Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219232
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116219232.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Mgr. Imrich Šimulák, so sídlom kancelárie B. XX, XXX XX H., správca úpadcu: Václavů, s.r.o.,
so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765,

proti žalovanému: JUDr. Ondrej Zachar, so sídlom kancelárie S. XX/A, XXX XX A. A., správca úpadcu:
IV. Capital, a.s., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 179 596, v konaní o vylúčenie
majetku z podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/18/2016-438
zo dňa 23. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/18/2016-438 zo dňa 23. novembra 2018 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu najmä v § 78 ods. 1 veta prvá, druhá zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“), § 78 ods. 2 ZKR, § 78 ods. 4 vety prvej

a druhej ZKR, § 78 ods. 5, 6, 7, 8, 9 ZKR, § 282 CSP okresný súd žalobu zamietol.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z verejne dostupného registra -
Obchodného vestníka mal preukázané, že konkurz na majetok úpadcu Václavů, s.r.o. bol vyhlásený
zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 04.03.2016 č. 44/2016, teda účinky nastali dňa 05.03.2016.
Dotknuté byty, vylúčenia ktorých sa žalobca žalobou domáha, boli zapísané do súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu Václavů, s.r.o. dňa 11.03.2016, pričom súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom
vestníku dňa 16.03.2016 č. 52/2016. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu IV. Capital, a.s. bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.04.2016 č. 52/2016, pričom účinky nastali dňa 27.04.2016.
Dotknuté byty boli zapísané do súpisu oddelenej podstaty úpadcu IV. Capital, a.s. dňa 24.06.2016,
pričom súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 30.06.2016 č. 126/2016. Spoločnosť IV. Capital,
a.s. podala žalobu o vylúčenie predmetných bytov zo súpisu majetku úpadcu Václavů, s.r.o., pričom

konanie bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cbi/8/2016. Žaloba v tejto veci bola
zamietnutá ako oneskorene podaná, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2018.

4. Okresný súd vo veci prvotne skúmal, či bola žaloba podaná aktívne vecne legitimovaným subjektom
pričom poukázal na to, že pokiaľ išlo o navrhované dôkazy, „súd návrhy na dokazovanie zamietol z
dôvodu, že sú neefektívne a nehospodárne s poukazom na všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu.“

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie ako
oprávnenie účastníkov, resp. strán sporu, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zúčastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu

žaloby meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

5. Poukázal okresný súd na súdnu prax, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do

konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. V
poradí druhý súpis tých istých nehnuteľností neoprávňuje správcu konkurznej podstaty, ktorý takýto
súpis vykonal k tomu, aby po dobu, kedy trvajú účinky v poradí prvého súpisu, s nehnuteľnosťami
nakladal, ani ho nezaťažuje povinnosťou obstarať údržbu a správu spísaných nehnuteľností (k tomu
je povolaný správca konkurznej podstaty, ktorý nehnuteľnosti spísal ako prvý). V poradí druhý súpis
sporných nehnuteľností tak sám o sebe žiadnym spôsobom neobmedzuje správcu konkurznej podstaty,

ktorý nehnuteľnosti spísal ako prvý, čo do jeho možnosti vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky,
popr. túto vec speňažiť alebo s ňou inak nakladať. Význam takéhoto druhého súpisu tak možno vidieť iba
v spojení so žalobou podľa § 19 ods. 2 ZKR, ktorej sa osoba, ktorá druhý súpis vykonala, domáha voči
správcovi konkurznej podstaty, ktorý veci spísal ako prvý, vylúčenie týchto vecí z konkurznej podstaty
(rozhodnutie „Najvyššieho súdu ČR R 27/2003“).

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, „že ak nemá v poradí druhý súpis
sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty príslušného úpadcu žiaden dopad do pomerov správcu
konkurznej podstaty, ktorý veci spísal ako prvý, nemôže byť tento správca konkurznej podstaty ani
aktívne vecne legitimovaný na podanie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o

konkurze a vyrovnaní. Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo takejto žalobe vyhovené, by totiž na obsahu a
rozsahu jeho práv a povinností k veciam vyhotoveným do konkurznej podstaty nič nemenilo. (rozh. NS
ČR 29Odo/1005/2004)“ „Keďže žalobca - správca konkurznej podstaty spísal do konkurznej podstaty
úpadcu Václavů, s.r.o. byty, vylúčenia ktorých sa domáha touto žalobou, ako prvý, pričom vzhľadom na
výsledok sporu sp. zn. 18Cbi/8/2016 sa považuje zaradenie týchto bytov do súpisu konkurznej podstaty

