Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119210081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľa: K.. Z. F.,
nar. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX L., proti plnoletej dcére: F. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z.,
zastúpená A.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Pc/10/219-109 zo dňa 05.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči
svojej plnoletej dcére, počnúc dňom ukončenia jej štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 4, § 65 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“),
§ 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“).

4. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho oprávnenej dcére bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 12Pc/13/2016-183 zo dňa 05.09.2017, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 4CoP/20/2017-215 zo dňa 27.03.2018. Posudzujúc skutkový stav zistený

vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je
dôvodný. V konaní sa preukázalo, že plnoletá dcéra síce štúdium v pôvodne zvolenom študijnom odbore
- všeobecné lekárstvo, v priebehu tretieho ročníka predčasne ukončila, avšak bez toho, aby súčasne
ukončila aj prvý najvyšší stupeň vzdelania v bežnom vzdelávacom procese v tomto odbore. Pri svojom
výsluchu poskytla presvedčivú a racionálnu argumentáciu o dôvodoch, pre ktoré zanechala pôvodne
zvolený študijný odbor, založenú na precenení vlastných schopností toto štúdium zvládnuť a objektívnej
nemožnosti štúdium ukončiť v rámci štandardnej dĺžky štúdia. Súd zastal názor, že sama skutočnosť,

že plnoletá dcéra po reálnom zhodnotení dosiahnutých študijných výsledkov sa prihlásila na iný
odbor vysokoškolského štúdia, nemôže spôsobiť zánik vyživovacej povinnosti osoby povinnej. Iniciatíva
plnoletej získať dodatočný príjem krátkodobými brigádami nasvedčuje u nej prítomnosť primeranýchvôľových vlastností potrebných pre neskoršie dosiahnutie plnej schopnosti samostatne sa živiť, teda stať
sa na svojich rodičoch po finančnej stránke úplne nezávislým, čo je potrebné hodnotiť pozitívne.

5. Plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére nepovažoval súd za rozpor s dobrými
mravmi. Predovšetkým v konaní nebola preukázaná opakovaná zmena študijných odborov, zapríčinená
ľahkovážnym prístupom plnoletej k štúdiu ani jej neschopnosťou vynaložiť primeranú mieru úsilia pre
dosiahnutie vytýčeného študijného cieľa. V konaní ďalej nebolo preukázané také správanie plnoletej,
ktoré by bolo možné hodnotiť proti navrhovateľovi ako výslovne úmyselné a v rozpore so zásadami

slušnosti a morálky v spoločnosti. Navrhovateľ tiež v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by plnoletá
viedla život, ktorý by mohol byť pre ňu samu ohrozujúci a poškodzujúci, či inak neusporiadaný alebo
nehodný ďalšej podpory. Na plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom voči plnoletej nemá vplyv
na primeranú informačnú povinnosť plnoletej k navrhovateľovi o trvaní a priebehu štúdia na zvolenej
vysokej škole. Bez právnej relevancie sú aj námietky navrhovateľa voči spôsobu prijímania jednotlivých
dávok výživného na účet určený plnoletou. Ak by to aj bol účet inej osoby, ide o oprávnenie plnoletej

určiť si takýto spôsob prijímania jej patriacej dávky výživného, či splnomocniť inú osobu na vyplatenie
zasielaného výživného podnikom poštových služieb. Rovnako naznačená domnienka navrhovateľa, že
vyživovacia povinnosť trvá do 23. roku dieťaťa nemá oporu v platnej právnej úprave, keďže v zmysle §
62 ods. 1 zákona o rodine, táto v skutočnosti trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v okolnostiach prípadu nevzhliadol žiadne relevantné dôvody
pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej, upravenej rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 12Pc/13/2016-183 zo dňa 05.09.2017, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 4CoP/20/2017-215 zo dňa 27.3.2018.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania navrhovateľa
8. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc neúplne zistenie skutkového stavu veci

