Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010445
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obvinenému E.. E. X. a spol., pre
zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 ods.1 písm.b), písm.c) Tr.zák.,
prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 22. decembra 2016 sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry
Prievidza podanú v neprospech obvinených E.. E. X. a H.. Y. H. proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 9. marca 2016, sp. zn. 3T/136/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 9. marca 2016, sp. zn. 3T/136/2015 pod bodom I. podľa §
241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, s použitím § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
(per analogiam) zastavil trestné stíhanie obvineného H.. Y. H., nar. X.XX.XXXX v B., pre skutok právne

posúdený ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 odsek 1
písmeno b), c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

E.. E. X. dňa 6.3.2015, ako obhajca obvineného J.. Y. E., v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru Prievidza, Odbor kriminálnej polície, pod č. ORP-202/1-VYS-PD-2015, v úmysle
zmariť vykonanie výsluchu obvineného J.. Y. E. v X., okres J., v čase približne o 09:00 hod. požiadal H..

Y. H., praktického lekára pre dospelých - Zdravotné zariadenie O., a.s., X., aby bez prítomnosti J.. Y. E. a
bezjehofyzickéhovyšetreniavystavillekárskepotvrdenie„výmennýlist-poukaznaodbornévyšetrenie“,
v ktorom mal skonštatovať, že J.. Y. E., ktorý nie je jeho pacientom, z dôvodu vážneho ohrozenia života a
zdraviasanemôžezúčastniťúkonu-výsluchuobvineného,naktorýbolJ..Y.E.predvolanýaktorýsamal
uskutočniť dňa 6.3.2015 o 13:00 hod. na OR PZ J., H.. Y. H. lekárske potvrdenie potvrdzujúce zdravotný
stav obvineného J.. Y. E. vydal bez jeho vyšetrenia a následne E.. D. S., rovnako obhajca J.. Y. E., a E.. E.

X. v trestnej veci č.ORP-202/1-VYS-PD-2015, v Prievidzi, v budove Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Prievidza dňa 6.3.2015 o 11:15 hod. predložili lekárske potvrdenie vyšetrovateľovi Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prievidza pplk. A.. A. F. ako ospravedlnenie neúčasti obvineného J.. Y. E.
na výsluchu obvineného, v dôsledku čoho sa jeho výsluch neuskutočnil,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Pod bodom II. podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, s použitím § 214 odsek 1 Trestného
poriadku (per analogiam) postúpil vec obvineného E.. E. X., nar. XX.X.XXXX v J., v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 197/15/3307, doručenej súdu 27.8.215, právne posúdenej ako
zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 odsek 1 písmeno b), c)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:E.. E. X. dňa 6.3.2015, ako obhajca obvineného J.. Y. E., v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru Prievidza, Odbor kriminálnej polície, pod č. ORP-202/1-VYS-PD-2015, v úmysle
zmariť vykonanie výsluchu obvineného J.. Y. E. v X., okres J., v čase približne o 09:00 hod. požiadal H..

Y. H., praktického lekára pre dospelých - Zdravotné zariadenie O., a.s., X., aby bez prítomnosti J.. Y. E. a
bezjehofyzickéhovyšetreniavystavillekárskepotvrdenie„výmennýlist-poukaznaodbornévyšetrenie“,
v ktorom mal skonštatovať, že J.. Y. E., ktorý nie je jeho pacientom, z dôvodu vážneho ohrozenia života a
zdraviasanemôžezúčastniťúkonu-výsluchuobvineného,naktorýbolJ..Y.E.predvolanýaktorýsamal
uskutočniť dňa 6.3.2015 o 13:00 hod. na OR PZ J., H.. Y. H. lekárske potvrdenie potvrdzujúce zdravotný

stav obvineného J.. Y. E. vydal bez jeho vyšetrenia a následne E.. D. S., rovnako obhajca J.. Y. E., a E.. E.
X. v trestnej veci č.ORP-202/1-VYS-PD-2015, v Prievidzi, v budove Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Prievidza dňa 6.3.2015 o 11:15 hod. predložili lekárske potvrdenie vyšetrovateľovi Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prievidza pplk. A.. A. F. ako ospravedlnenie neúčasti obvineného J.. Y. E.
na výsluchu obvineného, v dôsledku čoho sa jeho výsluch neuskutočnil,

disciplinárnej komisii Slovenskej advokátskej komory, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že na základe dôkazov
vykonaných v prípravnom konaní je zrejmé, že žalovaný skutok a konanie ani jedného z obvinených

