Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 510203663
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:510203663.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: N. V., S.. XX.X.XXXX, F. X, Z., proti
žalovanému: E.. F. C., G. XXX, zastúpený: JUDr. Katarína Adamovská, advokátka, Žižkova 6, Košice, o
zaplatenie 51.375,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 30Cbi/10/2010-433 zo dňa 25.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
5.381,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 10.6.2010 do zaplatenia,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu
nepriznal náhradu trov konania.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 517 ods. 2, § 563, § 657 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

3.Uviedol,žeprávnypredchodcažalobcu(JUDr.JanaZávodská,správcaúpadcuWagnerSlovakiaspol.
sr.o.)sažaloboudoručenousúduprvejinštanciedňa27.5.2010domáhalzaplateniasumy51.375,50eur

s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Košice I, zo dňa 16.11.2009 sp. zn. 9K/42/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka Wagner Slovakia spol. s r.o., Slnečná 1, Košice, IČO: 00 619 949 a súd ustanovil predbežného
správcu JUDr. Jana Závodská, advokátka, Alžbetina 3, Košice. Správca už ako predbežný správca z
návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 21.9.2009 zistil, že úpadca eviduje pohľadávku voči žalovanému
celkovo vo výške 51.375,50 eur. Túto pohľadávku zaradil správca po vyžiadaní príslušných dokladov od

účtovníčky úpadcu p. O. do majetku úpadcu. Správca vyzval listom zo dňa 28.1.2010 žalovaného na
úhradu pohľadávky vo výške 51.375,50 eur a to do dňa 7.2.2010.

4. Žalovaný podaním z 25.5.2010 sa vyjadril k žalobe tak, že celé konanie a uplatňované fiktívne nároky
voči jeho osobe zo strany správcu podstaty sa zakladajú na nepravdivých tvrdeniach, ktoré môže byť
podložené len vykonštruovanými dôkazmi. Zároveň podaním z 13.10.2010 uviedol, že žiadne nároky

zo strany spoločnosti Wagner Slovakia voči jeho osobe neexistujú. Spoločnosť Wagner Slovakia nikdy
relevantne neúčtovala o pohľadávkach, tzv. nevrátených zálohách. Uvedené pohľadávky považuje za
účelovo vykonštruované, neexistujúce, ktoré sa objavili v účtovníctve až po vyhlásení konkurzu, resp.
tesne pred podaním návrhu na konkurz. V skutočnosti nikdy firma Wagner Slovakia s.r.o. relevantne
neevidovala žiadne pohľadávky voči Ing. C., je to dosvedčované aj tým, že konateľky spoločnosti
neuvádzali, že by v účtovníctve firmy figurovala akákoľvek pohľadávka voči žalovanému.5. K samotnému rozpisu pohľadávky sa žalovaný vyjadril tak, že po rozdelení na samostatné celky
pohľadávku č. I správca vyčíslil na sumu 20.427,53 eur. Na dokladoch 2.11, 2.12, 2.13 predložených
správkyňou mala byť Ing. C. vyplatená suma 6.000,00 Sk, 147.000,00 Sk, 17.500,00 Sk sa nikde

nenachádza podpis žalovaného. Taktiež sa podpis nenachádza na dokladoch 2.21,2.22 a mala byť
vyplatená suma 25.000,00 Sk a 26.750,00 Sk. Pokiaľ ide o výpisy z účtu v banke pod č.2.15, 2.17, 2.18,
2.19, 2.20 príjemcom sumy je Ing. C..

6. K pohľadávke č. II, v celkovej sume 26.989,17 eur (813.075,90 Sk): Na dokladoch pod č. 3.3, 3.4

mala byť vyplatená suma 70.000,00 Sk a 50.000,00 Sk sa nenachádza podpis žalovaného. Doklady
pod č.3.6., 3.8, 3.11, 3.12, 3.15 - 3.38 výpisy z bankového účtu je príjemcom sumy Ing. C. a nie
žalovaný. Z dokladov bankových vyplýva, že Ing. C.U. bola poskytnutá čiastka na č.ú. 213144913/7500.
Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o rozdielne bankové účty, čo len potvrdzuje, že príjemcom platieb
na meno poukazovaných Ing. C. nebol žalovaný. Podľa správkyňou doložených dokladov žalovaný
poukázal v prospech firmy čiastky 3x197.003,00 Sk + 15.811,00 Sk čo spolu predstavuje sumu

606.820,00 Sk (20.142,73 eur).

7. K pohľadávke č. III správca vyčíslil na sumu 3.350,26 eur. Táto pohľadávka je podložená výlučne
analytickou evidenciou, bez relevantných dokladov preukazujúcich akékoľvek prijatie, poukázanie alebo
prevzatie príslušných súm žalovaným, teda je nehodnoverná a nepreukázaná.

8.Pohľadávkyč.IVaVtietosprávcavyčíslilnasumu530,07eur,resp.78,47eur.Vzhľadomnazmätočné
vedenie evidencie popiera žalovaný aj tieto pohľadávky v celej výške.

9. Zároveň vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatňovaných pohľadávok žalobcom, ktoré sú

uplatňované ako nevratné zálohy voči jeho osobe, ktoré vznikli pred 23.3.2007. V danom prípade by
sa mohlo jednať len o bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka, na prípadné vrátenie
nevrátených záloh, čo bolo potrebné žalovať jednotlivé pohľadávky pred uplynutím 3 ročnej všeobecnej
premlčacej doby.

10. Okresný súd Košice I, uznesením č.k. 30Cbi/10/2010 zo dňa 26.11.2010 vyhovel návrhu na vstup
do konania na strane žalobcu N. V., Jenisejská 2, Košice na miesto doterajšieho žalobcu.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

12. Uznesením sp. zn. 9K/42/2009 zo dňa 16.11.2009 Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka Wagner Slovakia spol. s r.o., Slnečná 1, Košice, IČO: 00 619 949 a ustanovil správcu JUDr. Jana
Závodská, advokátku, Alžbetina 3, Košice. Správca túto pohľadávku vo výške 51.375,50 eur zaradil do
majetku úpadcu - súpisová položka majetku č. 26.

13. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 sa žalovaný vyjadril tak, že neuznáva tento návrh. Boli mu
vyplatené nejaké zálohy v uvedenom období, ale tieto zálohy vrátil spoločnosti. Tieto zálohy - peniaze
dostával na služobné cesty, od účtovníčky vo firme. Prípadne druhý konateľ potvrdzoval vyplatenie
vyššej sumy. Ostatné doklady odmietol podpísať, ak neboli správne, nakoľko účtovníctvo nebolo vedené
správne. To sa týka účtovnej závierky za rok 2007-2008. Ďalej uviedol, že nevie prečo boli vyplatené

zálohy Ing. C.. Približne do jedného mesiaca od skončenia služobnej cesty sa urobilo vyúčtovanie.

14. Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2014 svedkyňa p. O. O., bývalá účtovníčka firmy Wagner
Slovakia spol. s r.o., k veci uviedla, že tam pôsobila od 2004 do 2007. Nevedela sa vyjadriť k účtovnému
dokladu z 22.12.2006 ohľadom výdaja 20.000,00 Sk záloha SC D, čo je to za účet, lebo účet na služobné

cesty mal iný analytický účet, to jej povedala pôvodná účtovníčka, že tak to má účtovať a tých 20.000,00
Sk bolo vydaných z pokladne. Uviedla, že ohľadne pokladničného dokladu z účtu 335401 z októbra
20074 mala byť vyplatená SC D ako záloha suma 26.750,00 Sk, jej bolo povedané, že má takýto doklad
vystaviť, peniaze nemala v pokladni, išlo to z karty a malo to byť na polovicu či už pre Ing. Š. alebo Ing. C.
spoločníkov firmy. Zároveň uviedla, že nie vždy bol podpísaný pokladničný doklad vydajový príjemcom.

Čo sa týka skratiek SC D, SC Z jej bolo povedané šéfmi firmy, že tak to má účtovať. Na aký účel boli
vyplatené sa nevie vyjadriť, len ich zúčtovala. Žalovaný Ing. C. vedel, že sa takto vyplácajú peniaze.
Nevie, prečo sa účtovala suma 30.000,00 Sk z účtu ČSOB pre Ing. C. z účtu 335401 trvalým príkazom,
mala tak robiť. Konatelia priebežne boli informovaný o stave účtovníctva, robili sa súvahy, výsledovky.K daňovým priznaniam sa konatelia mali možnosť vyjadriť. Nikto nebol nespokojný, že nie sú uvedené
v daňových priznaniach skutočnosti. Riadili spoločnosť v podstate 4 osoby, p. Š., p. Š., p. C., p. C..

15. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014 sa svedok p. Ing. P. Š. vyjadril tak, že bol spoločníkom u
úpadcu.Sožalovanýmsapozná35-40rokovaspoluzakladalispoločnosť-úpadcu.Ďalejuviedol,žeboli
vyberané čiastky z firmy spoločne ním aj žalovaným. Tie platby a sumy, ktoré vyberali boli identifikované
tak, že boli ináč označené ako iné platby, alebo výbery a tie platby boli označené ako SC Z, SC D.
Tento znak alebo kód mal označovať, že sa nejednalo o výbery financií na klasickú služobnú cestu, ale

vyberali sa pre osobnú potrebu SC D bol znak, ktorý označoval sumu vybratú pre osobnú potrebu a
SC Z boli sumy, ktoré nebo možné označiť ako daňovo uznateľný výdavok. To bola ich dohoda od 90
rokov, lebo nevedeli, či bude firma každý rok v zisku. Tieto peniaze podľa dohody potom aj vrátia firme,
ak budú potrebné. Tieto peniaze vyberali a čerpali rôzne, ako tržby, hotovostná platba od zákazníka,
alebo výber z účtu. Mali prehľad absolútne o všetkom pohybe peňazí vo firme, mesačne dostávali od
účtovníčky analytické výkazy. Všetky platby boli dohodnuté, že sú ich platbami, bez rozdielu na aký účet

budú vyplatené aj na účet Ing. C.. Stalo sa, že ak spoločnosť potrebovala peniaze tak ich vrátili, napr.
v roku 2004 každý po 600.000,00 Sk. Nechceli oficiálne zapísať to ako pôžičku do účtovníctva, lebo
bola v tom čase vysoká úroková sadzba. Tieto zálohy nebolo možné čerpať na iné výdavky, tie boli na
iných podúčtoch.

16. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2017 sa svedkyňa p. Ing. H. C. vyjadrila tak, že od roku 2007
bola konateľkou Wagner Slovakia spol. s r.o.. O spore sa dozvedela z Obchodného vestníku, že bola
uplatnená pohľadávka. Nie je známe z akého titulu mohla vzniknúť. Vo firme mala na starosti agendu
skladu a skladových zásob. Platby, ktoré jej boli posielané na účet súviseli s chodom firmy, a týkali
sa nákupu materiálu, služieb. Ak sa obchody zrealizovali, tak odovzdala účtovníčke doklady o týchto

nákupoch. Mali sa vykonávať spárovania týchto platieb. Ten účet bol vedený na jej meno a pri vyúčtovaní
sa platby spárovali cez pokladňu.

17. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 30Cbi/10/2010 zo dňa 12.6.2015 nariadil znalecké
dokazovanieznalcomzodborupísmoznalectvonapreskúmaniepravostipodpisupríjemcunaúčtovných

dokladoch.

18. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 30Cbi/10/2010 zo dňa 15.3.2016 zrušil nariadené znalecké
dokazovanieznalcomzodborupísmoznalectvonapreskúmaniepravostipodpisupríjemcunaúčtovných
dokladoch.

19. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej
inštancie vec právne posúdil nasledovne:

20. Súd mal za to, že žalobca preukázal v konaní, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky

zo spoločnosti Wagner Slovakia spol. s r.o. a to pôžičky. Nakoľko v danej veci sa súd musel vysporiadať
najprv s tou skutočnosťou, či išlo o vrátenie týchto poskytnutých záloh titulom bezdôvodného obohatenia
alebo titulom pôžičky. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia, ktorí vypovedali v
konaní, hlavne Ing. Š.R. - bývalý konateľ a spoločník v uvedenej spoločnosti, že bola to dohoda medzi
spoločníkmiuúpadcu,žetaktosibudúpožičiavaťfinanciezospoločnostianásledneaktobudepotrebné

tak ich vrátia. Taktiež účtovníčka v spoločnosti vypovedala, že tieto finančné prostriedky mala účtovať
na osobitný účet so znakom SC D, SC Z. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že sa jednalo o
pôžičky, poskytnuté spoločnosťou Wagner Slovakia s.r.o., ktoré sú reálnym kontraktom a je potrebné
aby boli aj reálne odovzdané prostriedky dlžníkovi - žalovanému. Vyjadrenia žalovaného ohľadne týchto
poskytnutých záloh sa súdu javia ako nedôveryhodné, nakoľko sa tieto finančné prostriedky účtovali

na samostatných analytických účtoch, iných ako skutočne poskytnuté zálohy na služobné cesty. Čo
potvrdila aj svedkyňa v konaní, účtovníčka firmy. A aj z tohto dôvodu súd sa priklonil k tomu, že sa jednalo
o pôžičky, nakoľko ani samotný žalovaný nepoprel tvrdenie svedka Ing. Š. a jeho zdôvodnenie, že boli
nejaké sumy vrátené do spoločnosti (v roku 2004 aj z jeho strany cca 600.000,00 Sk). Túto skutočnosť
nijakým spôsobom nenamietal, ani čoho sa mali týkať tieto finančné prostriedky.

21. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie peňažných
prostriedkov listom zo dňa 28.1.2010. Žalovaný podal námietku premlčania nároku žalobcu, a to titulombezdôvodného obohatenia uvedeného nároku ak by sa aj preukázalo, že žalovaný je povinný na úhradu
žalovaných pohľadávok.

22. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal v konaní, že nedošlo k premlčaniu predmetnej
pohľadávky, ktorú namietal žalovaný a to z dôvodu, že podľa ust. §563 Občianskeho zákonníka, ak čas
plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danej veci bol dlžník vyzvaný na
vrátenie pôžičky listom zo dňa 28.1.2010 do termínu 7.2.2010, to znamená splatnosť pôžičky nastala

dňa 7.2.2010 odkedy začala plynúť premlčacia doba. Podaním žaloby na Okresnom súde Košice I
došlo k prerušeniu premlčacej doby, a to dňom 23.3.2010, t.j. pred uplynutím premlčacej doby splatnosti
pôžičky. Z uvedeného dôvodu počas prebiehajúceho konania sa právo žalobcu premlčať nemohlo a z
tohto dôvodu námietka premlčania zo strany žalovaného je nedôvodná.

23. Čo sa týka samotnej výšky uplatneného nároku, súd priznal žalobcovi sumu 5.381,04 eur, ktorá

pozostáva z nasledovných položiek. K súboru pohľadávok č. I uplatnenému správcom (vo výške
20.427,00 eur) súd uznal pohľadávky v položkách, výdavkový pokladničný doklad vyplatená suma
žalovanémuz22.2.2002sumu7.500,00Sk,z25.3.2002sumu4.500,00Sk,z30.4.2002sumu25.000,00
Sk, z 22.2.2002 sumu 7.500,00 Sk, z 26.9.2002 sumu 35.000,00 Sk, z 31.10.2002 sumu 5.000,00 Sk,
z 19.11.2002 sumu 50.000,00 Sk, z 4.12.2002 sumu 50.000,00 Sk, z 10.12.2002 sumu 50.000,00 Sk,

z 13.2.2003 sumu 10.000,00 Sk, z 28.2.2003 sumu 10.000,00 Sk, z 14.3.2003 sumu 3.150,00 Sk,
z 30.4.2003 sumu 10.000,00 Sk, z 14.5.2004 sumu 17.500,00 Sk z 15.7.2004 sumu 5.000,00 Sk, z
31.12.2006 sumu 25.000,00 Sk; t.j. celkom 307.650,00 Sk čo činí 10.212,11 eur. Zvyšné pohľadávky
z uvedeného súboru vytvoreného správcom súd neuznal ako oprávnený nárok žalobcu z dôvodu, že
buď chýbal podpis príjemcu - žalovaného, alebo boli poukázané finančné prostriedky na účet inej osoby

- Ing. H. C. a nie žalovaného a teda sa nejednalo o perfektný právny úkon, v tomto prípade pôžičku,
ktorá mala byť poskytnutá žalovanému (ale inej osobe, prípadne sa vôbec nepreukázalo jej poskytnutie
a prevzatie peňazí).

24. K súboru pohľadávok č. II uplatnenému správcom (vo výške 26.989,17 eur) súd uznal pohľadávky

v položkách, výdavkový pokladničný doklad vyplatená suma žalovanému z 4.6.2003 sumu 10.000,00
Sk, z 31.7.2003 sumu 50.000,00 Sk, z 31.8.2004 sumu 244.516,00 Sk, z 30.9.2004 sumu 45.822,00
Sk, z 3.11.2004 sumu 100.000,00 Sk, z 16.3.2005 sumu 2.500,00 Sk, z 16.3.2005 sumu 7.000,00 Sk, z
22.12.2006 sumu 20.000,00 Sk, t.j. celkom 479.898,00 Sk, čo činí sumu 15.929,70 eur.

25. Tak ako uviedol správca z vyššie uvedených súm žalovaný vrátil dňa 28.10.2004 sumu 197.003,00
Sk, dňa 15.11.2004 sumu 197.003,00 Sk, dňa 6.12.2004 sumu 197.005,00 Sk, dňa 31.12.2008 sumu
15.811,00 Sk, 20.142,73 eur.

26. K súboru pohľadávok č. III uplatneného správcom (vo výške 3.350,26 eur) súd prvej inštancie

neuznal pohľadávku žalobcu, nakoľko nebolo preukázané v konaní poskytnutie pôžičky, len uvedená
evidencia analytického účtu bez bližšej špecifikácie jednotlivých platieb a len uvedenými ročnými
obratmi, resp. stavmi na začiatku a konci kalendárneho roka.

