Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/88/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206011073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7206011073.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

2. 7. 2019 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
F. X., nar. XX. XX. XXXX v J., bytom A., ul. J. č. XX, t.č. na neznámom mieste, (konané ako proti ušlému),

obžalovaná
U. H., nar. XX. XX. XXXX v A., bytom A., X. č. 2, samostatne zárobkovo činná osoba

sú vinní, že

obž. F. X.
1. dňa 4. 4. 2000 prevzal v A. na ul. H. č. XX od T. A. za účelom sprostredkovania kúpy osobného
motorového vozidla zn. Renault 19 sumu 30 000,- Sk, následne prevzal na tento účel dňa 10. 4. 2000
čiastku 20 000,- Sk, pričom vozidlo neobstaral a peniaze poškodenému nevrátil, čím T. A. spôsobil
škodu vo výške 50 000,- Sk (1659,69 eur),

2. dňa 31. 7. 2001 prevzal v B. na ul. X. č. XX od F. Q. ako zálohu na kúpu osobného motorového vozidla
zn. Volkswagen sumu 100 000,- Sk, pričom vozidlo neobstaral a peniaze poškodenému nevrátil, čím F.
Q. spôsobil škodu vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 eur),

obž. F. X. a obž. U. H.
3. po predchádzajúcej dohode v úmysle sa neoprávnene obohatiť pod zámienkou dovozu osobného
motorového vozidla zn. VW Golf 21 GTI zo Švajčiarska a ďalšieho bližšie nešpecifikovaného osobného
motorového vozidla na súčiastky obž. F. X. prevzal dňa 3. 8. 2001 pred VÚB bankou v A. na ul. L. Z.

od poškodeného F. F. 95 000,- Sk a do Švajčiarska vycestovala s obž. M. X.om aj obž. U. H., pričom
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf 21 GTI poškodenému F. F. nedoviezli a obž. U. H. poškodenému
tvrdila, že peniaze boli použité ako záloha na rezerváciu predmetného vozidla a následne na vyplatenia
cla za dovezené osobné motorové vozidlo zn. Opel Omega, ktorého bola deklarantkou, prevzala od
poškodeného F. F. dňa 13. 8. 2001 sumu 8 000,- Sk a po ďalšom uistení poškodeného zo strany obž. G.
H., že vozidlo zn. VW Golf 21 GTI je vo Švajčiarsku rezervované, poškodený dňa 4. 9. 2001 odovzdal
obž. M. X.ovi ďalšiu požadovanú sumu a to 3 500,- DEM, pričom predmetné vozidlo mu v lehote do

10. 9. 2001 a ani doposiaľ neobstarali a obž. U. H. následne koncom mesiaca október 2001 účelovo
previedla osobné motorové vozidlo zn. Opel Omega prostredníctvom H. N. na H. P., čím poškodenému
F. F. spôsobili škodu vo výške 180 626,50 Sk (5 995,68 eur)

t e d a

obž. F. X.

v bode 1.
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú,v bode 2.
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

obž. F. X. a obž. U. H.
v bode 3.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak, na cudzom majetku väčšiu škodu,

tým spáchali

obž. F. X.
v bode . 1.
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších

predpisov,

v bode 2.
trestnýčinspreneverypoľa§248ods.1,ods.3Tr.zákona č.140/1961Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,

obž. F. X. a obž. U. H.
v bode 3.
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Tr. zákon“).

Za to im ukladá :

obž. F.ovi X.ovi

Podľa § 250 ods. 3, § 35 ods. 3, ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 34 (tridsaštyri)

mesiacov.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do I.
nápravnovýchovnej skupiny (ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia).

Súčasne podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Košice II sp.
zn. 5T 48/2004 zo dňa 15. 3. 2005, ktorým mu bol podľa § 250 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní dvadsaťštyri mesiacov nepodmienečne, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

obž. U. H.

Podľa § 250 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona

určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obž. F.ovi X.ovi povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- T. A., nar. XX. 3. XXXX, bytom A., B. č. X vo výške 1 659,69 eur (jedentisícšesťstopäťdesiatdeväť eur
a šesťdesiatdeväť centov),

- F. Q., nar. XX. 9. XXXX, bytom T. č. XX vo výške 3 319,39 eur (tritisíctristodevätnásť eur a tridsaťdeväť
centov).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť obž. F.ovi X.ovi a obž. U. H. spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu vo výške 5 730,15 eur (päťtisícsedemstotridsať eur a pätnásť centov) pošk. F. F., nar. XX. 7.

