Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205696
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114205696.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: P. X., O..

XX.X.XXXX, V. X. M., G. XX právne zastúpený advokátkou JUDr. Slávkou Stankovou, Trieda SNP
36, Košice proti žalovanému: AGENTREAL, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: 44 050
831 zastúpený: Mgr. Ivanom Centkom, bytom Topásova 48, Košice na základe plnomocenstva zo dňa
01.02.2019 o zaplatenie 2.500,- EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.500,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.500,- EUR od 16.4.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.2.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 28.2.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- EUR spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- EUR od 16.4.2012 do zaplatenia.

2. V žalobe uviedol, že dňa 27.7.2012 uzatvoril so žalovaným Príkaznú zmluvu o zabezpečení práva
kúpy nehnuteľnosti špecifikovanej v článku II bod 2.2 zmluvy - predmet zmluvy a to na parcelu registra

„C“ č. XXX/X o výmere 720 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere
64 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere 191 m2 zastavané plochy
a nádvoria a parcelu registra „C“ č. XXX/XX o výmere 226 m2 zastavané plochy a nádvoria, chatu
so súp. č. XXX na parcele registra č. XXX/X, garáž so súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X,
ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres M. - D., obec V., kat. územie V.. Zmluvu za
žalovaného podpísala jediná spoločníčka a konateľka žalovaného. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal obstarať žalobcovi právo kúpy predmetnej nehnuteľnosti do 29.2.2012. Za týmto účelom

žalobcauhradilžalovanémudňa27.7.2011zálohunaodmenuanákladyspoluvo výške5.000,-EURato
v zmysle článku V bod 5.1 zmluvy - odmena a platobné podmienky. Ku kúpe predmetných nehnuteľností
však nedošlo. Zo strany žalovaného dochádzalo k obštrukciám, k neprofesionálnemu a neústretovému
konaniu. Žalobca uviedol, že dňa 28.2.2012 telefonicky kontaktoval konateľku žalovaného, aby pripravil
všetky náležitosti a dokumenty k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Následne dňa 29.2.2012 osobne navštívil
spolu so svedkami sídlo žalovaného na Hrnčiarskej 2/A v Košiciach v záujme uzavrieť kúpnu zmluvu.
V sídle sa však nikto nenachádzal, a preto telefonicky kontaktoval konateľku žalovaného, ktorá mu

oznámila, že je mimo Košíc, v Trebišove a nemôže sa s ním stretnúť a tak žalobca uviedol, že bez jeho
zavinenianedošloknaplneniupredmetuzmluvy.Uviedol,žemázato,žekudňu29.2.2012bolidodržané
a splnené všetky podmienky zmluvy, zložil zálohu, opakovane kontaktoval žalovaného a prejavil záujem
uzatvoriť kúpnu zmluvu a mal aj zabezpečené finančné krytie na kúpu nehnuteľností v zmysle článkuIV bod 4.3 zmluvy - povinnosti príkazcu a zároveň pred uplynutím dojednanej doby, teda pred dňom
29.2.2012 kontaktoval odporcu telefonicky aj osobne v mieste jeho sídla za účelom podpísania kúpnej
zmluvy.Žalobcauviedol,žekuzavretiukúpnejzmluvynedošloprenedostatoksúčinnostiapreporušenie

povinnosti zo strany žalovaného. Aj napriek tomu, že kúpna zmluva sa neuzatvorila z dôvodov na
strane žalovaného a nie z dôvodov na strane žalobcu, odmietol mu žalovaný vyplatiť zálohu vo výške
5.000,- EUR, k čomu ho vyzval žalobca listom zo dňa 21.3.2012. Žalovaný mu však napriek vyplateniu
sumy 5.000,- EUR v liste zo dňa 5.2.2012 uviedol, že žalobca hrubo porušil ustanovenia príkaznej
zmluvy, najmä článku IV ods. 4.3 a 4.4 a že zo zloženej zálohy vo výške 5.000,- EUR si žalovaný

zabezpečil úhradu žalobcových záväzkov podľa článku V zmluvy bez bližšej špecifikácie, resp. bez
vyúčtovania. Nakoľko žalovaný ani napriek výzve na vrátenie zálohy zo dňa 21.3.2012, ktorá bolo
doručená žalovanému dňa 5.4.2012, zálohu nevrátil ani v dodatočnej lehote 10 dní, uplatnil si žalobca
voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.

3. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. 17C/132/2014-107 zo dňa 3.2.2015

tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 2.500,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.500,- EUR od 16.4.2012 do zaplatenia (I.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a o trovách
konania tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III.).

4. Proti tomuto rozsudku a to voči jeho zamietavej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote

podalodvolaniežalobca.OtomtoodvolaníbolorozhodnutéKrajskýmsúdomvKošiciachatouznesením
č.k. 9Co/264/2015-144 zo dňa 29. marca 2016 tak, že krajský súd zrušil rozsudok v zamietavej časti a
vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
tomto svojom rozhodnutí krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa neprihliadol
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania vedúce k záveru o prípadnej

absolútnej neplatnosti právneho úkonu - príkaznej zmluvy, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať
za správne. Zároveň uviedol, že bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či konanie žalovaného nie je
nekalou obchodnou praktikou, prípadne či nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi s tým, že uložil
súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil uplatnený nárok a po doplnení dokazovania
v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodol.

5. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol rozsudkom (druhým v poradí) č.k. 17C/132/2014-165
zo dňa 12.7.2016 tak, že žalobu zamietol (I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (II.).

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol
Krajský súd Košiciach uznesením č.k. 9Co/25/2017-217 zo dňa 16. januára 2018 tak, že zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V tomto zrušujúcom uznesením krajský súd uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná

splnila svoju povinnosť vyplývajú z príkaznej zmluvy uzavretej so žalobcom považuje za vnútorne
rozporný a protirečivý. Je totižto nepochybné, že zo zmluvy uzavretej so žalobcom pre žalovanú
nevyplynula žiadna povinnosť, keďže v čase uzavretia zmluvy bolo zrejmé, že vlastník nehnuteľností
ZO OZ Metalurg Zušľachťovne - U.S.Steel Košice má záujem predať predmetnú nehnuteľnosť, o
ktorej skutočnosti žalovaná mala vedomosť, keďže bola s týmto subjektom v zmluvnom záväzku, z

ktorého vyplynula práve žalovanej povinnosť vyvinúť činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy
ohľadom predaja predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd uviedol, že nie je preto zrejmé, akú činnosť na
základe príkaznej zmluvy uzavretej so žalobcom mala vyvíjať žalovaná smerujúcu k príležitosti uzavrieť
kúpnu zmluvu na kúpu totožnej nehnuteľnosti, keď vlastník nehnuteľnosti prejavil záujem predmetnú
nehnuteľnosť predať. S touto otázkou sa súd prvej inštancie riadnym spôsobom nevysporiadal a

napriek tomu len skonštatoval, že žalovaná povinnosť zo zmluvy splnila. Krajský súd ďalej v bode
29. zrušujúceho uznesenia uviedol, že pokiaľ žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom,
z ktorého pre žalovanú nevyplývala žiadna povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, nemožno takúto zmluvu
považovať za platnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom. Podľa názoru odvolacieho názoru hlavným dôvodom vstupu žalovanej do záväzkového vzťahu
so žalobcom bolo zabezpečenie si nároku na odmenu od žalobcu, teda hospodárskeho záujmu na
dosiahnutie provízie, že by záväzku žalobcu zo zmluvy zodpovedala akákoľvek povinnosť žalovanej z
tejto zmluvy. Takéto konanie žalovanej, ktorá je právnickou osobou a ako podnikateľ vykonáva činnosťvyplývajúcu z obchodného registra, ktorého je aj sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, teda realitnú
činnosť je podľa názoru krajského súdu potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle §
4 ods. 2 písmeno c) ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého zákona predávajúci nesmie používať

nekalé obchodné praktiky a konať v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v bode 24. zrušujúceho
uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť vo veci tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v Civilnom sporovom
poriadku a súčasne bude v otázke platnosti príkaznej zmluvy súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

8. Podľa § 391 os. 2 č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávania,

pričom rozhodol na pojednávaní dňa 07.05.2019.

