Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010192
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného D.. J. J. pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
októbra 2017 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo
dňa 20.07.2017 sp. zn. 3T/44/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D.. J. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 20.07.2017 sp. zn. 3T/44/2013 bol obžalovaný
D.. J. J. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 14.12.2012 v čase okolo 18:00 h po tom, čo v rokovacej miestnosti Obecného úradu V. B., okres B.
V. ako poslanec obecného zastupiteľstva na jeho zasadnutí slovne útočil na niektorých prítomných a po
skončení zasadania obecného zastupiteľstva pri vychádzaní z rokovacej miestnosti, počas rozhovoru
so starostom obce Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. 2, s ktorým si vysvetľoval prerokované
body zasadnutia, začal mu svojvoľne tykať, rukou ho odtlačil cez dvere východu zo zasadacej miestnosti
na chodbu, kde ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, pričom mu spôsobil pohmoždenie hlavy v

oblasti tváre vľavo a poranenie sliznice úst vľavo s dobou práceneschopnosti do 7 dní a potom z miesta
činu odišiel.

Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. z§ 36 písm. j) Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v

trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v B. V., trvale bytom V. B. 2, okres B. V. spôsobenú škodu vo výške 78,60 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D.. J.
J.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nemôže
stotožniť, pretože on sa žiadnej trestnej činnosti, ktorú mu kládla obžaloba za vinu, nedopustil. Podľa

jeho názoru sa súd prvého stupňa nevysporiadal s rozpornými skutočnosťami, najmä s výpoveďou
svedka V., ktorý počas konania uviedol tri verzie, ako malo dôjsť podľa neho ku skutku. Nevysporiadal
sa ani so skutočnosťou, ako a akým spôsobom sa mal poškodený dostať na chodbu, kde sa podľa
neho stal incident. Ďalej dodal, že v priebehu hlavného pojednávania skutkové okolnosti uvádzané v
obžalobe neboli riadne preukázané, poukázal na rozpory vo svedeckých výpovediach tých svedkov, na
ktorých poukazuje obžaloba, najmä svedecké výpovede svedka V., svedka B., svedkyne B.. Podľa jeho

názoru je potrebné vychádzať aj z ďalších svedeckých výpovedí, ktoré jednoznačne preukazovali jeho
obranu, na ktoré poukázal jeho obhajca v rámci záverečnej reči. V tomto prípade poukázal na rozpornétvrdenia svedka V. s výpoveďou poškodeného Z., najmä v súvislosti s jeho trestným oznámením zo
dňa 14.12.2012, čo sa týka priebehu udalostí, ktoré sa mali odohrávať dňa 14.12.2012 v čase o 18.00
hod. na Obecnom úrade v obci V. B.. Z týchto dôkazov jednoznačne nevyplynulo, že by na tvári

poškodeného mali svedkovia vidieť viditeľné zranenia, práve naopak bolo potvrdené, že poškodený
nemalnatvárižiadnestopypoporanení.Čosatýkasamotnéhoskutku,trvalnavyjadreniach,ktorépodal
pri vyšetrovaní v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Keď on opúšťal miestnosť, v ktorej
sa konalo OZ, sám poškodený mu bránil v jeho odchode, a to tým spôsobom, že sa mu postavil do dverí
a pýtal sa, prečo odchádza. Jednoducho ho chcel len provokovať. On ho odsunul a prešiel popri ňom

na chodbu, kde ho on mal nasledovať. Poškodený vypovedal tak, že ho mal násilne odsotiť z miestnosti
do dverí, čo však nie je pravda a tieto tvrdenia nevyplývajú ani z výpovedí vypočutých svedkov. Okrem
toho poškodený vypovedal, že ho mal päsťou udrieť rukou do oblasti líca, pričom dodal, že počas tohto
útoku vychádzali z miestnosti aj ďalší poslanci, teda sa nachádzali pri dverách, kde mali vidieť, ako on
na neho zaútočil. Zo všetkých vypočutých svedkov toto však uviedol len jeden svedok, a to svedok U. V..
Poslanec B., ktorý vychádzal ešte pred ním, takýto útok nevidel, pričom poškodený vo výpovedi tvrdil, že

na chodbu vychádzali až traja poslanci, a to svedok B., svedok V. a svedok O.. Svedkyňa B. zase tvrdila,
že keď vyšla po hlasnej vrave na chodbu, stál tam len poškodený a ona a nenachádzali sa tam žiadni
poslanci, teda ani on sám, pričom dvere do zasadacej miestnosti boli privreté. Poškodený vypovedal,
že mal pomliaždenú vnútornú stranu líca, ale podľa jeho názoru na takýto následok je potrebná veľká
intenzita úderu, po ktorej by bolo možné spozorovať aj následky. Tiež poukázal aj na skutkovú vetu, z

obsahu ktorej vyplýva, že skutok sa mal odohrať v čase o 18.00 hod., pričom z uznesenia o vznesení
obvinenia vyplynulo, že skutok sa odohral o 18.30 hod. On sa však tesne pred 18.30 hod. už v budove
nenachádzal, ale bol v kostole v obci V. B..