súdom prvej inštancie a rozhodnutie, prijaté v rozpore s právoplatným názorom súdu vyššej inštancie
v podobnej veci. Plnoletá sa klamlivo vyjadruje na adresu otca, aj brata Y., čo navrhovateľ pociťuje
ako ujmu vlastnú. Súd nevzal do úvahy dlhodobú predchádzajú zlomyseľnosť plnoletej, spočívajúcu v
zatajovaní svojho štúdia a čísla účtu pred navrhovateľom. Podľa jeho domnienok plnoletá vynechávala
povinné cvičenia, prednášky, formálne sa nechala viesť ako študentka a možno to bol neurobenia

skúšok, nie obťažnosť fakulty. Pre viac ako polročné prázdniny medzi dvoma nesúvisiacimi vysokými
školami mal súd uznať pôvodný návrh povinného o spätnom pozastavení jeho vyživovacej povinnosti na
sedem mesiacov (február - august 2019). Teoreticky je možné uvažovať o opätovnom vzniku vyživovacej
povinnosti od 01.09.2019, kedy plnoletá začala opätovne študovať. Napadnuté rozhodnutie povinný
navrhol zrušiť alebo zmeniť.

9. Plnoletá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a výšku výživného za primeranú jej
potrebám, taktiež možnostiam a schopnostiam navrhovateľa. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvá
a nie je žiaden zákonný dôvod na jej zrušenie. Zasielanie peňazí na účet si zvolil sám navrhovateľ a
plnoletá nevidí dôvod, prečo je to považované za šikanovanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť

ako vecne správne v celom rozsahu.

10. Navrhovateľ na podanom odvolaní zotrval.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.12. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, pričom dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Navrhovateľ

sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej
dcére, domnievajúc sa, že táto ukončila vysokoškolské štúdium a nadobudla schopnosť samostatne
sa živiť. Súd prvej inštancie si za tým účelom vyžiadal od Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach potvrdenie o návšteve školy plnoletou dcérou, pričom bolo zistené, že je študentkou
fakulty v akademickom roku 2018/2019 a štúdium začala od 01.09.2016. Vyjadrením zo dňa 08.08.2019

plnoletá uviedla, že v akademickom roku 2019/2020 je študentkou Fakulty elektrotechniky a informatiky
na Technickej univerzite v Košiciach. V nadväznosti na uvedené sa domnienky navrhovateľa o ukončení
štúdia plnoletej na vysokej škole ukázali ako nepravdivé, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
plnoletá nadobudla schopnosť samostatne sa živiť.

13. V kontexte úmyselnosti či nezodpovednosti pri prestupe plnoletej na inú fakultu, zameraním

nenadväzujúcu na predošlé vysokoškolské štúdium, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu
prvej inštancie. Samotná skutočnosť o prestupe plnoletej na inú vysokú školu nezakladá dôvod
zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa, najmä za situácie, ak plnoletá svoje konanie racionálne
argumentovala. V ostatnom rozsahu poukazuje odvolací súd na bod 19 a 20 odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

14. V priebehu odvolacieho konania sa navrhovateľ domáhal súdneho zadováženia potvrdenia o
návšteve školy - Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Podľa jeho
vedomostíplnoletáneštudujeužnadruhejvysokejškole,atoodfebruára2020.Odvolacísúduznesením
zo dňa 29.09.2020 návrh navrhovateľa o zabezpečenie dôkazu zamietol s odôvodnením, že fakulty

vysokých škôl vedú a uchovávajú po dlhšie obdobie zoznam vlastných študentov, preto požadované
potvrdenie o návšteve školy možno za rovnakej obťaže vyžiadať aj v budúcnosti, podľa potreby aj za
obdobie minulých akademických rokov.

