Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515208164
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7515208164.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: BIOKON, spol. s r.o., so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 74, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom v S., V.
XXXX/X, o uplatnenie nároku z predkupného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Košice - okolie č.k. 7C/509/2015-77 zo dňa 19. októbra 2020

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku č. II..

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v

záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Nahrádza prejav vôle žalovaného v tomto znení:
Žalovaný H. S.Á., K.. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX S. - Juh ponúka obchodnej spoločnosti
BIOKON, spol. s r.o., so sídlom Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX, zapísanej
v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddelenie s.r.o., vo vložke č. 17110/4, na predaj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v kat. území Moldava nad Bodvou,

evidovanej Okresným úradom Košice - okolie na LV č. XXXX, v obci Moldava nad Bodvou, okrese
Košice - okolie, ako pozemok, parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 59 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku, ktorý žalovaný nadobudol od
predchádzajúceho spoluvlastníka S.Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 14.11.2012, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod
č. V 1010/12, a to za kúpnu cenu 266,- eur.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa
19.10.2020zaprítomnostizástupcužalobkyneažalovaného,ktorísavzdaliodvolaniavočijehoI.výroku,
preto písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie jeho I. výroku.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP a § 257 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň dôvodil, že súd nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Uviedol,
že tvrdenie žalovaného, že nevedel o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov neobstojí, nakoľko

neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, a naviac to, že bolo porušené predkupné právo žalobkyne
zistil žalovaný z podanej žaloby a až do rozhodnutia súdu vo veci samej dobrovoľne nepreviedolspoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalobkyňu napriek tomu, že na zhodný návrh strán sporu bolo
konanie za uvedeným účelom prerušené.

4. Rozsudok napadol v II. výroku, o nároku na náhradu trov konania, včas podaným odvolaním žalovaný.
Navrhoval rozsudok v napadnutom II. výroku zmeniť tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov
konania súd neprizná alternatívne rozsudok v napadnutej časti súd zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu a toto považuje za
nespravodlivé, vykazujúce znaky arbitrárnosti, nakoľko neodôvodnene finančne zaťažuje žalovaného.
Dôvodil, že konanie žalovaného nebolo príčinou vzniku predmetného sporu, keďže toto bolo zavinené
predošlou vlastníčkou, od ktorej žalovaný spoluvlastnícky podiel nadobudol v dobrej viere, že ho
nadobúda legálne, pričom uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Podľa názoru
žalovaného, konštatácia súdu, že žalovaný mal možnosť v rámci prerušenia konania dobrovoľne

previesť spoluvlastnícky podiel k pozemku na žalobcu, nereflektuje na právo žalovaného na súdnu
ochranu ako aj právo na predpoklad, že v spore môže byť úspešný. Zároveň mal za to, že súd prvej
inštancie mal pri rozhodovaní vziať v úvahu aj skutočnosť, že žalovaný je starobný dôchodca poberajúci
len starobný dôchodok a žalobca je obchodná spoločnosť, a preto pre žalobcu finančné zaťaženie v
dôsledku vedeného súdneho konania je zvládnuteľné. Zdôraznil tiež skutočnosť, že žalovaný v konaní

nebol zastúpený advokátom, nakoľko nemá finančné prostriedky na zaplatenie a preto aj z uvedeného
dôvodu nebol v konaní úspešný. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že v danom prípade mal súd
prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o trovách konania považuje za správne. Námietku žalovaného, že konanie žalovaného nebolo príčinou
vzniku sporu, považuje žalobca za nepravdivú, nakoľko k porušeniu predkupného práva došlo síce
predchádzajúcou vlastníčkou, avšak uvedená skutočnosť nebola dôvodom podania žaloby žalobcom.
Uvedeným dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný napriek výzve žalobcu, ktorým si žalobca voči
žalovanému riadne uplatnil nárok z predkupného práva, odmietol spoluvlastnícky podiel previesť na

