Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205249
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618205249.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: J.. Y. Z.,
narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., T., T. XXXXX/XX, štátny občan SR, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, v konaní o
náhradu škody, o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/41/2018 - 82 zo dňa 06. 05. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/41/2018 - 82 zo dňa 06. 05. 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu č. k. 12C/41/2018 - 59 zo dňa 04. 04.
2019 zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 278 CSP, § 281 ods. 1, 2 CSP a uviedol,
že dňa 04. 04. 2019 súd v predmetnej veci rozsudkom č. k. 12C/41/2018 - 59 žalobu o zaplatenie
sumy 154.976,84 Eur s príslušenstvom zamietol, a to rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na návrh
žalovaného. Zároveň žalovanému priznal od žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca
prevzal rozsudok súdu dňa 08. 04. 2019 a po poučení, ktoré bolo súčasťou rozsudku, podal žalobca

podaním doručeným súdu dňa 23. 04. 2019 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd v prvom
rade skúmal, či takýto návrh žalobcu je podaný v lehote 15 dní a dospel k záveru, že pokiaľ bol
návrh na zrušenie rozsudku podaný dňa 23. 04. 2019, je splnená podmienka uvedená v § 281 ods. 2
CSP. Žalobca v podanom návrhu namietal, že sa z objektívnych dôvodov nemal možnosť dozvedieť o
termíne pojednávania a z uvedeného dôvodu sa ho nemohol ani zúčastniť a ani svoju neúčasť riadne
a včas ospravedlniť. Súd v predmetnej veci dňa 11. 03. 2019 určil termín pojednávania na deň 04. 04.

2019, pričom žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 27. 03. 2019, doručenie predvolania na
pojednávanie bolo doručené spôsobom „uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou
doručenia“. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdil, že v čase od 09. 03. 2019
do 23. 03. 2019 čerpal dovolenku mimo územia SR, kde zistil absenciu občianskeho preukazu, avšak
pre prípadné preukazovanie totožnosti mal k dispozícii cestovný pas. Súd prvej inštancie zvýraznil,
že existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania, je žalobca povinný preukázať listinnými dôkazmi.

Žalobca však nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že v čase od 09. 03. 2019 do 23. 03. 2019
bolnadovolenkemimoúzemiaSR,taktiežžiadnymlistinnýmdôkazomnepreukázal,žepočasdovolenky
zistil stratu občianskeho preukazu, nepredložil žiaden dôkaz o nahlásení straty občianskeho preukazu
príslušným orgánom a taktiež je nepreukázaná skutočnosť, že personál hotela, kde trávil dovolenku,
skutočne našiel jeho občiansky preukaz, pričom sa súdu javí dosť pochybné a zarážajúce, že personál
hotela tak vážny doklad ako je preukaz totožnosti odovzdal cudzej osobe s tým, aby ho doručila jeho

majiteľovi. Súd sa taktiež stotožnil s vyjadrením žalovaného, keď tento poukázal na skutočnosť, že
žalobca v čase od 09. 03. 2019 do 08. 04. 2019 nemal podľa jeho tvrdenia k dispozícii občianskypreukaz, a teda súčasne nemohol vstupovať do elektronickej schránky za účelom preberania pošty od
súdov, pričom žalobca je sám advokát a sám si je vedomý toho, aký dopad nepreberanie zásielok zo
strany súdov, resp. iných orgánov, pre neho, resp. pre jeho klienta. Záverom tiež zvýraznil, že keďže

žalobca vedel o priebehu predmetného súdneho sporu, že vo veci má byť vytýčený termín pojednávania
a za súčasnej vedomosti, že sa nemôže dostať do elektronickej schránky, mal kontaktovať informačné
centrum a túto skutočnosť si zistiť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Uviedol, že okresný súd v samotnom odôvodnení
predmetného uznesenia používa najmä argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu Okresnej prokuratúry
Lučenec zo dňa 02. 05. 2019. Okresná prokuratúra a následne samotný súd spochybnil všetky tvrdenia
žalobcu o tom, že na strane žalobcu došlo k strate občianskeho preukazu, čo malo za následok
objektívnu nemožnosť prihlásenia sa do svojej súkromnej elektronickej schránky počas uvedeného