10. Podaním doručeným súdu dňa 12.5.2019 (ide o podanie žalovaného zo dňa 7.2.2019) žalovaná
uviedla v nadväznosti na konštatovanie Krajského súdu v Košiciach, že zmluva uzavretá medzi
žalovaným a žalobcom je absolútne neplatná, a preto má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia z titulu absolútnej neplatnej zmluvy je v zmysle § 107 ods. 1 premlčaný a vzniesol v
tejto veci námietku premlčania. Uviedol, že má za to, že v prípade absolútne neplatného právneho
úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu.
Objektívna premlčacia doba začne teda podľa žalovaného plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu
a subjektívna premlčacia doba odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo

získané a kto ho získal. Žalovaný uviedol, že tieto okolnosti sa oprávnený dozvedel už v čase vzniku
neplatného právneho úkonu, a preto posledný deň na uplatnenie nároku z takto neplatného právneho
úkonu bol deň 27.8.2013. Nakoľko žaloba bola doručená dňa 28.2.2014, má za to, že žalobca si
touto žalobou uplatnil už premlčaný nárok, a preto uviedol, že žiada, aby súd žalobu zamietol. Zároveň
k tomuto súdu zaslal rozhodnutia ohľadom plynutia subjektívnej premlčacej doby a to rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo
237/2007.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke premlčania zo dňa 6.3.2019 uviedol, že s touto
sa nestotožňuje. Uviedol, že vzhľadom na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyslovený

odvolacím súdom dáva do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že v čase uzatvorenia príkaznej
zmluvy ani v čase podania žalobného návrhu nemal vedomosť o existencii zmluvy o sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalovanou. O tejto skutočnosti sa
dozvedel až na pojednávaní dňa 11.11.2014, kedy právny zástupca žalovanej túto skutočnosť uviedol
pred súdom a predložil súdu zmluvu ako listinný dôkaz. Až vtedy sa mohol žalobca oboznámiť s

jej obsahom a až daným okamihom mohol po skutkovej a právnej stránke vyhodnotiť, že konanie
žalovaného, ktorý je právnickou osobou, vyvíja činnosť vyplývajúcu mu z obchodného registra, teda
realitnú činnosť, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku tak, ako to konštatoval odvolací
súd vo svojom rozhodnutí - bod 31. rozhodnutia. Až podľa žalobcu až od uvedeného momentu, teda od
11.11.2014 mohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k vyššie uvedenému dôvodu

neplatnosti príkaznej zmluvy. Podľa žalobcu pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho
získal, nie je preto rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. Žalovaná tým, že uzavrela sprostredkovateľskú zmluvu s predávajúcim a príkaznú zmluvu

so žalobcom, použila voči žalobcovi ako spotrebiteľovi nekalé obchodné praktiky, konala tak vedome a
úmyselne, pričom hlavným dôvodom bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečenie si nároku na
odmenu, teda hospodárskeho záujmu na dosiahnutie provízie bez toho, aby záväzku žalobcu zo zmluvy
zodpovedala akákoľvek povinnosť žalovanej z tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu má za to, že v tomto
prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a plynie tu 10-ročná premlčacia doba od uzatvorenia

príkaznej zmluvy. S názorom žalovaného o tom, že sa mal o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
žalobca dozvedieť už pri podpise príkaznej zmluvy zo dňa 27.7.2011 sa žalobca nestotožňuje a takéto
tvrdenie považuje za absolútne nelogické, nakoľko by žalovanému určite dobrovoľne nevyplatil zálohu
vo výške 5.000,- EUR a to dňa 27.1.2011 sumu 3.000,- EUR a dňa 31.8.2011 sumu 2.000,- EUR, ak byuž v tom čase mal vedomosť o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Na podporu
svojich tvrdení poukázal žalobca na rozhodnutie odvolacieho súdu Českej republiky 25Cdo 3306/2007.
Vzhľadom k tomu má za to, že žalovanou vznesená námietka premlčania je nedôvodná, preto žiadal,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.500,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

12. Na pojednávaní konanom dňa 7. mája 2019 žalobca zotrval na svojom vyjadrení k vznesenej
námietke premlčania. Taktiež žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania a poukázal aj na to,

