Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108211998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5108211998.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. N., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Ladislavom
Potockým, advokátom so sídlom v Žiline, Mydlárska č. 19, proti žalovanému M. I., bývajúcemu v S.,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela
Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, o vydanie časti pozemku a určenie hranice pozemku, vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 111/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 28. apríla 2016 sp. zn. 9 Co 84/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. decembra 2015 č. k. 18 C

111/2008-710 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia hranice medzi parcelami KNC
č. XX/1 a KNC č. XX/2 v k. ú. S. v zmysle znaleckého posudku č. X/2012 zo 17. decembra 2012
vypracovaného Ing. N. tak, že je vedená bodmi (XX-XX)-D-A-B-C-(XX/XXX) a zároveň žiadala vydanie
plochy vymedzenej bodmi A-D-(XX-XX)-(XX-XXX)-(XX-XXX)-(XX-XXX)-C-B-A o výmere 15 m2 tak,
ako je vyznačené v uvedenom znaleckom posudku, uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy
konania žalovanému vo výške 1 038,41 Eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 350 Eur titulom

iných trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 596,10 Eur
na účet súdu prvej inštancie v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej
inštancie mal nepochybne zistené, že žalovaný a jeho predkovia spornú časť užívali dobromyseľne,
nerušene a ako vlastnú. Právny predchodca žalovaného mal v spornej časti záhradku, a to až k múru
nehnuteľnosti žalobkyne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný a jeho právni predchodcovia užívali

spornú časť pozemku minimálne od šesťdesiatych rokov minulého storočia, teda viac ako desať rokov.
Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že vzťahy medzi susedmi boli viac než dobré, neboli žiadne
konflikty minimálne do roku 2004 podľa uvedenia žalobkyne, ktorá však žiadne konflikty nepreukázala
od roku 2004, ale až od roku 2008, kedy podala na súd žalobný návrh. Je nepochybné, že súčasný stav
je v nerušenom a dobromyseľnom užívaní žalovaného a jeho právnych predchodcov viac ako desať
rokov, v dôsledku čoho došlo k vydržaniu. Súd prvej inštancie si zároveň osvojil závery ustanoveného

znalca Ing. N., podľa ktorého žalovaný nezasahuje do nehnuteľnosti žalobkyne a aktuálna platná hranica
evidovaná v katastri bola zameraná pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Hoci súčasný
priebeh hranice medzi parcelami CKN č. XX/1 a XX/5 nezodpovedá priebehu hranice pôvodných EN
parciel č. XX a XX, súčasní vlastníci sa stali vlastníkmi už v takomto stave, ktorý bol medzi
pôvodnými vlastníkmi takto ustálený minimálne v čase vykonania obnovy katastrálneho operátu
novým mapovaním, čo potvrdzuje zameranie i súhlas vtedajších vlastníkov. Takýto stav trval viac ako

desať rokov, minimálne od obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, čo je viac ako desať rokov
pred podaním žaloby. Právni predchodcovia po zameraní nehnuteľností dané zameranie a vlastníctvopodpísali bez výhrad a roky to tak užívali, z čoho vyplýva, že takto predmetnú hranicu akceptovali. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že žaloba žalobkyne po pripustenej zmene by bola opodstatnená, avšak
žalovaný poukázal na vydržanie, ktoré bolo vykonaným dokazovaním preukázané. Z uvedeného

dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko došlo k vydržaniu, a teda nie je dôvod ani na
vydanie časti pozemku žalobkyni. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami
odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil
§ 148 ods. 1 O.s.p.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 28. apríla 2016
sp. zn. 9 Co 84/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 84,34 Eur a zaplatiť
ich na účet zástupcu žalovaného, a to do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal zo znaleckého posudku Ing. N., ktorý potvrdil, že
hranica medzi nehnuteľnosťami strán sporu bola ustálená v čase vykonania obnovy katastrálneho