obdobia. Ako bolo však uvedené v samotnom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu
zo dňa 04. 04. 2019, žalobcu telefonicky kontaktoval dňa 23. 03. 2019 p. P., pričom nejde o cudziu
osobu, ale o dlhoročného známeho, s ktorým žalobca opakovane absolvoval uvedený dovolenkový
pobyt v horskom stredisku v K.. Žalobca za to, že čestné vyhlásenie p. P. je dostačujúcim listinným
dôkazom preukazujúcim skutkové tvrdenie žalobcu. Tvrdenia o tom, že práve advokát si má byť vedomý

dôležitosti doručovania do elektronickej schránky advokáta, sú žalobcovi viac než zrejmé. Žalobca
nikde neuvádza, že v uvedenom termíne by neprebiehalo prihlasovanie do elektronickej schránky
advokátskej kancelárie, avšak celá komunikácia zo strany súdu v predmetnom konaní prebieha so
žalobcom výhradne prostredníctvom jeho súkromnej elektronickej schránky, do ktorej má prístup len a
len on, na základe občianskeho preukazu, zatiaľ čo fungovanie advokátskej kancelárie je zabezpečené

aj prostredníctvom zastupovania, konkrétne osobami R. Z. a R.. Y. Z.. Z uvedeného dôvodu je zrejmé,
že ak by zo strany súdu došlo ku komunikácií so žalobcom prostredníctvom elektronickej schránky
advokátskej kancelárie, určite by aj došlo k prevzatiu doručenky včas, keďže advokátska kancelária
poskytuje právne služby pomerne širokému spektru klientov, pričom si nemôže dovoliť nekontrolovať
elektronickú schránku. Iná situácia však nastáva pri elektronickej schránke súkromnej osoby J.. Y. Z.,

v ktorej nie je zriadené žiadne zastupovanie. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd uznesenie Okresného súdu Lučenec zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej na vyjadrenie dňa 31. 05. 2019. Písomným podaním zo
dňa 13. 06. 2019 doručeným Okresnému súdu Lučenec totožného dňa sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu

žalobcu. Uviedla, že žalobca odmieta akceptovať fakt, že nie v príčinnej súvislosti s konaním súdu alebo
prípadnou stratou občianskeho preukazu, ale naopak, výlučne kvôli opomenutiu vlastných povinností sa
nedozvedel o termíne konania súdneho pojednávania, tým konanie zmeškal a vytvoril tak podmienky
pre napádané súdne rozhodnutie. Žalovaný má za to, že žalobca mal objektívnu možnosť so súdom
komunikovať, a to či už emailom, telefonicky alebo dokonca osobne a tak zisťovať, aký je stav a vývoj v

jeho právnej veci. Uvedené (aj keď povolanie mu nemôže byť na škodu) platí o to viac, že ako advokát
je práva znalý a musel z dovtedajšej aktivity súdu vedieť a logicky predpokladať, že v jeho veci súd
aktívne konaná a rozhoduje. Z týchto dôvodov má žalovaná za to, že na revíziu rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie sú splnené zákonné podmienky, a preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

4. Vyjadrenie zástupcu žalovanej bolo doručené žalobcovi elektronicky dňa 17. 06. 2019 s možnosťou
k vyjadreniu žalovanej sa vyjadriť.

5. Vyjadrenie zo strany žalobcu k vyjadreniu zástupcu žalovanej podané nebolo.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu
a odvolacie dôvody uvedené žalobcom v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe
preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

9. Žalobca v samotnom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu tvrdil, že počas svojej

dovolenky v stredisku v K. v dňoch od 09. 03. 2019 do 23. 03. 2019 stratil občiansky preukaz, ktorý
mu následne, po nájdení občianskeho preukazu zamestnancami hotelového zariadenia, vrátil jeho
dlhoročný známy E. P., pričom v dôsledku straty občianskeho preukazu nemal umožnený prístup do
svojej elektronickej schránky, zriadenej pre neho ako fyzickú osobu, a teda nemal vedomosť o určenom
termíne pojednávania vo veci vedenej pred Okresným súdom Lučenec č. k. 12C/41/2018. Z uvedeného
dôvodu nevedomosti sa na pojednávanie ani nedostavil a ani riadnym spôsobom neospravedlnil svoju

neprítomnosť. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil čestné prehlásenie E. P. o tom, že
menovaný v období od 23. 03. 2019 do 06. 04. 2019 strávil dovolenku v horskom stredisku v K., pričom
zostranypersonálumuboldoručenýobčianskypreukazJ..Y.Z.,ktorémunáslednetentodoručilosobne,
a to dňa 08. 04. 2019 po tom, ako pricestoval z dovolenky do miesta svojho trvalého bydliska. Iný dôkaz
k svojim tvrdeniam žalobca súdu nepredložil.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal
náležitým spôsobom svoje tvrdenia o objektívnej nemožnosti dozvedieť sa o termíne vytýčeného
pojednávania v súdenej veci a na uvedené sa riadne dostaviť, resp. svoju neprítomnosť náležitým
spôsobom ospravedlniť. V zmysle ust. § 281 ods. 1 CSP existenciu ospravedlniteľného dôvodu je