15. Pred rozhodnutím o odvolaní si odvolací súd od Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej

univerzity v Košiciach potvrdenie o návšteve školy vyžiadal a zistil, že plnoletá bola ku dňu 30.12.2020
študentkou 2. ročníka denného štúdia I. stupňa vysokoškolského vzdelania. Z tohto dôvodu aj táto ďalšia
domnienka navrhovateľa o ukončení štúdia plnoletej už na druhej vysokej škole, a to už od februára
2020, sa ukázala ako nepravdivá.

16. Odvolací súd v ďalšom rozsahu posudzoval súlad plnenia si vyživovacej povinnosti navrhovateľa
s kategóriou dobrých mravov. Aj v tejto súvislosti podal súd prvej inštancie dostatočné odôvodnenie,
argumentujúc pritom zhoršenými vzťahmi medzi účastníkmi konania. Odmietanie komunikácie plnoletej
s navrhovateľom je dôsledkom ich vzájomne útočných interakcií, preto jej správanie nemožno hodnotiť
ako porušenie povinnosti dieťaťa, vyplývajúcej z ust. § 43 ods. 2 zákona o rodine (k tomu viac bod 20

odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd však apeluje na účastníkov konania, aby navzájom
slušne komunikovali, ako sa na členov najbližšej rodiny patrí. Plnoletá dcéra pokiaľ prijíma finančné
prostriedky od navrhovateľa, ktoré jej slúžia na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, je potrebné,
aby otcovi prejavovala patričnú úctu a pokiaľ ju ten vyzve na predloženie potvrdenia o návšteve školy,
z ktorého odvodzuje existenciu svojej vyživovacej povinnosti, plnoletá tak má učiniť pokiaľ možno

bezodkladne.Nadruhejstrane,otecbymalrešpektovaťsvojedieťaapodľamožnostimuvytvoriťrodinné
podmienky,umožňujúcepokojnéasústredenéštúdiumnavysokejškole.Jezbytočnévyvolávaťkonflikty,
ktoré nemajú svoje opodstatnenie a všetkým len odčerpávajú psychické sily.

17.Takýmtokonfliktombezrelevanciejenámietkanavrhovateľa,domáhajúcehosa,abyplnoletáosobne

preberala ním zasielané výživné, nie výlučne jej matka. Aj v tomto smere sa odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie, že výživné je oprávneným nárokom plnoletej, slúži jej potrebám. Zaslaním
výživného zo strany navrhovateľa sa tieto finančné prostriedky stávajú vlastníctvom plnoletej, pričom je
jej právom splnomocniť inú osobu, aby tieto finančné prostriedky prevzala, v mene a na účet plnoletej.
Uvedené však nevyhnutne neznamená, že matka plnoletej používa prevzaté finančné prostriedky na

vlastné účely, osobitne v prípade výdavkov plnoletej, ktoré sú v čase štúdia na vysokej škole zvýšené
a je potrebné ich z výživného hradiť.18. V neposlednom rade navrhovateľ požadoval o spätné pozastavenie jeho vyživovacej povinnosti na
sedem mesiacov (február - august 2019), kedy plnoletá už neštudovala všeobecné lekárstvo a súčasne
ani nezačala štúdium informatiky. S týmto návrhom sa náležite vyporiadal súd prvej inštancie, keď

uviedol, že zrušenie vyživovacej povinnosti neodvodňuje ani prípadné upustenie plnoletej od štúdia v
období niekoľkých mesiacov pred nástupom na nový študijný odbor. Od osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti nemožno spravodlivo žiadať pokračovanie v štúdiu v inom študijnom odbore v priebehu
akademického roka, ale až od začiatku nového akademického roka, v ktorom má reálnu príležitosť sa
na takéto štúdium prihlásiť a absolvovať prijímacie konanie.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnených odvolacích
námietok navrhovateľa. Bez viazanosti právnym záverom vysloveným v iných obdobných veciach, v
preskúmavanej veci nezistil odvolací dôvod zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho
plnoletejdcére.Zadanéhostavuodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypostupom
vyplývajúcim z ust § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov
v zmysle ust. § 55 CMP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).