Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814205216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: O. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie
neprijateľnosti poplatku a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/101/2014-31 zo dňa 30.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výrokov o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 146,92

Eur a o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 146,92 Eur a trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka v bode 8.1. zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8300049592 zo dňa 23.08.2012 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom v znení:

„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 146,92 eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 76,32 eur
v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného

uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 146,92 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1; 39; 41; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1 až 3, ods. 5; 54 ods.
1, 2; 107 ods. 1 až 3; 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2;
2 ods. 1 písm. a), b), g); 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§§ 80 písm. c/ a § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že predmetom žaloby je určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa odplaty za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v zmluve o spotrebiteľskom

úvere ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tejto odplaty žalobcovi.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku považuje súdna prax aj
žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý
právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a

konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3 Cdo 224/2008).

Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, umožňujúcich
riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny

záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a teda určení neplatnosti časti úverovej zmluvy,
má žalobca - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Jeho postavenie sa stane
istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§

39 Občianskeho zákonníka).

V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal vyhodnotením dojednaného poplatku v zmysle príslušných
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo Smernice Rady 93/13/EHS, v
súvislosti s čím konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť
akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Žalobcom napadnutým poplatkom je odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere v sume 146,92 Eur, ktorý bol jednorazovým
poplatkom. Samotná výška poplatku tak predstavuje 14,40 % poskytnutej čiastky úveru. Žalovaný ako
dodávateľ v predmetnej úverovej zmluve deklaroval, že žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytol sumu
1020,- Eur, fakticky mu však poskytol iba sumu 873,08 Eur.

Uvedenú sumu tak v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy možno zarátať medzi celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

V danom prípade je dohoda o poskytnutí služby zakomponovaná do typového formulára zmluvy o
revolvingovom úvere, teda žalobca nemal možnosť podpísať formulár bez toho, aby sa na neho

vzťahovalo predmetnú ustanovenie typovej zmluvy.

Pokiaľ ide o samotnú odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi nebola reálne poskytnutá žiadna služba, ako
to uvádza žalovaný. Uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba hypotetickú

možnosťpožiadaťoodkladsplátok,pričompoplatok(odplatu)spotrebiteľuhradilbezohľadunato,čitúto
hypotetickú možnosť využije alebo nie. Uvedená formulácia typovej spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladusplatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Pokiaľ ide aj o samotnú výšku uvedeného poplatku, tento predstavuje takmer trojnásobok

mesačnej splátky úveru. Uvedené ustanovenie (bod 8.1 zmluvy) teda umožňuje dodávateľovi inkasovať
odplatu za úver (§ 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.) vo výške takmer trojnásobku mesačnej
splátky už pri poskytnutí úveru. Ustanovenie bodu 8.1 zmluvy je neprijateľnou podmienkou. V danom
prípade je nepodstatné, že odplata za poskytnutie služby nepredstavuje priamo splátku spotrebiteľského
úveru, nakoľko sa v zmysle vyššie ust. § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. zahŕňa do celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Výška odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru podľa
bodu 8.1 zmluvy je neprimeraná, keďže predstavuje 14,40 % poskytnutej čiastky úveru a v konečnom
dôsledku taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Preto súd prvého stupňa dojednanie o úhrade odplaty určil za neprijateľnú podmienku.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nie je tiež zrejmé, aké náklady žalovaného ako dodávateľa
by mal uvedený poplatok (bod 8.1 zmluvy) predstavovať. Je logické, že žalovaný ako dodávateľ má

výdavky spojené so správou úverov ako aj ďalšou činnosťou, ale nemožno celé toto bremeno prenášať
na spotrebiteľa, ktorému sa úver poskytuje. Bežné poplatky v bankách, čo je súdu všeobecne známe
z jeho činnosti, predstavujú mesačne sumu cca 3 - 4 eurá, pričom banka vykonáva na predmetnom
účte aj rôzne operácie a úkony, ako napr. trvalé príkazy na úhradu, inkaso, príjme platieb a rovnako ako
žalovaný tieto vykonáva prostredníctvom svojich zamestnancov vo svojich pobočkách. Ak by žalovaný

mal len 1000 klientov, ktorí by mu uhradili predmetný jednorazový poplatok, získal by sumu 146.920,-
Eur, pričom by išlo iba o zisk z poplatkov umožňujúcich spotrebiteľom hypoteticky požiadať o odklad
splátok bez toho, aby tak aj učinili.