nevykazuje zákonné znaky zločinu marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, §
344 odsek 1 písmeno b), c) Trestného zákona, pričom vo vzťahu ku konaniu obvineného H.. Y. H.
nezistil žiadne porušenie noriem upravujúcich postup ošetrujúceho lekára a pokiaľ sa týka obvineného
E.. E. X., jeho konanie v súvislosti s poskytnutou službou advokáta - zabezpečenie ospravedlnenia
na predvolávaný úkon prípravného konania - bol vykonaný v rozpore s povinnosťami advokáta,

pretože obhajca mal zabezpečiť relevantné poučenie klienta o možnostiach a zákonných dôvodoch
ospravedlnenia sa na úkonoch trestného konania, aby takéto ospravedlnenie mohlo byť i zabezpečené
a teda vo vzťahu k jeho osobe ide o disciplinárne previnenie, na prejednanie ktorého je príslušná
disciplinárna komisia Slovenskej advokátskej komory. Poukázal na to, že obvineným sa kladie za vinu,
že E.. E. X. dňa 6.3.2015, ako obhajca obvineného J.. Y. E., v trestnej veci vedenej na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru Prievidza, Odbor kriminálnej polície, pod č. ORP-202/1-VYS-PD-2015,
v úmysle zmariť vykonanie výsluchu obvineného J.. Y. E. v X., okres J., v čase približne o 09:00
hod. požiadal H.. Y. H., praktického lekára pre dospelých - Zdravotné zariadenie O., a.s., X., aby bez
prítomnosti J.. Y. E. a bez jeho fyzického vyšetrenia vystavil lekárske potvrdenie „výmenný list - poukaz
na odborné vyšetrenie“, v ktorom mal skonštatovať, že J.. Y. E., ktorý nie je jeho pacientom, z dôvodu

vážneho ohrozenia života a zdravia sa nemôže zúčastniť úkonu - výsluchu obvineného, na ktorý bol
J.. Y. E. predvolaný a ktorý sa mal uskutočniť dňa 6.3.2015 o 13:00 hod. na OR PZ Prievidza, H.. Y.
H. lekárske potvrdenie potvrdzujúce zdravotný stav obvineného J.. Y. E. vydal bez jeho vyšetrenia a
následne E.. D. S., rovnako obhajca J.. Y. E., a E.. E. X. v trestnej veci č.ORP-202/1-VYS-PD-2015,
v Prievidzi, v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza dňa 6.3.2015 o 11:15 hod.

predložili lekárske potvrdenie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza pplk.
A.. A. F. ako ospravedlnenie neúčasti obvineného J.. Y. E. na výsluchu obvineného, v dôsledku čoho
sa jeho výsluch neuskutočnil, čím mal každý z obvinených brániť v získaní dôkazu v trestnom konaní
a mariť prítomnosť a výpoveď strany trestného konania. Podľa § 344 ods.1 Tr.zák. sa zločinu marenia
spravodlivosti dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní falšuje, pozmení alebo

marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu (§ 344 ods.1 písm.b) Tr.zák.) a podľa § 344 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona sa dopustí zločinu marenia spravodlivosti ten, kto marí alebo bráni prítomnosti
alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní,
svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Pokiaľ v prejednávanej trestnej veci svedok E.. D. S.
a obvinený H.. Y. H. vypovedali bez toho, aby boli v zmysle príslušných platných právnych predpisov

zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť svedka, E.. D. S. (s poukazom na § 23 ods.1 zák.č. 586/2003
Z.z. o advokácii) a obv. H.. H. (v zmysle § 11 ods.9 písm.g) zák.č. 576/2004 Z.z.), ich výpovede nebolo
možné v trestnom konaní právne relevantne použiť a rovnaký právny záver sa týka aj svedeckých
výpovedí svedkov Ing. A. F., vyšetrovateľa PZ a Ing. H. D., riaditeľa Odboru kriminálnej polície OR PZ
v Prievidzi, ktorí rovnako neboli v zmysle § 80 ods.3 zák.č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore zbavení

