Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222467
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217222467.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu innogy Slovensko s.r.o. so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpený GOREJ Legal, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Krmanova 14, Košice proti žalovanej U. T.Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, Y., o
zaplatenie 1.525,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice

II zo 4. septembra 2019, č. k. 27Csp/261/2017-134

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.525,88 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.809,26 Eur od 10.12.2014 do 18.12.204, zo sumy 1.719,26 Eur od

19.12.2014 do 03.11.2015, zo sumy 1.643,26 Eur od 04.11.2015 do 15.12.2015, zo sumy 1.559,26 Eur
od 16.12.2015 do 18.01.2016, zo sumy 1.415,26 Eur od 19.01.2016 do 08.03.2016, zo sumy 1.271,26
Eur od 09.03.2016 do 31.03.2016, zo sumy 1.126,26 Eur od 01.04.2016 do 09.05.2016, zo sumy 981,26
Eur od 10.05.2016 do 10.6.2016, zo sumy 836,26 Eur od 11.06.2016 do 18.07.2016, zo sumy 691,26
Eur od 19.07.2016 do 02.08.2016, zo sumy 546,26 Eur od 03.08.2016 do 07.09.2016, zo sumy 401,26
Eur od 08.09.2016 do 03.11.2016, zo sumy 256,26 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.522,40

Eur od 09.12.2015 do 16.03.2016, zo sumy 864,72 Eur od 17.03.2016 do zaplatenia, spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 316,66 Eur od 04.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 88,24 Eur
od 07.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a súčasne priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II).

2.Rozhodoltakožalobežalobcuskutkovoodôvodnenejtým,žeakododávateľuzavrelsožalovanouako

odberateľkou Zmluvu o združenej dodávke plynu pre domácnosti č. 5200136043 zo dňa 31.1.2012 (ďalej
tiežlen„zmluvaododávkeplynu“),ťažiskovýmpredmetomktorejbolzáväzokžalobcudodávaťžalovanej
z distribučnej sústavy plyn na odbernom mieste Y. XX, Y., oproti povinnosti žalovanej platiť zaň žalobcovi
dohodnutú cenu formou mesačných zálohových platieb, podliehajúcich pravidelnému vyúčtovaniu podľa
skutočnej spotreby. Žalobca tvrdil, že žalovaná nezaplatila takto vyúčtovaný nedoplatok ceny plynu za
obdobie od 19.11.2013 do 18.11.2014 v sume 1.809,26 Eur (faktúra č. 4200037404, splatná 9.12.2004,

z ktorej žalovaná postupne uhradila čiastku vo výške 1.553,- Eur, preto sa žalobca z predmetnej faktúry
domáhal zaplatenia sumy 256,26 Eur), za obdobie od 19.11.2014 do 18.11.2015 v sume 1.522,40 Eur
(faktúra č. 4200047297, splatná dňa 8.12.2015, z ktorej žalovaná čiastočne uhradila dňa 16.03.2016
sumu 657,68 Eur, preto sa v žalobe žalobca domáhal zaplatenia sumy 864,72 Eur) a za obdobie
od 19.11.2015 do 10.05.2016 v sume 319,66 Eur (faktúra č. 4274004375, splatná 3.6.2016, z ktorej
žalovaná pred lehotou splatnosti uhradila 3,- Eur, preto si žalobca žalobou z tejto faktúry uplatnil sumu

316,66 Eur). Popri týchto plneniach sa žalobca žalobou domáhal tiež zaplatenia náhrady nákladov,vynaložených v súvislosti s prerušením distribúcie plynu z dôvodu neplatenia ceny plynu v sume 88,24
Eur, vyúčtovanej žalovanej faktúrou č. 6800030404, splatnou dňa 6.6.2016.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich
skutkovému vymedzeniu uplatnených nárokov v žalobe, pričom nad rámec toho skutkovo ustálil, že
v zmluve o dodávke plynu bol dohodnutý produkt Bonus (36M) s dobou viazanosti 36 mesiacov a
výška zálohovej preddavkovej platby bola dohodnutá na 100,- Eur mesačne. Spornou bola faktúra č.
4200037404 za obdobie 19.11.2013 do 18.11.2014 na sumu 1.809,26 Eur, splatná dňa 09.12.2014, proti