27. K súboru pohľadávok č. IV uplatnenému správcom (vo výške 530,07 eur) súd prvej inštancie uznal

pohľadávky v položkách, výdavkový pokladničný doklad vyplatená suma žalovanému z 30.1.2006 sumu
765,65eur;ostatnéuplatnenépoložkysúdunepredložil, takétodokladysavspisenenachádzali.Takako
uviedolsprávcazvyššieuvedenýchsúmžalovanývrátildňa10.10.2006sumu49,69eur,dňa13.10.2006
sumu 36,15 eur, dňa 13.10.2006 sumu 21,00 eur, dňa 13.10.2006 sumu 203,02 eur, dňa 13.10.2006
sumu 187,25 eur, dňa 13.10.2006 sumu 27,33 eur, čo činí v prospech žalobcu sumu 241,21 eur.

28. K súboru pohľadávok č. V uplatnenému správcom (vo výške 78,47 eur) súd neuznal pohľadávky v
uvedenýchpoložkách,nakoľkochýbalpodpisžalovanéhonatýchtovýdavkovýpokladničnýchdokladoch
zo dňa 8.3.2006, 9.3.2006, 10.3.2006, 11.3.2006, 17.5.2007. Tak ako uviedol správca, žalovaný vrátil
dňa 31.5.2006 sumu 20.800,99 Sk, dňa 31.3.2006 sumu 4.026,95 Sk, dňa 31.12.2008 sumu 1.055,48

Sk.

29. Súd prvej inštancie nariadil v konaní aj znalecký posudok na žalovaným spochybňované podpisy
na výdavkových pokladničných dokladoch a teda prevzatie platieb v nich uvedených, avšak preneposkytnutie súčinnosti so znalcom zo strany žalovaného toto znalecké dokazovanie súd zrušil. A v
tých namietaných podpisoch žalovaným na týchto dokladoch súd mu takéto neuznanie podpisu za svoj
neuznal a v tejto časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

30. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.381,04
eur žalobcovi tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania, v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že sa jedná o
pôžičky poskytnuté dlžníkovi podľa tohto zákonníka, a teda aj príslušenstvo pohľadávky posúdil podľa

civilnoprávnych predpisov a nie Obchodného zákonníka, avšak až od 10.6.2010 do zaplatenia vo
výške 5 % ročne z dôvodu, že právny nástupca žalobcu v konaní nepreukázal, že kedy bol doručený
list správcu podstaty - výzva na vrátenie finančných prostriedkov žalovanému (ktorý túto skutočnosť
v konaní nespochybňoval), ale až od nasledujúceho dňa od doručenia žalobného návrhu žalovanému
(dňa 9.6.2010) odkedy sa dozvedel, že sa vedie voči nemu konanie o zaplatenie tohto nároku.

31. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol. Nakoľko v tejto časti bola obrana
žalovaného úspešná, nakoľko namietal, že v nepriznaných jednotlivých výdavkových dokladoch chýba
jeho podpis a taktiež namietal prijatie finančných súm v prospech účtu Ing. H. C. vedeného na jej meno
a nie v prospech majiteľa účtu žalovaného, ak teda súd mal za to, že sa jednalo o pôžičky, ktoré sú
reálnym kontraktom v ktorom musí dôjsť k prevzatiu peňazí dlžníkom. V konaní aj svedkyňa Ing. H. C.Á.

potvrdila, že prijala takéto finančné prostriedky od spoločnosti Wagner Slovakia s.r.o., a ktoré používala
na nákup tovaru a služieb spojených s činnosťou spoločnosti.

32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., v spojitosti s ust. § 257
O.s.p. podľa ktorých, ak mala strana vo veci len úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok, resp. výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd rozhodol
(keďže každá zo strán mala úspech len čiastočný) tak, že nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán.
Zároveň súd poukázal na to, že v danom prípade išlo o špecifické konanie, kde pôvodným žalobcom bol
správca podstaty, ktorý je zároveň aj oslobodený od súdnych poplatkov, ktorý môže podávať žalobné

návrhy za úpadcu. V priebehu konania vstúpil do konania terajší žalobca na základe postúpenia takejto
pohľadávky od správcu, ktorý nemal možnosť ovplyvniť už výšku žalobného nároku v prebiehajúcom
konaní a aj z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust. § 363 C.s.p.

v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.

34. Uviedol, že súd prvej inštancie uznal právny základ uplatneného nároku, keď v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že súd má za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky zo
spoločnosti Wagner Slovakia spol. s.r.o. a to titulom pôžičky.

35. Spornou ostala výška uplatneného nároku. Súd prvej inštancie neuznal žalobcovi pohľadávku v celej
uplatnenej výške z dvoch dôvodov, a to buď preto, lebo boli poukázané finančné prostriedky na účet
Ing. C. a nie žalovaného alebo chýbal podpis príjemcu - žalovaného na výdavkových pokladničných
dokladoch. Mal za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym

skutkovým zisteniam a to z nasledujúcich dôvodov:

36. Dokazovaním vykonaným na súde prvej inštancie nebolo preukázané, že finančné prostriedky
zasielané na súkromný účet evidovaný na meno Ing. C. by menovaná použila na platby v prospech
spoločnosti (nákup materiálu atď.). Vyslovené tvrdenie z výpovede svedkyne Ing. C. nebolo dôkazne

podložené, nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a už len z toho dôvodu ho možno považovať
za nedôveryhodné, navyše svedkyňa je manželkou žalovaného, teda nepodložené tvrdenia možno
hodnotiť ako účelové, o to skôr, že menovaná vypovedala o predmetných skutočnostiach až v deň
kedy bol vynesený rozsudok vo veci, teda po siedmych rokoch od podania žaloby, hoci nešlo o
žiadne nové skutočnosti a iste o nich mohla vedieť na prvom pojednávaní. Javí sa preto účelové

vykonanie tohto výsluchu s cieľom pomôcť manželovi - žalovanému. Poukázal na absolútnu nelogickosť
vo výpovedi svedkyne, že finančné prostriedky zasielané na súkromný účet mali byť využívané v
prospech spoločnosti. Všetky výdavky, ktoré konateľom vznikali v súvislosti s výkonom ich funkcie a
v súvislosti s prevádzkou boli preukázateľne hradené prostredníctvom účtu spoločnosti, nie však zvlastného účtu v prospech spoločnosti. Svedkyni je známa skutočnosť, že všetky výdavky súvisiace s
obchodnou činnosťou spoločnosti boli hradené výlučne prostredníctvom účtu spoločnosti a to z dôvodov
zabezpečenia súladu s predpismi daňového práva. Jedná sa preto o nepodložené tvrdenie. Jediným

dôvodom prijatia financií od spoločnosti na vlastný účet je pôžička. Pri písaní sumy na účet sa prevádza
vlastnícke právo k objektu pôžičky a ten sa dostáva do dispozície a vlastníctva oprávnenej osoby. V
danom prípade bol účet evidovaný na meno Ing. C., oprávneným užívateľom bol však aj žalovaný, a to
nielenakooprávnenýdisponentsúčtomnazákladezmluvyobežnomúčte,aleajtitulombezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ust. § 143 OZ), na základe ktorého je vylúčené, aby manžel nadobúdal