operátu novým mapovaním. Právni predchodcovia strán sporu (plot medzi nehnuteľnosti staval starý
otec žalobkyne v roku 1958 - 1960) dané zameranie a vlastníctvo podpísali bez výhrad a v takomto
stavenerušeneužívali.Keďževpriebehuodvolaciehokonanianebolizostranysporovýchstránuvedené
žiadne nové skutočnosti, odvolaciemu súdu neprislúchalo hodnotiť vykonané dokazovanie inak ako ho
vyhodnotil súd prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, tvrdiac že súd nesprávnym
procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie

nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie následne potom
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postupom súdu prvej inštancie bolo podľa
žalobkyne porušené jej základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu vlastníckeho práva podľa
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a došlo tiež k porušeniu princípov riadneho procesu v zmysle

článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.
Uviedla, že súd prvej inštancie sa s právnymi názormi vyslovenými v závere uznesenia odvolacieho
súdu z 15. marca 2012 sp. zn. 9 Co 436/2011, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zo
16. septembra 2011 sp. zn. 18 C 111/2008 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, vôbec nezaoberal

a nevysporiadal sa s nimi. Podľa žalobkyne je vylúčené prijať ten právny záver, že vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný vydržaním, pretože jeho právni predchodcovia predmetnú
nehnuteľnosti užívali od šesťdesiatych rokov. V rozsudku súdu prvej inštancie sa konštatuje, že súčasný
priebeh hranice medzi CKN parcelou č. XX/1 a XX/5 nezodpovedá priebehu hranice pôvodných
parciel EN č. XX a XX, pričom v tejto časti je tento rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný,

pretože parcela EN č. XX neexistuje. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie a ani odvolací súd pri
svojich rozhodovaniach nerešpektovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poznamenala, že po celú vydržaciu dobu musí byť držba
pokojná bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastníckeho právo na túto vec, pričom žalovaný sa ani
nedomáhal určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a v tomto smere oba súdy išli nad rámec

svojej právomoci. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 432 ods. 1 C.s.p., ktoré žalobkyňa videla v tom, že
obidva súdy priznali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe inštitútu
vydržania, ktorého znaky a požiadavky žalovaný nikdy nenaplnil. Žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a zaviazal žalobkyňu
na náhradu trov konania v prospech žalovaného.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných
bodoch.6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421

C.s.p.

7. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
7.1 V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
9.1. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet,

b/ lehotu na podania dovolania, c/ náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená podať
dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo. Druhé aktualizované a doplnené vydanie,
Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344).
9.2.Vcivilnomsporovomporiadkusújednotlivépodmienkyprípustnostidovolaniaupravené nasledovne
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená

lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení §
424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
9.3.Dovolacízistil,žedovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1C.s.p.)stranasporu,zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) žalobkyňa napáda rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie.
9.4. Toto dovolanie žalobkyne posúdil dovolací súd podľa jej obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že dovolací dôvod, ktorý žalobkyňa uplatnila treba posúdiť podľa § 420 písm. f/ C.s.p., v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním

využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)

znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda
rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť

žalobou uplatneného nároku.

12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je
vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).

13.Pojem„procesnýpostup“súdujepotrebnévykladaťtaktoajzaprávnejúpravyúčinnejod1.júla2016.

14. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné

poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §

237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

15. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na

daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za

následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

16.V prejednávanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolanímnapadnutého)rozhodnutia
v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o skutkové zistenia,
vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci. V tomto prípade preto ich nie je

potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia. Treba mať
na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, takýto postup bol plne v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.;
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané,
že žalovaný a jeho predkovia nerušene užívali predmetný pozemok viac ako desať rokov a