výške ktorej žalovaná podala dňa 09.12.2014 sťažnosť pre nesprávny výpočet spotreby plynu a žiadosť
o preskúmanie správnosti funkčnosti plynomeru ako aj vykonanie náhradného odpočtu. Zo zápisu a z
montážneho listu zo dňa 7.1.2015 mal za preukázané, že na odbernom mieste žalovanej došlo k výmene
meradla a pôvodné meradlo so stavom počítadla 20.566 m3 bolo odoslané na znalecké posúdenie
z dôvodu, že meradlo bolo zaseknuté a neregistrovalo spotrebu zemného plynu. Zo znaleckého
posudku Ing. C. W. vyplynulo, že znalec nezistil žiadne poškodenie plomby v kryte číselníka meradla,

ani porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému zásahu do meradla. Žalobca nevyhovel sťažnosti
žalovanej, pričom ju informoval, že odpočty k 18.11.2012 a 18.11.2013 boli z dôvodu nedostupnosti
meradla stanovené odhadom, preto spotreba 1.868 m3 za obdobie 2011-2012 a 1.809 m3 za obdobie
2012-2013 bola zrejme podhodnotená a nárast spotreby za obdobie 19.11.2013 - 18.11.2014 na 5.516
m3 vysvetlil ako dôsledok kumulácie spotreby z období 2011 - 2012, 2012 - 2013 do obdobia 2013 -

2014. Keďže došlo v dôsledku mechanickej poruchy plynomera meradlo nezaznamenávalo spotrebu
zemného plynu, žalobca plynomer vymenil a demontážny stav tak nebol relevantný a spotreba plynu
bola stanovená odhadom podľa TDD (typového diagramu tabuľky). Ďalej považoval za preukázané,
že na základe reklamácie žalovanej žalobca opravil faktúru č. 200047297 a vystavil opravnú faktúru č.
4295002272spreplatkom657,68Eur,ktorýbolnapôvodnúsumu1.522,40Eurzapočítaný,čoznamená,

že žalovaná je z tejto faktúry povinná zaplatiť rozdiel 864,72 Eur

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1,
2, § 559 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OZ“) a ust. § 2 písm.
c) body 18, 23, 25, § 20 ods. 1, § 54 ods. 7 veta prvá zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako
záväzkový zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za
dodávku plynu cenu v sume 1.525,88 Eur s odôvodnením, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, či mohlo pri danom type meradla dôjsť k pretočeniu meradla. Za omeškanie žalovanej
so splnením tejto peňažnej povinnosti zároveň prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania

s použitím ust. § 517 ods. 2 OZ, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1, § 10c nar. vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a
doplnkov. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust.§ 251, § 255
ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) plným procesným úspechom žalobcu v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil, rozhodol v prospech žalovanej a priznal jej plný nárok na náhradu trov konania. V
odvolaní žalovaná v prvom rade upriamila pozornosť na skutočnosť, že na odbernom mieste nikdy
nedošlo k prerušeniu distribúcie plynu, a preto jej nie je jasné, z akého dôvodu si žalobca fakturoval

sumu 88,24 Eur, navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, že táto suma mu bola fakturovaná
spoločnosťou SPP - distribučná. Zdôraznila, že žalobca jej neumožnil preukázať podozrenie o
nesprávnej funkčnosti mechanického plynového meradla, pretože nefunkčné meradlo zošrotoval.
Napriek nespornej skutočnosti, že plynomer bol chybný, žalobca nehodnotil jeho správnosť merania,
na čo ho viac krát upozornila, ale zadal znalcovi zamerať znalecké dokazovanie na skutočnosť, či bola

poškodená plomba. Namietala, že žalobca nezdôvodnil, akým spôsobom je možné za obdobie dvoch
mesiacov spotrebovať astronomické a fakturované množstvo plynu, čo nie je reálne možné. Poprela,
že by žiadosťou o vydanie splátkového kalendára uznala dlh žalobcu. Poukázala pritom na zmluvné
podmienky žalobcu, v zmysle ktorých je odberateľ povinný zaplatiť dlžnú sumu, aj keď ju reklamuje, a
to konkrétne na čl. VIII. Reklamácie, kde je jasne napísané, že reklamácia nemá odkladný účinok na

splatnosť faktúry. Okrem toho splátkový kalendár jej bol doručený 12 dní po splatnosti prvej splátky.
Záverom vytkla, že žalobca vypočítal úroky z omeškania z faktúry, ktorá bola následne opravená,
následne z neplatnej faktúry. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkovýchzistení na základe vykonaných dôkazov a napokon aj na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy
odvolacieho súdu žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

