Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119223770
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119223770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica Priemyselná č. 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený
JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti
žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s. , so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 31 383 408, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05

Bratislava, IČO: 36 853 186 o zaplatenie 364,43,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 364,43 € a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.2.2019 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu podľa Zák. č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 364,43,- € a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u
žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u
žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu

u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak,
že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu, poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej
udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú
skutočnosť oznámil žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že opiera svoj nárok na náhradu škody v zmysle
§ 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zák. o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 28Up 116/2019 zo

dňa 11.2.2019.
4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom
uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku voči
žalovanému, ktorý je uplatnený v tomto konaní. Žalobca uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie
nájomného za prenájom motorového vozidla Fiat Punto EVČ XTXXXXX v trvaní 34 dní od 6.12.2017
do 8.1.2018 vo výške 1020,-€. Žalovaný uznal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu nájomného

iba v rozsahu 23 dní a vo výške 655,27€, ktoré boli žalobcovi uhradené. Zvyšok žalovaný neakceptuje,
keďže dĺžka opravy a trvanie nájmu náhradného motorového vozidla bolo zjavne neprimerané. Žalovaný
neakceptoval, že príprava kalkulácie opravy trvala opravcovi poškodeného motorového vozidla 7 dní( od 7.12.2017 do 14.12.2017 ), pričom na daný úkon postačuje 1 deň. Mechanické práce, ktoré boli
vykonané pri oprave motorového vozidla predstavovali 26,5 hod. a mohli byť vykonané v rozsahu 7 dní.
Lakovacie práce predstavovali 12 hod., t.j. max.2 pracovné dni. Žalovaný priznal opodstatnenosť trvania

doby nájmu ešte za 8 dní navyše. Spolu tak žalovaný uznal opodstatnenosť nájmu náhradného vozidla
v trvaní 23 dní, a to 2 dni - od zapožičania náhradného motorového vozidla (6.12.2017) do obhliadky
motorového vozidla (7.12.2017), 1 deň - kalkulácia opravy, 3 dni - deň na schválenie opravy vrátane
víkendu, 7 dní - výkon mechanických prác, 2 dni - výkon lakovacích prác, 8 dní - navyše. Záverom
uviedol, že z povinného zmluvného poistenia možno uhradiť iba skutočnú škodu. Ak poškodený alebo

niekto iný ( servisný opravca ) zaviní, že sa výška tejto škody zvýšila, tak zodpovednosť za takéto
zvýšenie nesie sám poškodený prípadne tretia osoba ( servisný opravca).
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. K podanému odporu uviedol, že námietku žalovaného
ohľadom neprimeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla považuje v zmysle všeobecnej
rozhodovacej praxe súdov za neopodstatnenú. V danom smere poukázal na bod 17. odôvodnenia

rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, s ktorým sa plne stotožňuje.
Podľa názoru súdu dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe
zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla by mala trvať 23

dní, pričom oprava v skutočnosti prebiehala 34 dní, je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného
používať vlastné motorové vozidlo irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť
opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Súčasne uviedol, že poškodený si vyzdvihol opravené vozidlo zo
servisu hneď, ako to bolo možné. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku žalovaný nenamieta. Sporná v
tomto prípade je len primeranosť dĺžky nájmu náhradného vozidla v závislosti od dĺžky opravy. Výpočet

predložený žalovaným nič nemení na skutočnosti, že poškodený nemohol svoje vozidlo reálne využívať
pokým servis neukončil jeho opravu a poškodenému opravené vozidlo neodovzdal. Poškodený mal tak
zapožičané náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové
vozidlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v autoservise. Napokon aj z predloženej faktúry za opravu
M. XXXXXX vyplýva, že dátum vystavenia faktúry a dodania služby bol až 18.01.2018. Rovnako tak

