Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510202939.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa W.. Q. R., N.. XX.X.XXXX, Š. X/A, A., práv. zast.
Advokátska kancelária - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., Záhradnícka 93, Bratislava, proti odporcovi J.. V.
R., N.. XX.X.XXXX, B. XX, A., o zaplatenie 53 110,27 EUR s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 79/2010-165 zo dňa
30.3.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 79/2010-165
zo dňa 30.3.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 56/2010-21
zo dňa 18.8.2010 a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume
3.214,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom navrhovateľ

žiadal, aby bol odporca zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu zmenkovú sumu
53.110,27 EUR, úrok 6 % ročne zo sumy 63.068,45 EUR od 4.3.2008 do 1.4.2008 a zo sumy 53.110,27
EUR od 4.3.2008 do zaplatenia, odmenu 117,03 EUR a náhradu trov konania. Na základe tohto
návrhu súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil povinnosť tak, ako navrhovateľ
v návrhu žiadal. Odporca podal v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že fakty
uvedené v zmenkovom platobnom rozkaze a v návrhu považuje za absolútny výmysel, podvod, údaje

sú nepravdivé, s navrhovateľom má finančné záležitosti vysporiadané, konanie navrhovateľa považuje
za zavádzajúce a zvažoval podať trestné oznámenie. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný
rozkaz v platnosti. Obranu odporcu označil len za účelovú, s cieľom oddialiť splnenie záväzku a tvrdil, že
odporca svoje tvrdenie o zániku záväzku splnením ničím nepreukázal, pohľadávka stále existuje a
uspokojená nebola.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,

nakoľko vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali. Poukázal na tvrdenia účastníkov, pričom odporca vo
svojej výpovedi uviedol, že si od navrhovateľa požičal len 700.000,- Sk, pôžičku mu vrátil, napriek tomu
od neho navrhovateľ požadoval aj ďalšie sumy a donútil ho uzavrieť ešte dve až tri zmluvy o pôžičke,
v ktorých sa požičaná suma postupne navýšila, naposledy až na 1.900.000,- Sk. Celkovo za požičaných
700.000,- Sk navrhovateľovi vyplatil 2.100.000,- Sk. Tvrdil, že zmluvu o pôžičke, ktorá bola pripojená
k návrhu, ani žalovanú zmenku nepodpísal, všetky svoje záväzky splnil, a preto konanie navrhovateľa

považoval za podvod. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi požičal 3.500.000,- Sk, síce nie celú sumu naraz,
ako je v zmluve uvedené, ale v nižších čiastkach na 3-4 krát. Peniaze chcel odporca vždy v hotovosti,
vopred si dohodli čiastku, ktorú vybral z účtu a odovzdal ju odporcovi. Pri odovzdávaní a preberaní
peňazí nikto iný nebol a potvrdenia, ktoré o prevzatí hotovosti spisovali, sa mu nezachovali. Keď dlh
dosiahol 3.500.000,- Sk, podpísali s odporcom zmluvu a odporca vystavil zmenku. Časť
zmenkovej sumy 1.900.000,- Sk mu odporca uhradil z úveru, ktorý si vzal vo M., a keďže z úveru

platil aj iné svoje dlhy, prisľúbil mu zvyšok vrátiť až dodatočne z biznisu, lebo by mu už z úveru nič
neostalo. Zvyšok dlhu mu odporca napriek prísľubu nevyrovnal a prestal s ním komunikovať. Odporcatrval na tom, že pôžička bola len 700.000,- Sk a keď nemal peniaze na vrátenie, suma sa viackrát, po
verbálnom nátlaku navrhovateľa, navýšila až na 1.900.000,- Sk. Túto sumu navrhovateľovi vyplatil z
úveru v pôvodnej výške 21.500.000,- Sk, ktorý mu banka následne poskytla. Okrem navrhovateľa iných

veriteľov nemal, a keďže mu z úveru pre vlastnú potrebu ostalo viac než 15.000.000,- Sk, nebol dôvod,
aby nevrátil celých 3.500.000,- Sk, ak by si od navrhovateľa skutočne takúto sumu požičal. Napriek
tomu, že navrhovateľovi zaplatil o 1.200.000,- Sk viac než bola výška pôžičky, navrhovateľ stále naňho
tlačil a chcel ďalší milión alebo 800.000,- Sk, a preto aby mal pokoj, dal ešte navrhovateľovi 200.000,-
Sk, na čo však potvrdenie nemal a viac už nebol ochotný platiť a radšej sa navrhovateľovi vyhýbal.

