Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/387/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114205696.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: P. X., O.. XX. X. XXXX, V.
X. M., G. XX, zastúpeného JUDr. Slávkou Stankovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda SNP
36, proti žalovanému: AGENTREAL, s.r.o., v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: 44
050 831, zastúpenému Mgr. Ivanom Centkom, bytom v Košiciach, Topásova 48, o zaplatenie 2.500
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 07. 05. 2019 č.k.
17C/132/2014-286 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 16. 04. 2012 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 724, § 728, §

729 ods. 1, § 730 ods. 1, 2, § 733, § 737, § 738, § 739 ods. 1, § 642, § 644, § 544 ods. 1, 2, § 545a, §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 - 3, ods. 5, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 563,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., berúc do úvahy právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie vzal
za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 27. 04. 2011 uzavretá príkazná zmluva o zabezpečení
práva kúpy nehnuteľnosti, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému zálohu v celkovej výške 5.000
eur. Nesporným sa v konaní stalo zistenie, že žalovaný uzavrel s vlastníkom pozemkov, ktoré ponúkol na

predaj žalobcovi ZO OZ METALURG Zušľachťovne U.S.Steel Košice zmluvu o sprostredkovaní predaja
predmetných nehnuteľností dňa 01. 04. 2011.

3. Príkaznú zmluvu, uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatnú
prejejrozporsust.§39Občianskehozákonníka.Žalovanýtotižvčasejejuzavretiamalvedomosťotom,
že zmluvu o sprostredkovaní predaja rovnakej nehnuteľnosti uzavrel aj so spoločnosťou ZO OZ Metalurg
Zušľachťovne U.S.Steel Košice, ktorá spoločnosť mala záujem predmetné nehnuteľnosti predať. Takéto

konanie žalovaného je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a takéto konanie je v rozpore
s dobrými mravmi.4. Súd prvej inštancie posúdil uzavretú príkaznú zmluvu ako absolútne neplatnú, preto pokiaľ sa žalobca
v tomto konaní domáhal vrátenia sumy 2.500 eur, ktorú uhradil žalovanému týmto titulom, ide o nárok z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel,

že žalovanému tak vznikla povinnosť vydať žalobcovi získané bezdôvodné obohatenie, preto nárok
žalobcu na zaplatenie 2.500 eur posúdil ako dôvodný.

5. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania voči nároku žalobcu.

6. Objektívna premlčacia lehota podľa názoru súdu prvej inštancie začala v danom prípade plynúť
okamihom uzavretia absolútne neplatnej príkaznej zmluvy, t.j. dňa 27. 07. 2011. Pokiaľ žalobca podal
žalobu na súde dňa 28. 02. 2014, stalo sa tak v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Dňom podania žaloby na súde dňa 28. 02. 2014 došlo k prerušeniu plynutia objektívnej premlčacej doby
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

7. Subjektívna premlčacia doba podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť momentom, kedy
žalovaný na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 predložil zmluvu o sprostredkovaní, uzavretú so spoločnosťou
ZO OZ Metalurg Zušľachťovne U.S.Steel Košice dňa 01. 04. 2011, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 11. 2014. Až týmto momentom žalobca získal vedomosť o existencii
tejto zmluvy, teda mohol po skutkovej a právnej stránke vyhodnotiť, že príkazná zmluva uzavretá medzi

ním a žalovaným je pre konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, absolútne neplatnou. Tento
deňjepretodňomzačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejdobynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Žaloba bola podaná na súde dňa 28. 02. 2014, teda počas plynutia objektívnej premlčacej doby a
zároveň pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá z dôvodu podania žaloby na súde
dňa 28. 02. 2014 v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ani nezačala plynúť.

8. Žalobca teda uplatnil svoj nárok včas a keďže súd po vykonanom odkazovaní vyhodnotil nárok ako
dôvodný, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.500 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého výšku
vyvodil z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Lehota na zaplatenie začala plynúť 10 dní po obdržaní výzvy na
vrátenie zálohy, t.j. dňa 16. 04. 2012, preto začiatok omeškania stanovil tak, ako vyplýva z výroku

rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plný nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorý vyvodil z uzavretia zmluvy o sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti dňa 01. 04. 2011. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 16. 01.