V prípade tohto poplatku (odmeny) nie je zrejmé, ako bola daná suma žalovaným určená a čo v

konečnom dôsledku mala odmena pokryť. Uvedené ustanovenie bolo v zmluve o úvere formulárovo
určené, bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť. V žiadnom prípade nemožno takéto poskytnutie služby
žalovaným ako keby „skryť“ pod nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
- dohodu o poskytnutí služby a dohodnúť za to odmenu, ktorú znáša dlžník ako spotrebiteľ, ktorej výška
pritom predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky.

Dojednanie odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v
sume 146,92 Eur dohodnutá v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 23.08.2012 medzi
účastníkmi tohto konania zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobcu, a preto predmetné dojednanie vyhlásil na neprijateľnú podmienku a

žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné, žalobcovi na základe
tejto neplatnej časti zmluvy vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451

Občianskeho zákonníka vzniknutého plnením z neplatného právneho dôvodu.

Pokiaľ ide o výšku obohatenia žalovaného, táto predstavuje od žalobcu inkasovanú sumu poplatku vo
výške 146,92 Eur, ktorú sumu účastníci konania nerozporovali.

Preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na vydanie sumy 146,92
Eur zaviazal žalovaného.

Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa konštatoval, že ustanovenie
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej dobe obmedzuje žalobcu pri uplatnení

práva titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalobcovi by voči žalovanému vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom najskôr
sa mohol žalobca dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na jeho úkor sa obohatilžalovaný v deň čerpania úverovej zmluvy dňa 23.08.2012. Uvedený deň je tiež významný z hľadiska
začiatku plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, keďže v tento deň došlo k bezdôvodnému
obohateniu zo strany žalovaného.

Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 23.08.2012 a v prípade nepodania
žaloby dňa 11.06.2014 by uplynula dňa 23.08.2014. Keďže v čase podania žaloby premlčacia doba
neuplynula (podanie žaloby na súde spôsobilo spočívanie premlčacej doby), námietka premlčania
vznesená žalovaným je nedôvodná.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako
dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobcovi, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Podľa zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1.020,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 54,65 Eur a
to v 42 mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70,01 %, RPMN

za úver predstavovala 60,09 %.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, obligatórnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí
údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

Preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi neprislúchajú
ani úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru. Aj v prípade, že by súd nepovažoval
úver za bezúročný, zaoberal by sa výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého sadzba v danom prípade
predstavovala 70,01 % ročne (bod 6. zmluvy). Z internetovej stránky NBS vyplýva, že úrokové miery

podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (42 splátok) v
auguste 2012 boli vo výške 12,89 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
účastníkmivdanomprípadeviacakopäťnásobneprevyšujemieruúrokovposkytovanýchvtomtoobdobí
bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi,
preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom. Vzhľadom na vyššie uvedené závery by súd považoval dohodu o výške úrokov za
absolútne neplatnú (§ 41 Občianskeho zákonníka) aj prípade, že by úver nebol bezúročný.

