Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118218610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX, XXX XX V., proti žalovanému: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska
6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, o vrátenie dokladov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 10C/63/2018-132 zo dňa 25.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný sú Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu žalobkyne

zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa žalobou žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného vydať jej doklady podľa prílohy číslo 1 žaloby, a to podľa odovzdávajúceho a preberajúceho
protokolu vydaného X. T., advokátskou kanceláriou, s.r.o. dňa 19.01.2020. Zároveň žiadala finančnú
náhradu škody.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne tak v prvom žalobnom petite
o vydanie dokladov, ako aj v druhom žalobnom petite, ktorým žiadala priznať vo vzťahu k žalovanému

náhradu škody, respektíve ujmu vo výške 20.000 eur, je v celom rozsahu nedôvodný.
Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto spore tvrdila, že zo strany advokátskej kancelárie jej
neboli ešte odovzdané doklady, ktoré špecifikovala vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.04.2020
(č.l. 117 spisu). Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2020 uviedol, že chýbajúcimi
listinami, ktoré tvrdí a na ktoré poukazuje žalobkyňa, nedisponuje.
Ďalej uviedol, že žalovaný a žalobkyňa podpísali celkovo 6 protokolov, a to 4 protokoly zo dňa
10.08.2018,akoaj2protokolyzodňa25.07.2018,ktorésúsúčasťousúdnehospisu.Všetkytietodoklady

zo strany žalovaného boli žalobkyni odovzdané.
Pokiaľ ide o zvyšné písomné doklady, bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, aby jej žalovaný
tieto listiny nevrátil.
Uviedol, že z listín, ktoré predložil žalovaný k žalobe má za preukázané, že bola vôľa, snaha
žalovaného vydať všetky prevzaté listiny, ktoré žalovaný ako právny zástupca od žalobkyne prevzal.
K ukončeniu právneho zastúpenia a zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
výpoveďou plnomocenstiev zo dňa 17.03.2017. Žalovaný predložil list, ktorým dňa 13.07.2017 žalobkyni

prostredníctvom mailovej pošty odoslal preberacie protokoly pripravené na podpis a na odovzdanie do
jej rúk. K odovzdaniu nedošlo, následne žalobkyni advokátska kancelária zaslala list zo dňa 28.07.2017.
Súčasťou tohto listu boli odovzdané preberacie protokoly a poučenie o možnosti vyzdvihnúť si spisový
materiálosobnevichadvokátskejkancelárii,vovopreddohodnutomtermínealeboomožnostidoručeniaspisového materiálu domov na jej súkromnú adresu. Tento list z dôvodu neprevzatia žalobkyňou sa
žalovanému vrátil dňa 22.08.2017. Následne dňa 08.08.2017 žalobkyni opätovne zaslali list, v ktorom
ju informujú o možnosti prevziať si spisový materiál osobne v ich advokátskej kancelárii vo vopred

dohodnutom termíne. Tento list sa žalovanému vrátil dňa 04.09.2017. Následne dňom 25.09.2017
žalobkyni zaslal balík, obsahom ktorého bol celý spisový materiál podľa priložených odovzdávacích
protokolov, ktorý prevzali na zastupovanie žalobkyni v tomto spore. Žalobkyňa si kuriérom doručený
balík odmietla prevziať tak, ako to sama potvrdila vo svojej sťažnosti. Následne sa žalobkyňa dostavila
do advokátskej kancelárie a podpísala 4 protokoly o odovzdaní a prevzatí materiálu. Po časť materiálu

sa ešte mala zastaviť, pričom tak neurobila. Dňa 19.10.2018 žalovaný emailom kontaktoval žalobkyňu,
že si môže prísť prevziať zvyšné materiály.
Bol toho názoru, že žalovaný si svoju povinnosť splnil, keď odovzdal všetky prevzaté dokumenty
žalobkyni, a to štyrmi protokolmi zo dňa 10.08.2018 a dvoma zo dňa 25.07.2018. Aj z obsahu vybavenia
sťažnosti, ktoré zasielala žalobkyňa na advokátsku kanceláriu žalovaného Slovenskej advokátskej
komore vyplýva, že advokátska kancelária žalovaného nepochybila, splnila si všetky svoje povinnosti.