považujezaneoprávnenýodpočettzv.nákladov,ktorébyvzniklipoužívanímpoškodenéhovozidlapočas
doby prenájmu vo výške 34,43 €. V danom smere sa jedná o ničím nepodloženú úvahu žalovaného,
ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Je to len účelové krátenie poisťovne, ktoré
je preukazované iba tvrdením žalovaného. Tvrdenie žalovaného ohľadne zmeny technickej hodnoty
poškodeného vozidla je aj v logickej úvahe neprijateľné a nesprávne. Práve v dôsledku dopravnej

nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného a to v logickej rovine vyslovenej
ustálenou judikatúrou aj NS SR, kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota
nižšia v dôsledku poškodenia, ako by bola jeho hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako
nebúraného. Poškodený tak nepochybne môže uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu
škody a nie naopak, ako to tvrdí žalovaný, že počas opravy, kedy vozidlo neužíval sa jeho hodnota

neznižovala. V konaní napokon nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, čo
žalovaný sám potvrdil vo svojom oznámení o poistnom plnení. Tvrdenie žalovaného v danom smere
je potom potrebné posudzovať aj v zmysle § 151 CSP. Taktiež poukázal na názor Okresného súdu
Martin zachytený v právoplatnom rozsudku sp. zn. 17Cb/35/2018 zo dňa 5. októbra 2018, podľa ktorého
pokiaľ ide o prevádzkové náklady, tak išlo o neoprávnené zníženie poistného plnenia a to vzhľadom k

tomu, že z povinného zmluvného poistenia sa hradí skutočná škoda, teda to, o čo sa reálne majetok
poškodeného znížil v súvislosti so škodovou udalosťou. Je nepochybné, že poškodený musel vynaložiť
náklady za prenájom náhradného vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho
majetok reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Pokiaľ
ide o náklady, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, tak takéto

odpočítanie nákladov súd považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla,
ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa mala znížiť aj hodnota
poistného plnenia o to, čo poškodený ušetril, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú
skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to
nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Záverom uviedol,

že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Medzi tieto nároky je potrebné považovať nie len priame zničenie alebo poškodenie veci. Patrí sem aj
škoda (náhrada nákladov), ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s poškodením jeho veci. Nákladyna nájom náhradného motorového vozidla sú preto nepochybne skutočnou škodou, ktorú je potrebné
nahradiť vo vzniknutom rozsahu. Preto tvrdenie žalovaného, že zodpovednosť za dĺžku trvania opravy
a stým súvisiace náklady na prenájom náhradného vozidla nesie sám poškodený považuje za zjavne

neopodstatnené.
6. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného
rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č.
307/2016 Z.z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd
Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu

príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.5.2019,
v ktorom naďalej zotrval na nedôvodnosti uplatneného nároku. Uviedol, že žalobca opakovane
prezentuje názor, že doba oprávneného nájmu motorového vozidla mala byť v trvaní 34 dní (a nie v
trvaní 23 dní, ktoré akceptoval žalovaný). Na podporu svojich tvrdení uvádza, že poškodený nemôže
ovplyvniť dĺžku opravárenských prác na poškodenom vozidle, v dôsledku čoho má byť prenájom

náhradného vozidla dôvodný počas celej doby opravy. S tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť. Na
základe povinného zmluvného poistenia možno totiž nahradiť iba preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením motorového vozidla [§ 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP]. Na preukázanie nároku na
náhradu za prenájom vozidla nepostačuje, že žalobca odkáže na dobu opravárenských prác podľa
vystavenej faktúry za opravu. Je nevyhnutné, aby žalobca v konaní preukázal, že takáto doba opravy je

nevyhnutná a v celom rozsahu účelná. Podotkol, že reálna oprava poškodeného motorového vozidla,
vzhľadom na rozsah poškodenia, objektívne nemohla trvať tak dlhé časové obdobie (tj. do 8.1.2018).
Podľa priloženej faktúry totiž predstavoval celkový čas opravárenských prác 26,50 hod. (t.j. maximálne 7
dní opráv). Zároveň je neakceptovateľné, aby príprava kalkulácie opravy trvala opravcovi poškodeného
motorového vozidla 7 dní, na daný úkon plne postačuje 1 deň. Ani 12 hodín lakovacích práce nemohlo