Navrhovateľ na preukázanie, že mal k dispozícii hotovosť, predložil výpisy z účtu potvrdzujúce,
že od 4.7.2007 do 10.7.2007 vybral v hotovosti 160.000,- Sk. Doplnil aj protokol zo 7.9.2007 o prevzatí
zmenky vystavenej na sumu 3.500.000,- Sk a čestné prehlásenie odporcu zo 7.9.2007 o tom, že vlastní
majetok a má finančné krytie na zabezpečenie zmenky vo výške 3.500.000,- Sk. Odporca tiež predložil
výpisy z účtov, preukazujúce jednak, že navrhovateľovi dňa 1.4.2008 uhradil 1.900.000,- Sk a jednak,
že v tom čase disponoval finančnými prostriedkami približne vo výške 15.000.000,- Sk. Ako dôkaz na

podporu tvrdenia o postupnom zvyšovaní požičanej sumy odporca predložil fotokópiu zmluvy o pôžičke
na sumu 1.100.000,- Sk zo dňa 1.10.2007, protokol z 1.10.2007 o prevzatí zmenky na sumu 1.100.000,-
Sk a zmenku č. 001 z 1.10.2007 na sumu 1.100.000,- Sk, splatnú 30.11.2007.

Súd prvého stupňa vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie, v ktorom sa vykonávala expertíza o

pravosti podpisu odporcu na zmenke, na žiadosť oboch účastníkov uznesením č.k. 1CbZm79/2010-82,
zo 7.2.2012 konanie prerušil. V konaní pokračoval po ukončení expertízy, keď
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v záveroch znaleckého posudku ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2012/3651 z 23.1.2013 skonštatoval, že podpis na zmenke vystavenej v Bratislave
7.9.2007 na sumu 3.500.000,- Sk, splatnú 1.3.2008 na rad navrhovateľa, odporca nevyhotovil. Na návrh

navrhovateľa súd uznesením č.k. 1CbZm 79/2010-129 z 11.7.2013 opäť konanie prerušil, keďže
v trestnom konaní bolo nariadené doplnenie expertízy.

Na základe zistených skutočností súd prvého stupňa skonštatoval, že konanie o námietkach sa riadi
koncentračnou zásadou, vyjadrenou v čase jeho rozhodovania v ustanovení prvej vety § 175 ods. 4

O.s.p., v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od
doručenia zmenkového platobného rozkazu. Vo včasných námietkach odporca okrem všeobecných
tvrdení, že navrhovateľom uvedené fakty sú nepravdivé, ide o podvod a konanie navrhovateľa je
zavádzajúce, uviedol už len to, že má finančné záležitosti s navrhovateľom vysporiadané.
Pravosť podpisu na zmenke a na zmluve o pôžičke namietal až dodatočne, a keďže toto tvrdenie

nebolo možné považovať za spresnenie včasných námietok, nebolo možné naň ani prihliadať. Súd preto
dôvodnosť obrany odporcu hodnotil len z pohľadu jediného včas namietaného skutkového tvrdenia,
že má všetky finančné záležitosti s navrhovateľom vysporiadané. Súd poukázal na to, že zmenka je
dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier, zmenkové práva a záväzky vyplývajú len zo zmenkovej
listiny, na ňu sa viažu a iba od nej sú závislé. Abstraktnosť však nie je absolútna a zmenkový zákon v čl.

I. § 17 umožňuje dlžníkovi, aby sa proti povinnosti zmenku zaplatiť, bránil aj námietkami, vyplývajúcimi
z mimo zmenkových vzťahov. V danom prípade mala byť zmenka vystavená ako zabezpečovacia a
zabezpečenou mali byť pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.9.2007. Zmluva o
pôžičke je v zmysle § 657 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, tzv. reálny
kontrakt. Záväzok zo zmluvy o pôžičke vznikne až skutočným odovzdaním a prevzatím peňazí.

Pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje jej písomná forma.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 7.9.2007, ktorú navrhovateľ pripojil k
návrhu, sama o sebe nebola dôkazom o tom, že navrhovateľ skutočne prenechal odporcovi peňažné
prostriedky vo výške 3.500.000,- Sk. Pravdivosť obsahu zmluvy, podľa ktorej bola pôžička dlžníkovi

poskytnutá v deň podpísania zmluvy, vyvrátil samotný navrhovateľ, keď uviedol, že v skutočnosti dňa
7.9.2007 túto sumu odporcovi neodovzdal. Kedy a v akej výške odporcovi reálne pôžičku poskytol,
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Navrhovateľ napriek prísľubu nepredložil ani dôkazy,
ktoré by aspoň osvedčovali jeho tvrdenie, že v období predchádzajúcom dňu 7.9.2007 vybral
v 3-4 čiastkach zo svojho účtu hotovosť spolu vo výške 3.500.000,- Sk. Skutočná výška pôžičky bola

spochybnená aj tým, že účastníci 1.10.2007 uzavreli inú zmluvu, podľa ktorej bola požičaná suma
len vo výške 1.100.000,- Sk, ktorá bola tiež zabezpečená zmenkou s číslom 001. Navrhovateľ ani
netvrdil, že išlo o ďalšiu samostatnú pôžičku, zabezpečenú inou zmenkou. Medzi účastníkmi preto
nebolo sporné, že odporca dňa 1.4.2008 navrhovateľovi vrátil 1.900.000,- Sk a vzhľadom na to, ževykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo vyššej
sume, považoval súd námietku, že má odporca finančné záležitosti s navrhovateľom vysporiadané, za
dôvodnú a zmenkový platobný rozkaz preto zrušil a o náhrade trov konania o námietkach rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p..
Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalvzákonomstanovenejlehote navrhovateľodvolaniezdôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.. Napriek tomu,
že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil na tvrdení odporcu o tom, že žalovanú zmenku a ani
zmluvu o pôžičke zo dňa 7.9.2007 nepodpísal, predložil navrhovateľ súdu ako nový dôkaz kontrolný

znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 139/2015 zo dňa
5.5.2015, z ktorého vyplýva, že podpis na uvedenej zmluve, ale najmä podpis na žalovanej zmenke
znejúcej na zmenkovú sumu 3.500 000,- Sk ale aj na protokole o odovzdaní a prevzatí zmenky zo
dňa 7.9.2007 a čestnom prehlásení žalovaného o majetkovom krytí zmenkovej sumy 3.500 000,-
Sk je skutočne podpisom odporcu. Tým má byť podľa navrhovateľa jednoznačne preukázané, že
žalovaná zmenka je platným cenným papierom a že odporca ju navrhovateľovi skutočne odovzdal a

ubezpečil ho, že má dostatok finančného krytia na úhradu zmenkovej sumy. Podľa názoru navrhovateľa,
pokiaľ vyššie uvedené skutočnosti neboli súčasťou celkového hodnotenia vykonaných dôkazov, tak súd
nemohol posúdiť prejednávanú vec správne. Ak súd ustálil, že vrátenie sumy 1.900 000,- Sk bolo medzi
účastníkmi nesporné, navrhovateľovi sa spochybňovanie pôžičky v sume 3.500 000,- Sk zo strany súdu
tým, že účastníci uzavreli aj inú zmluvu o pôžičke zo dňa 1.10.2007, javí ako právne bezvýznamné,

abstrahujúce sa od skutočného obsahu záväzkového vzťahu. Navrhovateľ uviedol, že žalovanú sumu
poskytol odporcovi na etapy, čo má jednoznačne potvrdiť aj čl. III bod 3.2 zmluvy o pôžičke, v ktorom
odporcaakodlžníkpotvrdil,žesumu3.500000,-Skskutočneprevzal.Odporcaajsámvosvojejvýpovedi
priznal, že celková dlžná suma pôžičiek sa postupne zvyšovala, a to na základe jeho požiadaviek.
Navrhovateľ poukázal na to, že zmluva o pôžičke zo dňa 7.9.2007 na sumu 3.500 000,- Sk, podľa

ktorej sa odporca zaviazal pôžičku vrátiť do 1.3.2008, nahradila všetky dovtedajšie čiastkové pôžičky.
Tvrdenie opaku zo strany odporcu tak navrhovateľ považoval za zjavne účelové a jeho tvrdenie o
tom, že má svoje záväzky vysporiadané je spochybnené nielen dôkazmi predloženými navrhovateľom,
ale najmä vlastnoručnými podpismi odporcu na zmluve, zmenke, protokole či čestnom prehlásení.
Tieto podpisy, potvrdené predloženým znaleckým posudkom, tak podľa navrhovateľa jednoznačne

spochybňujú správnosť napadnutého rozsudku. Navrhovateľ sa tiež domnieval, že súd pri posudzovaní
jeho zmenkových nárokov považoval za relevantné kauzálne námietky odporcu aj bez toho, aby mal
za preukázané, že navrhovateľ sa zaplatenia zmenkovej sumy domáhal na základe zmenky, vedome
ním nadobudnutej na škodu dlžníka, pričom uvedené je jedinou podmienkou, ktorá súdu umožňuje,
aby mohol požiadavku majiteľa platnej zmenky legitímne odmietnuť z dôvodov presahujúcich rámec

abstraktného zmenkového záväzku. Súd sa teda podľa navrhovateľa vôbec nezaoberal či vôbec bola
splnená podmienka aplikácie čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb., pričom však súdom vôbec nebolo
preukázané, že by navrhovateľ konal na škodu odporcu. Preto kauzálne námietky odporcu založené na
jeho vzťahu k navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky nemohli vytvoriť prekážku zaplatenia zmenkovej
sumy. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 56/2010-21 zo dňa 18.8.2010 ponechá v platnosti a odporcovi uloží
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi všetky trovy konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odvolací súd po prejednaní veci a zistení, že existuje nový znalecký posudok vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 139/2015 zo dňa 5.5.2015, z ktorého vyplýva, že
podpis na Zmluve o pôžičke zo dňa 7.9.2007, no najmä podpis na žalovanej zmenke zo dňa 7.9.2007,
znejúcej na zmenkovú sumu 3.500.000,- Sk je skutočne podpisom odporcu, dospel k záveru, že súd

prvého stupňa nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie na tvrdenia odporcu uvedené v podaných
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa
nezaložil svoje tvrdenia v napadnutom rozsudku na pravosti alebo nepravosti podpisu odporcu, napriek
tomu uviedol, že odporca má svoje záväzky s navrhovateľom v sume 1.900.000,- Sk vysporiadané.Vo svetle nových skutočností o pravosti podpisov odporcu na zmluve a najmä na zmenke, ktorá je
predmetom konania dokazovanie nebolo v plnom rozsahu vykonané.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa
odseku 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie v naznačenom
smere a rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.