XXXX, bytom A., B. č. 1.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkazuje pošk. F. F. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
na civilný proces.Podľa § 285 písm. a/, písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje obž. U. H., nar. XX. XX. XXXX v A. spod obžaloby

pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý mala spáchať na tom skutkovom
základe, že
v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v A. na ul. X. č. 2 odmietla vrátiť F.ovi F. veci, ktoré
si v predmetnom byte obžalovanej uschoval, a to
- 2 ks horských bicyklov zn. Kellys patriacich leasingovej spoločnosti R. a.s. B., 2 ks mobilných telefónov

zn. Ericsson R 320 a Ericsson A 2618s, 2 ks SIM kariet do mobilných telefónov zapožičané od spol.
Orange Slovensko a.s. a
- skladací bicykel zn. Eska, ktorý je majetkom MVDr. P. F.,
ktoré veci obžalovaná nevrátila, neoprávnene ich užíva, čím poškodeným spôsobila škodu vo výške 67
343,- Sk (2 235,38 eur),
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a skutok nie je trestným

činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú Dr.h.c. prof. MVDr. P. F., PhD. nar. X. X. XXXX, bytom
Košice, B. č. 1 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžaloba v súdenej veci bola podaná dňa 30. 8. 2006, opatrením predsedu súdu zo dňa 9. 12. 2016
bola vec pridelená do súdneho oddelenia 3T z dôvodu odchodu dovtedajšieho zákonného sudcu do
dôchodku, ktorý dňa 9. 12. 2013 vydal príkaz na zatknutie obž. F. X. a dňa 9. 9. 2015 rozhodol podľa §
360 Tr. poriadku, že sa trestné konanie vedené proti obž. F. X. vykoná ako proti u š l é m u .

Samosudkyňa vykonala vzhľadom na zmenu v zložení súdu nové hlavné pojednávanie, na ktorom boli
prečítané výpovede obž. F. X. z prípravného konania, bola vypočutá obž. U. H., poškodení A. A., M. Q.,
MVDr. J. F., svedkovia F. X., Ing. O. P., A. H. a boli prečítané výpovede pošk. F. F. a svedkov Mgr. M. J.,
Ing. M. D., O. N., I. U. ako aj znalecké posudky a listinné dôkazy.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd po starostlivom zvážení jednotlivých dôkazov
samostatne ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá z procesných strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Obž. F. X. v prípravnom konaní využil právo odoprieť výpoveď, vyjadril sa iba k osobným pomerom.
Vyučil sa za obrábača kovov, popri zamestnaní zmaturoval, sedem rokov pracoval v O. stavbách A.,
v r. XXXX začal súkromne podnikať.
Obž. F. X. usvedčujú zo spáchania skutkov v bode 1. a 2. poškodení A. A. a M. Q..

Svedok - poškodený T. A. vypovedal, že si ako strážnik na parkovisku pri objekte O. Q. všimol
obžalovaného, že tam opakovane parkoval na rôznych autách so zahraničným evidenčným číslom.
Dozvedel sa od neho, že sa venuje dovozu áut z cudziny, má firmu, ktorá ich upravuje pre telesne
postihnutých. Dal mu 30 000,- Sk na obstaranie vozidla zn. Renault, lebo mal manželku chorú na nohy.
Na konkrétnom termíne sa nedohodli, malo to však byť čo najskôr. Obžalovaný prevzal v jeho byte za

prítomnosti jeho manželky sumu 30 000,- Sk, vystavil o tom potvrdenie, neskôr, keď mu oznámil, že už
má auto a je potrebných ešte 20 000,- Sk „na papiere“, odovzdal mu aj túto sumu, obžalovaný to písomne
opäť potvrdil. Keďže chodil do O.u, kde bola stávková kancelária, urgoval obžalovaného, ktorý mu nič
konkrétne nehovoril, iba že treba počkať. Keď mu asi po pol roku oznámil, že podá trestné oznámenie,
tvrdil, že auto je na colnici v B. a treba ešte doplatiť 30 000,- Sk. Povedal, že auto chce najprv vidieť,

obžalovaný trval na doplatku a tým to skončilo. Predtým ho hľadal aj v jeho firme v podnikateľskom
centre na E. V, na vrátnici mu povedali, že ho tam už dlhšie nevideli.
Výpoveď poškodeného objektivizujú listinné dôkazy, a to zmluva o sprostredkovaní kúpy ojazdeného
motorového vozidla zo dňa 4. 4. 2000 a pokladničné doklady.Svedok-poškodenýF.Q.sazoznámilsobžalovanýmprostredníctvomG.X.,ktorýmuoňompovedal,že
sa zaoberá dovozom a predajom vozidiel. Obžalovanému odovzdal zálohu 100 000,- Sk na vozidlo zn.
Volkswagen Vento, jej prevzatie potvrdil písomne, podpis bol overený na matrike. Toto auto mal obstarať