čokoľvek za trvania manželstva do svojho výlučného vlastníctva (okrem ust. § 143 za čiarkou OZ, čo
však nie je tento prípad). Žalovaný nemal s manželkou zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. V tejto
súvislosti poukázal na to, že pri pôžičke dochádza k zmene rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a je potrebné zohľadniť skutočnosť, že povinnosť vrátiť pôžičku zaväzuje obidvoch manželov
solidárne. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že zmluva o pôžičke bola perfektná aj v prípade, kedy
bolifinančnéprostriedkyzaslanéžalovanémuprostredníctvomúčtuformálneevidovanéhonamenojeho

manželky, de iure (jeho manželka je jeho zákonnou zástupkyňou) aj de facto bol oprávneným z účtu
žalovaný.

37. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že bolo bežnou a nikým nerozporovanou praxou, aby svedkyňa
C. podpisovala pokladničné výdavkové doklady vypísané na meno manžela - žalovaného a prevzala

ako zákonná zástupkyňa manžela finančnú hotovosť.

38. Dokazovaním bolo navyše preukázané, že žalovaný nediferencoval, či peniaze, ktoré titulom pôžičky
nadobúdal od spoločnosti si zasielal na účet svojej manželky alebo svoj, prípadne si ich vybral v
hotovosti z pokladne, rovnako sa vo všetkých prípadoch evidovali tieto záväzky na osobitných účtoch

SC D, SC Z. Je v rozpore s bona fide, aby manželka žalovaného, ktorá pôsobila v spoločnosti ako
konateľka, popierala prijímanie finančných prostriedkov zo spoločnosti na súkromný účel, keď si sama
ako konateľka vystavovala platobné príkazy (ktoré boli následne zaevidované na osobitných účtoch).

39. Rozpor výpovede svedkyne Ing. C. je zrejmý z vykonaných dôkazov a to výpovede účtovníčky

spoločnostip.O.arovnakojevrozporesvýpoveďousvedkaIng.Š.alistinnýmidôkazmizabezpečenými
správkyňou konkurznej podstaty.

40. Pokiaľ ani sám žalovaný nepoprel existenciu dohody o poskytovaní pôžičiek spoločnosťou
spoločníkom ani to, že vrátil spoločnosti mnohé z nich, nemôže byť v dobrej viere ohľadom

nepodpísaných pokladničných dokladov, ktoré boli v účtovníctve evidované na jeho meno. Len on sám
ako spoločník a zároveň konateľ mohol namietať v čase aktívnej činnosti spoločnosti, že v účtovníctve
spoločnosti sú voči nemu evidované záväzky, ktoré neuznáva, to však počas celej doby existencie
spoločnosti neurobil. Z toho vyplýva, že ich sám uznal ako svoje záväzky a jeho obrana v konaní, že
nepodpísané výdavkové pokladničné doklady evidované v účtovníctve na jeho meno nevyužil na výber

hotovosti, je zjavne účelová.

41. V tejto súvislosti vypovedala účtovníčka spoločnosti, že nie vždy bol podpísaný výdajový pokladničný
doklad, peniaze boli vyplatené na základe vypísaného pokladničného dokladu na konkrétne meno s
následným zaúčtovaním na osobitný účet.

42. Žalovaný pôsobil v rozhodnom období nielen ako spoločník spoločnosti, ale aj vo funkcii konateľa, a
preto mal priamo v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka povinnosť a zodpovednosť za správne
vedenie účtovníctva s náležitou odbornou starostlivosťou, preto je neprijateľné, aby sa v rámci svojej
obrany úspešne domáhal svojej nevedomosti o stave účtovníctva.

43.ZlistinnýchdôkazovavýpovedesvedkaIng.Š.vyplynulo,žepôžičkyvidentickomfinančnomobjeme
boli získavané v rovnakom čase oboma spoločníkmi spoločnosti.

44. Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že žalovaný bol v spoločnosti v takom postavení, že

nebol kontrolovaný dozorným orgánom, iba druhým spoločníkom a konateľom spoločnosti. Spoločníci
si navzájom nerozporovali nepodpisovanie výdavkových pokladničných dokladov, pretože boli riadne
evidované v účtovníctve spoločnosti a uvedený postup bol v súlade s dohodou o poskytovaní pôžičiek a
fungoval nepretržite niekoľko rokov, o čom svedčí podpísaná a odovzdaná účtovná závierka spoločnosti,ktorá nebola počas celej doby čerpania pôžičiek rozporovaná. V schválenej účtovnej závierke boli
uvedené jednotlivé záväzky spoločníkov vyplývajúce z uvedených pôžičiek. Teda mal za to, že ich
žalovaný uznal (pretože ich nikdy nerozporoval). Na zvýraznenie uvádzam, že v rovnakej výške boli

získavané pôžičky druhým spoločníkom spoločnosti za zhodných podmienok.

45. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
výšky priznaných úrokov z omeškania, keď súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že sa jedná o pôžičky poskytnuté podľa Občianskeho

zákonníka, tak aj na príslušenstvo nesprávne aplikoval ustanovenia tohto zákona. Opomenul úpravu v
ustanovení § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka platnú v čase, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením, teda ako uznal súd k 10.6.2010, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku
a týmto zákonom. Z výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že Občiansky zákonníka má byť použitý v

danom prípade na osobitné ustanovenia o príslušnom zmluvnom type (pôžičke) a všetko ostatné, čo
priamo zmluvný typ neupravuje, sa má spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka
o záväzkových vzťahoch, teda aj úroky z omeškania. V rozhodnom čase bola výška úrokov z omeškania
9 % ročne, preto navrhol priznať žalobcovi úroky z omeškania v danej výške.