že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Žalovaný má za to, že začiatok plynutia tejto lehoty nemôže byť založený len na subjektívnom pocite,
ale musí byť založený na skutočnostiach, o ktorých musí mať žalobca skutočnú vedomosť. Má za to,
že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť pred podaním žaloby a taktiež aj uplynula pred podaním
žaloby, a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Poukázal aj na to, že začiatok plynutia premlčacej lehoty
je možné viazať aj napr. so zápisom do verejnej knihy ako v tomto prípade do katastra nehnuteľnosti a

s tým možno viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

13. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení v tomto konaní označil a predložil príkaznú
zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností zo dňa 27.7.2011; potvrdenky zo dňa 27.7.2011 a zo
dňa 31.8.2011; výzvu na vrátenie zálohy zo dňa 21.3.2012 spolu s fotokópiou doručenky o zaslaní tejto

výzvy žalovanému a výzvu na vrátenie zálohy - odpoveď zo dňa 5.5.2012.

14. Žalovaný v tomto konaní predložil k odporu k platobného rozkazu výzvu na podpis kúpnej zmluvy
na chatu V. zo dňa 8.2.2012.

15. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 súdu predložil zmluvu o kúpe nehnuteľností
uzavretú medzi predávajúcim Základnou organizáciou OZ KOVO Zušľachťovne U.S.Steel Košice a
kupujúcim. Ide o návrh tejto zmluvy a zároveň aj zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi
záujemcom ZO OZ Metalurg Zušľachťovne U.S.Steel Košice a sprostredkovateľom - žalovaným zo dňa
1.4.2011.

16. Do spisu boli súdom zabezpečené výpisy z katastra nehnuteľností vytvorené cez katastrálny portál
dňa 16.3.2012 a 14.3.2011 a 4.8.2012 pre okres Košice - okolie, obec V., katastrálne územie V.. Ide o
výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

17. Z príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľnosti predloženej žalobcom bolo zistené, že
táto bola uzavretá medzi žalobcom ako príkazcom a žalovaným ako príkazníkom dňa 27.7.2011 a jej
predmetom bol záväzok príkazníka za odmenu v mene a na účet príkazcu obstarať pre príkazcu právo
kúpy pozemku za podmienok uvedených v tejto zmluve. Príkazník sa zaviazal obstarať pre príkazcu
nehnuteľnosť parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere 720 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu

registra „C“ č. XXX/X o výmere 64 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra „C“ č. XXX/X
o výmere 191 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelu registra „C“ č. XXX/XX o výmere 226 m2
zastavané plochy a nádvoria, chatu so súp. č. 110 na parcele registra č. XXX/X, garáž so súp. č. XXX
na parcele registra „C“ č. XXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX. V zmysle článku II.
bod 2.4 príkazník sa zaviazal obstarať pre príkazcu právo kúpy nehnuteľnosti do 29.2.2012 od uzavretia

tejto zmluvy.

18. V zmysle článku IV. bod 4.3 tejto zmluvy príkazca sa zaviazal do 29.2.2012 od podpisu tejto zmluvy
zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľnosti a toto preukázať písomne príkazníkovi, zároveň v
zmysle IV. bod 4.4 príkazca sa zaviazal do 29.2.2012 od výzvy príkazníka uzatvoriť kúpnu zmluvu s

vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o odmenu a platobné podmienky, tieto boli dohodnuté
v článku V. zmluvy. V zmysle bodu 5.1 tohto článku príkazca sa zaviazal zložiť pri podpise tejto zmluvy do
rúk príkazníka zálohu na odmenu a náklady príkazníka vo výške 3.000,- EUR a 2.000,- EUR najneskôr
do 31.8.2012. V zmysle bodu 5.2 článok V. zmluvy v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi príkazcom a
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej obstaranie príkazník zabezpečil, záloha poskytnutá príkazcom mu bude

vrátená alebo použitá na zaplatenie kúpnej ceny. V zmysle bodu 5.2 článku V. v prípade neuzavretia
kúpnej zmluvy medzi príkazcom a vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodov na strane príkazcu prislúcha
príkazníkovi za vykonanú činnosť odmena vo výške 2.500,- EUR a zmluva pokuta za porušenie tejtozmluvy vo výške 2.500,- EUR. Na úhradu týchto záväzkov, resp. ich častí sa použije záloha uvedená
v bode 5.1 tejto zmluvy.