žalobca povinný preukázať listinnými dôkazmi. V prejednávanej veci jediný listinný dôkaz, ktorý žalobca
predložil, je čestné vyhlásenie E. P. (vo fotokópii, bez overenia totožnosti a podpisu osoby E. P. a bez
uvedenia dátumu) o tom, že vyššie menovaný so svojimi rodinnými príslušníkmi absolvoval dovolenku
v stredisku K., kde mu počas jeho pobytu odo dňa 23. 03. 2019 do 06. 04. 2019 bol personálom hotela
odovzdaný občiansky preukaz žalobcu s tým, že tento bol nájdený na izbe.

11. Žalobca však uvedeným a ani žiadnym iným listinným dôkazom súdu prvej inštancie nepreukázal
tú skutočnosť, že by v ním uvádzaných dňoch skutočne bol na dovolenke mimo územia Slovenskej
republiky, nepreukázal tú skutočnosť, že došlo k strate občianskeho preukazu, nepreukázal, že by
nahlásil stratu dokladu totožnosti a nepreukázal ani tvrdenie, že sa bol v rozhodnom čase informovať o

alternatívnej možnosti prístupu do svojej elektronickej schránky do doby, pokiaľ mu nebude občiansky
preukaz vrátený. Rovnako ani z predloženého čestného vyhlásenia E. P. nevyplýva, že by žalobca
absolvoval v uvedenom stredisku dovolenku práve v období uvedenom samotným žalobcom. Nakoľko
z ustanovení CSP vyplýva, že dôležité dôvody, rozhodujúce pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie
(žalobcu), je žalobca povinný súdu preukázať, odvolací súd nemohol inak, ako stotožniť sa so záverom

súdu prvej inštancie, že tieto žalobca v konaní nepreukázal. Neučinil tak ani v konaní pred súdom prvej
inštancie, konajúcim o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podporne a doplňujúco nepredložil
akýkoľvek doplňujúci dôkaz, svedčiaci o pravdivosti svojich tvrdení ani v konaní odvolacom. Nemožno
ani akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v podanom odvolaní o tom, že „ak by zo strany
súdu došlo ku komunikácii so žalobcom prostredníctvom elektronickej schránky advokátskej kancelárie,

určite by aj došlo k prevzatiu doručenky včas, keďže advokátska kancelária poskytuje právne služby
pomerne širokému spektru klientov, pričom si nemôže dovoliť nekontrolovať elektronickú schránku na
priam dennej báze“, nakoľko na naznačené prenášanie zodpovednosti na konajúci všeobecný súd nie
je v prejednávanej veci dôvod. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca dňa 28. 11.
2018 doručil žalobu vo veci samej elektronicky prostredníctvom portálu e-žaloba, pričom v tejto sa sám

označil ako fyzická osoba - žalobca bez právneho zastúpenia a sám i označil emailovú adresu určenú
pre komunikáciu. Táto je zjavne odlišná od emailového kontaktu advokátskej kancelárie, ako to vyplýva
z verejne prístupných údajov Advokátskej kancelárie J.. Y. Z. - advokát. Nakoľko žalobca v súdenej
veci vystupoval ako žalobca - fyzická osoba nezastúpená advokátom/advokátskou kanceláriou, nebol
dôvod v rozpore s označením samotného žalobcu pre komunikáciu a zasielanie súdnych zásielok súdom

prvejinštanciedoelektronickejschránky uvedenejadvokátskejkancelárie.Uvedenúodvolaciunámietku
preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.12. Z dôvodu náležitého nepreukázania ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
bol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu zamietnutý, potvrdil ako vecne správne.

13. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania, a to podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Žalovaná ako procesne úspešná strana sporu v odvolacom konaní by mala právo na náhradu trov
odvolacieho konania, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že zo spisu nevyplýva, že by tejto sporovej

strane v súvislosti s odvolacím konaním reálne i nejaké trovy vznikli (trovy právneho zastúpenia, resp.
súdny poplatok), odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).