úpadcuVáclavů,s.r.o.zanespornévzmysle§78ods.4ZKR,atedazapísanietotožnýchbytovdosúpisu
majetku úpadcu IV. Capital, s.r.o. ho s nakladaním s predmetnými bytmi nijako neobmedzuje, súd ustálil,
že nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby s poukazom na ustálenú súdnu
prax, pričom možno ustáliť, že takáto žaloba z vyššie uvedených dôvodov je nadbytočná a nie je daný ani
naliehavý právny záujem, keďže žalobca s dotknutým majetkom je oprávnený neobmedzene disponovať

vzhľadom na § 78 ods.4 ZKR, nakoľko zaradenie bytov do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Václavů,
s.r.o. sa považuje za nesporné.“

7. Okresný súd poukázal na to, že v danej veci neboli splnené podmienky na postup v zmysle § 282 CSP,
nakoľko neboli splnené všetky podmienky podľa § 282 CSP, predovšetkým nebol jednoznačne podaný

návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie. Nie je postačujúce, keď žalobca uvedie, že má
za to, že sú splnené podmienky podľa § 282 CSP bez toho, aby samotný návrh aj podal. Na základe
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
okresný súd podľa čl. 4 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, § 257 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že pre vydanie
napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky, že okresný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú podľa žalobcu založené

odvolacie dôvody v zmysle „§ 365 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. d) písm. e) písm. f) a písm. h) C.s.p.“.

9. V odvolaní žalobca uviedol, že nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie bola podľa neho zrejmá s poukazom na skutočnosť, „že predmetné nehnuteľnosti -byty, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha boli spísané do oddelenej konkurznej podstaty žalovaného
súpisom, ktorý bol zverejnený v OV č. 126/2016 zo dňa 30.06.2016 pod položkou K015404, vo všetkých
prípadoch s poznámkou spornosti zápisu v prospech žalobcu v znení: Sporná poznámka v prospech/

dôvod: Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok. IČO: 44 179 596 / Vylučovacia žaloba“. Takýto
stav trval aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku a „trvá aj v súčasnosti“. Citoval § 78 ods. 4 ZKR
a § 78 ods. 5 ZKR. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie vylučovacej žaloby v tomto konaní je
preto jednoznačne daná hmotnoprávnym ustanovením § 78 ods. 4 ZKR, v spojení so skutočnosťami, „že
1.byty,ktorýchvylúčeniasažalobcadomáhabolispísanédooddelenejkonkurznej podstatyžalovaného

súpisom, ktorý bol zverejnený v OV č. 126/2016 zo dňa 30.06.2016 pod položkou K015404,
2. žalobca podal vylučovaciu žalobu riadne a včas
3. žalobca podal žalobu na základe výzvy súdu na jej podanie
4. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18Cbi/8/2016 (právoplatne skončenom
rozsudkom sp.zn.18Cbi/8/2016-488 zo dňa 31.05.2018) nebolo výrokom rozhodnuté o vylúčení
predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného

5. žalobca nemá inú zákonnú možnosť ako dosiahnuť vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu
konkurznej podstaty žalovaného
6. žalovaný je oprávnený majetok z oddelenej podstaty vylúčiť len na základe rozhodnutia súdu,
čo je zrejmé zo znenia ust. § 78 ods. 5 ZOKR prvej vety.“ Žalobca sa podanou žalobou domáhal
vylúčeniapredmetnýchnehnuteľností,pričomvkonanípreukázalprávo-vlastníckeprávo,ktorévylučuje

zahrnutiepredmetnýchnehnuteľnostídokonkurznejpodstatyžalovaného.Skutkováokolnosťabsolútnej
neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený pod č.
V 1969/09 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim prestala byť
medzi stranami sporu spornou s prihliadnutím na obsah písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo
okresnému súdu doručené dňa 23.11.2018. Žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie

o tom, že v predmetnom konaní neboli splnené všetky podmienky podľa § 282 CSP. „Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2018 v rámci úvodného prednesu i v záverečnej reči výslovne podal
návrhnapostuppodľaust.§282CSPanasplnenievšetkýchpodmienoknaprocesnýpostupsúdupodľa
tohto zákonného ustanovenia, pričom v podrobnostiach poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného,
ktoré bolo doručené súdu dňa 23.11.2018“. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený

žalobcomalebojehočasť,rozhodnesúdnanávrhžalobcurozsudkompreuznanienároku,pričomcitoval
článok 11 ods. 1, 2 CSP, § 123 CSP, § 124 CSP. Za situácie, keď žalovaný v písomnom podaní zo
dňa 23.11.2018 uznal dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, bolo podanie návrhu na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku výslovným poukazom na príslušné zákonné ustanovenie (§ 282 CSP) z formálneho
aj materiálneho hľadiska uskutočnené účinne. Obzvlášť s prihliadnutím na základnú zásadu, na ktorej

je postavené civilné sporové konanie a síce, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“), pričom
poukázal na Článok 11 ods. 1, ods. 2 CSP a § 124 CSP. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevzhliadol v
súdenom prípade splnenie podmienok pre postup podľa § 282 CSP a žalobu žalobcu zamietol, zaťažil
tak podľa žalobcu konanie vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) b) d) a h) CSP.

10. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že „názor ústavného súdu uvedený v náleze I. ÚS 549/2015
zo dňa 16.03.2016 na ktorý prvotne poukazoval žalovaný je prekonaný rozsudkom NS SR sp. zn. 3
Cdo 115/2016 zo dňa 28.06.2017, ktorý bol vydaný neskôr a ktorého právna veta znie: Občiansky
zákonník možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo,
ale len ako výnimku z pravidla. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva

nehnuteľnosti od toho. kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v
ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky
zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje
ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode

od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže
nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla
nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné
zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet"
aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania

súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len
na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník
výslovne upravuje“ (viď publikáciu Občiansky zákonník II., Števček, Dulak, Bajánková. Fečík, Sedlačko,
Tomašovič a kol., Nakladatelství C. H. Beck, 2015, str. 2087).“ Ani v teoretickej rovine nemožno, podľažalobcu, uvažovať o dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou IV. Capital a.s.,
nakoľkospoločnosťVáclavůs.r.o.aspoločnosťIV.Capitala.s.súpersonálneprepojenéprávecezosobu
žalobcupánaTomášaMišoviča-bytomNemocničná1948/49,DolnýKubín02601,ktorývspoločnostiIV.

Capital a.s. vykonával funkciu predsedu predstavenstva a v spoločnosti Václavů s.r.o. funkciu konateľa.
Napriek preukázanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 1969/09 je však žalovaný v katastri nehnuteľností stále evidenčne
zapísaný ako vlastník a „bez toho, aby súd pozitívnym spôsobom rozhodol o vylučovacej žalobe žalobcu
v tomto konaní (26Cbi /l8/2016) je možnosť žalobcu speňažovať predmetné nehnuteľnosti v rámci

konkurzu znemožnená resp. výrazne skomplikovaná.“

11. V odvolaní žalobca poukázal na to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je prekvapivé
rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie počas celého konania ani v rámci predbežného právneho
posúdenia veci neuviedol ani len náznakom, že by mal akúkoľvek pochybnosť o existencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k podanej žalobe. Žalobca tak bol vylúčený z možnosti tvrdiť

skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy
a poukázal na právnu vetu z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. októbra 2011,
sp.zn. 7 Cdo 42/2010. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť
Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 pre jej neurčitosť, nedostatok prejavu vôle a
jej rozpor so zákonom ex offo, a to aj bez akéhokoľvek návrhu zo strany žalovaného. Citoval žalobca

právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2012, sp.zn. 5Cdo 208/2010
a právnu vetu z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2012, sp.zn. 7M Cdo
12/2011 a zdôraznil, že danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí
podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho
úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik

práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je
nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra
človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť,
musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný
(vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať

uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva,
ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré
dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti
o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

12. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že neskúmal a preto ani nezistil, že v Zmluve o prevode
vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 chýba prejav vôle na strane kupujúceho predmet tejto zmluvy
kúpiť. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je, podľa žalobcu, dôsledkom nesprávneho procesného
postupu, vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem (najmä z výkladu
§ 228 CSP) a z formalistického výkladu listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania na

súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku prijal taký výklad § 78 ZKR v otázke
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý odporuje zneniu zákona, čo je neprípustné. Takýto výklad
porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu a právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Názor súdu
prvej inštancie o tom, „že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/1005/2004
(R 27/2003) predstavuje „ustálenú súdnu prax" (vyjadrenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 22

odôvodnenia) nemôže obstáť“. Je tomu tak z dôvodu odlišnej právnej úpravy konkurzného konania v
Českej republike, ako aj z dôvodu, že ide o ojedinelé rozhodnutie NS ČR vo vzťahu k aplikácii § 19
zák. „č. 328/1991Sb.“ „§ 27 ods. 5 predpisu č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnaní a nie k aplikácii
ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je základným hmotnoprávnym
ustanovením pre rozhodnutie o vylučovacej žalobe v právnom prostredí Slovenskej republiky“. Ustálená

rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (právna veta uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3
Cdo 6/2017). Súd prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku porušil
zásadu rovnosti účastníkov sporového konania, ktorá je zakotvená v Článku 6 ods. 1 CSP, podľa

ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Synonymom slova „arbitrárny“ je slovo „svojvoľný“. Arbitrárnosť napadnutého rozsudkuspočívala podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie pre žalobcu z nepochopiteľných príčin vzhliadol v
predmetnom spore nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za situácie, keď právo podať žalobu
žalobcu vyplýva priamo z § 78 ods. 3 ZKR, nevzhliadol v predmetnom spore splnenie procesných

podmienok pre postup podľa § 228 CSP a nevzhliadol dôvodnosť žaloby napriek nespornému
preukázaniu rozhodujúcich skutkových okolností a právneho stavu. V odvolaní žalobca namietal, že je
v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov i Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky,
ak okresný súd zamietol žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej
žalovaného za situácie keď žalobca tvrdil a preukázal existenciu subjektívneho práva, ktoré takýto

zápis do konkurznej podstaty vylučuje (existencia takéhoto práva nebola sporná, žaloba bola uznaná
v celom rozsahu). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo podľa žalobcu riadne odôvodnené, a je
teda nepreskúmateľné. Zdôraznil, že odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti vyžadované v §
220 ods. 2 a nasl. CSP, súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s

poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň
aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 a nasl. CSP je nepreskúmateľný.

Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6
ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

jednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej(III.ÚS36/2010).Reálneuplatneniezákladnéhopráva
na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v
celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti chýba logické

vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako
ju interpretoval. Okresný súd nedal, podľa žalobcu, presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 48/2012 z 27. júna 2012). Pokiaľ okresný súd

zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, zaťažil tak rozhodnutie vadou v zmysle § 365 ods.
1 písm. e) a h) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie a v priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, §
380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3: 0.

15. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
za viazanosti rozsahom odvolania odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaní žalobcu (§ 379, § 380

CSP)odvolacísúduvádza,ženezistilkmomenturozhodovaniapodmienkyprepotvrdenieaniprezmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a došlo k jeho zrušeniu. Primárne odvolací súd bol viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).

16. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť

predmetkonaniaasnímsúvisiaceprejudiciálneotázky.Podnesprávnymprávnymposúdenímvecitreba
rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu
normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsahinterpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval.

17. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

18. Žalobca v odvolaní namietal, že „Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevzhliadol v súdenom prípade
splnenie podmienok pre postup podľa ust. § 282 C.s.p. a žalobu žalobcu zamietol, zaťažil tak konanie

vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) b) d) a h) C.s.p.“. V súvislosti s touto odvolacou
argumentáciou žalobcu odvolací súd sa oboznámil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu
najmä pod bodom 25 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že „...Záverom súd poukazuje na to, že
vdanejvecinebolisplnenépodmienkynapostupvzmysleust.§282CSP,nakoľkonebolisplnenévšetky
podmienky podľa § 282 CSP, predovšetkým nebol jednoznačne podaný návrh žalobcu na rozhodnutie
rozsudkom pre uznanie. Nie je postačujúce, keď žalobca uvedie, že má za to, že sú splnené podmienky

podľa § 282 CSP bez toho, aby samotný návrh aj podal.“ Po oboznámení sa s obsahom zápisnice
spísanej okresným súdom dňa 23.11.2018 (čl. 434 spisu a nasl.) odvolací súd uvádza, že nevidí dôvod
na odklon od záverov uvádzaných okresným súdom v bode 25 napadnutého rozsudku, keďže na
pojednávaní dňa 23.11.2018 bolo právnym zástupcom žalobcu uvedené „..A máme zato, že sú splnené
podmienky v zmysle § 282 CSP“ (č.l. 436 spisu). Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s

