukázané, aby takýto status žalovaný pri

uzatváraní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb nemal). Po zistení, že žalovaný uzatváral uvedenú
zmluvu ako spotrebiteľ, je potrebné riadne sa zaoberať podmienkami tejto zmluvy a vyhodnotiť ich,
či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nie sú platné a z ktorých nároky žalobcovi
neprináležia. Pritom súd je oprávnený v zmysle § 295 CSP vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, prípadne ich zabezpečiť. Prvoinštančný súd bude musieť vyhodnotiť finančné nároky

uplatnené predmetnou žalobou v zmysle vyššie uvedeného, teda či nie sú uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok. Ich finančné vyčíslenie musí byť uvedené aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku, aby bolo jednoznačné, z čoho tieto vyplývajú pre riadne posúdenie ich oprávnenosti. Súd
prvej inštancie bude rovnako povinný svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o všetkých trovách konania.

24. Odvolací súd ešte dodáva, že aj keď odvolanie žalovaného nespĺňalo všetky náležitosti vyplývajúce
z procesného predpisu, odvolací súd však mal za to, že bolo z neho možné zistiť, že nesúhlasí s
napadnutým rozsudkom a vzhľadom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že by mohlo ísť o spotrebiteľa,
odvolanie prejednal a zistil, že napadnutý rozsudok je nutne zrušiť.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).