za 160 000,- Sk do troch týždňov, čo sa nestalo. Telefonicky ho urgoval najmenej 10-krát, obžalovaný
tvrdil, že auto je v A. a vybavujú sa „papiere“. Potom sa mu už nevedel dovolať a jeho manželka tvrdila,
že nevie, kde sa nachádza. Snažil sa o to aj F. X., obžalovaný sa však „stratil“.
Predfaktúra a pokladničný doklad preukazujú, že obž. F. X. prevzal dňa 31. 7. 2001 sumu 100 000,- Sk
od M. Q.a za účelom nákupu OMV zn. Volkswagen.

Svedok G. X. pracoval v r. 2001 v oblasti stavebníctva v Z. aj J.. K obžalovanému sa dostal na základe
jeho inzerátu, dal mu zálohu 2 000,- Sk, aby mu zabezpečil akékoľvek auto v dobrom technickom stave
do 10 000,- Sk. Aj jeho kolega M. Q. prejavil záujem o obstaranie vozidla z cudziny, stretli sa všetci traja,
na čom sa s obžalovaným dohodol nevie. Po nejakom čase mu poškodený M. Q. povedal, že mu dal
nejakú zálohu, auto nemá a že obžalovaný sa neustále na niečo vyhovára, že ho zjavne podviedol. Bol
rád, že mu nedal väčšiu zálohu, nechal to tak, hoci ani jemu vozidlo nezabezpečil.

Obž. U. H. po zákonnom poučení vrátane poučenia podľa § 257 Tr. poriadku prehlásila, že
je nevinná. Na svoju obhajobu uviedla nasledovné.
Od r. 1998 žila v spoločnej domácnosti s F. F., ktorý žil súčasne aj so svojou manželkou. V októbri
2001 bol vzatý do väzby, tým sa ich vzťah ukončil. Vlastnila umeleckú agentúru, ako fyzická osoba

zobrala v r. 1998 na lízing dve motorové vozidlá. Pretože pracovala v mieste svojho bydliska, auto
veľmi nepotrebovala, jedno užíval pošk. M. F. a jedno jeho matka, pred ňou to bol J. O., bola to jeho
odmena za získanie miliónovej zákazky pre agentúru. Pretože nezvládala splátky lízingu, vozidlá vrátila
lízingovej spoločnosti. So spoluobžalovaným sa zoznámila v r. 2001, boli obchodnými zástupcami G., tak
sa dozvedela, že dováža motorové vozidlá zo zahraničia, budil dojem seriózneho človeka. Do V. s ním

vycestovala, aby si kúpila lacné vozidlo, spoluobžalovaný mal súčasne zarezervovať nejaké auto pre M.
F.. Nebola pri tom, keď sa spoluobžalovaný a pošk. M. F. ohľadne uvedeného rozprávali. Na kúpu auta
mala svojich 20 000,- Sk, vozidlo ju vyšlo na 15 000,- Sk, preto bankomatovú kartu, ktorú jej poskytol
M. F. na benzín, nemusela použiť. Dodatočne sa od neho dozvedela, že spoluobžalovanému poskytol
90 000,- Sk. Či zarezervoval pre M. F. nejaké vozidlo nevedela, pretože sa s predajcom rozprával po

nemecky, ona nemecky nerozumie a medzi tým si obzerala vozidlo pre seba. Po dvoch dňoch sa vrátili
z I. spoločne na Slovensko. Za vozidlo zn. Opel Omega s automatickou prevodovkou, o ktorú jej išlo,
zaplatila na Q. z vlastných prostriedkov ešte clo vo výške 3000,- Sk. Toto vozidlo užíval aj M. F., asi po
roku až dvoch ho pre poruchu prevodovky odpredala prostredníctvom známeho Ing. P., na konkrétne
okolnosti sa už nepamätala. K spolužitiu s M. F. obžalovaná uviedla, že ho financovala prevažne ona,

istý čas bol aj zamestnancom jej agentúry, bol muzikant a skladateľ, skonštatovala, že dodatočne zistila,
že to bol klamár. Do väzby sa pošk. M. F. dostal pre podvod, ktorý súvisel s dovozom motorových vozidiel
z cudziny.
Listinný dôkaz na čl. 82 preukazuje, že obžalovaná podala dňa 13. 8. 2001 na Colnom úrade v A. colné
vyhlásenie na tovar neobchodného charakteru na osobné motorové vozidlo s deklarovaným účelom

dovozu „na náhradné diely“, clo činilo 6 695,- Sk.