Súd sa však zaoberal iba nárokom žalobcu vymedzeným v žalobe a žalobe vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody vyhovel v celom rozsahu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal,
že prvostupňový súd uviedol ohľadom dohody o poskytnutí služby tvrdenia, ktoré nemajú oporu v
skutkovom a právnom stave. Z rozsudku tiež nie je možné zistiť, na základe čoho súd prvého stupňatvrdí, že žalobca nemal možnosť podpísať formulár bez toho, aby sa na neho vzťahovalo predmetné
ustanovenie typovej zmluvy. Z rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd zaoberal otázkou samostatného
uzatvárania zmluvy, lebo zo samotného podpisovania dohody o poskytnutí služby je aj bez ďalšieho

aj priemernému spotrebiteľovi zrejmé a poznateľné, že pre jej vznik a ako vyjadrenie súhlasu je nutný
práve samostatný podpis. V článku 8 odsek 8.6 sa výslovne uvádza, že neuzavretie danej dohody nie je
podmienkou vzniku zmluvy. Tak ako v prípadoch iných zmlúv, podpis konajúcej osoby má jeden a ten istý
význam. Je prejavom a potvrdením vôle dosiahnuť to, pod čo sa podpisuje. Tým, že sa dohoda podpisuje
samostatneaoddelene,tedažekjejvznikunepostačujelenjedenpodpisnazmluve,sadávadostatočne

najavo, že ide o doplnok ku každému produktu, ktorý doplnok môže vzniknúť len vtedy, ak je samostatne
podpísaný. Závery prvostupňového súdu sú predčasné. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako
sa súd prvého stupňa vyporiadal s tým, že zákonná úprava určuje, že dojednanie o predmete dohody
a cene tohto predmetu nie je neprijateľnou podmienkou. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný
a nezrozumiteľný. Plnením podľa dohody je zriadenie práva odložiť si splátky, cenou je odplata za
jeho zriadenie. Z dohody o poskytnutí služby vyplýva, že jej predmetom je odplatné poskytnutie služby.

Touto službou je zmluvné zriadenie práva v prospech dlžníka uplatniť si odklad splatnosti splátok. Za
získanie/nadobudnutie tohto práva je dlžník povinný uhradiť dohodnutú odplatu. Uzavretím dohody
žalobca získal oprávnenie, teda možnosť využiť dané právo, a teda výsledok, ktorý sa jeho uzavretím
dosiahne. Súd prvého stupňa mal vysvetliť, v čom má dojednanie o nadobudnutí práva spôsobovať
nerovnováhu v postavení strán. To, či spotrebiteľ službu na základe dohody o poskytnutí služby využije

alebo nevyužije, záleží na jeho rozhodnutí. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne
vzťahy a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu
platiť vopred. Súd nie je oprávnený preskúmavať ani výšku poplatku a ani to, čo je predmetom plnenia.
Ide o dojednania o predmete a cene plnenia, ktoré sú vylúčené ex lege zo záverov o tom, že by išlo
o neprijateľnú podmienku. Nie je tiež zrejmé, prečo súd porovnáva odplatu „optikou“ porovnávania s

výškou mesačnej splátky. Ide stále o cenu plnenia a pre dodávateľa nie je výhodné predlžovať dobu
splatnosti. Poskytovanie služby je len reakciou na možné situácie, v ktorej sa dlžník môže ocitnúť, a
ktorá môže mať pre neho nepriaznivé následky. Tvrdenie súdu o tom, že ide o odplatu za úver, nemá
žiadny skutkový a právny základ. Nejde o odplatu za úver, keďže sa platí za úplne iný nárok. Pokiaľ
súd prvého stupňa neopodstatnene porovnáva poplatok za predmetnú službu s poplatkom za správu

úveru v banke, odklad splatnosti splátok nie je ani zákonný nárok a ani súčasť „správy úveru. Žalovaný
žiadny poplatok za správu úveru nevyžaduje. Napadnutý rozsudok nezodpovedá ustanoveniu § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd v ňom neuviedol podstatné časti vyjadrenia žalovaného
k podanej žalobe a nevysporiadal sa s argumentom žalovaného, že predmetná dohoda o poskytnutí
služby nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Z rozsudku nie je možné sa

dozvedieť, akým spôsobom súd aplikoval príslušné zákonné ustanovenie, v čom boli splnené zákonné
znaky hypotézy právnej normy definujúcej neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 83,87 Eur.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby

je časť formulárovej zmluvy, ktorá je vložená do súvislého textu zmluvy bez akéhokoľvek grafického
odlíšenia. Práve preto zákon pozná pojem individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, ktorej znakom
je, že nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobcovi nie je známy zámer žalovaného,
ktorý sa domáha uvedenia ustanovenia alebo rozhodnutia súdu, kedy by spotrebiteľ nemohol za
zakúpenú službu platiť vopred. V spotrebiteľských úverových zmluvách by mali byť takéto podmienky

vždy vyhodnotené ako neprijateľné a jedinou možnosťou by ostalo jej individuálne dojednanie, ktoré by
muselo byť v súlade s § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo predmetná dohoda nespĺňa. Dohoda
o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná a zámerom žalobcu
nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver je hneď po podpísaní na účet
ponížený o sumu uvedenú v tejto Dohode a ak ju klient nevyužije, nemá nárok na jej vrátenie. Dokonca

keď ju využije, táto suma nenahrádza splátky samotné, preto využitie resp. nevyužitie tejto služby nie
je samotným dôvodom neprijateľnosti tejto podmienky. V danom prípade cena tohto poplatku je len
vyústením, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý poplatok, ktorý spočíva v tom, že žalobca má platiť
za niečo, čo mu nemusí byť dodané (čl. 8.2 zmluvy). To samo osebe spôsobuje značnú materiálnudisproporciu. Žalovaný obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne
prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní, alebo s nimi nebol skončený pracovný
pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. Ako sa vyjadril

obchodný zástupca žalovaného, podpísať sa pod túto dohodu bolo podmienkou získania úveru. Systém
ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi
alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalosti. Spotrebiteľ odsúhlasí predajcom
alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Na strane
veriteľa ide o jednoduchý úkon poskytnutia hotovosti spotrebiteľovi. Disponuje nepopierateľne značným

množstvom financií, keďže poskytovanie úverov je jeho podnikateľskou činnosťou. Na druhej strane za
relatívne malé sumy peňazí (nie viac ako 1.500,- Eur) je spotrebiteľ povinný zaviazať sa k dodržiavaniu
množstva zmluvných podmienok aj na obdobie 4 rokov. Úverovú zmluvu pripravuje výsostne sám
veriteľ a väčšina obyvateľstva je skôr či neskôr pritlačená k tomu, aby sa k nejakému úveru zaviazala.
Ak by právne vzťahy neboli regulované štátom, veritelia by boli neúmerne zvýhodnení svojim silným
postavením a dlžníci by neboli schopní zamedziť platnosti nekalých podmienok v úverových zmluvách.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal mu trovy odvolacieho konania celkom vo výške 94,15 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia

§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je
v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu dňa 21.04.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného, okrem výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 146,92 Eur, nie je dôvodné.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť

nemožno oddeliť od ostatného obsahu (§ 41 Občianskeho zákonníka).

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného zákonníka).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ).

Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

Na účely zákona sa rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok
(§ 2 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
(§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,

ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať (§ 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(s odkazom na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonoma osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (§ 3 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že zmluvná podmienka
v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300049592 zo dňa 23.08.2012 uzavretej medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v znení uvedenom v predmetnom výroku, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o tento výrok, súd prvého stupňa na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil.Natýchtosprávnychskutkovýchzisteniachaposúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolacieho

konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam
uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného len na doplnenie konštatuje:

Súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa so žalobou a s jej prílohami, t.
j. so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300049592 zo dňa 23.08.2012, výpoveďou žalobcu, prednesom

právneho zástupcu žalobcu a písomným podaním žalovaného zo dňa 11.09.2014 správne zistil skutkový
stav veci. V súvislosti s tým správne konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, k
čomu odvolací súd len na doplnenie konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa
všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú, a ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania ani sporná. Preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase

uzavretia zmluvy.

Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol poskytnutý revolvingový úver deklarovaný žalovaným vo
výške 1.020,- Eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy.

Zmluva o úvere, aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, sa zaraďujú medzi konsenzuálne kontrakty, a teda
nároky (práva a povinnosti) účastníkov právneho úkonu vznikajú uzavretím zmluvy. Preto všetky práva
a povinnosti musia byť jasne a zreteľne stanovené pri vzniku zmluvy, teda okamihom jej uzavretia.

Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že pre úver sa rozhodol z dôvodu, že sa ocitol vo finančnej tiesni
a na základe jeho žiadosti mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.020,- Eur s ročnou úrokovou
sadzbou 70,01 % p. a.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že vo vzťahu k poplatku za možnosť odkladu splátok ide o vedľajšiu službu,

ktorá je predformulovaná na jednom z tlačív, ktoré díleri vyžadujú podpisovať.

Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu

privodiť akúkoľvek zmenu a že dohoda o poskytnutí služby je zakomponovaná do typového formulára
zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca nemal možnosť podpísať formulár bez toho, aby sa na
neho vzťahovalo predmetné ustanovenie typovej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že takýto záver
prvostupňového súdu je správny.
Odvolací súd s stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dohoda o poskytnutí služby - ,,odmena

za odklad splátok úveru“ vo výške 146,92 Eur je neplatná.

Žalobcovi bol schválený úver vo výške 1.020,- Eur, avšak reálne mu bolo poskytnutých len 873,08 Eur,
po odpočítaní odmeny za odklad splátok.

Tak, ako to žalobca tvrdil v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobcu ani nepoprel, žalobca si
ponechal pri vyplatení sumy úveru žalobcovi odplatu vo výške 146,92 Eur za službu v zmysle čl. 8 ods.
8.1 písm. Dohody o poskytnutí služby.Toutoslužboužalovanýnanútilžalobcovimožnosťodkladutrochsplátokúveruzapodmienokuvedených
v predmetnom bode zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či
žalobca bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie.

Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu,
resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné

započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov,
považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je výrazne v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa zároveň správne konštatoval, že ide o neprimerane vysokú odmenu, keďže pri

mesačnej splátke úveru (bod 5. zmluvy) vo výške 54,65 Eur takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré
môžu byť odložené. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju
neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úverovej sumy.

V odvolaní žalovaného dominujú výhrady, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou samostatného

uzatvárania dohody, že v danom prípade došlo žalobcom k samostatnému podpisu dohody a že jej
neuzavretie nie je podmienkou vzniku zmluvy.

K uvedeným výhradám žalovaného odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno
považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako to

tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy.

Odvolací súd k tomuto dopĺňa, že Občiansky zákonník indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné
podmienky. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného
dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s
dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Žalobca ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy
a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA

CLARO).

V Zmluve o revolvingovom úvere v čl. 8 je upravená „Dohoda o poskytnutí služby“. Už len jej samotné
zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany
spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku a v prospech takéhoto záveru svedčí aj argument

žalobcu, že podpis tejto dohody vyžaduje díler.

Žalobca ako spotrebiteľ finančnej služby prijal v rámci zmluvných podmienok aj dohodu o poskytnutí
služby odkladu splátok a odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že žalobca proti tomuto dojednaniu
nenamietal a vlastne len na ňom záležalo, či daná dohoda vznikne. Práve štandardné formulárové

zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu alebo neprijme. Prijatím sa pri štandardných
formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma tak, ako ju to uviedol žalobca vo vyjadrení k
odvolaniu, teda že zmluvu pripravuje výsostne žalovaný ako veriteľ sám. Žalovaný nepreukázal, že by
išlo v danom prípade o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť
výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje správny záver
prvostupňového súdu, že uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba
hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobca uhradil poplatok (odplatu) bez ohľadu na
to, či túto hypotetickú možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť

odkladu splatnosti splátok, ako to namietal žalobca, dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.Žalovaný ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že službu,
za ktorú žiadal odplatu, si vymienil žalobca, mala slúžiť žalobcovi a bola vlastne vo sfére jeho záujmu.