žalovaný realizáciou svojej stavby nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, pričom odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej.
16.1. Dovolateľka v dovolaní výslovne namietala, že nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie

spočíva v uvádzaní parcely EN č. XX, ktorá neexistuje. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
je skonštatované, že parcela EN č. XX bola tvorená z parciel č. XX, XX, XX, XX, XX a následne po
obnove katastrálneho operátu bola táto pôvodná parcela nanovo zameraná v teréne a prečíslovaná na
parc. č. CKN XX. Zdôraznil, že hoci súčasný priebeh hranice medzi parcelami CKN č. XX/1 a XX/5nezodpovedá priebehu hranice pôvodných EN parciel č. XX a XX, súčasní vlastníci sa stali vlastníkmi
už v takomto stave, ktorý bol medzi pôvodnými vlastníkmi takto ustálený minimálne v čase vykonania
obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, čo potvrdzuje zameranie i súhlas vtedajších

vlastníkov. Druhá konkrétna námietka odvolateľky smerovala k prehláseniu podpísanému W. N., B.P.
a spol. z XX.X.1987. Aj táto námietka bola vznesená už pred súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že
mal preukázané, že pozemky, o ktorých bol vedený spor užíval právny predchodca žalovaného, pričom
číslovanie pozemkov bolo v priebehu užívania menené.
16.2. Rozsudok okresného súdu obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých založil svoje

rozhodnutie a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Za vadu
konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. tak v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

17. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné
zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo
nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo
268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá
nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420
písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov
alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

18. Z obsahu dovolania žalobkyne ďalej vyplýva, že žalobkyňa tiež namieta, že obidva podriadené súdy
priznali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe inštitútu vydržania,
ktorého znaky a požiadavky žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nesplnili. Argumentovala, že
sporné pozemky vždy vlastnili jej právni predchodcovia a žalovaný opak nepreukázal. Ide teda len o jej
polemiku s vyhodnotením skutkového stavu veci súdom. V dôvodoch dovolania dovolateľka neuvádza,

akáprávnaotázkabolaodvolacímsúdomnesprávneriešenáavčomspočívanesprávnosťtohoriešenia.
Pokiaľ by totiž dovolanie tieto dôvody obsahovalo, išlo by o dovolací dôvod upravený v ustanovení §
432 ods. 1 C.s.p., t. j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tento dovolací
dôvod však dovolateľka v dovolaní nekonkretizoval, teda ani nepoužila.

19. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení
sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením (pozri judikát R 54/2012 a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5
Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

20. Ani po 1. júli 2016 neexistuje žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu
nesprávneho právneho posúdenia veci na možnosť niektorej strany civilného sporového konania
uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.

21. Žalobkyňa v dovolaní napokon namietala, že žalovaný sa nedomáhal určenia vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti z titulu vydržania, a preto mu súdy priznali právo nad rámec tohto konania,
čím porušili ústavnú rovnosť strán sporu pred súdom. Aj túto námietku považuje dovolací súd za
neopodstatnenú.

22. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Súd je viazaný týmto
žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú.
Nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum").

23.Vpredmetnomsporesúdprvejinštancierozhodovalvýlučneožalobežalobkyne,ktorousadomáhala

určenia hranice medzi parcelami KNC č. XX/1 a KNC č. XX./2 v k. ú. S. v zmysle znaleckého posudku
č. X/2012 zo XX. Q. 2012 vypracovaného Ing. N. tak, že je vedená bodmi (XX-XX)-D-A-B-C-(XX/XXX) a
zároveň žiadala vydanie plochy vymedzenej bodmi A-D-(XX-XX)-(XX-XXX)-(XX-XXX)-(XX-XXX)-C-B-A
o výmere 15 m2 tak, ako je vyznačené v uvedenom znaleckom posudku. Túto žalobu v celom rozsahuzamietol ako nedôvodnú a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a štátu, pričom
odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Oba
súdy nižších inštancií teda nerozhodovali o určení vlastníckeho práva žalovaného a ani rozsudočný

výrok o priznaní vlastníckeho práva žalovaného nie jeobsiahnutývnapadnutomrozhodnutí.Výsledky
vykonaného dokazovania a skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno v žiadnom
prípade neznamenajú, že by súdy nižších inštancií priznali žalovanému akékoľvek právo nad rámec
predmetného konania, teda že by bola porušená zásada ne ultra petitum.

24. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol (§ 447
písm. c/ C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.