Zo spáchania skutku v bode 3. sú obž. F. X. a obž. U. H. usvedčení nasledujúcimi dôkazmi.

Svedok - poškodený F. F. bol vypočutý iba v prípravnom konaní. Po podaní obžaloby v predchádzajúcom

zloženísúdusahlavnépojednávaniaodročovalizrôznychdôvodov,pozmenevosobezákonnéhosudcu
sa poškodený opakovane ospravedlňoval z neúčasti pre vážne zdravotné problémy, ktoré dokladoval
lekárskymi správami. Súd obdržal dňa 22. 3. 2019 správu V. H.Q., a.s. A., že pošk. F. F. je v liečbe od
22. 12. 2015 a došlo k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, preto na hlavnom pojednávaní
dňa 23. 5. 2019 boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania. Poškodený vypovedal, že od r.

XXXX bol zamestnancom obžalovanej v jej umeleckej agentúre F. a stal sa aj jej tichým spoločníkom.
Prostredníctvom obžalovanej sa zoznámil s obž. M. X.om, ktorého predstavila ako osobu, s ktorou bude
podnikať v oblasti dovozu ojazdených motorových vozidiel zo zahraničia. Pretože s obžalovanou nemal
zlé skúsenosti a dôveroval jej, rozhodol sa pre dovoz auta z cudziny. Dňa 3. 8. 2001 pred pobočkou VÚB
banky na ul. L. Z. odovzdal za týmto účelom obž. M. X. v prítomnosti obžalovanej a svojej manželky

sumu 95 000,- Sk. Obžalovaný tvrdil, že mu za 90 000,- Sk dovezie Volkswagen Golf, 5 000,- Sk boli
určené na cestovné výdavky. Okrem toho obžalovaný prisľúbil, že dovezie ešte jedno vozidlo, ktoré sa
na Slovensku použije na súčiastky. V uvedený večer ho kontaktovala obžalovaná s tým, že vycestuje s
obž. M. X.om do V., aby na neho dohliadla, za tým účelom jej odovzdal 20 000,- Sk a svoju kreditnú kartuČSOB, všetko malo slúžiť na dovoz jeho auta. Vozidlo mu mali odovzdať okolo 7. - 8. 8. 2001 v B. V., kde
odišiel s rodinou na dovolenku. Dňa 10. 8. 2001 sa spojil s obžalovanou, ktorá mu oznámila, že vozidlo
nepriviezli. Následne pri osobnom stretnutí mu tvrdila, že bolo drahšie, že peniaze zložili ako zálohu a

o dva týždne ho obž. M. X. dovezie. Súčasne sa dozvedel, že na súčiastky priviezli vozidlo zn. Opel
Omega, ktoré stálo 300 švajčiarskych frankov. V dovozných dokladoch bola uvedená obžalovaná, dostal
vysvetlenie, že je to kvôli colnému konaniu. Obž. M. X. mu pri následnom osobnom stretnutí povedal,
že na vozidlo zn. VW Golf je treba doplatiť 70 000,- Sk a za vozidlo zn. Opel Omega zaplatiť clo okolo
6 000,- Sk. Vybral z dvoch bankomatov dohromady 8 000,- Sk a išiel s obžalovanými na colný úrad

do V., peniaze odovzdal obžalovanej, ktorá uviedla, že clo činilo 6 700,- Sk a zvyšok bol použitý na
„hladké preclievanie“. Keďže bol po dovolenke a bol zaneprázdnený o vozidlo zn. Opel Omega sa veľmi
nezaujímal, stálo v garáži obžalovanej. Odvtedy sa s obžalovaným nevedel skontaktovať, obžalovaná
mu tvrdila, že je vo V., kde vybavuje autá. Náhodou ho však uvidel v A. a žiadal obžalovanú, aby mu
dohodla stretnutie. Začiatkom septembra 2001, iba pod podmienkou, že na vozidlo bola zložená záloha,
čo dosvedčila obžalovaná, poskytol obžalovanému doplatok 3 150,- DEM, vozidlo malo byť dovezené