19. Výzvou zo dňa 21.3.2012 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie zálohy vo výške 5.000,- EUR v
lehote do 10 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že žalovaný svojim konaním, ktoré žalobca považuje
za hrubé porušenie zmluvných dojednaní, mu znemožnil uzatvoriť kúpnu zmluvu. Poukázal na to, že z
jeho strany boli ku dňu 29.2.2012 splnené všetky zmluvne dohodnuté podmienky vrátane zabezpečenia
finančného krytia na kúpu nehnuteľnosti a k realizácií nedošlo pre nedostatočnú súčinnosť a porušenie

povinnosti zo strany žalovaného. Z fotokópie doručenky pripojenej k tejto výzve je zrejmé, že žalovaný
prevzal túto výzvu dňa 5.4.2012.

20. Z odpovede žalovaného adresovanej žalobcovi na túto výzvu zo dňa 5.5.2012 bolo zistené, že
žalobca žalovaný mal za to, že žalobca hrubo porušil ustanovenia príkaznej zmluvy a to najmä článok
IV. bod 4.3 a 4.4. Uviedol, že dňa 1.3.2012 žalobca navštívil realitnú kanceláriu a verbálne oznámil

žalovanému, že nehnuteľnosť, na ktorú žalovaný zabezpečil žalobcovi právo kúpy, nemá záujem kúpiť
nehnuteľnosť. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že v zmysle článku VI. táto príkazná
zmluva zanikla a zo zloženej zálohy si žalovaný v zmysle článku V. zabezpečil úhradu záväzkov žalobcu
celkom vo výške 5.000,- EUR. Žalovaný v odpore k platobnému rozkazu (ten bol vydaný súdom prvej
inštancie dňa 25.3.2014 č.k. 37Ro 91/2014-17) uviedol, že požiadavka žalobcu na vrátenie sumy 5.000,-

EUR je v rozpore so zmluvou. Má za to, že žalovaný si splnil voči žalobcovi všetky záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy. Žalovaný pripravil text návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti a návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti. Dňa 8.2.2012 odoslal žalobcovi doporučenou zásielkou výzvu na podpis kúpnej zmluvy
chata V. zo dňa 8.2.2012 vzhľadom k tomu, že sa blížil termín 29.2.2012 zabezpečenia finančného
krytia na kúpu nehnuteľnosti a uzatvorenia kúpnej zmluvy s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti a

žalovaný sa so žalobcom nevedel telefonicky ani osobne skontaktovať. Žalovaný vyzval žalobcu na
oznámenie, kedy bude môcť podpísať kúpnu zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti a vyplatiť kúpnu
cenu. Zásielka sa však vrátila späť žalovanému z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Žalovaný
ďalej uviedol, že dňa 6.3.2012 sa do realitnej kancelárie AGENTREAL s.r.o. dostavil predávajúci
chaty V. so súpisným číslom XXX s príslušnými pozemkami - predseda ZO OZ KOVO Zušľachťovne

U.S.Steel Košice, Vstupný areál U.S.Steel Košice na základe pozvania konateľky žalovaného. Na tomto
stretnutí ho konateľka žalovaného informovala o tom, že žalobca prehlásil, že predmetnú nehnuteľnosť
nekupuje a že žiada o vrátenie zálohy. Dôvod žalobca neuviedol, žalovaný má za to, že dôvodom
je nezabezpečenie preukázateľného finančného krytia na kúpu nehnuteľnosti. Následne dňa 9.3.2012
predajca oznámil žalovanému listom zo dňa 9.3.2012 ukončenie platnosti zmluvy o sprostredkovaní

predaja nehnuteľnosti a dal výpoveď ku dňu 9.3.2012.

21. Z výzvy na podpis kúpnej zmluvy chata V. zo dňa 8.2.2012 adresovanej žalovaným žalobcovi bolo
zistené, že týmto žalovaný vyzval žalobcu na bezodkladné oznámenie, kedy bude môcť podpísať kúpnu
zmluva na nehnuteľnosti, ktorých kúpu mu žalovaný obstaral a vyplatiť predávajúcim celú kúpnu zmluvu.