mlčanlivosti. Pokiaľ sa týka výpovede J.. Y. E., v tom čase v procesnom postavení svedka a s touto
výpoveďou súvisiaceho úradného záznamu svedkov A.. A. F. a A.. H. D., orgán činný v trestnom konaní
(OR PZ, Odbor kriminálnej polície Prievidza) predvolával J.. Y. E. dňa 6.3.2015 v čase asi o 08.30 hod.
na výsluch na OR PZ Prievidza na ten istý deň na 13.00 hod. bez toho, aby bolo J.. Y. E. uvedené, že užje v procesnom postavení obvineného. Jednalo sa pritom o veľmi neštandardné, urgentné a telefonicky
uskutočnené predvolanie a pritom bez toho, aby bolo J.. Y. E. uvedené, v akom procesnom postavení sa
v tom čase jeho osoba nachádza a bez toho, aby J.. Y. E. mal vedomosť o tom, že mu už políciou bolo

vznesené obvinenie a to napriek tomu, že J.. Y. E. bol bezúhonnou a ako poslanec NR SR mediálne
známou osobou so známym miestom pobytu i telefónnym číslom, na ktorom bol vždy dostupný. V čase
popisovaného telefonátu sa pritom J.. Y. E. zdržiaval v L. a teda v značnej vzdialenosti od miesta, kde
sa mal výsluch uskutočniť. J.. Y. E. bol okrem toho podľa vlastného vyjadrenia (nebolo ničím vyvrátené,
naopak podporené objektívnou situáciou v inkriminovanom čase, spočívajúcou v značne intenzívnej

medializácii jeho osoby v negatívnom svetle, tiež neštandardným a naliehavým postupom polície v
snahe zabezpečiť jeho urgentnú účasť na úkone) zdravotne indisponovaný pre jeho aktuálne zhoršený
zdravotný stav, pričom však na druhej strane túto okolnosť i sám telefonujúcemu policajtovi objasnil a
vysvetlil objektívnu nemožnosť účasti na výsluchu určenom políciou na ten istý deň (6.3.2015 o 13.00
hod.) a súhlasil so svojím výsluchom v najbližšom možnom termíne, pričom tohto sa aj reálne zúčastnil
eštevtenistýdeň6.3.2015,kedybolnapolíciiajo19.15hod.naozajvypočutý.Jenesporné,ževýmenný

list - poukaz vystavený na meno J.. Y. E. s písomne vyjadreným objektívnom nálezom nemožnosti
zúčastniť sa dnešného úkonu (6.3.2015) s popísanými subjektívnymi obtiažami - vážneho ohrozenia
života a zdravia pacienta - vypísal obv. H.. Y. H., ako i to, že ho vystavil na požiadanie obv. E.. E.
X., takýto doklad však nemohol byť spôsobilý, aby ho vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní
považoval za doklad, ktorý mal preukazovať dôvod neúčasti a ospravedlňovať neúčasť J.. Y. E. na úkone

orgánu činného v trestnom konaní zo zdravotných dôvodov. Ak takýto doklad vyšetrovateľ považoval za
ospravedlnenie neúčasti, išlo o jeho nesprávny postup.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podala sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry
Prievidza v neprospech obidvoch obvinených. V jej písomnom odôvodnení namietala správnosť

napadnutého uznesenia s poukazom na jeho nezákonnosť. Je síce pravdou, že obvinený J.. Y. E. sa
dňa 06. 03. 2015 dostavil na úkon na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi v doprovode
obhajcu E.. E. X., ale len pod tlakom tej skutočnosti, že vyšetrovateľ Policajného zboru neakceptoval
výmenný lístok - doklad od H.. Y. H. a teda nie je pravdou, že by orgán činný v trestnom konaní takéto
ospravedlnenie akceptoval, a tým nesprávne postupoval. Pokiaľ sa týka obv. H.. H. a jeho postupu ako

ošetrujúceholekára, jehozdravotníckyúkonspočívalibavovyplnenívýmennéholístkabezakéhokoľvek
vyšetrenia pacienta, preto týmto postupom porušil právne normy na úseku zdravotníctva, konkrétne
zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zároveň tým úmyselne znemožnil úkon trestného
konania, konkrétne výsluch obvineného J.. Y. E. dňa 06. 03. 2015. J.. Y. E. nebol pacientom H.. H.,
ani ho H.. H. nepoznal, napriek tomu vystavil dňa 06. 03. 2015 výmenný list - poukaz na odborné

vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie na meno J.. Y. E. s tým, že konštatoval taký závažný zdravotný
stav pacienta, pre ktorý sa z dôvodu vážneho ohrozenia života a zdravia nemôže zúčastniť úkonu. V
prípade konania obvineného E.. X. ten preukázateľne vedel, na aký úkon sa má J.. Y. E. dostaviť a tento
úkon chcel uvedeným spôsobom zmariť. Ospravedlnenie sa z úkonu pre J.. Y. E. osobne zabezpečil
u H.. H., ktorému okrem iného aj nadiktoval, čo má byť obsahom výmenného lístka a následne ho

odovzdalpríslušnémuvyšetrovateľovi.PritomtoodovzdaníbolprítomnýajE..D.S.aažsúbežnestýmto
odovzdaním výmenného lístka vystaveného H.. H. boli vyšetrovateľovi Policajného zboru odovzdané
plné moci na zastupovanie obvineného J.. Y. E. v trestnom konaní, teda až od vtedy sa na oboch
obhajcov (advokátov) vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, tak ako to vyplýva z ustanovenia
§ 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení. Zároveň poukázala aj na ustanovenie §