do 10. 9. 2001, čo sa nestalo. S obžalovaným sa následne nevedel skontaktovať, bezvýsledne ho hľadal
v bydlisku aj na pracovisku. Naliehal na obžalovanú, aby to tiež riešila, pretože ona to sprostredkovala.
Napokon sa dohodli, aby nezostal poškodeným a nepodával trestné oznámenie, že odpredá vozidlo
zn. Opel Omega, tvrdila, že má na neho kupcov. Pretože sa dostal do väzby, manželka ho následne
informovala, že Ing. P. jej v októbri 2001 oznámil, že odkúpi od obžalovanej za 130 000,- Sk predmetné

vozidlo a že do konca roku 2001 jej bude vrátená suma 95 000,- Sk a aj čiastka 3 150,- DEM.
Pošk. M. F. dňa 20. 6. 2002 podal na Okresný súd A. II žalobu proti obžalovanej o vydanie OMV zn. Opel
Omega. Dňa 21. 6. 2004 súd žalobu zamietol, pretože nebolo dokázané vlastnícke právo poškodeného
k predmetnému vozidlu a že sa nachádza vo faktickej moci žalovanej.

Svedkyňa - poškodená MVDr. P. F. potvrdila, že na nákup OMV zn. VW Golf, ktorý mal zabezpečiť
obžalovaný, si zobrali s manželom úver vo VÚB banke, odovzdaná bola suma 95 000,- Sk. Svedkyňa
jednoznačne uviedla, že práve obžalovaná, ktorá poznala spoluobžalovaného, u ktorej bol zamestnaný
jej manžel, bola garanciou, inak by neodovzdali peniaze cudziemu človeku, ktorý sa mal zaoberať
dovozom ojazdených áut z cudziny. Manžel jej povedal, že im poskytol aj nejaké peniaze na cestu,

ako bonus malo byť privezené ešte jedno auto. Či bol stanovený cenový limit na obstaranie vozidla si
nepamätala. Keďže VW Golf nebol privezený, manžel to urgoval, aj ona žiadala obžalovanú, aby im
vrátili peniaze, pretože musela splácať úver, nepamätá sa, ako na to obžalovaná reagovala. O Ing. P.vi
mala len tú vedomosť, že bol istý čas partnerom obžalovanej. Na ostatné skutočnosti sa už pre uplynutie
18 rokov nepamätala, pri odstraňovaní rozporov zotrvala na svojich vyjadreniach v prípravnom konaní

v roku 2002.
Dňa 2. 8. 2001 uzavrel pošk. M. F. ako dlžník zmluvu o spotrebnom úvere so Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. na sumu 250 000,- Sk s termínom čerpania úveru dňa 2. 8. 2001, ručiteľmi úveru boli MVDr.
P. F. a F. X., nar. XX. XX. XXXX (obžalovaný).
Dňa 20. 8. 2001 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 70 000,- Sk s lehotou splatnosti do 20. 9. 2001

na strane dlžníka pošk. M. F. a F. - umelecká agentúra, U. H. a na strane veriteľa Ing. P. Q. - F. D. A..
Súčasťou tejto zmluvy bola zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci - digitálny mixážny pult.
F. - umelecká agentúra, U. H. bola veriteľom písomne vyzvaná, aby vysporiadala splatný záväzok do
16. 10. 2001, inak bude predmet záložnej zmluvy ponúknutý na predaj. Podľa príjmových pokladničných
dokladov bol záväzok uhradený splátkami od 16. 10. 2001 do 16. 11. 2001 striedavo poškodeným aj

obžalovanou.

Svedok Ing. H. P. vypovedal, že ako podnikateľ sa v rámci tlačiarenských služieb spoznal s obž. M.
X.om. Pri vybavovaní hypotekárneho úveru sa v G. zoznámil s obžalovanou a jej partnerom M. F..
Zmienili sa, najmä M. F., o tom, že im obž. X. mal za sumu okolo 200 000,- Sk doviezť z Z. alebo J.

tri alebo štyri ojazdené autá a že boli oklamaní. Pretože sa s obžalovaným poznal, povedal im, že mu
dohovorí, aby peniaze vrátil. Vozidlo zn. Opel Omega bolo privezené na súčiastky a podľa „papierov“
patrilo obžalovanej. Keď sa ho rozhodla predať, odkúpil ho asi za 20 - 25 000,- Sk jeho spoločník O.
N. a asi po pol roku ho za 30 - 40 000,- Sk odkúpil od neho, lebo sa dozvedel, že sa dobre obchoduje
s papiermi na autá na súčiastky. Auto sa nachádzalo stále na dvore obžalovanej. Svedok po ukončení