6. Žalobca považoval tvrdenia žalovanej za opakujúce sa, ku ktorým sa už vyjadril jednak žalobca,
ako aj samotný súd prvej inštancie. Uviedol, že pripomienkami a sťažnosťami žalovanej sa riadne
zaoberal a riešil to aj s distribútorom plynu spoločnosťou SPP - distribúcia plynu. Žalovanej bolo všetko
vysvetlené a o všetkých skutočnostiach bola informovaná. Podotkol, že žalovaná sama požiadala o
splátkový kalendár, čím uznala dlh v celom rozsahu a bola jej zaslaná dohoda o úhrade dlhu formou

splátok, napriek tomu žalovaná neuhradila do dnešného dňa žiadnu splátku. Konštatoval, že k faktúre
č. 4200047297 na sumu 1.522,40 Eur vystavil z dôvodu reklamácie žalovanej opravnú faktúru č.
4295002272 na sumu 657,68 Eur. Zopakoval, že v žalobe nesprávne uviedol, že žalovaná na predmetnú
faktúru čiastočne uhradila sumu 657,68 Eur, pretože táto suma jej bola v takej výške započítaná na
pôvodnú faktúru a teda ostáva jej ešte uhradiť faktúru č. 4200047297 v sume 864,72 Eur. V spojitosti so
zvyšnou neuhradenou sumou na faktúru č. 4200037404 na sumu 1.809,26 Eur, splatnou dňa 9.12.2014,

ktorá je neuhradená vo výške 256,26 Eur, na faktúru k ukončenému odberu č. 4274004375 na sumu
319,66 Eur splatnou dňa 3.6.2016 (bez uplatnenia sumy 3,00 Eur) a na faktúru č. 6800030404 na sumu
88,24 Eur splatnou dňa 6.6.2016 je tak neuhradená suma k dnešnému dňu stále vo výške 1.525,88
Eur s príslušenstvom. Záverom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonné a vecne správne a

zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaná v replike vytkla žalobcovi, že sa vo vyjadreniach účelovo zaoberá neuhradenou sumou a jej
uznaním dlhu, ale opomína dôvody neuhradenia sporných faktúr, ako aj pochybenia, následne opravy
pri ich vystavení a rozpory vzniknuté pri reklamáciách, týkajúce sa nefunkčnosti meradla. Opakovane

poukázalanaskutočnosť,žežalobcadalzošrotovaťmeradlo,čímjejznemožniťpreukázaťmožnosťjeho
nesprávnehomerania.Poukázalana§53ods.4písm.l)OZ,vzmyslektoréhozaneprijateľnépodmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Z toho vyvodila záver, že žalobca nepreukázal plnú

funkčnosť a správnosť merania plynomeru a ona ako spotrebiteľ ho nemôže preukázať z objektívnych
dôvodov, preto súd za situácie, kde dôkazné bremeno je na strane dodávateľa, by mal rozhodnúť v
prospech odberateľa.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk v odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. §
132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
stránaleboktorévyšlinajavoinakzhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (spočívajúceho v nesprávnom
právnom posúdení veci) odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení,aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením
je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k

záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou sú dôvodné.

12. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobcovi priznal žalovaný nárok v plnej výške bez
toho, aby mal za dostatočne preukázané, aký bol skutočný objem spotrebovaného plynu žalovanou.
Žalovaná dôvodne namieta, že tak, ako ona, ani žalobca nemôže preukázať množstvo spotrebovaného
plynu, pričom dôkazné bremeno je na jeho strane.

13. Na zdôraznenie správnosti tvrdení žalovanej odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový
poriadok účinný od 1. júla 2016 upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu (v teórii
procesného práva sa pomenúva ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom
konaní naplnením princípu kontradiktórnosti (prejednacej zásady) stanovujúceho, že je zásadne vecou

sporovej strany tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od toho, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Strana sporu je
preto povinná (§ 132 CSP) tvrdiť (pravdivo a úplne) rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na
preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú

podľa hmotného práva v jeho záujme). Pritom posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno
na preukázanie určitých skutočností, je možné iba pri znalosti hmotnoprávneho predpisu, ktorý súd
aplikuje na zistený skutkový stav. Súdna prax vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním
rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli
preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Procesný zmysel dôkazného

bremena vyniká predovšetkým v dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu bezo zvyšku splnila svoju
povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj
v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť
nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani
záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch

(tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tohto účastníka, v ktorého záujme bolo podľa
hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

14. Žalobca v konaní preukázal, koľko bolo napočítané na meradle (20.566 m3), ale nie to, aká bola
reálna spotreba, lebo meradlo bolo pokazené. Za tejto skutočnosti možno vychádzať zo spotreby len

za predpokladu, že by zároveň preukázal, že napriek evidentnej poruche meradla spotreba, z ktorej
vychádza, bola reálna. Žalobca nepreukázal objem spotrebovaného plynu, a preto nebolo možné mu
nárok v požadovanej výške priznať. Je to podobné, ako keby niekto prišiel s pokazenými hodinkami a
tvrdil, že je päť hodín.