okresnýmsúdom,žezvýpovedeprávnehozástupcužalobcu,kmomentuvyhláseniarozsudkuokresným
súdom, nebol žalobcom podaný návrh v zmysle § 282 CSP. Východiskom boli skutočnosti vyplývajúce
zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 23.11.2018. Je namieste v tejto súvislosti poukázať aj na
vyhlášku č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z.z.“), a to § 52, ktorý

upravuje zápisnicu o súdnom pojednávaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že sa zapisuje podstatný obsah
výpovedí, prednesov, ale len ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných
osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Právna úprava
nevyžaduje, že musia byť v zápisnici zaprotokolované aj jednotlivé otázky, preto ak tomu tak nie je,
nemožno uvedené relevantne namietať v rovine odvolacieho dôvodu, ak okresný súd ani jednotlivo

neprotokoloval znenie otázok, na ktoré odpovedali vypočúvaní svedkovia. Nebolo zaznamenané, že by
právny zástupca žalobcu právne relevantným spôsobom vzniesol námietku k spôsobu protokolovania
jeho výpovede. Sporová strana, ktorá oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto
svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné bremeno spočíva na nej (primerane uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 252/2014 zo dňa 10. decembra 2014).

19. V podanom odvolaní žalobca primárne namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu vo vzťahu k záverom okresného súdu, v dôsledku ktorých žalobu zamietol. Namietal
žalobca,žeokresnýsúdpovažovalzaustálenúrozhodovaciupraxrozhodnutieNajvyššiehosúduČeskej
republiky. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje odvolací súd za podstatné poukázať

primerane a podporne na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 48/2012 z
28.3.2012, v zmysle ktorého „Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie
nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním
stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“, preto
odvolací v časti nevyhodnotil odvolanie žalobcu v tejto časti ako dôvodné.

20. Pokiaľ však žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nezohľadnil rozdielnosť právnej úpravy v
Českej republike vo vzťahu „ konkurzného konania v Českej a Slovenskej republike ako aj z dôvodu,
že ide o ojedinelé rozhodnutie NS ČR vo vzťahu k aplikácii ust. § § 19 predpisu č. 328/1991Sb.,
§ 27 odst. 5 predpisu č. 328/1991Sb. o konkursu a vyrovnaní a nie k aplikácii ust. § 78 zákona č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je základným hmotnoprávnym ustanovením pre
rozhodnutie o vylučovacej žalobe v právnom prostredí Slovenskej republiky“, tak odvolací súd po
dôslednom oboznámení s napadnutým rozsudkom, túto časť odvolacej argumentácie žalobcu nemohol
vyhodnotiť ako takú, ktorá by nemala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že „Súd poukazuje na to, že ak nemá v poradí druhý

súpis sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty príslušného úpadcu žiaden dopad do pomerov
správcu konkurznej podstaty, ktorý veci spísal ako prvý, nemôže byť tento správca konkurznej podstaty
ani aktívne vecne legitimovaný na podanie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o
konkurze a vyrovnaní. Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo takejto žalobe vyhovené, by totiž na obsahu arozsahu jeho práv a povinností k veciam vyhotoveným do konkurznej podstaty nič nemenilo (rozh. NS
ČR 29Odo/1005/2004)“. Okresný súd napriek tomu, že vychádzal z časti ním uvádzaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Odo/1005/2004 z 27. apríla 2005, závery tohto rozhodnutia

aplikoval bez toho, aby zohľadnil v prejednávanej veci právnu úpravu Slovenskej republiky, ktorú v
napadnutom rozsudku síce citoval, avšak bez ďalšieho neuviedol žiadne dôvody k jej (ne)aplikácii na
prejednávanú vec, najmä § 78 ods. 9 ZKR. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu
vyplýva z bodu 17 v písomnom vyhotovení rozsudku, že okresný súd považoval za podstatné citáciu
tohto zákonného ustanovenia uviesť. Z obsahu spisového materiálu a ani z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je možné prijať záver, ako okresný súd (ne)posúdil správanie žalovaného práve vo väzbe
na § 78 ods. 9 ZKR, a to s dôrazom na závery, ktoré konštatoval v bode 22 a bode 23 napadnutého
rozsudku, pričom ich východiskom boli závery z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, z ktorých, bez ďalšieho, nie je možné konštatovať zhodnú právnu úpravu s § 78 ods. 9 ZKR.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia okresného súdu, ktorý citoval právnu úpravu
§ 78 ods. 9 ZKR, nie je možné prijať závery ani v rovine vyhodnotenia správania žalovaného a vplyv