predstavovať viac ako 2 dni práce. Domnieva sa preto, že účelnosť nájmu bola dôvodná iba v trvaní 23
dní (jednotlivé položky podrobne definovali v podanom odpore). V tomto smere uviedol, že žalovaný,
ako poisťovateľ, nemôže znášať náhradu akejkoľvek škody. Musí ísť o skutočnú a preukázanú škodu
v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Za daných okolností možno obdobie nájmu v
rozsahu nad 23 dní považovať za neprimerané a akékoľvek nároky z toho vyplývajúce za nedôvodné. V

ostatnom žalovaný zotrval na predchádzajúcej argumentácii. Uplatnený nárok žalobcu považuje naďalej
za nedôvodný a domáhame sa, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Na pojednávaní dňa 20.7.2020 sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali
na svojich stanoviskách uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach.
9. Práv. zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 4.12.2017

poškodené motorové vozidlo bolo v oprave od 6.12.2017 do 19.1.2018. Počas tohto obdobia ale len
v čase od 6.12.2017 do 8.1.2018 mal poškodený zapožičané náhradné vozidlo, a to po dobu 34 dní.
Žalovaný poskytol plnenie za 23 dní a odpočítal pevné náklady vo výške 34,43€. Sporným zostal nárok
na zaplatenie 11 dní prenájmu vozidla. Zotrval na svojom vyjadrení, že poškodený nemá možnosť
ovplyvniť dĺžku opravy a v danom smere sa jednalo aj o vianočné sviatky, ktoré túto opravu predĺžili. V

každom prípade vozidlo bolo ešte v oprave po skončení nájmu ďalších 11 dní.
10. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na stanovisku, že žalovaný považoval uplatnený nárok
za oprávnený iba v časti 23 dní, tak ako ho aj žalobcovi poukázal. Vo zvyšku nárok dôvodný nie je,
nakoľko má za to, že nárok ktorý predstavuje zvyšné dni ktoré zo strany žalovaného uznané neboli nie sú
dôvodné a nebola preukázaná v konaní ich účelnosť, nakoľko v zmysle príslušných ustanovení zákona

o povinnom zmluvnom poistení je žalovaný povinný nahradiť iba nároky, ktoré sú preukázané a účelne
vynaložené, čo v tomto konaní zo strany žalobcu k takémuto preukázaniu doposiaľ nedošlo.
11. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu ( § 151 ods. 1 CSP),
ktoré bolo zároveň preukázané záznamom o dopravnej nehode (č.l. 11 spisu), že dňa 4.12.2017 došlo v
Žiline k dopravnej nehode - škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom

vozidle zn. Škoda Fabia L. E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený C. J.. K vzniku
spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Opel Astra EVČ W. v danom čase povinne
zmluvne poisteným u žalovaného.
12. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledujúcim skutkovým
zisteniam:

13. Dňa 6.12.2017 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený C. J. ako nájomca zmluvu o nájme č.
557 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 7 spisu) ktorej predmetom bol nájom osobného motorového
vozidla Fiat Punto, EVČ XTXXXXXa to na dobu od 6.12.2017 po dobu nevyhnutného času opravy.Nájomné bolo zmluvne dojednané vo výške 30,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky prenajímateľa, s ktorými nájomca bezvýhradne súhlasil.
14. Dňa 8.1.2018 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.7 spisu),

ktorou so splatnosťou dňa 22.1.2018 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme č. 557 značka Fiat Punto, EVČ XTX XXXXza obdobie od 6.12.2017 do 8.1.2018, t.j.
za 34 dní sumu 1020,- €.
15. Dňa 8.1.2018 uzatvorili žalobca a poškodený C. J. ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky
(dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 9 spisu), v ktorej v ods. 1 postupca deklaroval, že má peňažnú

pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Opel Astra EVČ W. vo výške
1020,- € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zák. č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou
dňa 9.12.2017 ( pozn. súdu zrejme omyl, k dopravnej nehode došlo 4.12.2017 ) na vozidle Škoda Fabia
EVČ E.. V odseku 2 postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 OZ postupoval žalobcovi pohľadávku
uvedenú v bode 1, žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5.