výsluchu sám spontánne doplnil, že od manželov F.ových dostal výhražné listy, že im má za vozidlo zn.
Opel Omega zaplatiť 130 000,- Sk, na čo reagoval tak, že im peniaze dá, ak preukážu, že „auto bolo
na nich“ (č.l. 617).Súd prečítal výpoveď svedka H. N. z prípravného konania. Vypovedal, že je známy obž. G. H., ktorá
ho koncom októbra 2001 požiadala, aby na seba prepísal OMV zn. Opel Omega. Keď dostal prvé
predvolanie na políciu, nechcel obžalovanej ublížiť, preto tvrdil, že vozidlo od nej odkúpil za 40 000,- Sk a

následnehopredalIng.P.viza120000,-Sk.Taktovypovedaťmunavrhlaobžalovaná,keďsadozvedela,
že má ísť vypovedať na políciu. Po ďalšom predvolaní na políciu už tušil, že niečo nie je v poriadku a
rozhodol sa vypovedať pravdivo, teda že nikdy vozidlo od obžalovanej neodkúpil a neodpredal ho po
dvoch mesiacoch Ing. P.vi. Podpísal k tomu iba nejaké listiny, splnomocnenia, nikdy neplatil obžalovanej
za predmetné vozidlo a nikdy neobdržal peniaze za vozidlo od Ing. P..

K oslobodzujúcej časti výroku rozsudku:
Obž. U. H. uviedla, že mobilné telefóny a SIM karty vlastnila jej agentúra, užíval ich aj pošk. M. F.. Pokiaľ
ide o horské bicykle, poškodený ich zakúpil a daroval jej a jej dieťaťu, bolo to v dobe, keď žili spolu,
pri akej príležitosti ich obdaroval, si už nepamätala. Na skladacom bicykli zn. Eska prišiel poškodený a
nechal ho v stodole pri dome jej rodičov, v ktorom žil. Keď bol poškodený vzatý do väzby, jeho manželka

ho odmietla prevziať, že taký šrot nepotrebuje, pričom sa pohybovala v jej obydlí, bola jej očkovať psov
a nepýtala sa ani na horské bicykle.

Pošk. M. F. vypovedal, že v rodinnom dome na ul. X. č. X mal dlhodobo prenajaté priestory, súčasne
tam bola kancelária umeleckej agentúry F. - U. H. a nahrávacie štúdio. V septembri 2001 tam doniesol 2

horské bicykle zn. Kellys, 2 mobilné telefóny zn. Ericsson, dve SIM karty zn. Orange a skladací bicykel
zn. Eska, ktorý patrí jeho manželke. V októbri 2001 vznikol medzi ním a obžalovanou pracovný konflikt,
ktorý vyústil do toho, že obžalovaná vymenila zámky na dverách. Hoci najprv odkázala jeho manželke,
že uvedené veci jej odovzdá, nestalo sa tak a to ani po písomnej výzve a ani po jeho návrhu na zmier.

Podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a dodatkov k tejto zmluve pošk. M. F. ich uzavrel so spol. R., a.s.
B. dňa 2. 7. 2001 a dňa 10. 7. 2001 a týkajú sa horských bicyklov zn. Kellys. Uvedená spoločnosť dňa
3. 8. 2004 zaslala pošk. M. F.ovi predžalobnú výzvu z dôvodu neuhradenia splátok po lehote splatnosti
v celkovej výške 67 632,- Sk. S uvedeným korešponduje svedecká výpoveď Ing. M. D..

Spoločnosť H. Q., a.s. dňa 16. 9. 2004 podala návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 36 900,60 Sk s príslušenstvom proti odporcovi pošk. M. F.ovi. Z návrhu vyplýva, že poškodený
dňa 24. 4. 2001 a dňa 14. 8. 2001 uzavrel s navrhovateľom zmluvy o poskytovaní služieb GSM, na
základe ktorých mu boli vypožičané mikroprocesorové karty - SIM a súčasne mu boli odpredané za
podmienečne zníženú kúpnu cenu 2 mobilné telefóny zn. Ericsson. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj

zo svedectva Mgr. M. J..

Pošk. MVDr. J. F. uviedla, že sa jej týka iba skladací bicykel zn. Eska, ktorý dostala od svojho otca, preto
má pre ňu citovú hodnotu, aj keď je už bezcenný. Pretože mal manžel s obžalovanou spoločnú firmu,
uskladnil ho v priestoroch prislúchajúcich k jej obydliu. Trávil tam veľa pracovného času, mal dobrý vzťah

s deťmi obžalovanej. K horským bicyklom, mobilným telefónom a SIM kartám sa svedkyňa nevedela
vyjadriť.

Podľa znaleckého posudku Ing. P. B. bola všeobecná hodnota skladacieho bicykla zn. Eska v novembri
2001 420,- Sk.