tohto správania vo vzťahu k žalobnému nároku uplatnenému žalobou, keď žalovaný napriek zákonnej
úprave § 78 ods. 9 ZKR majetok bezodkladne zo súpisu nevylúčil, napriek tomu okresný súd konštatoval,
keď žalobu zamietol, že „Keďže žalobca - správca konkurznej podstaty spísal do konkurznej podstaty
úpadcu Václavů, s.r.o. byty, vylúčenia ktorých sa domáha touto žalobou, ako prvý, pričom vzhľadom na
výsledok sporu sp. zn. 18Cbi/8/2016 sa považuje zaradenie týchto bytov do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu Václavů, s.r.o. za nesporné v zmysle § 78 ods. 4 ZKR, a teda zapísanie totožných bytov do
súpisu majetku úpadcu IV. Capital, s.r.o. ho s nakladaním s predmetnými bytmi nijako neobmedzuje“,
ktoré závery boli okresným súdom dotvrdzované poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, a to bez toho aby bola preukázaná zhoda právnej úpravy s právnou úpravou v Slovenskej
republike, a to i z § 78 ods. 9 ZKR, z ktorých dôvodov nebolo možné prijať iný záver než o predčasnosti

týchto prijatých záverov okresným súdom.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

23.PodľaaktuálnehozneniaCivilnéhosporovéhoporiadkunepreskúmateľnosťsúdnehorozhodnutianie
je výslovne stanoveným odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí
rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp.
dostatočne neodôvodniť svoje rozhodnutie.

24. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo

vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania
odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo a podporne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa
ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v §

157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné."
Ďalej sa odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna
2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred
všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu §

220 ods. 2 CSP). Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
I. ÚS 327/2010, je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkomzodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie
napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy
Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto

citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa
ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými
garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti
alebo rovnosť zbraní, či právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá
v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch
zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

25. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti prijaté stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2 a ktorého právna
veta znie: ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje

zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Z uvedeného
stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom (porušeniu práva na spravodlivý proces) v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného
súdu, s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie (do 30.06.2016 podľa

§ 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. od 01.07.2016 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP) môže dôjsť
len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia okresného súdu
nemožno zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním
napadnutého rozsudku okresného súdu a v neposlednom rade odvolacími dôvodmi žalobcu, dospel

odvolací súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zaťažil svoje konanie vytýkanou vadou.

26. Nadväzne na uvedené možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s
náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, poruší právo sporovej strany na spravodlivý proces. Právo podať
odvolanie môže strana vo svojej veci riadne uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré

odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ
v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska
odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá strana konania možnosť, aby uplatnila svoje procesné právo
podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) došlo k porušeniu
procesných práv strany v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je odvolacím

dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

27. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne posudzoval,
či má spôsobilý predmet preskúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami

podľa § 220 ods. 2 CSP; krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie nemá všetky
atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keďže odôvodnenie rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol,
je nedostatočné, závery okresného súdu sú predčasné a to v takej miere, že v konečnom dôsledku
spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.
28. V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať argumentáciou tak žalobcu ako

i žalovaného v rovine vyhodnotenia dôvodnosti nároku žalobcu na základe žalobcom tvrdených
skutočností vo väzbe na uplatnenú obranu žalovaného. Zdôvodní konkrétne právne východiská, právne
prijaté závery ohľadom uplatneného nároku žalobcu s dôrazom na vyhodnotenie právnej argumentácie
žalobcu a žalovaného s tým, že sa vysporiada vo svojom novom rozhodnutí dôsledne i s argumentáciou,
ktorá vyplýva z tohto rozhodnutia krajského súdu. Vo väzbe na následné zistenia, ako aj ich relevanciu,

tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku, k obrane žalovaného, k týmto otázkam
vykoná potrebné dokazovanie, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy, vec prejedná, opätovne rozhodne,
pričom pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých zákonných náležitostí v zmysleúpravy§220ods.2CSP.Pokiaľvrámcinovéhokonanianedôjdekukvalitatívneodlišnejzásadnejzmene
skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.