15. Dôvodná je aj námietka žalovanej, že žiadosť o splátkový kalendár nemožno považovať za uznanie
dlhu. V občianskoprávnych vzťahoch, na rozdiel od obchodnoprávnych, ani zaplatenie nie je možné
považovať za uznanie dlhu, nie to ešte žiadosť o splátkový kalendár, pri žiadosti ktorého môže byť vôľa
vyhnúť sa sankčným opatreniam, v danom prípade odstavenia od odberu plynu. Odvolací súd ďalej
poukazuje aj na skutočnosť, že dohoda o úhrade dlhu formou splátok (č.l. 58 spisu), na ktorú sa žalobca

odvoláva, nie je podpísaná ani jednou zo zmluvných strán.

16. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za
odpojenie plynu v sume 88,24 Eur v zmysle ust. § 53 ods. 1 veta prvá a § 53 ods. 5 OZ o spotrebiteľskej
neprijateľnosti zmluvných ustanovení. V týchto intenciách je potrebné nazerať i na ustanovenie o

nákladoch spojených s prerušením dodávky a následným obnovením distribúcie a dodávky zemného
plynu do odberného miesta, ktoré je odberateľ povinný nahradiť dodávateľovi v prípade omeškania s
úhradou splatných záväzkov voči dodávateľovi, a to vo výške uvedenej v Cenníku externých služieb
a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu, vydávaným žalobcom. Ani ustanovenie o týchto nákladochči sankciách pri neplnení povinností odberateľom plynu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
vylúčiť z možnosti preskúmania spotrebiteľskej (ne)prijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, keďže
odplata za prerušenie a následné obnovenie dodávky zemného plynu z dôvodov neplnenia povinností

odberateľa nie je súčasťou bežnej odplaty platenej odberateľom v rámci ceny zemného plynu a
distribučnýchpoplatkov(hlavnéhopredmetuplnenia),jestanovovanánazákladeindividuálnejkalkulácie
a uvedené výkony nepodliehajú cenovej regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach v platnom znení (k uvedenému pozri tiež bod 12.2.9 Prevádzkového poriadku spoločnosti
SPP - distribúcia, a.s. so sídlom v Bratislave). V súvislosti s obvyklými námietkami a argumentáciou

dodávateľov, že ÚRSO ako orgán štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou
pôsobnosťou bol zákonom zmocnený na to, aby schvaľoval, a tým aj určoval OP dodávateľov, ktoré sa
aplikujú i na zmluvný vzťah so žalovanou a že tento Úrad opakovane konštatoval, že OP dodávateľov
sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi - odvolací súd poukazuje na to, že v OP
žalobcu schválených ÚRSO je upravené oprávnenie dodávateľa prostredníctvom prevádzkovateľa
distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. na náklady odberateľa prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu z

dôvodov neplnenia povinností na strane odberateľa, národný regulačný orgán - ÚRSO však neschvaľuje
konkrétnu výšku odplaty za tieto služby či úkony, ktorú si žalobca určuje sám, a to s možnosťou
jej jednostrannej zmeny. Úkon prerušenia dodávky plynu z dôvodu neplnenia povinností odberateľa
nepochybne má povahu sankcie za nesplnenie záväzku spotrebiteľa [ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ,
smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách], a preto

náhrada nákladov s tým spojených by mala byť od spotrebiteľa požadovaná v primeranej výške,
zodpovedajúcej skutočným a dodávateľom preukázateľne vynaloženým nákladom v súvislosti s týmito
úkonmi a nemala by plniť funkciu „strašiaka“, ale predovšetkým má táto odplata plniť funkciu peňažnej
náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti odberateľom, príp. za
vzniknutú škodu. V danom prípade však dôvodná reklamácia nemôže zadať príčinu na odpojenie plynu

a refakturáciu nákladov žalovanej.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
rozhodovania, uplatnený nárok posúdiť podľa relevantného hmotného práva a v súlade s vysloveným
záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad
vykonaním stranami sporu už predložených a navrhnutých dôkazov, príp. obstaraním ďalších dôkazov

(§ 295 CSP), ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a posúdenie, v akom rozsahu možno ustáliť
žalobný nárok. Následne po prípadnom doplnení dokazovania prvoinštančný súd vo veci opätovne
rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v
konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) a len procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej
inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a

právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán v celom rozsahu
predmetu konania a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. §
220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.