Uzavrel, že žalovaný splnil všetky svoje povinnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb
článku 7, bod 3 zo dňa 08.03.2012 a pri ukončení právneho zastúpenia výpoveďou plnomocenstva zo
dňa 17.03.2017 odovzdávajúcimi a preberajúcimi protokolmi v celkovom počte 6 kusov t.j., že si svoju
povinnosť odovzdať všetky prevzaté dokumenty odovzdané žalobkyňou v celom rozsahu splnil. Bol toho
názoru,žepokiaľžalobkyňajetohonázoru,žezostalazvyšnáneodovzdanáčasťdokumentov,neuniesla

povinnosť tvrdenia a s tým spojenú dôkaznú povinnosť, preto tento žalobný nárok bol v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietnutý.
Obdobne tak postupoval aj pri nároku žalobkyne, ktorá požadovala finančnú náhradu škody vo výške
20.000 eur. Mal za to, že žalobkyňa absolútne súdu nepreukázala základné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, ani samotnú skutočnosť, že jej majetková škoda vo výške 20.000

eur reálne vznikla. Poznamenal, že pokiaľ by mal brať jej výpoveď na pojednávaní dňa 26.02.2020 do
úvahy,kdeuviedla,žedošlokonanímžalovanéhokzásahudojejcti,anitužalobkyňaneuniesladôkaznú
povinnosť a s tým spojené dôkazné bremeno.
Dospel k záveru, že žalobkyňa si svoju povinnosť označiť protiprávny úkon a nesplnenie povinnosti
žalovaného, ako jej právneho zástupcu nesplnila, a preto neboli vôbec splnené žiadne zo základných

zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, respektíve nemajetkovú ujmu.
Z týchto dôvodov bola žaloba žalobkyne aj v časti o priznanie majetkovej, respektíve nemajetkovej ujmy
zamietnutá, keďže ani samotná žalobkyňa nemala v tomto spore ujasnené, čoho sa vlastne druhým
žalobným petitom vo vzťahu k žalovanému domáha.
O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
v ktorom okrem iného uviedla, že právne zastupovanie žalovaným ukončila z dôvodu nespokojnosti
s ich prístupom a službami. Po výpovedi zmluvy o právnom zastupovaní požiadala o vrátenie
spisových materiálov, ktoré im poskytla vo veci právneho zastupovania. Dokumenty, ktoré prevzala od

predchádzajúcej advokátky R. T. vo forme odovzdávajúceho protokolu zo dňa 19.01.2010, predložila
žalovanému ako podklady pre právne zastupovanie.
Poukázala na to, že pri preberaní dokladov žalovaný nevytvoril preberajúci protokol - právne neošetril
tento akt, čo vnímala ako neprofesionálne zo strany advokátskej kancelárie, nakoľko ako laik nemusí
mať vedomosti ohľadom administratívy a tieto veci by mala mať ošetrené advokátska kancelária.

Ďalej uviedla, že tvrdenie žalovaného, že poskytol súčinnosť pri odovzdaní dokladov nie je pravdivé. Po
ukončení právneho zastupovania mal bezodkladne odovzdať prebraté doklady. Pri žiadnom zo stretnutí,
ktoré absolvovala so žalovaným ohľadom odovzdania dokladov, neboli všetky doklady kompletné.
Poznamenala, že tu nejde o nejaký šanón - obal, ako odôvodňuje žalovaný, ale o obsah t.j. dokumenty,
ktoré sa tam nachádzali. Dokumenty, ktoré jej predložil žalovaný k prebratiu nikdy neboli kompletné v

súlade s preberajúcim protokolom, ktorý mala k dispozícii.
Bola toho názoru, že tu nejde o to, kedy prišla po termíne, či ohlásené alebo neohlásené. Povinnosťou
žalovaného bolo po vypovedaní zmluvy o právnom zastúpení bezodkladne odovzdať všetky dokumenty
bez zbytočných prieťahov. Dokumenty, ktoré jej poslal žalovaný poštou, neprevzala z dôvodu neistoty
ich kompletnosti.