Vyslovil presvedčenie, že doplnené dokazovanie neodstránilo rozpory v jeho prípade. Pri spáchaní

vyššie uvedeného trestného činu zákon vyžaduje úmyselné zavinenie, on ako poslanec OZ nenapadol
starostu obce a nemal to ani nikdy v úmysle. V žiadnom prípade nesledoval úmysel pôsobiť na starostu
pre jeho výkon právomoci. Je pravda, že s niektorými starostovými krokmi súvisiacimi s činnosťou obce
sa nestotožnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť v
zmysle § 322 ods. 3 Tr. por., teda ho oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením
odvolania.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozhodnutie
prvostupňového súdu považoval za správne a zákonné.

Obžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru sa skutok nestal a celá táto kauza je vykonštruovaná voči
jeho osobe. Vyslovil názor, že sudca sa nevysporiadal s rekonštrukciou, ktorá bola uskutočnená a neboli

v tejto veci uskutočnené ani konfrontácie. V prípade, ak by bola trestná vec vrátená okresnému súdu,
navrhol, aby sa týmito skutočnosťami súd prvého stupňa vysporiadal.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 alebo 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného

súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a
urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní

kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného D.. J. J. podaná. Dôkazy vyhodnotil
jednotlivo, ako i v celom súhrne, logicky a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom,ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr.
por., nemožno nič vytknúť.

V dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa
podrobne, ale aj presvedčivo a v neposlednom rade aj vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a z akých dôvodov a prečo
obžalovaného D.. J. J. uznal vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.
1 písm. b) Tr. zák.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a aj
vyčerpávajúce a preto nie je potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k tomu, aby
obžalovaného uznal vinným z protiprávneho konania.

K dôvodom odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že prednesená obhajoba obžalovaného pred odvolacím súdom je
v podstate tá istá, ktorou argumentoval aj v rámci hlavného pojednávania na prvostupňovom súde a s
ktorou sa súd prvého stupňa požadovaným spôsobom aj vysporiadal.

AkobžalovanýspochybňovalvýpoveďpoškodenéhoQ.Z.,akoajsvedkaU.V.,výpovedetýchtosvedkov
sa v podstatných bodoch zhodujú a neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť
spochybnil. Z obsahu týchto výpovedí jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nielenže fyzicky napadol
poškodeného, ale že to urobil tesne po tom, ako bolo OZ ukončené a na ktorom sa názorovo obžalovaný
s poškodeným nezhodli.

Svedok U. V., či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že na vlastné oči
videl, ako obžalovaný udrel poškodeného do oblasti tváre, čo bolo neskôr potvrdené aj lekárskou resp.
chirurgickou správou, čo skonštatovali na hlavnom pojednávaní aj F.. M. E. a F.. B. X.. Do týchto dôkazov
zapadla aj výpoveď svedka F. B., ktorý počul v momente incidentu výkrik „au“, a to od miesta, kde v tom

čase stáli obžalovaný a poškodený. Z obsahu výpovede svedka D.. H. O. možno zistiť, že uvedenému
svedkovi mal poškodený krátko na to oznámiť, že obžalovaný ho napadol resp. doslova uviedol, že
obžalovaný mu mal jednu pustiť. Aj keď svedok X. O. priebeh skutku nevidel, potvrdil, že pri návrate
poškodeného z chodby si tento držal ľavé líce a popritom mu mal povedať, že obžalovaný ho udrel.

Na základe týchto dôkazov, ako aj tých, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemal
žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal takým spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, teda že obžalovaný použil voči poškodenému - starostovi Obce V. B. násilie,
pre jeho výkon právomoci verejného činiteľa, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Námietky, na ktoré poukázal obžalovaný v odôvodnení odvolania odvolací súd vyhodnotil ako účelové
so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Keďže odvolanie obžalovaného smerovalo aj do výroku o treste, odvolací súd sa touto skutočnosťou

zaoberal a k týmto skutočnostiam uvádza nasledovné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi
možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom
tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. , pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák. kto použije násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá

sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Zo spisového materiálu možno zistiť, že u obžalovaného neexistuje žiadna priťažujúca okolnosť, existuje
len jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. Na základe týchto skutočností potom trest,
ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje tak individuálnu ako
aj generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby obžalovaný v budúcnosti viedol riadny život.

Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uložil
povinnosť nahradiť poškodenému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom V. B. 2, okres B. V.,

spôsobenú škodu vo výške 78,60 Eur.

Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.