Podľa bodu 3 postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi všetko príslušenstvo a
všetkyprávasúvisiacestoutopohľadávkou.Ďalejsazmluvnéstranydohodli,žeopostúpenípohľadávky
bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že SetCar v mene postupcu doručí oznámenie postupcu
o postúpení pohľadávky poisťovni. Postupca je povinný odovzdať SetCar ním podpísané oznámenie o
postúpení pohľadávky (príloha tejto zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach.

V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom
odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1020,-€, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX vystavenej
SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Fiat Punto
EVČ XTX XXXX. V ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy

započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet.
16. Poškodený C. J. čestným prehlásením ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 8 spisu) prehlásil,
že o poskytnutie náhradného vozidla požiadal žalobcu po dopravnej nehode, kedy išlo jeho vozidlo do
autoservisu Todos Žilina, náhradné vozidlo využíva na dochádzanie do zamestnania nakoľko pracuje

viac ako 30 km od miesta bydliska, auto využíva denne.
17. Dňa 8.11.2018 poškodený podpísal čestné prehlásenie ( dôkaz na č.l. 8 spisu druhá strana ), že
náhradné vozidlo mal zapožičané od 6.12.2017 do 8.1.2018 - po dobu opravy jeho poškodeného vozidla
v servise Todos. Využíval ho denne a účelovo na dochádzanie do zamestnania Žilina- Martin, súkromné
účely okr. Žilina. Toho istého dňa poškodený ďalším čestným prehlásením prehlásil, že jeho vozidlo si

prevzal zo servisu Todos v Žiline dňa 19.1.2018 ( dôkaz produkovaný žalobcom na čl.10 spisu ).
18. Poškodený listom adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 9 spisu)
žalovanému oznámil, že dňa 8.1.2018 postúpil jeho pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku
na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. XXXXXXX z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 1020,- € spolu s jej príslušenstvom

a právami s ňou spojenými na spoločnosti SetCar Sk a.s. s tým, že pohľadávka prešla na uvedenú
spoločnosť a je potrebné ju plniť na jej účet, ktorý v oznámení uviedol.
19. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 12.4.2018 adresovanom poškodenému (dôkaz
produkovaný žalobcom na č.l. 10 spisu) oznamoval žalobcovi, že z poistnej udalosti, pri ktorej
došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla zasiela sumu 655,57€ za priznaných 23 dní zapožičania

náhradnéhomotorovéhovozidlanaúčetspol.SetCar,a.s..,vovýške690€,z nákladovnaprenájomboli
odpočítané náklady, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla vo výške 34,43€, s tým,
že výška škody bola stanovená na základe nahlásených údajov a priebehu a rozsahu poistnej udalosti,
obhliadky poškodených vecí, predložených dokladov o výške spôsobenej škody, ust. § 442 a 443 OZ.
20. Z faktúry predloženej žalovaným (č.l. 26 spisu) vyplýva, že spoločnosť TODOS Žilina, s.r.o.

fakturovala poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 18.1.2018, so splatnosťou faktúry dňa
1.2.2018 opravu motorového vozidla EVČ E. prijatého do zákazky dňa 5.12.2017, vo výške 3799,22 €
v bližšej špecifikácii za materiál 1345,41€ a služby 1820,61 €.
21. Z likvidačnej správy žalovaného ( č.l. 29 spisu ) súd zistil, že žalovaný prehodnocoval dobu opravy v
servise a stanovil nh za práce vo výške 26,5 a za lakovanie 12 v súlade s fa spol Todos, s.r.o. a stanovil

výpočet priznaných dní na 23 tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe.
22. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.23. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
24. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
25. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
26. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa

uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.
27. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie

Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
31. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na
účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa

vzťahujepoisteniezodpovednostiag)poškodenýmten,ktoutrpelprevádzkoumotorovéhovozidlaškodu
a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
32. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

33. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
34. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak

ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799

Občianskeho zákonníka].
36. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva
poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej
mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na
žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa

8.1.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla , a to
vo výške 1020,- € . V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou
pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 364,43
€ spočíva v rozdiele sumy vo výške 1020,- € uvedenej vo faktúre XXXXXX W.a prenájom náhradného

vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 655,57 €.
37. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť
za škodu treba posudzovať v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako zodpovednosť
prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Opel Astra EČV W., ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ

ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie.
Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď
škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nehopožadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá
poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V
tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie

primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa
nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej
zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti
(protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku

zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti
preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako
prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.
38. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
8.1.2018. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 1020,-€ voči žalovanému, ktoré je

odplatné za odplatu vo výške 1020,-€ a ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX. Zmluvou o postúpení
pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku
voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu
poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné

užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné
postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto

postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je
teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.
39. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových
právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku
nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej

strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu.
40. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca
pohľadávka,atonanáhraduškody,taktiežpráva,pričomnajčastejšieideoprávonazaplateniepeňažnej
pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že
predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom
najčastejšieideoprávonazaplateniepeňažnejpohľadávky.Povahapohľadávkyjuumožňujepostúpiť(§
524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj
právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá

v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia
budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá
ajpohľadávka,ktorejexistenciajesporná,ajpohľadávka,ktorejvznikjeviazanýnasplneniepodmienky“.
41.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez

súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť
o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy

medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných

pohľadávok,pokiaľsavzájomnekryjú.Zániknastávaokamihom,keďsastretliakopohľadávkyspôsobilé
nazapočítanieanieažodkompenzačnéhoprejavu,resp.oddoby,keďtakýtoprejavdošieldruhejstrane.
Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené
všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakéhodruhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky
zákonníkupravujedvaprípadyzánikuzáväzkuzapočítaním,ato:a)započítaniejednostrannýmprávnym
úkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním

na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným 8.1.2018 v Zmluve o postúpení
pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
42. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda
a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou.

43. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa
skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody,
ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného
motorového vozidla zn. Fiat Punto EČV XTX XXXX . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú
ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej
poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už
peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť
len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že
bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne

poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť
aj v prejednávanom prípade.
44. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s
poškodeným vozidlom, ktorá medzi stranami ani nebola sporná. Poškodený si porovnateľné náhradné
vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je

nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného,
a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu,
ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu
ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná

náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď
nemoholztitulupoistnejudalostisvojemotorovévozidlopoužívať.Žalobcapreukázallistinnýmidôkazmi,
že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové
vozidlo od 6.12.2017 do 8.1.2018, počas jeho opravy v autoservise, t.j. 34dní a za uvedené časové
obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 1020,- € z titulu dojednaného nájomného, ktoré

boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti
s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. Opravené vozidlo mu bolo z
autoservisu vydané dňa 19.1.2018, teda až po tom, čo vrátil prenajaté vozidlo. Súd sa stotožnil so
stanoviskom žalobcu, že poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej
trvania, nevie ovplyvniť prevádzkové možnosti servisu a tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu mala

vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 23 dní, a to len na základe vlastného
posúdenia žalovaného, bez akéhokoľvek objektívneho dôkazu, je vzhľadom na faktickú nemožnosť
používať vlastné motorové vozidlo počas opravy 34 dní irelevantné. Žalovaný v oznámení o poistnom
plnení zo dňa 12.4.2018 neposkytol žiadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia ani čo sa týka doby
prenájmu a ani pokiaľ ide o odpočet nákladov, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla

vo výške 34,34€. K uvedenému odpočtu nákladov ani v rámci svojich vyjadrení k žalobe neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo
jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich
preukázať.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne
dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 364,43€ a preto žalobe ako skutkovo
a právne dôvodnej vyhovel.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP,
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).