Predmetná výzva bola podaná na Pošte Košice 1 dňa 8.2.2012, čo je zrejmé z fotokópie podacieho
lístku a vrátila sa späť žalovanému s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

22. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného prostredníctvom internetového
portálu GKÚ Bratislava pre okres Košice - okolie, obec V., katastrálne územie V. bolo zistené, že

vlastníkom nehnuteľností a to parcely č. XXX/X o výmere 720 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu
registra „C“ č. XXX/X o výmere 64 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra „C“ č. XXX/
X o výmere 191 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelu registra „C“ č. XXX/XX o výmere 226
m2 zastavané plochy a nádvoria, chatu so súp. č. XXX na parcele registra č. XXX/X, garáž so súp.
č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X boli v čase vyhotovenia tohto listu vlastníctva, teda dňa

16.3.2012 vo vlastníctve ZO OZ KOVO Zušľachťovne a Obalová vetva U.S.Steel Košice, Vstupný areál
U.S.Steel Košice titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol uskutočnený pod V 12/07 z 24.1.2007. Z výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného prostredníctvom katastrálneho portálu GKÚ Bratislava dňa
14.3.2011preokresKošice-okolie,obecV.,katastrálneúzemieV.jezrejmé,ževlastníkompredmetných
pozemkov v tom čase bola ZO OZ METALURG Zušľachťovne U.S.Steel Košice, Vstupný areál U.S.Steel

Košice titulom kúpnej zmluvy pod V 12/07 dňa 24.1.2007. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z listu
vlastníctva č. XXXX vyhotoveného prostredníctvom katastrálneho portálu GKÚ Bratislava dňa 4.8.2012
pre okres Košice - okolie, obec V., katastrálne územie V. je zrejmé, že vlastníkom predmetnýchnehnuteľností v tom čase bola Y. V., E.. P. V.. C.. V. M., M. titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod V 883/12 zo dňa 22.3.2012.

23. Zo zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností predloženej žalovaným bolo zistené, že táto
bola uzavretá medzi záujemcom ZO OZ METALURG Zušľachťovne U.S.Steel Košice ako záujemcom
a spoločnosťou AGENTREAL, s.r.o. IČO: 44 050 381 v tom čase so sídlom Rázusova 2677/4, Poprad
ako sprostredkovateľom a to dňa 1.4.2011. V zmysle článku II. - predmet zmluvy sa sprostredkovateľ
zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu

zmluvu na predaj nehnuteľnosti popísanej v bode 2.2 tohto článku a záujemca sa zaviazal zaplatiť
sprostredkovateľovi za vykonanú činnosť odplatu (províziu). V zmysle článku II. bod 2.2. zmluvy je
zrejmé, že predmetom tejto zmluvy je nehnuteľnosť a to rekreačná chata V. so súp. č. XXX na parcele
XXX/XagarážnaparceleXXX/Xvýmerapozemku1201m2parcelač.XXX/X,XXX/X,XXX/XXzapísané
na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie V., okres Košice - okolie. Strany sa dohodli, že sprostredkovateľ
bude nehnuteľnosť ponúkať za sumu požadovanú záujemcom a to 83.400,- EUR.

24. Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.
25. Podľa § 728 OZ príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na
jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a

užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
26. Podľa § 729 ods. 1 OZ príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú
škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.
27. Podľa § 730 ods. 1 OZ príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola
dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

28. Podľa § 730 ods. 2 OZ príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže
nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
29. Podľa § 733 OZ zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať
určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný
obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

30. Podľa § 737 OZ zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ
prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.
31. Podľa § 738 OZ zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu,
za ktorú sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad
odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci.