46.Vsúladesust.§388C.s.p.navrholzmeniťrozhodnutiesúduprvejinštanciearozhodnúť,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51.375,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej
sumy od 10.6.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

47. Navrhol priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 6.300,00

eur a trovy konania vo výške 3.082,50 eur na účet žalobcu.

48. Zároveň žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie odvolania z dôvodu, že došlo k
zmenejehoosobnýchamajetkovýchpomerov,keďposlednýrokbolpráceneschopnýažiadaloinvalidný
dôchodok.Vprvoinštančnomkonaníbolúspešnýčodoprávnejpovahynároku,nejednásatedavdanom

prípade o zjavne svojvoľné uplatňovanie práva.

49. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, ktoré odôvodnil ust. § 363 a § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

50. Uviedol, že k istine priznanej pohľadávky a úrokom z meškania súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov posúdil nároky žalobcu voči žalovanému ako nároky na vrátenie pôžičiek
poskytnutých právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Wagner Slovakia spol. s r.o., Slnečná 1,
Košice, IČO: 00 619949 (ďalej tiež "spoločnosť") - bez dohody o čase plnenia. S takýmto postupom však
žalovaný zásadne nesúhlasil, keďže nikdy nemal vôľu uzavrieť so spoločnosťou Wagner Slovakia spol.

s r.o. žiadnu zmluvu o pôžičke a ani ju neuzavrel, resp. k poskytnutiu žiadnej pôžičky ani nedošlo, čo
v konaní opakovane zdôrazňoval.

51.Spoločnosťnikdyopôžičkáchspoločníkomalebokonateľomspoločnostianineúčtovala,čojezrejmé
aj z účtovných závierok spoločnosti, založených v spise. Na dôkaz tejto skutočnosti poukázal na súvahu

spoločnosti k 31.12.2008, zostavenú dňa 31.03.2009 a podpísanú vtedajšou konateľkou spoločnosti
Ing. F. Š.H., z ktorej jednoznačne vyplýva, že na strane 5 súvahy v časti C.III.4. „Pohľadávky voči
spoločníkom, členom a združeniu" nebola evidovaná žiadna pohľadávka.

52. Ani v samotnej žalobe právna predchodkyňa žalobcu neuplatnila predmetný nárok žalobcu ako

nárok na vrátenie pôžičiek a po celý čas sa v konaní jednalo o vrátení záloh spoločnosti poskytnutých
žalovanému. Ak samotná spoločnosť neúčtovala o týchto pohľadávkach vôbec, resp. ak už, tak ako o
zálohách voči zamestnancom, právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ako "pôžička" nemá žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní.

53. Žalovaný nepoprel, že by mu neboli touto spoločnosťou vyplácané peňažné prostriedky v hotovosti
z pokladne spoločnosti, avšak vždy išlo o peňažné prostriedky'- zálohy - určené na výdavky súvisiace s
činnosťou spoločnosti (účasť konateľov na veľtrhoch a výstavách a s tým spojené poplatky, cestovné a
ubytovacienákladyadiéty,obchodnérokovaniaavýjazdykzákazníkomapod.),ktorévtomčasenebolomožné uhrádzať platobnou kartou. Takto prevzaté peňažné prostriedky žalovaný vždy spoločnosti
riadne vyúčtoval predložením príjmových pokladničných dokladov a iných účtovných dokladov a
nespotrebované zálohy spoločnosti do pokladne vrátil.

54. Súd prvej inštancie sa pri posúdení nároku žalobcu oprel predovšetkým o výpoveď svedka Ing. P.
Š., ktorého dôveryhodnosť ako svedka žalovaný relevantným spôsobom namietal aj vysvetlil. Výpoveď
svedka Ing. Š. v tomto konaní bola čisto účelová a jej cieľom bolo poškodiť žalovaného ako bývalého

spoločníka svedka v spoločnosti Wagner Slovakia spol. s r.o., ktorý po vzájomných nezhodách so
svedkom Š. z tejto spoločnosti odišiel a bez osobnej činnosti žalovaného pre spoločnosť upadla
podnikateľská činnosť spoločnosti a na spoločnosť bol po krátkom čase vyhlásený konkurz.

55. Právne posúdenie dôvodu pohľadávky žalobcu je pritom kľúčového právneho významu, keďže
pri posúdení nároku žalobcu ako nevrátených záloh a z toho vyplývajúceho nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia by totiž bola väčšina pohľadávok žalobcu voči žalovanému premlčaných.
Žalovaný vzniesol kvalifikovaným spôsobom námietku premlčania.

56. Žalovaný má po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo za to, že
voči spoločnosti nemá žiaden záväzok a navrhol odvolaciemu súdu, aby o tomto odvolaní rozhodol tak,

že napadnutý rozsudok zmení a žalobu v celom rozsahu zamietne.

57. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že každá zo strán mala čiastočný úspech a zároveň
išlo o špecifické konanie, kde pôvodným žalobcom bol správca konkurznej podstaty, ktorý je zároveň

oslobodenýodsúdnychpoplatkovaterajšížalobcanemalmožnosťovplyvniťužvýškužalobnéhonároku
v prebiehajúcom konaní.

58. S týmto odôvodnením žalovaný nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Žalobca mal úspech v spore
10 %, žalovaný 90 %, čo je zjavný nepomer. Ak by teda súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru

úspechu strán v konaní, mal by žalovaný nárok na náhradu trov vo výške 80 %. Žalovaný je presvedčený
o tom, že takýto extenzívny výklad ustanovenia § 255 (2) Civilného sporového poriadku nie je na mieste
v prípadoch, kde je tak zjavný nepomer medzi výškou čiastkového úspechu žalobou a žalovaného.

59. Žalovaný sa navyše opakovane pokúšal o dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalobcom, čo však

žalobca bez bližšieho odôvodnenia odmietal.

60. Žalovaný mal preto za to, že žalobca (aj keď len vstúpil do už začatého konania) mal možnosť
oboznámiť sa s dôkaznou situáciou v tomto konaní, s opodstatnenosťou svojho nároku a tento prípadne
z časti vziať späť, resp. uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalovaným. Žalobca sa však nezúčastnil ani na

jednom z pojednávaní v tomto konaní a k žiadnemu návrhu mimosúdnej dohody nepristúpil.