Z vyjadrenia žalobcu nepochybne vyplýva, že je otázne, aké myšlienkové pochody by viedli žalobcu k
dobrovoľnému uzavretiu takejto dohody, ak by vedel, že na odklad splátok nemusí mať právny nárok, ale
zaplatiť si za túto službu musí. Aj argument žalobcu, že jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu
so žalovaným kvôli dohode o poskytnutí predmetnej služby svedčí v prospech záveru, že žalobca, ak
chcel získať úver, vzhľadom na vyššie uvedené musel prijať aj zmluvnú podmienku, ktorá je predmetom

tohto konania.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol v odvolaní takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého
stupňa určil, že zmluvná podmienka v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300049592 zo dňa
23.8.2012 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v znení uvedenom v

tomto výroku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Za správne považuje odvolací súd aj závery prvostupňového súdu týkajúce sa samotnej výšky odplaty
za poskytnutie služby.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že ide o neprimeranú výšku odplaty, keďže
táto predstavuje 14,40 % poskytnutej čiastky úveru a v konečnom dôsledku taktiež spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež nie je zrejmé,
aké náklady žalovaného ako dodávateľa by mal uvedený poplatok (bod 8.1 zmluvy) predstavovať.

Žalovaný síce v odvolacom konaní argumentoval tým, že ide o odplatu za poskytnutie služby, avšak
samotnú požadovanú výšku tejto odplaty nijako nezdôvodnil a obmedzil sa len na uvádzanie príkladov
a porovnaní s inými právnymi úkonmi, ktoré sú s predmetom danej dohody neporovnateľné, tak ako to
správne namietal aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery nie je možné považovať výšku odplaty za dohodnutú, táto bola
žalovaným jednostranne určená a okolnosť, že výšku odmeny výsostne určoval žalovaný, potvrdzuje aj
argument samotného žalovaného v odvolaní, že za získanie/nadobudnutie tohto práva je osoba z neho
oprávnená zaviazaná uhradiť odplatu.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a
ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy spotrebiteľ by nemohol za zakúpenú službu platiť vopred,
odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je irelevantná vzhľadom k odôvodnenému záveru,
že zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez
možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho
poriadku ako vecne správny potvrdil.

Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 146,92 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, odvolací súd konštatuje, že rozsudok
v tejto časti je predčasný.

Súdprvéhostupňavovzťahuktejtočastirozhodnutiakonštatoval,ževzhľadomnaustanovenie§53ods.
5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné,

žalobcovi na základe tejto neplatnej časti zmluvy vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľaust.§451Občianskehozákonníkavzniknutéhoplnenímzneplatnéhoprávnehodôvodu.Pokiaľide
ovýškuobohateniažalovaného,tátopredstavujeodžalobcuinkasovanúsumupoplatkuvovýške146,92
Eur, ktorú sumu účastníci konania nerozporovali. Preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a preto na vydanie sumy 146,92 Eur zaviazal žalovaného.

Predčasnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti spočíva v tom, že v tomto štádiu konania nie
je možné zistiť, či bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo. Žalobca na pojednávaní dňa16.09.2014 uviedol, že si nepamätá, či vyrovnal poskytnutý úver. Z Karty klienta zo dňa 28.02.2014 (č.
l. 23 spisu) vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 656,94 Eur.

Keďže ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné náležite posúdiť, či na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa však v tomto
štádiukonanianiejepreukázané,čožalobcazaplatilžalovanémuanito,čoodnehodostal,pretojezáver
prvostupňového súdu o povinnosti žalovaného vrátiť sumu 146,92 Eur žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia predčasný.

Preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho
poriadku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite zistiť, či na strane žalovaného na úkon
žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.