2018 v bode 29 konštatoval, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je príkazná zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu absolútne neplatná. Podľa názoru žalovaného, práve s týmto okamihom,
teda dňom vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - príkaznej zmluvy, treba spájať beh
subjektívnejpremlčacejdoby,ktorátýmpádomuplynulapredpodanímnávrhunazaplateniedlžnejsumy.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne správny
a zákonný v celom rozsahu. Súd po právnej stránke správne uzavrel, že rozhodujúcim subjektívnym
momentom, kedy žalobca mohol zistiť okolností, z ktorých bolo možné vyvodiť neplatnosť právneho
úkonu - príkaznej zmluvy, bol deň 11. 11. 2014, kedy žalovaný predložil na pojednávaní zmluvu o

sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, uzavretú s tretím subjektom, kedy začala plynúť subjektívna
premlčacia doba žalobcovi. Žalobou uplatnený nárok bol podaný včas.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.sp. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 09. 2020 o 10.30 hod. v
poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 23. 09. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 3 C.s.p.

16. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonaného dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver.

19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení odpovedá na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní.

Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd
náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

21. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo spochybnenie názoru súdu prvej inštancie o

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

22. Správne súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie 2.500 eur s prísl. voči žalovanému
titulom bezdôvodného obohatenia, získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

23. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že príkazná zmluva uzavretá medzi
stranami sporu dňa 27. 04. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže jej obsah odporuje dobrým mravom. V danom zmluvnom vzťahu totiž žalovaný
vystupoval ako právnická osoba, podnikateľ, vykonávajúci činnosť vyplývajúcu z obchodného registra,

ktorou je aj sprostredkovanie predaja nehnuteľností, a to realitnú činnosť. Žalovaný vstúpil do zmluvného
vzťahu so žalobcom napriek tomu, že ohľadom rovnakej nehnuteľnosti ešte predtým uzavrel zmluvu o
sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorá prejavila záujem predmetnú
nehnuteľnosť predať. Takýto postup žalovaného je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c), ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže niet pochýb o tom, že hlavným dôvodom

vstupu žalovaného do záväzkového vzťahu so žalobcom bolo zabezpečenie si nároku na odmenu od
žalobcu,tedahospodárskehozáujmunadosiahnutieprovíziebeztoho,žebyzáväzkužalobcuzozmluvy
zodpovedala akákoľvek povinnosť žalovaného z tejto zmluvy.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je rozhodujúci

okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny
okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho právana súde. Touto vedomosťou sa mieni znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením
z neplatného právneho úkonu je potom rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také

okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo, je neplatný.

26. Správne súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že týmto momentom, rozhodujúcim pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby, je získanie vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel zmluvu
o sprostredkovaní predaja rovnakej nehnuteľnosti s treťou osobou dňa 01. 04. 2011, ktorú skutočnosť

žalobca zistil na pojednávaní dňa 11. 11. 2014, keď žalovaný túto zmluvu súdu predložil. Žalobca tieto
skutkové okolnosti nemohol zistiť skôr.

27. Súdom prvej inštancie prijatý právny názor o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je
podložený výsledkami vykonaného dokazovania, je založený na správnom právnom posúdení veci a je
v súlade s judikatúrou v tejto oblasti. Tento názor odvolací súd považuje za správny.

28. K odvolacím námietkam žalovaného, ktorý má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť
ažokamihomvyslovenianázoruodvolaciehosúduoabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonuvrozhodnutí
zo dňa 16. 01. 2018 je potrebné uviesť, že v tom čase už subjektívna premlčacia doba neplynula z
dôvodu, že žalobca predtým uplatnil právo žalobou na súde dňa 28. 02. 2014, ktorým momentom došlo

k zastaveniu plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

30.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).