61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby o tomto odvolaní
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zmení - žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov konania 100 %.

62. K odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného hodnotí ako
právne a skutkovo nepodložené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť evidovala pôžičky
spoločníkov na analytických účtoch SC Z a SC D, čo potvrdila vo svojej výpovedi účtovníčka spoločnosti,
svedok Ing. Š.Á.J. a uvedené korešponduje s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

63.Ktvrdeniužalovaného,ževsúvahenastrane5včastiCIII.4.„Pohľadávkyvočispoločníkom,členom
a združeniu“ nebola evidovaná žiadna pohľadávka, uviedol, že ako už bolo vo výpovediach svedkov
na pojednávaní vysvetľované, že keďže sa jednalo o pôžičku, boli tieto jednotlivé pôžičky v sumárnej
výške uvádzané v tej istej súvahe na strane 5 C III. 7 ako „iné pohľadávky" účtované na účte 335. Ako z

žalovaným podpísaných daňových priznaní vyplýva, táto čiastka postupne narastala a v roku 2009 klesla
na polovicu, tak ako to vyplynulo z výpovede svedka Š.H.Á.Z., a to v dôsledku splatenia jeho pôžičiek.64. Mal za to, tak ako uviedol odvolaní, že nárok bol posúdený prvoinštančným súdom správne, žalovaný
vo vzťahu ku svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno.

65. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, tak ako na to poukázal aj prvoinštančný súd, že reálne došlo
k prenechaniu peňažných prostriedkov žalovanému vo výške uplatnenej v návrhu na začatie konania
a tieto neboli viazané na účely služobných ciest, pretože zálohy na služobné výdavky boli účtované na
inomúčte(viďúčtovnúzávierkuspoločnosti).Túto skutočnosťžalovanýnerozporoval,daňovépriznania,
ktorých súčasťou je súvaha (v ktorej boli v súlade s účtovnými predpismi evidované záväzky žalovaného)

ako oprávnená osoba konať za spoločnosť svojim podpisom bez námietok uznával. Tu je potrebné
zvýrazniť, že žalovaný mal zodpovednosť v zmysle § 135a Obch. zák. za správne vedenie účtovníctva,
preto nie je namieste ex post tvrdiť, že nevedel ako jediná účtovníčka spoločnosti plnila svoje povinnosti.
Túto skutočnosť napokon vyvrátila aj samotná účtovníčka, svedkyňa O.H.O.Z.W.Á., ktorá uviedla, že
postupovala v súlade s pokynmi žalovaného a voči tomuto neboli žiadne výhrady, bola to dlhoročná prax.
Opätovne poukázal na to, že žalovaný sám seba považoval za dlžníka, pretože nemalé finančné čiastky

spoločnostivrátil,čojerovnakoevidovanévúčtovnýchzáznamochspoločnosti.Tútoskutočnosťnevedel
žalovaný vysvetliť. Pokiaľ bol žalovaný v účtovníctve spoločnosti evidovaný ako dlžník konkrétnych
finančných čiastok, táto skutočnosť bola zobrazená v jednotlivých daňových priznaniach, žalovaný túto
skutočnosť nerozporoval (aj keď ako spoločník a konateľ spoločnosti mal na to zákonné prostriedky),
mal za to, že to preukazuje jeho vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke. Rovnako je jeho vôľa preukázaná aj

tým, že poskytnuté pôžičky spoločnosti nepravidelne vracal. Právne konštrukcie predkladané žalovaným
sú nelogické a plné vnútorných rozporov.

66. Navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť.

67. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

68. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

69. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

70. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

71. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri právnom hodnotení

poskytovaných záloh žalovanému, prípadne jeho manželke, evidovaných v účtovníctve pod skratkami
SC D a SC Z ich posúdil ako zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

72.Odvolacísúdneakceptovalnámietkyžalovanéhovyjadrenévjehoodvolaní,žeprávnapredchodkyňa
žalobcu neuplatnila predmetný nárok žalobcu na vrátenie pôžičiek, ale jednala len o vrátení záloh.

73. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že pre platnosť zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ
sa nevyžaduje osobitná forma a preto sa môže uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými
znakmi zmluvy je prenechanie veci (peňazí) na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, dohodou
určené veci (peniaze), dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

74. V prejednávanom prípade podľa záveru odvolacieho súdu boli medzi úpadcom a žalovaným
naplnené všetky vyššie uvedené podmienky pre posúdenie tohto právneho vzťahu podľa § 657 OZ.

75. Je preto právne irelevantné to, že sa v účtovníctve sa tieto faktúry neúčtovali ako pôžičky, ale ako

zálohy, ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní.

76.Zdoposiaľvykonanéhodokazovaniaodvolacísúdmalzanesporné,ženazákladevzájomnejdohody
štatutárov úpadcu, t.j. žalovaného Ing. F. C. a Ing. P. Š. boli v účtovníctve vytvorené účty označovanéako SC D a SC Z. Na základe toho, aby neboli identifikované výbery platieb pre služobné účely, ale len
pre osobné potreby, ktoré sa mali vrátiť na účet úpadcu. Z tohto hľadiska sa jednalo o pôžičku, ktorú
štatutári nechceli zapísať do účtovníctva. Tieto okolnosti boli preukázané výpoveďami svedkov Ing. P.

Š., bývalého konateľa a svedkyne O. O. - účtovníčky, ktorá pôsobila v spoločnosti úpadcu od roku 2004
až do roku 2007. Zároveň z výpovedí týchto svedkov bolo zistené, že služobné cesty sa účtovali na účet
č. 635 400 a v prípade účtov označených ako SC Z a SC D sa účtovalo na účet č. 335 401.

77. V tomto konaní nebola preukázaná obrana žalovaného, že poskytnuté zálohy boli určené na výdavky

spoločnosti, t.j. účasť konateľa na veľtrhoch a výstavách a s tým spojené poplatky, cestovné, ubytovacie
náklady, diéty, obedné rokovania a výjazdy k zákazníkom a pod. Z listinných dôkazov - účtovných
dokladov, výpoveďami svedkov Ing. P. Š., účtovníčky O. O. bolo jednoznačne preukázané, že tieto
výdavky sa účtovali na účet 635 400. Za takejto dôkaznej situácie ďalšia námietka žalovaného v odvolaní
spočívajúca v nehodnovernosti výpovede bývalého štatutára Ing. P. Š. je irelevantná, pretože jeho
výpoveď je v súlade s ďalšími vykonanými a to najme listinnými dôkazmi.