Svedkyňa A. H. bola vypočutá na návrh obhajoby. Uviedla, že po rozvode rodičov sa jej matka zoznámila
spošk.M.F.,vzhľadomna ichvzťahjupovažovalzasvojudcéru.Keďjejukradlidetskýbicykelaplakala,
poškodený priniesol dva bicykle. V tom čase mali doma bicykel matka a jej o rok mladší brat, následne
chodili spolu na výlety s bicyklami všetci štyria. O obstaraní týchto bicyklov pre nich sa poškodený

zmieňoval aj v liste, ktorý jej poslal neskôr z väzby, v ktorom ju nabádal, aby pôsobila na matku v jeho
prospech, aby sa k nim mohol vrátiť.
Zmienka o bicykloch je v listoch poškodeného, listinné dôkazy na čl. 138 - 146.

Na základe vyššie uvedených dôkazov mohol súd dospieť k jednoznačnému záveru o vine obž. F. X.,

ako je ustálená v bode 1. a 2. rozsudku a to na základe usvedčujúcich výpovedí poškodených A. A.a,
M. Q.a, svedka F. X. a listinných dôkazov. Tieto svedecké výpovede súd vyhodnotil ako objektívne,
hodnoverné a nemohol dospieť eventuálne k inému záveru, pretože ich nemohol konfrontovať s
postojom obžalovaného, ktorý k veci odmietol vypovedať. Obž. F. X. konaním popísaným vo výrokovejčasti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky trestných činov sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.
2 a podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, po stránke subjektívnej konal vo forme priameho úmyslu
podľa § 4 písm. a/ Tr. zákona, motívom jeho konania bola zištnosť, záujem bezpracne sa obohatiť.

Pokiaľ ide o ustálenie viny obžalovaných v bode 3. rozsudku súd vychádzal z týchto úvah a hodnotenia
dôkazov.Obžalovanýchusvedčujú predovšetkýmvýpovedepošk.M.F.ajehomanželkyMVDr.J.F.ovej,
ktorésazhodujúvzákladnýchbodoch,ževozidlozn.VWGolfmalobyťzadohodnutúaodovzdanúsumu
privezené a nie rezervované a že im malo byť dodané ako bonus ešte jedno vozidlo. Iba obžalovaná

tvrdila, že vycestovala so spoluobžalovaným kvôli nákupu vlastného vozidla a že ho kúpila za svoje
finančné prostriedky, pričom táto jej osamotená obrana nebola ničím objektivizovaná. Bolo preukázané,
že medzi obžalovanou a poškodeným bol okrem pracovného vzťahu aj vzťah milenecký, ktorý sa mal
ukončiť až vzatím poškodeného do väzby na jeseň v r. 2001. Za tohto stavu nemožno hodnotiť konanie
obžalovanej v priebehu mesiaca august 2001 inak ako podvodné. Ak malo byť vozidlo skutočne v
zahraničí rezervované a poškodený iba na základe jej ubezpečenia odovzdal obžalovanému na údajné

doplatenie kúpnej ceny ďalšie finančné prostriedky a vozidlo zn. VW Golf mu napriek tomu nebolo
dodané, obžalovaná sa nezachovala ako osoba nezainteresovaná na konaní spoluobžalovaného.
Svedčí o tom skutočnosť, že keď si poškodený chcel túto stratu vykompenzovať prostredníctvom OMV
zn. Opel Omega, obžalovaná urobila opatrenia, aby to znemožnila, čo vyplýva predovšetkým z výpovede
svedka O. N., pričom následne nemala ani zábrany nahovoriť ho na krivú svedeckú výpoveď. S

týmto záverom súdu si neprotirečia zistenia k osobe obžalovanej, že nedisponovala takými finančnými
prostriedkami, aby zvládala splácať leasing za dve vozidlá, ktoré vlastne ani nevyužívala, preto súd
neuveril jej tvrdeniu, že so spoluobžalovaným vycestovala do cudziny aj kvôli kúpe vozidla pre seba
za svoje finančné prostriedky a že peniaze, ktoré poskytol obžalovaný boli použité na dohodnutý účel.
Obžalovaní F. X. a U. H. naplnili konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku po stránke objektívnej

znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods.
1, ods. 3 Tr. zákona, po stránke subjektívnej konali vo forme priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr.
zákona a motívom ich konania bola zištnosť.

Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť výroku rozsudku, je potrebné v úvode uviesť, že záver o vine musí byť

vždy nespochybniteľne preukázaný a že pokiaľ existujú pochybnosti, musí súd podľa zásady in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech) vyniesť oslobodzujúci verdikt. Táto situácia nastala, pretože
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že bicykle, mobilné telefóny a k nim patriace SIM
karty neobstaral poškodený pre potreby obžalovanej a jej rodiny, resp. pre umeleckú agentúru F. -
U. H., v ktorej bol zamestnaný. Vzhľadom na charakter vzťahu medzi obžalovanou a poškodeným,

ktorý sa prelínal viac rokov v rovine pracovnej a partnerskej, nie je preto vylúčená obrana obžalovanej,
ktorú sčasti potvrdzuje svedectvo jej dcéry ale aj obsah listov poškodeného. Nebolo preukázané,
že obžalovaná mala vedomosť o spôsobe nadobudnutia týchto predmetov poškodeným, že nie je
ich vlastníkom a že sa v jej príbytku nachádzali preto, že ich tam poškodený len uschoval. K
týmto okolnostiam sa poškodeného nepodarilo vypočuť bezprostredne na súde pre jeho pretrvávajúci

nepriaznivý zdravotný stav. Obžalovaná bola spod žalovaného skutku oslobodená podľa § 285 písm.
a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal tak, ako bol žalovaný. Pretože časť
žalovaného skutku sa týkala skladacieho bicykla zn. Eska vo vlastníctve pošk. MVDr. J. F.ovej, čo nebolo
spochybnené, ale jeho hodnota nepresiahla hranicu 4 920,- Sk, čo predstavovalo k 1. 11. 2001 spodnú
hranicu škody nie nepatrnej, bolo súčasne rozhodnuté o oslobodení obžalovanej spod tejto časti skutku,

(ktorý mohol byť už obžalobou vymedzený samostatne, keďže sa jedná o iný poškodený subjekt) podľa
§ 285 písm. b/ Tr. poriadku, teda že skutok nie je trestným činom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad pre ukladanie trestov,
ktoré sú uvedené v ust. § 31 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre

spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľov a na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. U obž.
F. X. súd zistil, že sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, jeho pobyt nie je známy. V odpise
registra trestov má od r. 2004 tri záznamy, všetky sa týkajú majetkovej trestnej činnosti. Dva z nich majú
fikciu zahladenia. Vo veci Okresného súdu A. II sp. zn. 5T 48/2004 bol za trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona právoplatne odsúdený dňa 15. 3. 2005 na trest odňatia slobody v trvaní 2

roky, z jeho výkonu bol podmienečne prepustený dňa 14. 6. 2005. Pretože teraz súdenú trestnú činnosť
spáchal pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku v uvedenej trestnej veci, bol obžalovanému uložený
súhrnný trest odňatia slobody a súčasne bol zrušený vo výroku o treste predmetný skorší rozsudok
ako aj všetky rozhodnutia, ktoré obsahovo na tento výrok nadväzujú. V súlade s ust. § 39 ods. 2 písm.a/ Tr. zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia
(predtým I. nápravnovýchovná skupina). Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil, priťažuje
mu, že spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania teraz súdenej

trestnej činnosti, ktorá je takmer 18 rokov, súd ukladal trest pri spodnej hranici trestnej sadzby.

Obž. U. H. je z miesta bydliska hodnotená len evidenčne, v registri trestov nemá záznam. Vo veci
Okresného súdu A. II sp. zn. 8T 141/2007 bola dňa 4. 11. 2010 právoplatne oslobodená podľa § 285
písm. a/ Tr. poriadku pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Skutok z marca 1998 sa týkal umeleckej agentúry F.
A. a mala ním byť spôsobená škoda vo výške viac ako 104 000,- Sk. Ako poľahčujúcu okolnosť súd
hodnotilto,žeobžalovanáviedlapredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot,priťažujúceokolnostineboli
zistené. Vzhľadom na uplynulý čas od spáchania trestného činu súd uložil obžalovanej podmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní
jedného roka. Tento trest súd považuje za dostatočný a primeraný na dosiahnutie jeho účelu z hľadiska

individuálneho ako aj generálneho.

O riadne a včas uplatnených nárokoch na náhradu škody súd rozhodol podľa výsledkov dokazovania
a zaviazal obž. M. X. k náhrade škody tak, ako si nárok uplatnili poškodení A. A. a M. Q.. Spoločne a
nerozdielne súd zaviazal oboch obžalovaných k náhrade škody vo výške 5 730,15 eur pošk. M. F.ovi

(95 000,- Sk + 3 150 DEM). Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola poškodená MVDr. J. F. s uplatneným
nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.