23 ods. 6 zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať
mlčanlivosť v disciplinárnom konaní, z čoho možno výkladom dospieť k záveru, že ani v trestnom konaní,
kde vystupuje ako obvinený a dokonca má právo odmietnuť vypovedať, sa nemôže dovolávať povinnosti
zachovávať mlčanlivosť. Rovnako je v danom prípade potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že svedok
E.. S. aj obvinený E.. X. vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli ešte pred tým, ako odovzdali

plné moci príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, čo je okamihom od kedy im vznikla povinnosť
aj právo obhajovať klienta. O skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli ešte pred týmto odovzdaním, mohli
byť vypočúvaní aj bez zbavenia mlčanlivosti klientom. Obvinený H.. H. sa rovnako ako obvinený E.. X.
nemoholdožadovaťpovinnostizachovávaťmlčanlivosť,ktorájeuvedenáv§11ods.9písm.g)zákonač.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v tom zmysle, že každý má právo na zachovanie mlčanlivosti o

všetkých údajoch, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným
stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený
tejto mlčanlivosti. Poukázala na skutočnosť, že H.. H. reálne nikdy J.. Y. E. nevyšetril, preto nie je ani
možné, aby porušil zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti, týkajúcu sa zdravotného stavu pacienta,o ktorom nemal žiadnu relevantnú vedomosť. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie § 129
Trestného poriadku, podľa ktorého svedok nesmie byť vypočúvaný okrem iných prípadov ani vtedy, keby
svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť

mlčanlivosti, okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým,
v ktorého záujme má túto povinnosť. Uvedená zákonná úprava sa teda vzťahuje iba na svedkov, nie
na obvineného, ktorý má právo odoprieť vypovedať v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku aj bez
uvedenia dôvodu. Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti pre
policajtov, vyplývajúcu zo zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pretože povinnosť zachovávať

mlčanlivosťpodľatohtozákonamázabrániťtomu,abydôvernéinformácie,ktorépolicajtizistiliprivýkone
svojej činnosti, neboli prezradené nepovolenej osobe. To sa však netýka napríklad trestného konania,
kdeustanoveniaTrestnéhoporiadkuopovinnostisvedčiťaposkytnúťpravdivéinformáciemajúprednosť
pred ustanoveniami zákona o policajnom zbore. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť upravená v zákone
o policajnom zbore teda nebráni výsluchu policajta v procesnom postavení svedka. V spise sa pritom
nachádza aj stanovisko príslušného orgánu, ktorý bol požiadaný o zbavenie mlčanlivosti svedkov A.. H.

D. a A.. A. F. s tým, že nie je dôvod na postup podľa § 80 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. V súvislosti s
tým pritom policajti vypovedali len o priebehu úkonu - spôsobu predvolania na výsluch a odovzdávania
výmenného lístka, nie teda aj o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli z určitého úkonu. Policajti nemusia v
zmysle § 80 ods. 1 zákona o Policajnom zbore zachovávať povinnosť mlčanlivosti ani v prípade ak ide
o oznámenie protispoločenskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že na svedecké výpovede Ing. F. a Ing.

D. malo byť pri rozhodovaní prihliadnuté. Súd prvého stupňa naviac nebral do úvahy ani skutočnosť, že
obaja obvinení sa ku konaniu opísanému v obžalobe prokurátora v podstate priznali a toto konanie sa
snažili zľahčiť tým, že konali v záujme klienta, resp. pacienta. V súvislosti s tým prokurátorka poukázala
na okolnosť, že výmenný lístok (ospravedlnenie sa z úkonu) vôbec nezodpovedal skutočnému stavu a
obvinený PaedDr. Y. E. bol schopný sa dňa 06.03.2015 dostaviť na úkon, teda zjavne nebolo dôvodné