78. Z hľadiska hodnovernosti výpovede svedka Ing. P. Š., bývalého štatutára úpadcu popri žalovanom
je potrebné poukázať na to, že tento rovnakým spôsobom ako žalovaný vyberal zálohy označené v
účtovníctve pod skratkami SD C a SC Z, avšak tieto v plnej výške na rozdiel od žalovaného vrátil.

79. Žalovaný žiadnymi dôkazmi nevyvrátil tvrdenie vyššie uvedených svedkov. Jeho obrana na
pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 spočívajúca v tom, že prevzaté zálohy boli vyplácané k tomu,
aby spoločnosť riadne fungovala, je právne irelevantná, pretože nič nepreukazuje.

80. Taktiež odvolací súd považoval ďalšie tvrdenia žalovaného o tom, že v akej pozícii pôsobila jeho

manželka Ing. H. C. v spoločnosti úpadcu a že nevedel prečo boli vyplácané peniaze na jej účet za
účelové, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy a to opäť výpovede
vyššie uvedených svedkov Ing. P. Š. a O. O.. Obdobne aj obranu žalovaného o tom, že odmietol
podpisovať účtovné závierky za rok 2007 až 2008 považoval za právne irelevantnú, vzhľadom na to, že
v tom čase už nebol štatutárom a teda nemal čo podpisovať.

81. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska
výpočtu a ustálenia sumy, ktorú mal podľa rozsudku zaplatiť žalovaný, je nepreskúmateľný.

82. Súd prvej inštancie ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku pri výpočte sumy 5.381,04
eur vychádzal len z tzv. súboru I, ktorý mal pozostávať z rozdielu medzi uznanými a neuznanými
pohľadávkami. Suma tzv. uznaných pohľadávok podľa súdu prvej inštancie mala činiť celkove
307.650,00 Sk, t.j. 10.212,11 eur, avšak súčet podľa odvolacieho súdu by mal činiť 315.150,00 Sk, t.j.
10.483,00 eur.

83. Z dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť prečo súd pri vyčíslení priznanej sumy v
prospech žalobcu vychádzal len z rozdielu medzi uznanými a neuznanými pohľadávkami z prvého
súboru a nevzal do úvahy rozdiel uznaných a neuznaných pohľadávok po odpočte náhrady pôžičiek

žalovaným aj z druhého až štvrtého súboru.

84. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobný návrh žalobcu na základe jeho petitu je
na sumu 51.375,50 eur, ktorá bola vyčíslená na základe všetkých súborov pohľadávok, ktoré vytvorila

správkyňa, t.j. právna predchodkyňa žalobcu a zapísala ich do súpisu majetku podstát.

85. Odvolací súd považoval dôvody rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa jeho zamietnutej časti
ohľadom neuznania pohľadávok v prospech účtu manželky žalobcu Ing. H. C. za nesprávne.86. Súd prvej inštancie zrejme opomenul, že podľa § 135, § 135a Obchodného zákonníka sú stanovené
základné zákonné povinnosti štatutára spoločnosti, t.j. v prejednávanom prípade žalovaného, ktorý
pôsobil v tejto funkcii do 5.2.2007, kedy ho vo funkcii vystriedala od 6.2.2007 jeho manželka Ing. H. C..

87. Podľa žalobného návrhu ako aj ďalších listinných dôkazov v spise vyplýva, že z účtu úpadcu za
obdobie od 4.6.2003 do 20.12.2006 boli na účet manželky žalovaného Ing. H. C. pravidelne uhrádzané
platby vo výške 30.000,00 Sk (výnimočne 20.000,00 Sk).

88. V prejednávanom prípade podľa záveru odvolacieho súdu je právne irelevantné na aký účet boli
pravidelnezasielanévyššieuvedenéfinančnéprostriedkypokiaľnaichúhraduvprospechmanželkyIng.
H. C. dal príkaz žalovaný ako štatutár na tzv. zálohy, ktoré inak správne súd prvej inštancie kvalifikoval
ako pôžičku.

89.NaviacpokiaľtietofinančnéprostriedkybolipoukazovanénasúkromnýúčetIng.H.C.,naktorommal
dispozičné právo aj jej manžel, t.j. žalovaný, nie je možné konštatovať bez ďalšieho, že tieto prostriedky
neboli vyplácané v prospech účtu disponenta, t.j. žalovaného.

90. Vzhľadom na vyššie uvedené bude povinnosťou súdu prvej inštancie podľa listinných dôkazov v
zmysle uvedeného žalobného návrhu ustáliť výšku tzv. pôžičky z celkových pohľadávok označených ako
súbor I - IV a to uznaných pohľadávok, započítať aj výdavky vyplácané v prospech Ing. H. C. a z tejto

celkovej sumy odpočítať vrátené zálohy žalovaným. Až na základe vyššie naznačeného postupu bude
môcť súd prvej inštancie vyčísliť dlžnú sumu, ktorú žalovaný ako štatutár úpadcu nevrátil úpadcovi.

91.Odvolacísúdpoukazujenanesprávnezáverysúduprvejinštancieohľadomvýrokutýkajúcesaúroku

z omeškania.

92. Podľa § 46 ods. 1 ZoKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia

konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.

93. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie je jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu a spôsobuje
automatickú akceleráciu, t.j. splatnosť pohľadávok, ktoré patria úpadcovi a ktoré sa týkajú konkurznej
podstaty, resp. tvoria konkurznú podstatu, ktorá nastáva momentom vyhlásenia konkurzu. Za týchto

okolností určenie počiatku povinnosti platiť úroky z omeškania nastáva už dňom vyhlásenia konkurzu
a nie výzvou správcu dlžníkovi.

94. V tejto súvislosti bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadne odôvodniť aj prípadnú výšku

priznaného úroku.

95. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm.
b), c) C.s.p.

96. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v ktorom je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.97. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

98.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).