32. Podľa § 739 ods. 1 OZ obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.
33. Všeobecné ustanovenia upravujúce príkaznú zmluvu (§§ 724 - 732 OZ) sa použijú na oba podtypy
príkaznej zmluvy, len pokiaľ z osobitnej úpravy (§§ 733-736 OZ pre zmluvu o obstaraní veci a §§
737-741 OZ pre zmluvu o obstaraní predaja veci) nevyplýva niečo iné.
34. Podľa § 642 ObZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť

smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
35. Podľa § 644 ObZ sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je
predmetom sprostredkovania.
36. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý

túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1 a 2 OZ).
37. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
38. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
39. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.41. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
42. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
43. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
44. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
46. Podľa § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
47. Podľa § 107 ods.2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
48. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
49. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
50. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
51. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.
52. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
53. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
54.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
55. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
56. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
57. V konaní nebolo sporné to, že medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom ako príkazcom a

žalovanou ako príkazníkom bola dňa 27.4.2011 uzavretá príkazná zmluva o zabezpečení práva kúpy
nehnuteľnosti v zmysle ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo bolo súdu aj preukázané aj
samotnou príkaznou zmluvou. Taktiež nebolo v konaní sporné to, že žalobca zaplatil v zmysle tejto
príkaznej zmluvy žalovanej ako zálohu sumu vo výške 5.000,- EUR a to dňa 27.7.2011 sumu 3.000,-
EURadňa31.8.2011sumu2.000,-EUR,čoajbolopreukázanévkonanípotvrdenkamizodňa27.7.2011

a zo dňa 31.8.2011. Spornou skutočnosťou nebolo taktiež to, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie
zálohy a to výzvou zo dňa 21.3.2012, čo aj bolo preukázané predmetnou výzvou ako aj doručenkou o
jej prevzatí. Taktiež nebolo sporné to, že žalovaná predmetnú zálohu vo výške 5.000,- EUR nevrátila.
Nesporné bolo taktiež aj to, že žalovaná uzavrela s vlastníkom pozemkov, ktoré ponúkala na predaj
žalobcoviZOOZMETALURGZušľachťovneU.S.SteelKošicedňa01.04.2011zmluvuosprostredkovaní

predaja nehnuteľností.
58.PorozhodnutíKrajskéhosúduvKošiciach-uznesenieč.k.9Co/25/2017-217zodňa16.januára2018
nebolo sporné ani to, že príkazná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatná v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka ( podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom ) z dôvodu, že konanie

žalovaného (keď v čase uzavretia príkaznej zmluvy so žalobcom už mala žalovaná uzavretú zmluvu o
sprostredkovanípredajanehnuteľnostisospoločnosťouZOOZMetalurgZušľachťovneU.S.SteelKošice
natieisténehnuteľnostijepotrebnépovažovaťzanekalúobchodnúpraktiku,ktoréjevrozporesdobrými
mravmi.59. Po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach - uznesenie č.k. 9Co/25/2017-217 zo dňa 16. januára
2018 predmetom konania ostal nárok žalobcu čo do sumy 2.500,- EUR s príslušenstvom.
60. Keďže je príkazná zmluva absolútne neplatná, nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.500,- EUR

súd posúdil ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 OZ. Keďže je príkazná
zmluva uzavretá medzi stranami sporu absolútne neplatná, vznikla žalovanej povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 457 OZ a to vo výške žalobcom uplatnenej sumy 2.500,- EUR
( ním zaplatená záloha ).
61. Žalovaná v konaní vzniesla voči tomuto nároku žalobcu námietku premlčania. Uviedla, že nakoľko

je zmluva absolútne neplatná, tento nárok je premlčaný. Objektívna premlčacia doba začala plynúť od
vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začína v tomto prípade plynúť odvtedy,
keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Žalobca uviedol, že
má za to, že tieto okolnosti sa oprávnený dozvedel už v čase vzniku absolútne neplatného právneho
úkonu a preto posledným dňom na uplatnenie jeho nároku na súde bol deň 28.7.2013. Z tohto dôvodu
je jeho nárok premlčaný.

62. Žalobca na vznesenú námietku premlčania argumentoval tým, že v tomto prípade sa jedná o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, preto tu plynie 10 ročná objektívna premlčacia lehota od uzatvorenia
príkaznej zmluvy. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, žalobca uviedol, že vzhľadom na dôvod
absolútnej neplatnosti príkaznej zmluvy vyslovený odvolacím súdom, v čase uzatvorenia príkaznej
zmluvy ani v čase podania žalobného návrhu nemal vedomosť o existencii zmluvy o sprostredkovaní

predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalovanou. O tejto skutočnosti sa
dozvedel až na pojednávaní dňa 11.11.2014, kedy právny zástupca žalovanej túto skutočnosť uviedol
pred súdom a predložil súdu zmluvu ako listinný dôkaz. Až vtedy sa mohol žalobca oboznámiť s
jej obsahom a až daným okamihom mohol po skutkovej a právnej stránke vyhodnotiť, že konanie
žalovaného, ktorý je právnickou osobou, vyvíja činnosť vyplývajúcu mu z obchodného registra, teda

realitnú činnosť, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku tak, ako to konštatoval odvolací
súd vo svojom rozhodnutí - bod 31. rozhodnutia. Až podľa žalobcu až od uvedeného momentu, teda od
11.11.2014 mohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k vyššie uvedenému dôvodu
neplatnosti príkaznej zmluvy. Podľa žalobcu pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal,
nie je preto rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
63. Súd po právnom posúdení otázky začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty má za to, že nárok
žalobcu nie je premlčaný.
64. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, tá začala plynúť okamihom uzatvorenia absolútne

neplatnej príkaznej zmluvy, t.j. dňa 27.07.2011, čo medzi stranami konania sporné nebolo. Podaním
žaloby na súde dňa 28.02.2014 došlo k spočívaniu objektívnej premlčacej lehoty podľa § 112 OZ , podľa
ktoréhoakveriteľvpremlčacejdobeuplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
65. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, jej začiatok bol medzi stranami konania sporný.

66.Subjektívnapremlčaciadobapodľa§107ods.1OZzačínaplynúťnajneskôrsozačiatkomobjektívnej
premlčacej doby podľa § 107 ods.2 OZ. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy
oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane
zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady
v peniazoch. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už

skôr. Nie je teda rozhodujúce, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol
dozvedieť, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rozhodujúce je teda vždy to, kedy
sa o tejto skutočnosti skutočne dozvedel. V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru -
rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1Cdo 67/2011. Podľa názoru súdu v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť,
že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Súd mal za to, že týmto okamihom bol deň
11.11.2014, kedy žalovaná na pojednávaní dňa 11.11.2014 predložila Zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti uzavretú medzi žalovanou a spoločnosťou ZO OZ Metalurg Zušľachťovne U.S.Steel
Košice dňa 01.04.2011, ktorá skutočnosť je zrejmá zo samotnej zápisnice o pojednávaní dňa 11.11.2014

( č.l. 56 spisu, strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.11.2014 ). Nesporné bolo v priebehu celého
konania to, že žalovaný do tohto okamihu nemal vedomosť o existencii takejto zmluvy. Tento deň -
11.11.2014 je teda dňom, kedy žalobca mohol po skutkovej a právnej stránke vyhodnotiť to, že príkazná
zmluva uzavretá medzi ním a žalovanou je pre konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi absolútneneplatnou zmluvou. Tento deň je teda dňom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovanou. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28.02.2014, teda počas
plynutia objektívnej premlčacej doby a zároveň ešte pred začiatkom plynutia premlčacej doby, ktorá

subjektívna premlčacia doba zároveň v deň jej začatia plynutia dňa 11.11.2014 začala spočívať pre
podanú žalobu podľa § 112 OZ mal súd za to, že nárok žalobu bol uplatnený včas a je dôvodný, preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.500,- EUR.
67. Súd ešte považuje za potrebné uviesť to, že pokiaľ strany sporu predložili v konaní rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR súd na ne neprihliadal, nakoľko v zmysle článku 3 ods.1 Základných princípov

CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
68. Keďže je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania v zmysle ust. § 517 OZ a to v zákonom stanovenej výške v zmysle nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z., ktorá zákonná výška v čase omeškania žalovanej so zaplatením sumy vo výške
2.500,- EUR, t.j. dňa 16.04.2012 ( 10 dní po dni 05.04.2012, kedy žalovaná prevzala výzvu na vrátenie
zálohy ) bola vo výške 8 percentuálnych bodov + sadzba ECB vo výške 1 percenta, teda výška úroku
z omeškania v tom čase predstavoval 9% na zaplatenie ktorého súdu zaviazal žalovanú spolu s istinou
až do zaplatenia.

69. O nároku úspešného žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Keďže bol žalobca v plnom rozsahu v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.
71. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods.2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).