Zároveň uviedla, že časť dokumentov následne prevzala osobne, ale niektoré dokumenty stále chýbajú.
V čase konania súdu bola hospitalizovaná z dôvodu operácie, a preto sa nemohla osobne zúčastniť.
Poznamenala, že je osoba zdravotne ťažko postihnutá (postihnutie je dôsledkom poškodenia zdravia
nemocnicou), pričom dôsledkom jej postihnutia je hendikep spoločnosťou neakceptovateľný, čo jej častobráni v socializácii. Jej zdravotný stav je nepredvídateľný, a preto sa môže stať a stáva, že na dopredu
plánované pojednávania a akcie sa veľakrát nedokáže načas a niekedy vôbec dostaviť.
Bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa nezaoberal meritom veci, t.j. vrátením chýbajúcich

dokumentov, či boli dokumenty skutočne vrátené a nevysporiadal sa ani s tým, či všetky dokumenty
boli vrátené v rámci 6 odovzdávaní zo strany žalovaného. Žalovaný preukázal iba tie dokumenty, ktoré
odovzdal, ale tie ktoré mal prevziať ničím nepreukázal (právne neošetril tento akt), preto mal porovnať
či všetky odovzdané dokumenty súhlasia s mojím odovzdávajúcim protokolom R. T..
Žiadala odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať žalovaného o bezodkladné vrátenie

cudzej veci - zvyšných dokumentov. V prípade nevrátenia chýbajúcich dokladov žiadala, aby bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť finančnú náhradu za škodu vo výške 20.000 eur, nakoľko sú to
materiály, ktoré potrebuje, keďže súdne konania ešte pokračujú.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
31.12.2018 žiadala, aby súd uložil žalovanému vydať jej všetky doklady s poukazom na odovzdávajúci
a preberajúci protokol podpísaný dňa 19.01.2010 advokátkou R.. X. T. a žalobkyňou.

Následne žalobkyňa spresnila svoj žalobný petit pokiaľ ide o vrátenie dokladov, pričom v písomnom
podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 07.04.2020 žiadala, aby súd uložil žalovanému vydať
doklady podľa prílohy číslo 1 tohto písomného podania, teda žiadala vydať iba časť týchto dokladov.
Zároveň je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný pri ukončení právneho zastúpenia výpoveďou
plnomocenstva zo dňa 17.03.2017, odovzdal prevzaté dokumenty žalobkyni, a to štyrmi protokolmi

o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu zo dňa 10.08.2018 a dvoma zo dňa 25.07.2018. V
protokoloch o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu zároveň žalobkyňa svojim vlastnoručným
podpisom potvrdila, že všetky dokumenty, ktoré jej na základe týchto šiestich protokolov o odovzdaní a
prevzatí spisového materiálu boli odovzdané skontrolovala, pričom potvrdila, že jej nič nechýba a nemá
k nim žiadne výhrady.

Pokiaľ sa týka druhého žalobného petitu žalobkyňa žiadala priznať vo vzťahu k žalovanému náhradu
škody, respektíve ujmu vo výške 20.000 eur, nakoľko žalovaný vypovedal plnomocenstvá udelené ňou, z
dôvodu vážne narušenej dôvery a verbálnych, neprimeraných atakov na členov advokátskej kancelárie,
čo podľa jej názoru, nebola pravda
Zároveň jej škoda mala vzniknúť tým, že do dnešného dňa nebola odškodnená, pretože žalovaný prehral

všetky jej súdne spory, a tým, že jej zadržal dokumenty, nemohla pokračovať v ďalších súdnych sporoch.

6. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

7. Odvolací súd uvádza, že zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku do ustanovenia
§ 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného
procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore

môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Platí preto princíp formálnej pravdy
aj v danom prípade.8. Z uvedeného sa preto taktiež priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá

procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o
kontradiktórny proces, kde proti
sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.

9. Odvolací súd taktiež poukazuje na tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná

zodpovednosť strany sporu, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla
byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky.

10. Odvolací súd je však toho názoru, že žalobkyňa v konaní nepredložila hodnoverný dôkaz, ktorým
by preukázala svoje tvrdenia, že žalovaný skutočne zanedbal svoju povinnosť a neodovzdal žalobkyni

všetky prevzaté dokumenty. V konaní taktiež nebolo preukázané, že žiadané dokumenty sa dostali do
dispozičnej sféry žalovaného.

11. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)

je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

12. Predmetom sporu je aj nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur,
vyplývajúci z ochrany osobnosti. Odvolací súd tak musel mať ustálené, že žalobkyňou tvrdeným

nezákonným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti skutočne, citeľne a zásadným spôsobom došlo
a v dôsledku tohto nezákonného zásahu došlo v značnej miere aj k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti
tejto osoby v spoločnosti.

13. Odvolací súd uvádza, že difamačný charakter predpokladá určitú právne významnú, kvalifikovanú

mieru možnosti a spôsobilosti takéhoto konania, správania či vyjadrenia zasiahnuť do osobnostných
práv fyzickej osoby, čo znamená, že nie každý výrok, správanie či konanie je spôsobilé mať difamačný
charakter v právom požadovanom zmysle, hoci by ho dotknutá osoba mohla pociťovať subjektívne
ako urážlivé, znevažujúce či zasahujúce do práva na ochranu jej osobnosti. To znamená, že tvrdenie
musí byť objektívne spôsobilé do určitej, právne významnej miery zasiahnuť do dobrej povesti, či iného

osobnostného práva fyzickej osoby. Súd sa predovšetkým v konaní musí zamerať na ustálenie záveru,
či vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu možno mať za to, že vznikla žalobcovi ujma na jeho osobných
a osobnostných právach, ktorá je bez akýchkoľvek pochýb v príčinnej súvislosti s konaním či správaním
alebovýrokmižalovanéhoatiež,žezávažnosťtaktovzniknutejujmyajvzhľadomnaokolnosti,zaktorých
k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu došlo, s prihliadnutím na potenciál zníženia dôstojnosti

a vážnosti žalobcu v spoločnosti, dala právny základ uplatneného nároku na ochranu osobnosti žalobcu.

14. V danom prípade však odvolací súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním, poukazuje
na správne závery súdu prvej inštancie, že práve takýto, právne kvalifikovaný stupeň difamačného
charakteru konania žalovaného tak, ako ho popísala žalobkyňa, nie je daný, lebo nie je preukázaný.

Podľa názoru odvolacieho súdu dôvod výpovede plnomocenstiev uvedený žalovaným, nie je objektívne
spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti, či iného osobnostného práva žalobkyne.

15. Žalobkyňa zároveň v konaní nepreukázala nesplnenie povinností žalovaného odovzdať jej všetky
predložené dokumenty, a taktiež nepreukázala, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania ako jej

právny zástupca.

16. Aj odvolací súd je toho názoru, že neboli splnené žiadne zo základných zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorého by sa mal dopustiť žalovanývo vzťahu k žalobkyni. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu žalobkyne aj v časti o
priznanie majetkovej, respektíve nemajetkovej ujmy zamietol.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy

odvolaciehokonanianevznikli,pretoodvolacísúdrozhodoltak,žežalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.