tento vystavovať a cieľom obvinených E.. X. a H.. H. bolo to, aby sa úkon - výsluch dňa 06. 03. 2015 -
nevykonalaabyhotedazmarili.Vprípravnomkonaníbolovykonanýmidôkazmidostatočnepreukázané,
že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu a že obvinení JUDr. E. X. a H.. Y. H.
ním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podl'a § 334 ods.
1 písm. b) Trestného zákona, za ktorý sú trestne stíhaní ako po stránke objektívnej, tak po stránke

subjektívnej, pričom samotná skutočnosť, že obvinený J.. Y. E. sa dostavil dňa 06. 03. 2015 na úkon
na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi nevylučuje trestnú zodpovednosť obvinených. Na
poklade týchto dôvodov navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T 136/2015 zo dňa 09. 03. 2016 a uložil
Okresnému súdu v Prievidzi, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 21. apríla 2016,
preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí dňa 22. decembra 2016 správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť
prokurátorky nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre
postup § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm.b) Tr. por. (per analogiam) vo
vzťahu k obvinenému H.. Y. H., teda pre zastavenie trestného stíhania tohto obvineného, pretože tento
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a pre postup podľa § 241 ods.1 písm.b)

Tr.por. s použitím § 214 ods.1 Tr.por. (per analogiam) vo vzťahu k obvinenému JUDr. E. X., teda pre
postúpenie trestnej veci obvineného E.. E. X. inému orgánu príslušnému žalovaný skutok prejednať ako
disciplinárne previnenie v zmysle § 56 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, na ktorého prejednanie,
pretože nejde o trestný čin, ale ide iba o skutok, ktorý by mohol byť posúdený v disciplinárnom konaní,
je príslušná disciplinárna komisia Slovenskej advokátskej komory. Vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pričom sa náležite vyrovnal so všetkými okolnosťami
rozhodnými pre správne posúdenie predmetnej veci a jeho skutkové zistenia a právne závery, podľa
ktorých konanie obvinených H.. Y. H. a E.. E. X. nevykazuje znaky zločinu marenia spravodlivosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 ods.1 písm.b), písm.c) Tr.zák. ani iného trestného činu, sú vecne
správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené v napadnutom uznesení.

Aj podľa názoru súdu druhého stupňa, pokiaľ sa týka neúčasti J.. Y. E. na nešpecifikovanom úkone
trestného konania, telefonujúcim policajtom označenom ako výsluch (nebolo konkretizované, či ide o
výsluch obvineného, svedka, alebo osoby v inom procesnom postavení), išlo aj podľa názoru krajskéhosúdujednoznačneozásadnýpostojJ..Y.E.nezúčastniťsanaňomvurčenomčase,avšaksodkazomna
objektívne dôvody, spočívajúce v zlom zdravotnom stave (viď aj doposiaľ ničím nespochybnenú výpoveď
J.. Y. E. k týmto skutočnostiam pri výsluchu na polícii dňa 6.3.2015 - č.l. 135 p.v.) a vzdialenosťou medzi

určeným miestom výsluchu a aktuálnym pobytom J.. Y. E.. Aj podľa názoru krajského súdu v obžalobe
popísaným postupom ani jeden z obvinených nebránil v získaní dôkazu a ani jeden z nich ani nezabránil
J.. Y. E. vypovedať, ani jeden z obvinených nemaril prítomnosť a výpoveď stany trestného konania
a teda ani jeden z obvinených nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý
bola na každého z nich na okresnom súde podaná obžaloba, ale ani zákonné znaky skutkovej podstaty

niektorého iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a to zvlášť s poukazom
nato-akotovyplývaizvykonanýchdôkazov-žeJ..Y.E.sasámvsprievodeobv.E..X.(pretožePaedDr.
Y. E. nebol schopný sám riadiť vozidlo z Bratislavy do Prievidze) i na podnet obv. E.. X. dostavil na OR
PZ Prievidza toho istého dňa, na ktorý bol z doposiaľ nezistených dôvodov procesne neštandardne, bez
objektívneho vysvetlenia, neprimerane urgentne a náhle predvolaný - teda 6.3.2015, kde i bol o 19.15
hod. zadržaný ako obvinený podľa § 86 Tr.por. a v ten istý deň i v procesnom postavení obvineného

o 19.30 hod. vypočutý.

Krajský súd, keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ako aj ich vecne

správnym odôvodnením v napadnutom uznesení, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, nepovažoval
sťažnostné námietky prokurátorky v uvedenom smere za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody postupom podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť
prokurátorky ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.