žalobcu za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol, tvrdiac, že pozemok má vyššiu hodnotu, za
akú ho nadobudol a preto s prevodom nesúhlasil. Poukázal, že žalobca a ani jeho konania nezapríčinilo
vznik sporu, a preto by bolo nespravodlivé, aby znášal trovy konania na svoj úkor iba z dôvodu, že
žalovaný nebol schopný vopred odhadnúť svoju úspešnosť v konaní. Zdôraznil, že ak žalovaný má za
to, že predmetný spor bol zapríčinený predošlou vlastníčkou, nič nebránilo žalovanému uplatniť si voči

tejto osobe nárok na náhradu škody, ak mu v dôsledku nesplnenia jej povinnosti nejaká vznikla. Žalobca
uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný sa subjektívne „cíti v práve“, avšak reálne v súlade s
platným právnym poriadkom týmto právom nedisponuje, nemôže za žiadnych okolností byť dôvodom na
nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane. Zároveň mal žalobca za to, že samotná
skutočnosť, že žalovaný je starobný dôchodca a žalobca je právnická osoba, sama o sebe nezakladá

dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
majetkové pomery a podľa informácií z verejne dostupných zdrojov, je žalovaný vlastníkom viacerých
nehnuteľností. Záverom doplnil, že v prípade ak žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami na
právne zastúpenie, mal možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, o ktorej možnosti bol žalovaný
v rámci poučenia o procesných právach a povinnostiach súdom informovaný. Z uvedených dôvodov

žalobca navrhol rozsudok v napadnutom II. výroku ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Súd prvej inštancie výrokom napadnutým odvolaním priznal žalobcovi voči žalovanému nárok

na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu. Tento svoj záver súd prvej inštancie
podrobnejšie odôvodnil tým, že tvrdenie žalovaného, že nevedel o predkupnom práve ostatných
spoluvlastníkov, neobstojí, nakoľko neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Zároveň dôvodil, že
skutočnosť, že bolo porušené predkupné právo žalobkyne zistil žalovaný už z podanej žaloby a aždo rozhodnutia súdu vo veci samej dobrovoľne nepreviedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na
žalobkyňu napriek tomu, že na zhodný návrh strán sporu bolo konanie za uvedeným účelom prerušené.
Dôvodil tiež tým, že v danom prípade nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257

CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti namietané žalovaným v podanom odvolaní dospel k záveru,
že namietané skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny záver ako ten, ku ktorému dospel súd

prvejinštancievosvojomrozhodnutí.Prvoinštančnýsúdsavosvojomrozhodnutínáležitevysporiadalso
skutočnosťami, ktoré boli aj obsahom podaného odvolania a preto závery prijaté súdom prvej inštancie
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

12. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15.Vsporovomkonanívzásadeplatí,žekaždástranaznášatrovyspojenésjejúčasťouvspore,kýmnie
je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu určené, ktorá procesná strana úspešne uplatňovala alebo
bránila svoj spor, vznikne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené
na dosiahnutie rozhodnutia svedčiaceho v jej prospech. V sporovom konaní sa v zásade uplatňuje

princíp úspechu, ktorý je základným kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Úspech procesnej
strany sa posudzuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním procesnej pozície, ktorú sporová strana vo
veci zastávala a právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Plný úspech žalobcu sa prejavuje vtedy, ak sa
výrok konečného meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej, to znamená, ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (porovnaj Števček M. a kolektív.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, strana 925 a nasledujúce).

16. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nie len tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by

bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, a všímať si aj okolnosti , ktoré viedli strany k
uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán
je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej
alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

17. Odvolací súd poukazuje tiež na názor vyslovený Ústavným súdom SR, že iba zo samotnej
skutočnosti, že bol strane sporu Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc,
nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania
úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8.

marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napriek skutočnostiam namietaným žalovaným v
podanom odvolaní o tom, že náhrada trov konania neúmerne zaťaží žalovaného, ktorý je starobný
dôchodca odkázaný len na starobný dôchodok, svoje tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom

nepreukázal. Súd prvej inštancie správne prihliadol na okolnosti, za akých bol nárok uplatnený na súde,
postoj strán sporu k veci, spôsob akým pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností,
prípadne akou mierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania.19. Vzhľadom na uvedeného skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, ktorej patrí nárok na náhradu trov,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko odvolací súd z rovnakých
dôvodov ako súd prvej inštancie nevzhliadol v spore naplnenie zákonných predpokladov t.j. dôvodov

hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).